Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12Sa-2-2023.pdf
PDF · 99.48 KB
Case nature
Subarea
12Sa/2/2023
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: STAD SK s.r.o., so sídlom Lány 1415/48, 972 01 Bojnice, IČO: 44 298 889, právne zast.: Advokátska kancelária OLŠOVSKÝ, spol. s.r.o., so sídlom G. Švéniho 6, 971 01 Prievidza, IČO: 50 595 652, proti žalovanému: Mesto Bojnice, so sídlom Sládkovičova 176/1, 972 01 Bojnice, IČO: 00 318 001, zast.: JUDr. Soňa Gašková, advokátka, so sídlom Astrová 585/6, 900 43 Hamuliakovo, IČO: 42 068 851, v konaní proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 19. októbra 2023 domáhal určenia, že „postup žalovaného, ktorý zákonným spôsobom neprerokoval písomné pripomienky žalobcu podané žalovanému dňa 17. februára 2022 a 17. marca 2022 k variante A konceptu územného plánu Mesta Bojnice zasahuje do zákonom chránených práv a oprávnených záujmov žalobcu a tento zásah je nezákonný.“ Zároveň sa žalobca domáhal, aby správny súd nariadil žalovanému, „aby upustil od tohto zásahu do práv a právom a právom chránených záujmov žalobcu a odstránil jeho následky tým, že zákonným spôsobom prerokuje písomné pripomienky žalobcu podané žalovanému.“
2. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že dôvodom pre podanie žaloby je to, že do zadania nového územného plánu Mesta Bojnice neoprávnene a nezákonne zasahoval A. B., ktorý svojvoľne zmenil jednotlivé stanoviská (textovú časť) odborne spôsobilej osoby bez jej vedomia. Potom, ako bola táto skutočnosť zistená žalovaným, uskutočnilo sa na úrade žalovaného bez vedomia žalobcu rokovanie, z ktorého existuje zápisnica u žalovaného. Tento nezákonný zásah bol podľa žalobcu dôvodom pre podanie žaloby. Žalobca v žalobe zároveň uviedol, že dňa 23. augusta 2023 prevzal dokument „ÚPN M Bojnice, Zadanie vyhodnotenie_stanovísk,“ z ktorého vyplýva, že jeho pripomienka k územnému plánu bola akceptovaná, avšak napriek tomu vo variante A konceptu územného plánu nebola v zadaní zohľadnená, naopak, došlo k zmene účelu využitia pozemkov žalobcu tak, že nebude možné na predmetných pozemkoch stavať, pričom v tomto podľa tvrdenia žalobcu spočíva zásah orgánu verejnej správy do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že porušením procesných postupov ustanovených v § 20 a 21 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom do 31. marca 2024 (ďalej len ako „Stavebný zákon“) došlo k naplneniu dôvodov pre podanie žaloby „podľa § 257 ods. c) SSP“ s tým, že ide o zásah orgánu verejnej správy do jeho procesných práv byť účastníkom procesu tvorby územného plánu a voči tomuto zásahu žalovaného sa žalobca domáha ochrany. Žalobca ďalej označil iný zásah orgánu verejnej správy, voči ktorému sa správnou žalobou domáha ochrany, ako „postup žalovaného, ktorým nás úplne vylúčil z procesu tvorby nového územného plánu a neprerokovaniu nami písomne predložených pripomienok žalovaným ako zásahu do našich práv, voči ktorému sa domáhame ochrany.“ Žalobca v závere svojej
žaloby uviedol, že za iný zásah považuje „neprerokovanie písomne podaných pripomienok žalobcu zo dňa 17.02.2023 a dňa 17.03.2022 ku variantom A a B konceptu územného plánu Bojnice.“
3. Správny súd v Banskej Bystrici vyzval žalobcu Uznesením č. k. 12Sa/2/2023-92 zo dňa 27. novembra 2023 na odstránenie vád správnej žaloby a to tak, že doplní správnu žalobu o žalobný návrh. Žalobca podaním zo dňa 4. decembra 2023 doplnil správnu žalobu o žalobný návrh, v ktorom žiadal, aby správny súd určil, že postup žalovaného, ktorým zákonným spôsobom neprerokoval písomné pripomienky žalobcu podané žalovanému dňa 17. februára 2022 a 17. marca 2022 k variante A konceptu územného plánu Mesta Bojnice, zasahuje do zákonom chránených práv a oprávnených záujmov žalobcu a tento zásah je nezákonný. Zároveň žalobca žiadal, aby správny súd nariadil žalovanému, aby upustil od tohto zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu a odstránil jeho následky tým, že zákonným spôsobom prerokuje písomné pripomienky žalobcu podané žalovanému.
4. Správny súd následne Uznesením č. k. 12Sa/2/2023-142 zo dňa 22. apríla 2024 vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia svoju žalobu zo dňa 19. októbra 2023 doplnil podľa § 257 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) o jednoznačné a zrozumiteľné vymedzenie toho, v čom spočíva ním tvrdený iný zásah žalovaného v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP, a to z dôvodu, že náležitosťou žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy je podľa § 257 ods. 1 písm. c) SSP označenie alebo opis, prípadne číslo iného zásahu orgánu verejnej správy, voči ktorému sa žalobca domáha ochrany. Žalobca vo svojej žalobe uviedol označenie, resp. opis postupu žalovaného, ktorý považuje za iný zásah žalovaného, avšak tento iný zásah žalovaného vymedzuje rôzne a nejednoznačne, keď na jednej strane za iný zásah žalovaného považuje vypracovanie variantov konceptu územného plánu Mesta Bojnice v rozpore so zadaním a zároveň aj tvrdené vylúčenie žalobcu z procesu tvorby nového územného plánu a neprerokovanie ním písomne predložených pripomienok žalovaným. Taktiež opis žalobcom tvrdeného iného zásahu žalovaného v texte žaloby sa líši od vymedzenia tohto zásahu v žalobnom návrhu, v dôsledku čoho je žaloba nezrozumiteľná. Správny súd tak nemôže ani s použitím výkladného pravidla podľa § 55 ods. 3 SSP zistiť, ktoré tvrdenia žalobcu sú pre vymedzenie toho, v čom spočíva žalobou napadnutý iný zásah žalovaného, podstatné a čo má byť predmetom konania. Správny súd žalobcu v predmetom uznesení zároveň podľa § 59 ods. 3 SSP poučil, že ak v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd žalobu odmietne uznesením. Uznesenie č.k. 12Sa/2/2023-142 zo dňa 22. apríla 2024 bolo žalobcovi doručené dňa 6. mája 2024.
5. Podaním zo dňa 21. mája 2024 označenom ako „Doplnenie žaloby č. 4“ žalobca reagoval na Uznesenie správneho súdu č. k. 12Sa/2/2023-142 zo dňa 22. apríla 2024 tak, že v ňom uviedol, že „Iný zásah spočíva v tom, že dochádza k zásahu do práva právnickej osoby žalobcu na prerokovanie zadania územného plánu príslušným orgánom (§ 20 ods. 2 Stavebného zákona) a ide o iný zásah žalovaného do práva žalobcu na prerokovanie zadania, čo je iným zásahom v zmysle SSP. Ďalším zásahom je, že v § 20 ods. 2, ale aj v § 16, 2a, Stavebného zákona je uvedené, že príslušný orgán územného plánovania, teda obec, resp. nim poverená odborne spôsobilá osoba, ktorá obstaráva územno-plánovaciu dokumentáciu, je povinná ho prerokovať zákonným spôsobom. Žalovaný nemal riadne uzavretú zmluvu s odborne spôsobilou osobou, a to preto, že A. C. nemal so žalovaným uzavretú a riadne zverejnenú zmluvu, ktorá by mu týmto upravila postavenie príslušného orgánu územného plánovania podľa § 20 ods. 2 Stavebného zákona. Úkony v tejto veci robil teda A. C. nie ako predpokladá zákonom riadne zabezpečená odborne spôsobilá osoba – príslušný orgán územného plánovania, ale ako fyzická osoba A. C. (nevznikol právny vzťah medzi A. C. a žalovaným). Iný zásah spočíva v tom, že zákon upravuje, že územno-plánovaciu dokumentáciu, zadanie, varianty konceptu má vypracovávať a prerokovať príslušný orgán územného plánovania, teda žalovaný, prostredníctvom odborne spôsobilej osoby. Ak túto činnosť vykonával A. C. (a nie žalovaný), je evidentné, že týmto dochádza k zásahu do práva žalobcu na prerokovanie zadania, variantov konceptu s príslušným orgánom územného plánovania, čo je iným zásahom v zmysle SSP.“ Zároveň žalobca v predmetnom podaní uviedol, že „Iný zásah spočíva v tom, že zákonným spôsobom žalovaný neprerokoval pripomienky žalobcu k variantom konceptu a tieto úkony robila fyzická osoba A. C., čo je iným zásahom podľa SSP.“ Žalobca taktiež v predmetom podaní ďalej uviedol: „Rovnako za iný zásah žalovaného je potrebné považovať postup, kedy zákonným spôsobom neprerokoval návrh územno-plánovacej dokumentácie podľa § 22 ods. 1, 3, 5 Stavebného zákona, pričom zákonným spôsobom nepredvolal žalobcu na toto prerokovanie, zákonným spôsobom neprerokoval pripomienky k týmto dokumentom. Jednotlivé porušenia zákonných postupov, ktoré žalovaný porušil, sú označené v doplnení žaloby č. 2, z ktorých vyplýva, že žalovaný nedodržal
lehoty, formálne náležitosti pri označení listín, vopred pred prerokovaním uviedol, ako o pripomienkach rozhodne a všetky pripomienky neboli robené žalovaným ako predpokladá zákon, ale fyzickou osobu A. C.. Iný zásah spočíva tom, že žalovaný zákonným spôsobom neprerokoval aj návrh územno-plánovacej dokumentácie po podaní pripomienok, nedošlo k riadnemu prerokovaniu pripomienok, k zachovaniu lehôt a vyhotoveniu záznamov o postupe žalovaného. Všetky tieto úkony navyše robila fyzická osoba A. C. a nie v Stavebnom zákone určený subjekt – žalovaný. Toto je iným zásahom podľa § 257 ods. 1 písm. c) SSP.“
6. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
7. Podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.
8. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
9. Podľa § 257 ods. 1 SSP v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie alebo opis, prípadne číslo iného zásahu orgánu verejnej správy, voči ktorému sa žalobca domáha ochrany, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh
10. Podľa § 59 ods. 1, 2 a 3 SSP (1) ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2. (2) V uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
11. SSP v ustanovení § 257 ods. 1 upravuje povinné osobitné náležitosti žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Podľa písm. c) daného zákonného ustanovenia je náležitosťou žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy označenie alebo opis, prípadne číslo iného zásahu orgánu verejnej správy, voči ktorému sa žalobca domáha ochrany, a to z dôvodu, aby predmet prieskumu správneho súdu bol dostatočne, zrozumiteľne a nezameniteľne vymedzený. Žalobca by teda mal v žalobe vymedziť iný zásah orgánu verejnej správy nezameniteľným spôsobom tak, aby z jeho opisu jednoznačne a zrozumiteľne vyplýval, pokiaľ možno, čas, miesto, priebeh a následky daného iného zásahu orgánu verejnej správy. Tieto skutočnosti nemôže za žalobcu dopĺňať správny súd, resp. správny súd nemôže vychádzať z dohadov o tom, v čom spočíva žalobcom namietaný iný zásah orgánu verejnej správy, teda správny súd nemôže sám určiť, v čom spočíva iný zásah orgánu verejnej správy a za týmto účelom v žalobe alebo v jej prípadných prílohách sám dohľadávať skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že došlo k inému zásahu orgánu verejnej správy a v čom tento iný zásah spočíva. Rovnako správny súd nemôže podľa vlastnej úvahy zúžiť vymedzenie iného zásahu orgánu verejnej správy žalobcom v žalobe, ak je toto vymedzenie príliš široké, nejednoznačné, prípadne rozporné, keďže by tým nahrádzal úkony žalobcu a v konečnom dôsledku by už nebol nestranným súdom, ale fakticky by prevzal, resp. suploval úlohu advokáta žalobcu, čo by bolo v hrubom rozpore nielen so základnými princípmi správneho súdneho konania, predovšetkým zásady podľa § 5 ods. 2 SSP, podľa ktorej „konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania,“ ale predovšetkým zásady podľa § 5 ods. 9 SSP, podľa ktorej „v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom,“ najmä však čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ V prípade, ak by správny súd za žalobcu sám dopĺňal vymedzenie iného zásahu orgánu verejnej správy, resp. toto vymedzenie žalobcu v žalobe sám konkretizoval a proaktívne vyhľadával z obsahu žaloby, jej príloh, prípadne administratívneho spisu žalovaného tie skutočnosti, v čom spočíva namietaný iný zásah orgánu verejnej správy, porušil by čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a negoval by princíp materiálneho právneho štátu, ktorý je povinná presadzovať a chrániť predovšetkým súdna moc. Je preto povinnosťou žalobcu v žalobe zrozumiteľne a jednoznačne vymedziť namietaný iný zásah orgánu verejnej správy, aby tak správny súd mohol na základe jeho žaloby vykonať súdny prieskum a vo veci rozhodnúť.
12. Žalobca v žalobe síce uviedol opis tvrdeného iného zásahu žalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. c) SSP, avšak tento vymedzil nejednoznačne a nezrozumiteľne, keď súčasne uviedol rôzne opisy toho, v čom namietaný iný zásah žalovaného spočíva (dôvodom pre podanie správnej žaloby malo byť podľa žalobcu to, že do zadania nového územného plánu Mesta Bojnice neoprávnene a nezákonne zasahoval A. B., ktorý svojvoľne zmenil jednotlivé stanoviská (textovú časť) odborne spôsobilej osoby bez jej vedomia, pričom potom, ako bola táto skutočnosť zistená žalovaným, sa uskutočnilo na úrade žalovaného bez vedomia žalobcu rokovanie, z ktorého existuje zápisnica u žalovaného; ďalej mal namietaný iný zásah žalovaného spočívať v tom, že žalobca dňa 23. augusta 2023 prevzal dokument „ÚPN M Bojnice, Zadanie vyhodnotenie_stanovísk,“ z ktorého vyplýva, že jeho pripomienka k územnému plánu bola akceptovaná, avšak napriek tomu vo variante A konceptu územného plánu nebola v zadaní zohľadnená, naopak, došlo k zmene účelu využitia pozemkov žalobcu tak, že nebude možné na predmetných pozemkoch stavať; ďalej žalobca v žalobe vymedzil namietaný iný zásah žalovaného tak, že ide o zásah do jeho procesných práv byť účastníkom procesu tvorby územného plánu mesta Bojnice porušením procesných postupov ustanovených v § 20 a 21 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom do 31. marca 2024 (ďalej len ako „Stavebný zákon“), a ďalej tak, že iný zásah žalovaného mal spočívať v neprerokovaní písomne podaných pripomienok žalobcu zo dňa 17. februára 2023 a dňa 17. marca 2022 ku variantom A a B konceptu územného plánu Bojnice). Taktiež žalobný návrh nekorešpondoval s vymedzením iného zásahu žalovaného v texte žaloby, keďže toto vymedzenie nebolo jednoznačné a dostatočne určité. Správny súd nemohol vychádzať z domnienky, že žalobca za namietaný iný zásah podľa žaloby považuje výlučne len tie skutočnosti, ktoré uviedol v žalobnom návrhu.
13. Nezrozumiteľnosť žaloby žalobca neodstránil ani na výzvu správneho súdu Uznesením č. k. 12Sa/2/2023-142 zo dňa 22. apríla 2024, keďže podaním zo dňa 21. mája 2024 doplnil len ďalšie opisy tvrdeného iného zásahu žalovaného (iný zásah žalovaného mal spočívať v tom, že „dochádza k zásahu do práva právnickej osoby žalobcu na prerokovanie zadania územného plánu príslušným orgánom (§ 20 ods. 2 Stavebného zákona)“, resp. „ide o iný zásah žalovaného do práva žalobcu na prerokovanie zadania;“ ďalej mal iný zásah žalovaného spočívať v tom, že „zákon upravuje, že územno-plánovaciu dokumentáciu, zadanie, varianty konceptu má vypracovávať a prerokovať príslušný orgán územného plánovania, teda žalovaný, prostredníctvom odborne spôsobilej osoby. Ak túto činnosť vykonával A. C. (a nie žalovaný), je evidentné, že týmto dochádza k zásahu do práva žalobcu na prerokovanie zadania, variantov konceptu s príslušným orgánom územného plánovania;“ ďalej mal iný zásah žalovaného spočívať v tom, že „zákonným spôsobom žalovaný neprerokoval pripomienky žalobcu k variantom konceptu a tieto úkony robila fyzická osoba A. C.“, resp. v postupe, „kedy zákonným spôsobom neprerokoval návrh územno-plánovacej dokumentácie podľa § 22 ods. 1, 3, 5 Stavebného zákona, pričom zákonným spôsobom nepredvolal žalobcu na toto prerokovanie, zákonným spôsobom neprerokoval pripomienky k týmto dokumentom;“ a ďalej v tom, že „žalovaný zákonným spôsobom neprerokoval aj návrh územno-plánovacej dokumentácie po podaní pripomienok, nedošlo k riadnemu prerokovaniu pripomienok, k zachovaniu lehôt a vyhotoveniu záznamov o postupe žalovaného“), v dôsledku čoho žalobca nielenže neodstránil nezrozumiteľnosť žaloby, ale túto ešte prehĺbil. Ako správny súd uviedol v odseku 11 tohto uznesenia, nie je oprávnený za žalobcu sám ustáliť predmet súdneho prieskumu a z viacerých nejednoznačných opisov namietaného iného zásahu žalovaného v žalobe sám vybrať ten, ktorý sa javí ako najpravdepodobnejší, keďže by tak vychádzal z vlastných domnienok, čo nie je prípustné.
14. Zrozumiteľné a jednoznačné vymedzenie namietaného iného zásahu orgánu verejnej správy je nevyhnutné aj z hľadiska posúdenia procesných podmienok konania zo strany konajúceho súdu. Podľa
§ 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Medzi procesné podmienky konania patrí aj tá skutočnosť, že žaloba je podaná včas. O oneskorene podanej žalobe správny súd nemôže konať a na jej základe meritórne rozhodnúť, ale oneskorene podanú žalobu musí odmietnuť. SSP v prípade žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy stanovuje lehotu na jej podanie v ustanovení § 256, v zmysle ktorého „Žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánu verejnej správy.“ SSP neustanovuje v § 257 ods. 1 uvedenie dňa, keď sa žalobca dotknutý iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedel, resp. uvedenie dňa vykonania iného zásahu orgánu verejnej správy, ako osobitnú náležitosť žaloby, avšak vzhľadom na ustanovenie § 256 SSP je zrejmé, že tieto skutočnosti musia vyplývať zo žaloby, resp. musia byť z jej obsahu, prípadne jej príloh zistiteľné. Posúdenie tak subjektívnej lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ako aj lehoty objektívnej, predpokladá, že iný zásah je v žalobe zrozumiteľne a jednoznačne vymedzený tak, aby správny súd mohol určiť jeden konkrétny moment, kedy sa žalobca dozvedel o namietanom inom zásahu orgánu verejnej správy, aby následne mohol posúdiť včasnosť podania žaloby ako procesnú podmienku jej prejednania. Žalobca však v žalobe vymedzuje namietaný iný zásah žalovaného rôzne, a to aj z časového hľadiska, keďže raz uvádza ako iný zásah tvrdený neoprávnený a nezákonný zásah A. B. do zadania nového územného plánu mesta Bojnice, inokedy nezohľadnenie pripomienok žalobcu vo variante A konceptu územného plánu mesta Bojnice, neprerokovanie písomne podaných pripomienok žalobcu k variantom A a B konceptu územného plánu mesta Bojnice, neprerokovanie zadania územného plánu mesta Bojnice so žalobcom, neprerokovanie „návrhu územno-plánovacej dokumentácie podľa § 22 ods. 1, 2 a 5 Stavebného zákona“ a pod. Správny súd podotýka, že zadanie a koncept územného plánu obce sa vyhotovujú v zmysle § 20 a 21 Stavebného zákona v rôznych časových momentoch procesu prípravy územno-plánovacej dokumentácie. Tým, že žalobca v žalobe uviedol viaceré opisy namietaného iného zásahu žalovaného viažuce sa na rôzne časové momenty, neumožnil správnemu súdu ani posúdenie včasnosti podanej žaloby a tým zistenie procesných podmienok konania.
15. Nezrozumiteľnosť podanej žaloby je odstrániteľnou vadou. Správny súd preto v súlade s § 59 ods. 1 SSP Uznesením č. k. 12Sa/2/2023-142 zo dňa 22. apríla 2024, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 6. mája 2024, vyzval žalobcu na odstránenie predmetnej vady žaloby. Tým, že žalobca neodstránil nezrozumiteľnosť vo vymedzení namietaného iného zásahu žalovaného napriek tomu, že bol o následkoch neodstránenia vady riadne poučený, správny súd nemohol v konaní ďalej pokračovať, a preto žalobu odmietol podľa § 59 ods. 3 SSP. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola odmietnutá, nebol daný dôvod pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe podľa § 258 SSP.
16. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
17. Podľa § 171 ods. 1 a 2 SSP (1) Ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. (2) Ak účastník konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, správny súd prizná náhradu týchto trov ostatným účastníkom konania.
18. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
19. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. Správny súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 171 SSP v spojení s § 168 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).