Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Cob-144-2024.pdf
PDF · 81.26 KB
Case nature
Subarea
41Cob/144/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Zuzany Konárkovej, v právnej veci žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., zastúpeného Advokátska kancelária Hagara – Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, proti žalovanému FIRN elektro s.r.o., so sídlom Bratislavská 432, 010 01 Žilina, IČO: 44 558 856, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 240 997, o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č.k. 18Cb/52/2023-110 zo dňa 05. júna 2024 takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Žilina, č.k. 18Cb/52/2023-110 zo dňa 05. júna 2024 v napadnutej časti II. výrokovej vety o nároku na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa domáhal žalobou určenia neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 10.02.2023 a náhrady trov konania.
3. Súd ďalej konštatoval, že v nadväznosti na zhodný návrh strán sporu na odročenie pojednávania nariadeného na deň 16.11.2023, súd uznesením č.k. 18Cb/52/2023-107 zo dňa 16.11.2023 v súlade s § 163 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konanie prerušil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2023.
4. Súd napadnutým uznesením rozhodol o zastavení konania z dôvodu, že žiadna zo sporových strán nepodala do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia č.k. 18Cb/52/2023-107 zo dňa 16.11.2023 návrh na pokračovanie v konaní.
5. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP a vzhľadom na dôvod zastavenia konania (nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v zákonom stanovenej lehote) súd konštatoval, že v danej veci procesné zavinenie na zastavení konania nesú obe sporové strany, nakoľko ktorákoľvek zo strán mohla podať návrh na pokračovanie v konaní. S poukazom na uvedené dospel k záveru, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, a preto žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, pričom súd súčasne uviedol, že následné rozhodnutie o výške trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP nie je potrebné, preto o výške trov konania samostatným uznesením rozhodovať nebude.
6. Proti výroku o trovách konania uznesenia v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.
7. Žalovaný nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie a má za to, že súd aplikoval síce správne ustanovenia, avšak tieto nesprávne interpretoval, čím porušil aj právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie.
8. Žalovaný tvrdí, že to bola práve žalobkyňa, ktorá na Okresnom súde Žilina iniciovala súdne konanie podaním žaloby, kde sa domáhala určenia neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 10.02.2023 a náhrady trov konania.
9. Následne to bola opätovne žalobkyňa, ktorá navrhla odročenie pojednávania dňa 16.11.2023, o čom bol žalovaný informovaný prostredníctvom jej právneho zástupcu e-mailovou správou zo dňa 09.11.2023. Žalovaný s návrhom žalobkyne súhlasil, nakoľko nemal záujem súdiť sa so žalobkyňou a dúfal, že k preukázaniu pravdivosti jeho tvrdení dôjde mimosúdne a k zastaveniu konania dôjde na základe dohody strán sporu, avšak žalovaný podotýka, že od počiatku žalovaný prezentoval v písomných podaniach na súd – zo dňa 06.07.2023, 11.09.2023, že považuje žalobu za nedôvodnú. V danom prípade by potom ad absurdum žalovaný, ktorý nesúhlasil so žalobou žalobkyne a túto považoval za nedôvodnú, následne sám inicioval pokračovanie konania, ktoré od počiatku rozporoval v celom rozsahu a s podanou žalobou nesúhlasil.
10. Ďalej žalovaný uviedol, že od tohto momentu žalobkyňa nevykonala žiadny úkon týkajúci sa uzavretia úspešnej mimosúdnej dohody ohľadom predmetu sporu a následne nepodala ani návrh na pokračovanie v konaní. Žalovanému sa javí ako nespravodlivé, aby žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania z dôvodu, že aj on mohol podať návrh na pokračovanie v konaní. V danom prípade to nebol totiž žalovaný, ktorý by inicioval, či by trval na súdnom konaní a hoci s odročením konania súhlasil, návrh vo veci samej iniciovala žalobkyňa.
11. Podľa názoru žalovaného práve žalobkyňa zavinila, že vznikli trovy konania, nakoľko hoci súdne konanie iniciovala, následne toto žiadala odročiť a nakoniec ostala pasívna. Ak by sa žalobkyňa chcela aktívne dohodnúť so žalovaným, žalobu na súd nemusela vôbec podávať, resp. ak by naozaj na svojom nároku trvala, navrhla by pokračovať v konaní. Žalovaný má tiež za to, že je potrebné vnímať správanie strán konania komplexne a nie je možné pozornosť obmedziť iba na možnosť podania návrhu na pokračovanie v tomto konaní. Podľa žalovaného je potrebné vnímať čoho sa žalobkyňa svojím žalobným návrhom domáhala, resp. aký výsledok očakávala, a to prečo teda následne žalobkyňa nepodala návrh na pokračovanie v konaní, ak doposiaľ nedošlo medzi žalobkyňou a žalovaným k uzavretiu mimosúdnej dohody.
12. Žalovaný tvrdí, že je to práve on, kto bol v tomto spore úspešný a komu prináleží náhrada trov konania, ak sa v konečnom dôsledku zastavilo konanie, s ktorým žalovaný od počiatku nesúhlasil, a ktoré iniciovala žalobkyňa. Keďže žalovaný od počiatku so žalobou nesúhlasil, s odročením pojednávania súhlasil, nakoľko nemal záujem súdiť sa so žalobkyňou a dúfal, že k preukázaniu pravdivosti jeho tvrdení dôjde mimosúdne a k zastaveniu konania dôjde na základe dohody strán sporu.
13. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
14. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.
15. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto uznesenie v napadnutej časti II. výrokovej vety ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
16. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením, č.k. 18Cb/52/2023-107 zo dňa 16.11.2023 prerušil konanie podľa § 163 ods. 1 CSP z dôvodu, že po nariadení pojednávania na deň 16.11.2023 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a právny zástupca žalovaného zhodne súdu navrhli pojednávanie nariadené na deň 16.11.2023 odročiť. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 19.11.2023. Z dôvodu, že žiadna strana konania nepodala návrh na pokračovanie v konaní, a to do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol o zastavení konania podľa § 163 ods. 1 CSP.
17. Podľa § 163 ods. 1 CSP, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.
18. Podľa § 163 ods. 2 CSP, ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.
19. Odvolací súd po preskúmaní podaného odvolania zo strany žalovaného konštatuje, že žalovaný ako odvolateľ má za to, že zastavenie konania zavinila výlučne žalobkyňa, a preto mal byť odvolateľovi priznaný nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobkyni.
20. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
21. Ku odvolacím námietkam odvolateľa, ktorými chce preukázať, že žaloba žalobkyne voči nemu nebola dôvodná, odvolací súd uvádza, že ich považuje za právne irelevantné. Odvolací súd zdôrazňuje, že uznesenie o zastavení konania pre nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v súlade s § 163 ods. 2 CSP je výlučne procesným rozhodnutím, v rámci ktorého sa samotný hmotnoprávny základ uplatnenej žaloby neskúma. Pokiaľ teda súd prvej inštancie mal za to, že z dôvodu, že žiadna zo strán konania nepodala návrh na pokračovanie v konaní, teda nie je možné rozhodnúť, kto zastavenie konania zavinil, následkom čoho súd prvej inštancie žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, odvolací súd konštatuje, že s názorom súdu prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožňuje.
22. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ právny zástupca žalovaného mal záujem na priznaní trov konania, mal navrhnúť súdu prvej inštancie pokračovanie v konaní, v ktorom by súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, či žaloba je, alebo nie je dôvodná. Pokiaľ však odvolateľ návrh na pokračovanie v konaní nepodal, pri zastavení konania podľa § 163 ods. 2 CSP súd skúma len skutočnosť, kto z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Keďže došlo k zastaveniu konania pre nepodanie návrhu na pokračovanie v súdnom konaní, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nie je možné určiť, kto zastavenie konania zavinil, keďže o pokračovanie v konaní mohla požiadať každá strana sporu, teda aj odvolateľ.
23. Pokiaľ žalovaný namieta, že ide o nespravodlivé rozhodnutie, ani s týmto tvrdením odvolací súd nesúhlasí. Žalovaný je totiž zastúpený advokátom, teda odborne zdatnou osobou, ktorej musí byť známe, že pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 256 ods. 1 CSP súd výlučne skúma procesné zavinenie pri zastavení konania, teda sám žalovaný svojím nekonaním (nepodaním návrhu na pokračovanie v konaní) zavinil, že súd mu nárok na náhradu trov konania nemohol priznať.
24. Súd prvej inštancie teda postupoval správne, keď žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
25. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 386 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko odvolateľ nebol v rámci odvolacieho konania úspešný, vznikol by mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni, ako strane úspešnej. Zo spisu však vyplýva, že žalobkyni v konaní žiadne odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd v súlade s článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu nárok na náhradu trov konania žalobkyni nepriznal (viď uznesenie NS SR, sp.zn. 7Cdo 14/2018 zo dňa 28.02.2018).
27. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. 28.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).