Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cb-9-2013.pdf
PDF · 88.06 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cb/9/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v právnej veci navrhovateľa: QBSW, a.s. so sídlom Prievozská 6, Bratislava 821 09, IČO: 35 798 297, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti odporcovi: SISATRADE, s.r.o. so sídlom Rozvodná 17, Bratislava 831 01, IČO: 44 668 601, v konaní zast. JUDr. Petrom Schmidlom, advokátom v Malackách, Malé námestie 5402/1A, o zaplatenie 25.000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 25.000,- eur, úrok z omeška-nia vo výške 9% ročne zo sumy 25.000,- eur od 1.2.2012 až do zaplatenia a k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa náhradu trov konania vo výške 4.066,07 eur, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia vo výške 2.566,07 eur a iných trov konania vo výške 1.500,- eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 4.6.2012, došlým tunajšiemu súdu dňa 8.6.2012, sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 25.000,- eur s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od 1.2.2012 až do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 20.6.2011 uzatvoril s odporcom mandátnu zmluvu, podľa ktorej zaplatil odporcovi dohodnutú zálohu vo výške 25.000,- eur. Na zaplatenie zálohy odporca vystavil dňa 27.6.2011 faktúru č. 01/11M07. Dňa 31.12.2011 uzatvoril s odporcom písomnú dohodu o ukončení mandátnej zmluvy. V dohode sa odporca zaviazal vrátiť navrhovateľovi zaplatenú zálohu v plnej výške najneskôr do 31.1.2012. Napriek tejto dohode odporca zálohu nevrátil. Dňa 13.3.2012 navrhovateľ zaslal odporcovi písomnú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, odporca však predmetnú zásielku neprevzal.
Odporca namietal, že dohodu nepodpísala konateľka odporcu, Silvia Heinfarthová, ktorá je jediná oprávnená konať za spoločnosť. Dohodu o ukončení mandátnej zmluvy podpísala neznáma osoba, preto odporcu nezaväzuje k plneniu. Odporca tiež uviedol, že dohodu si vymyslel a vytvoril sám navrhovateľ.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a výsluchom predsedu predstavenstva navrhovateľa.
Po vykonanom dokazovaní mal preukázaný tento skutkový stav:
Dňa 27.6.2011 odporca vystavil navrhovateľovi faktúru č. 01/11M07, ktorou žiadal do 1.7.2011 uhradiť zálohu vo výške 25.000,- eur na poradenskú činnosť na základe mandátnej zmluvy.
Dňa 28.6.2011 navrhovateľ zaplatil odporcovi sumu 25.000,- eur. Úhrada bola vykonaná bezhotovostne, prevodom na bankový účet odporcu vo VÚB.
E-mailom zo dňa 16.12.2011 navrhovateľ zaslal Michalovi Heinfarthovi návrh dohody o ukončení mandátnej zmluvy k projektu „Pokladňa SR“. Požiadal ho o pripomienky a dohodnutie termínu podpisu zmluvy.
E-mailom zo dňa 22.12.2011 Michal Heinfarth odpovedal navrhovateľovi, že momentálne je mimo SK, vráti sa v piatok večer, a že nemá žiaden problém podpísať zmluvu, keď sa vráti.
Dňa 3.1.2012 Michal Heinfarth doniesol podpísanú dohodu navrhovateľovi do sídla jeho spoločnosti. Dohodu za odporcu podpísala konateľka Silvia Heinfarthová.
Podľa článku II.3 dohody sa odporca zaviazal vrátiť navrhovateľovi zálohu vo výške 25.000,- eur , ktorú mu uhradil na základe faktúry č. 01/11M07 vystavenej odporcom, v plnej výške, a to najneskôr do 31.1.2012.
Z výsluchu Martina Hrnka, predsedu predstavenstva navrhovateľa, vyplynuli zhodné sku-točnosti, ako z uvedených listinných dôkazov. Ďalej to, že so Silviou Heinfarthovou vo veci mandátnej zmluvy nikdy nekomunikoval. Mandátnu zmluvu uzatváral za ich akciovú spoločnosť jeho predchodca vo funkcii. Michal Heinfarth sa vždy prezentoval tak, že je oprávnený konať za odporcu, k projektu im posielal maily, zmluvy a faktúry, preto nemal dôvod si myslieť, že nie je oprávnený konať za odporcu. Vystupoval vždy dôveryhodne a priateľsky, preto si nezisťoval jeho postavenie alebo funkciu v spoločnosti. Podpis Silvie Heinfarthovej pozná napr. zo zmenky č. 01/2011, ktorú predložili súdu a ktorú podpisovala za odporcu pred jeho kolegom Hnilicom.
Odporca sa v konaní žiadne listinné dôkazy nepredložil, dovolával sa svedeckej výpovede Michala a Silvie Heinfarthovcov.
Výsluch svedka Michala Heinfartha súd nepripustil. Súd vychádzal z toho, že dôkazy sa vykonávajú len ku sporným a právne významným skutkovým tvrdeniam účastníkov. Súdu nebolo zrejmé, akú spornú skutočnosť má jeho výsluch preukázať, keď odporca tvrdil, že dohodu o ukončení mandátnej zmluvy si navrhovateľ vymyslel, sám vyrobil a že ju podpísala neznáma osoba. Za týchto okolností mohol mať význam pre rozhodnutie len prípadný výsluch Silvie Heinfarthovej. Z týchto dôvodov súd podľa § 118 ods. 2. O. s. p. na pojednávaní uviedol, že vykoná iba jej výsluch. Hoci sa pojednávania konaného dňa 16.4.2013 bezdôvod-ne nezúčastnila, súd napriek tomu ešte odročil pojednávanie za účelom jej výsluchu. Ani na ďalšie pojednávanie sa však nedostavila.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, v znení platnom do 31.1.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení do 31.1.2013, ktorým sa vykonáva § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je výška úrokov z omeškania o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB od 14.12.2011 do 10.7.2012 bola 1,00%.
Na základe uvedených skutkových zistení a citovaných zákonných ustanovení mal súd za to, že uplatnený nárok je preukázaný a dôvodný.
Vzťah medzi účastníkmi posudzoval ako obchodno-záväzkový v zmysle § 261 Obchodného zákonníka, na ktorý podporne aplikoval predpisy občianskeho práva.
Všetky dôkazy, vrátane výsluchu navrhovateľa, svedčili o tom, že dohodu o ukončení mandátnej zmluvy podpísala konateľka odporcu. Došlo tak k platnému vzniku záväzku. V dohode sa odporca zaviazal vrátiť zálohu do 31.1.2012. Svoju povinnosť si nesplnil, preto sa dňom 1.2.2012 dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku a je povinný platiť aj úrok z omeškania
Argumentáciu odporcu, že dohodu podpísala neznáma osoba, hodnotil súd ako účelovú a zavádzajúcu. Podpis na dohode je zhodný s podpisom na doručenke, ktorým bol odporcovi doručený platobný rozkaz. Už to vylučuje, že by mohlo ísť o osobu, ktorú odporca nepozná. Aj na doručenke výzvy na vrátenie zálohy, adresovanej do vlastných rúk Silvii Heinfarthovej, je podpis zhodný s podpisom na dohode.
Odporcu síce fakticky a neformálne riadil Michal Heinfarth, čo však nebolo možné bez vedomia a súhlasu konateľky. Podľa súdu je neprípustné, aby z takéhoto konania Silvie a Michala Heinfarthovcov získal odporca akýkoľvek prospech alebo výhodu.
V tejto súvislosti sa dá ešte poukázať na zaujímavosť, že aj právny zástupca odporcu sa snažil o odročenie prvého pojednávania z dôvodu, že konateľ Michal Heinfarth je práce-neschopný.
Výsluch tohto svedka súd nepovažoval pre rozhodnutie sporu za významný. Pre rozhod-nutie sporu mohol mať význam len prípadný výsluch konateľky odporcu. Tá sa však bez ospravedlnenia a bez akéhokoľvek vážneho dôvodu nezúčastnila ani jedného pojednávania. Pojednávania konaného dňa 24.5.2013 sa nezúčastnila napriek poučeniu od svojho advokáta o význame jej výsluchu. Účastník, ktorý si nedá poradiť od svojho advokáta a nezúčastní sa pojednávania, nemôže byť prekvapený, že v spore nebude úspešný. Súd je preto presvedčený, že rozhodnutie nie je prekvapivé, a že nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom.
Z týchto dôvodov súd návrhu v celom rozsahu vyhovel, odporcu zaviazal na zaplatenie požadovanej istiny aj s úrokom z omeškania.
Pre úplnosť súd ešte uvádza, že ak by aj k dohode o vrátení zaplatenej zálohy nedošlo, tak odporca by bol povinný vrátiť navrhovateľovi zálohu titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Samotná mandátna zmluva sa neplnila, má nejasný obsah a pochybný je aj cieľ zmluvy (projektu) - podpísať zmluvu na priamu dodávku s odberateľom, pričom podpis sa očakáva po voľbách. Pre rozhodnutie sporu však nebolo potrebné zisťovať okolnosti týkajúce sa prípadnej neplatnosti zmluvy z dôvodu jej neurčitosti alebo rozporu so zákonom.
Záver o povinnosti vrátiť zálohu titulom bezdôvodného obohatenia by samozrejme platil aj v prípade, ak by Michal Heinfarth konal v mene odporcu bez vedomia konateľky alebo dokonca proti jej vôli.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Návrh bol dôvodný, navrhovateľ mal v konaní plný úspech. Súd preto priznal navrhovateľovi náhradu účelných trov konania vo výške 1.500,- eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 2.566,07 eur na trovách právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z piatich úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, 3x účasť na pojednávaní) po 419,94 eur, režijného paušálu 2 x 7,63 eur, 3 x 7,81 eur, spolu vo výške 2.138,39 eur, plus 20% DPH vo výške 427,68 eur, všetko podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Navrhovateľovi nebola priznaná odmena advokáta za písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 2.4.2013, nakoľko v tomto vyjadrení uvádzal skutkové okolnosti, ku ktorým sa nevedel vyjadriť na pojednávaní konanom dňa 19.3.2013. Všetky tieto skutočnosti si mal právny zástupca od navrhovateľa zistiť už v rámci prevzatia a prípravy zastúpenia. Ak mu ich navrhovateľ neoznámil, musí s tým súvisiace zvýšené náklady na právne zastupovanie znášať zo svojho. Takto zbytočné a neúčelné trovy konania nemôžu ísť na ťarchu protistrany, hoci bola v konaní neúspešná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrh-
nuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.