Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-27P/457/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého JJ. B., M.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťaťa rodičov L.. Y. B., M.. X.X.XXXX, Q. E. E..Č.. X, B., právne zastúpenej JUDr. Ingrid Repkovou, advokátkou, so sídlom na Floriánskej 19 v Košiciach a Ing. ĽE. B., M.. XX.X.XXXX, Q. W. E..Č.. XX, B., právne zastúpeného JUDr. Rudolfom Manikom, advokátom, so sídlom Jantárova 30, Košice, v konaní o zvýšenie výživného a úpravu styku takto

rozhodol:

Konanie o návrhu otca na úpravu striedavej starostlivosti zastavuje.

Mení rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. -25 zo dňa 26.9.2007 tak, že sa zvyšuje výživné zo strany otca na maloletého T. zo sumy 116,18 Eura na 180,-Eur mesačne od 1.9.2010, ktoré výživné sa otec zaväzuje uhrádzať vždy do 15.dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2010 do 31.5.2013 vo výške 1.997,-Eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 60,-Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým T. každý párny víkend v sobotu od 15hod do 18hod, v nedeľu od 15hod do 18hod za účasti pracovníčky neziskovej organizácie Miesto pod slnkom v sídle neziskovej organizácie na Hlavnej 68 v Košiciach po dobu šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku s tým, že matka je oprávnená a povinná maloletého T. v určenom čase pre začiatok styku a v čase pre ukončenie styku odovzdať a prevziať v sídle neziskovej organizácie Miesto pod slnkom na Hlavnej 68 v Košiciach.

Ukladá matke, otcovi a maloletému T. povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach po dobu jedného roka od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O náhrade trov štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Matka návrhom podaným súdu 18.5.2010 žiadala, aby súd zaviazal otca k povinnosti platiť výživné na maloletého T. sumou 200,-Eur mesačne vždy do 15.dňa toho-ktorého mesiaca od 1.5.2010 a upravil styk otca s maloletým T. každý nepárny týždeň od piatku od 16hod do nedele do 16hod, v čase vianočných sviatkov od do 17hod 15.12, počas letných prázdnin od 1.7. od 8hod do 13.7. do 18hod a od 17.8. od 8hod do 30.8. do 18hod, zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Návrh odôvodnila skutočnosťou, že manželstvo rodičov maloletého T. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. , ktorým bol otec zaviazaný uhrádzať výživné na maloletého T. sumou 3.500,-Sk (116,-Eur) mesačne. Zároveň bol upravený styk otca s maloletým T. každý nepárny týždeň od piatku od 16hod do nedele do 18hod, počas vianočných sviatkov od 9hod 25.12. do 17hod 25.12, počas letných prázdnin od prvého pondelka v mesiaci júl dva kalendárne týždne nepretržite od 8hod v pondelok prvého týždňa do 18hod nedele druhého týždňa a v mesiaci august dva kalendárne týždne nepretržite od 8hod v pondelok prvého týždňa do 18hod nedele druhého týždňa a v bežnom týždni v stredu od 15hod do 18hod. Takto určený styk vyvoláva problémy počas letných prázdnin, nie je možné, aby matka bola s maloletým T. nerušene tri týždne v celku a počas týždňa je narušený denný režim u maloletého T., ktorý je nútený meniť miesto pobytu v stredu. Styk v strede týždňa je neúčelný, dieťa zaťažujúci, nevyhovujúci.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, znaleckými posudkami vypracovanými v konaní, výpoveďou účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

Manželstvo rodičov maloletého T. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. -25 zo dňa 26.9.2007, ktorým bol maloletý T. B. zverený do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca určené výživné sumou 3.500,-Sk mesačne, upravený styk otca s maloletým T. každý nepárny týždeň v mesiaci počnúc piatkom od 16hod do nedele do 18hod, v čase vianočných sviatkov od 9hod 25.12. do 17hod 25.12, počas letných prázdnin od prvého pondelka v mesiaci júl dva kalendárne týždne nepretržite od 8hod v pondelok prvého týždňa do 18hod nedele druhého týždňa a v mesiaci august dva kalendárne týždne nepretržite od 8hod v pondelok prvého týždňa do 18hod nedele druhého týždňa a v bežnom týždni vždy v stredu od 15hod do 18hod. Z obsahu odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd pri určení výšky výživného vychádzal z priemerného čistého mesačného príjmu otca od 15-20.000,-Sk mesačne a z nákladov na bývanie 6.000,-Sk a z priemerného mesačného čistého príjmu matky 21.588,- Sk (716,60 Eur)

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. -50 bol potvrdený predmetný rozsudok vo výroku o výživnom pre maloletého T. B.. Z odôvodnenia citovaného rozsudku vyplýva, že odvolací súd vychádzal pri potvrdení výšky výživného z príjmu otca zo závislej činnosti za rok 2006 - 352.917,-Sk (11.714,-Eur) a výdavkov 346.906,-Sk (11.515,-Eur), pričom rozdiel príjmov a výdavkov predstavoval 6.011,-Sk. Odvolací súd konštatoval, že priznanie k dani z príjmov fyzických osôb slúži iba na účely stanovenia vymeriavacieho základu na určenie zdravotného, nemocenského , dôchodkového zabezpečenia, príspevku na poistenie v nezamestnanosti a na uplatnenie nároku na štátne sociálne dávky, nie je dôkazom o príjme povinného rodiča pre rozhodnutie o výživnom. Pri rozhodovaní o výživnom, pri zisťovaní priemerného mesačného zárobku povinného rodiča súd posudzuje účelnosť a efektívnosť výdavku na podnikanie a prípadné neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný rodič na seba berie so zreteľom na § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý obsahuje princíp potencionality príjmov povinného rodiča, tento má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný rodič berie na seba neprimerané majetkové riziká. Odvolací súd konštatoval, že otec maloletého T. má nepochybne príjem dovoľujúci mu prispievať na výživu maloletého T. sumou 3.500,-Sk mesačne, pričom maloletý T. má právo na životnú úroveň akú by mal, ak by rodičia spolu žili, pričom otec je povinný prispôsobovať výdavky pri podnikaní tak, aby zabezpečil túto životnú úroveň maloletému so zreteľom na zásadu, že výživné má prednosť pred ostatnými pohľadávkami.

Z výpovede matky vyplýva, že táto žije v spoločnej domácnosti s priateľom. Je podnikateľkou, priateľ jej prispieva polovicou nákladov na bývanie. Od poslednej úpravy pomerov došlo k zmene pomerov na strane maloletého T., ktorý nastúpil v septembri 2010 na školskú dochádzku, čím sú spojené výdavky

pri nástupe do školy na oblečenie, rôzne poplatky, uhrádza matka za školskú družinu 17,-Eur mesačne, za školu v prírode 95,-Eur,futbalový krúžok na školský rok 80,-Eur, dres 30,-Eur, ďalšie výdavky na školské pomôcky, ošatenie, hračky. Náklady od septembra 2010 do mája 2011 predstavovali 275,59 Eur mesačne. Maloletému T. matka uhrádza stavebné sporenie 55,30 Eura mesačne v Č., na vkladnej knižke mu sporí 15,-Eur v Č., uhrádza mu detské investičné poistenie 28,50 Eur mesačne v poisťovni I.. Výdavky matky predstavujú náklady na elektrinu 59,38 Eura, na plyn 67,-Eur mesačne, vodné, stočné 20,58 Eura, TV digi 9,6 Eura, stavebné sporenie si uhrádza 55,30 Eur, investičné životné poistenie v ING po 37,58 Eur a 38,66 Eur mesačne, v B. kapitálové rizikové poistenie 36,95 Eura, úrazové poistenie 17,43 Eura a náklady na ošatenie, hygienické potreby sebe 30,-Eur mesačne. Pokiaľ je maloletý s otcom má ošatenie, ktoré mu zakúpila matka, otec mu prispel na lyže, kolieskové korčule a bicykel, neuhradil mu ošatenie, ktoré by syn doniesol domov. Matka vo výpovedi navrhla zúžiť rozsah styku s poukazom na okolnosť, že dieťa sa bojí otca, absolvovali psychologické vyšetrenie, chodili aj ku psychiatričke, dieťa má strach spať u otca vzhľadom na to, že v noci sa budí. V minulom roku sa zobudil a nenašiel nikoho v byte, pričom otec bol so svojou súčasnou manželkou na balkóne. Vo výpovedi na pojednávaní dňa 23.5.2013 matka uviedla, že problém so stykom nastal u maloletého v septembri 2012, kedy otec mal odovzdať dieťa pri ukončení styku, pričom dvere bytu matky otvoril priateľ, na čo otec odviezol dieťa na políciu, z čoho malo dieťa stres. K lyžiarskej výstroji zakúpenej otcom pre maloletého T. uviedla matka, že táto ostala u otca, na bicykli, ktorý mu zakúpil otec bol zlomený merač, ktorý žiadal otec vymeniť. Aby na budúce matka nemusela zabezpečovať opravy na bicykli, zakúpila mu nový bicykel.

Z výpovede otca vyplýva, že žije v spoločnej domácnosti so súčasnou manželkou, jej príjem je 350-400,- Eur mesačne, nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Za nájom uhrádzajú 143,-Eur, za fond rozvoja bývania 82,19 Eura mesačne, SIPO 42,16 Eura, výživné synovi 116,18 Eura, životné poistenie 48,06 Eura, ošatenie a hygienické potreby 20,-Eur mesačne. K úprave styku uviedla, že maloletý T. nikdy nenadával, informoval ho, že podal návrh na striedavú starostlivosť. Maloletý sa vyjadril, že chce byť rovnaký čas s ním aj s matkou. Je pravdou, že spozoroval u maloletého T., že sa v noci budí a bojí sa. Problém so zobúdzaním syna sa otec snažil vyriešiť tak, že pokiaľ v noci nebude plakať, kúpi mu basketbalovú loptu.

Podľa daňových priznaní otec za rok 2009 dosiahol zo závislej podnikateľskej činnosti príjmy 66.388,- Eura, výdavky 60.992,09 Eura a základ dane 5.396,07 Eura, za rok 2010 príjmy 86.146,25 Eura, výdavky 81.593,94 Eura, základ dane 4.552,31 Eura, za rok 2011 príjmy 90.139,64 Eura, výdavky 86.448,04 Eura, základ dane 3.691,60 Eura, za rok 2012 príjmy 94.771,94 Eura, výdavky 91.192,31 Eura, základ dane 3.579,63 Eura.

Podľa daňových priznaní matky táto dosiahla za rok 2009 príjmy 524,79 eura, výdavky 209,92 Eura, základ dane 314,87 Eura, za rok 2010 príjmy 1.822,60 Eura, výdavky 729,04 Eura, základ dane 1.093,56 Eura, za rok 2011 príjmy od všetkých zamestnávateľov 10.866,71 Eura, základ dane od zamestnávateľov 9.669,04 Eura, príjmy z prenájmu nehnuteľností 1.198,60 Eura, výdavky 479,44 Eura, základ dane z prenájmu nehnuteľností 719,16 Eura.

Podľa potvrdenia zamestnávateľa B. P..D..G.. P.o sídlom Košice, Krásna matka dosiahla priemerný čistý mesačný príjem v roku 2009 - 305,80 Eura, v roku 2010 - 364,62 Eura, v roku 2011 - 599,13 Eura, v roku 2012 - 605,49 Eura, v roku 2013 - 603,54 Eura.

Podľa potvrdenia spoločnosti B. P. P..D..G.. Q. matka bola zamestnaná v predmetnej spoločnosti na základe dohody v období od 29.9.2010 do 31.1.2012 v roku 2012 nemala žiaden príjem, v septembri 2010 dosiahla čistý príjem 178,20 Eura, v decembri 2010 - 202,50 Eura, v marci, júni, auguste a v novembri 2011 dosiahla čistý mesačný príjem po 162,-Eura.

Otec v konaní predložil rodný list, z ktorého vyplýva narodenie maloletej R. B. R. XX.X.XXXX. Podľa evidencie v knihe narodení Matričného úradu Košice - Š. je ako otec maloletej uvedený I.. Ľ. B., M.. XX.X.XXXX, L. I.. T. B., M.. X.XX.XXXX.

Otec v konaní predložil daňové priznanie manželky I.. T. B., z ktorého vyplýva jej príjem v roku 2010

- 8.452,94 Eura, výdavky 11.535,71 Eura, základ dane - 3.082,-Eura. V roku 2011 príjmy 16.102,79 Eura, výdavky 17.495,24 eura, základ dane -1.392,45 Eura. Za rok 2012 príjmy 27.903,51 Eura, výdavky 29.861,17 Eura, základ dane -1.957,-Eura.

Právny zástupca otca na pojednávaní dňa 23.5.2013 uviedol, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej R., na ktorú výdavky predstavujú okolo 150,-Eur, v ktorých sú zahrnuté výdavky na plienky, oblečenie, na stravu (mlieko po kojení). Dieťa je v osobnej starostlivosti matky, ktorá aj naďalej vykonáva podnikateľskú činnosť prostredníctvom pracovníkov, zástupcov. Fakticky sama zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa.

Právny zástupca otca na pojednávaní dňa 23.5.2013 zobral návrh na úpravu striedavej starostlivosti k maloletému T. späť, žiadal aby súd upravil styk v zmysle záverov posledného kontrolného znaleckého posudku. Poukázal na daňové priznanie za rok 2012, na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, žiadal návrh na zvýšenie výživného zamietnuť.

Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 23.5.2013 doporučil upraviť styk otca s maloletým T. v zmysle záverov posledného kontrolného znaleckého posudku.

Právna zástupkyňa matky na pojednávaní dňa 23.5.2013 navrhla zakázať styk otca s maloletým T. po dobu jedného roka vzhľadom na správu detskej psychiatričky, ktorú maloletý navštevuje. V prípade zmeny situácie neskôr obnoviť kontakt spočiatku telefonicky za prítomnosti matky. Matka poukázala na okolnosť, že maloletý má naďalej strach z otca, odmieta kontakt s otcom, čo po niekoľkých rokoch styku s otcom aj verbálne vyjadril. V súčasnej dobe podľa jej názoru nie je vhodné nútiť maloletého do styku s otcom, potrebná je spolupráca psychológa s dieťaťom aj s otcom do budúcna.

V zmysle záverov znaleckého posudku PhDr. Valérie Samselyovej zo dňa 5.9.2011 maloletý T. mal pozitívne citové väzby k obom rodičom, pričom citovú prioritu má matka. Znalkyňa doporučila ponechať v platnosti doterajšiu úpravu styku s výnimkou stredy v bežnom týždni, pričom uviedla, že v čase vypracovania posudku nebol dôvod, aby maloletý T. nemohol u otca prespávať. V prípade neochoty ostať u otca, je maloletý schopný si návrat k matke si od otca vydobyť. Znalkyňa podotkla, že obaja rodičia by sa mali k sebe správať citovo neutrálne, svoje problémy neriešiť cez maloletého aby tým neohrozovali jeho zdravý citový osobnostný vývin.

Zo záverov znaleckého posudku č. 56/2012 vypracovaného v konaní PhDr. Evou Kitkovou dňa 15.6.2012 vyplýva, že maloletý T. mal v čase znaleckého vyšetrenia k osobe otca negatívny odmietajúci vzťah, otca sa bojí aj v jeho prítomnosti. Otec je na dieťa aj v jeho prítomnosti agresívny, kričí, maloletý negatívne prežíva agresivitu otca voči matke. Z osoby otca má maloletý strach a odmietanie cíti aj u jeho manželky T.. Styk doporučila znalkyňa upraviť každý druhý víkend v mesiaci v sobotu od 9-19hod a v nedeľu od 9-17hod, v čase prázdnin doporučila stráviť s osobou otca spoločnú dovolenku, sviatky doporučila ponechať tak ako bolo o týchto dosiaľ rozhodnuté. Maloletý má podľa záverov znaleckého posudku diagnostikovanú fóbickú reakciu spánku bytu u otca, čo je potrebné rešpektovať v záujme zabezpečenia jeho zdravého psychického somatického vývoja.

V zmysle záverov znaleckého posudku PhDr. Ľubomíry Gallovej č. 3/2013 vypracovaného dňa 27.1.2013 vzťah dieťaťa k otcovi bol v čase vypracovania znaleckého posudku odmietavý, negatívny, vyostrený pod vplyvom udalostí, ktoré sa udiali v rodine, dieťa verbalizovalo strach z otca v súvislosti s tým, že sa mu bál otvorene hovoriť o svojej psychickej nepohode, negatívnom prežívaní a emočnej tiesni v minulosti. Jeho negatívny postoj k otcovi je toho času potencovaný aj postojom matky a jej priateľa. Keďže vzťahy medzi rodičmi sa situačne vyostrili, matka toho času nepodporuje kontakt dieťaťa s otcom čo sa deje skôr na úrovni jej postoja správania k otcovi než priamo verbálne, avšak maloletý to vníma. K osobe matky maloletý T. prechováva výrazne pozitívny vzťah. Aj keď vzťah dieťaťa k otcovi sa výrazne vyprofiloval do odmietavého, negatívneho vzťahu, tento vzťah nevníma znalkyňa ako konštantný pokiaľ

otec prijme zmenu vo svojom správaní, nebude stresovať dieťa vypočúvaním, konfrontovaním, prejaví porozumenie a zdrží sa kritiky dieťaťa, môže sa vzťah k otcovi vyvíjať pozitívnejšie než v súčasnosti. Znalkyňa odporučila vylúčiť z úpravy styku pracovný deň v týždni, celovíkendový pobyt dieťaťa u otca počas doby jedného roka od vynesenia rozsudku v predmetnej veci, odporučila styk iba počas dňa každý druhý víkend v sobotu od 9-19hod, v nedeľu od 9-17hod tak aby malo dieťa čas pripraviť sa do školy. Pokiaľ T. prejaví vôľu ostať u otca aj spať, môže tento styk prebiehať aj týmto spôsobom.

V danej situácii je však vhodné, aby počas niekoľkých víkendových stretnutí sa odohrával kontakt iba v kratšom časovom úseku podľa želania dieťaťa s tým, že maloletý T. sa s otcom stretne v prítomnosti osoby, ktorú si sám zvolí, napr. otcov brat alebo jeho manželka, poprípade matka dieťaťa alebo iná osoba, ktorej maloletý dôveruje, aby sa dieťa necítilo stiesnene v situácii s otcom a aby zároveň dieťa malo záruku, že otec ho nebude konfrontovať s prípadnými otázkami. Tieto predpokladané obmedzenia by mali trvať 2-3 mesiace a neskôr sa môže prikročiť k navrhovanému rozsahu styku v širšom vymedzení. Čo sa týka letných prázdnin znalkyňa doporučila dva týždne v mesiaci júl s tým, že otec umožní matke ho kontaktovať telefonicky s dieťaťom v prípade ak ho o to dieťa požiada. V čase vianočných sviatkov odporučila znalkyňa styk 25.12 od 9-17hod, počas veľkonočných sviatkov veľkonočný pondelok od 9-17hod.

V súčasnej dobe nie je možné realizovať styk otca s dieťaťom počas noci v súvislosti s aktuálnym odmietaním kontaktu s otcom a manželkou otca. Maloletý v súčasnosti má prežívať pocit bezpečia tak aby jeho otec a jeho rodina netrestali maloletého za jeho vyjadrenia, odmietavý postoj a vzťah. Otec by mal tolerovať nechuť maloletého T. stretávať sa s ním a rešpektovať viac prirodzené a situačné potreby dieťaťa. Znalkyňa doporučila otcovi dať dieťaťu najavo, že kontakt s ním bude prebiehať časovo v závislosti od želania dieťaťa. Dôležité je úvodné stretnutie, ktoré by malo prelomiť psychickú bariéru u maloletého a povzbudiť vhodnú nerušivú komunikáciu medzi nimi. Matka maloletého by znovu mala zaujať ústretový postoj voči kontaktom dieťaťa s otcom, aby maloletý cítil v ich správaní, že matka neprechováva negatívny postoj voči otcovi a jeho rodine. Povzbudzovanie matky k styku s otcom s tým, že dieťa nemusí prvé mesiace zotrvávať s otcom dlhšiu dobu, môže byť pre maloletého prospešné.

Podľa správy detskej psychiatričky MUDr. Terézia Rosenbergovej zo dňa 2.5.2013 maloletý T. bol vyšetrený na jej ambulancii opakovane. Maloletý T. podľa uvedenej správy odmieta styk s otcom, bojí sa jeho agresívneho správania. Vzhľadom na tento stav ako ošetrujúci lekár odporučila na prechodnú dobu (aspoň rok) ponechať zákaz styku. V uvedenom čase, je potrebná práca psychológa s dieťaťom, po roku určiť styk na obmedzenú dobu. Emocionálne vzťahy si rodičia musia vyriešiť mimo dieťaťa.

Otec v konaní predložil pokladničné doklady o úhradách potrieb pre maloletého T., podľa ktorých uhradil dňa 13.11.2010 maloletému čiapku v hodnote 35,-Eur, lyžiarske palice dňa 12.11.2010 v hodnote 21,- Eur, lyžiarske topánky dňa 20.10.2010 v sume 98,-Eur, lyže v sume 141,-Eur, lyžiarske ponožky dňa 10.12.2010 v sume 46,-Eur, dňa 26.5.2010 pyžamo v hodnote 19,90 Eura, notebook v sume 39,26 Eura dňa 14.11.2010, bicykel v sume 109,-Eura dňa 25.3.2011, príslušenstvo k bicyklu dňa 1.4.2011 v sume 35,28 Eura.

Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v

záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.

Podľa ust. § 37 ods. 2 písm.d/Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že boli dané zákonné predpoklady pre zmenu pôvodného rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinnosti k maloletému T. B. rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. , nakoľko zo záverov kontrolného znaleckého posudku PhDr. Gallovej ako aj PhDr. Kitkovej vyplýva, že maloletý T. má negatívny odmietavý postoj k otcovi vzhľadom na jeho kritické vyjadrenia na osobu maloletého T., pričom v zmysle záverov posledného kontrolného znaleckého posudku bolo znalkyňou doporučené po určitú dobu upraviť užší stykt otca s maloletým T. za prítomnosti tretej osoby, ktorý je možný neskôr po úprave vzťahu dieťaťa s otcom predĺžiť. Vzhľadom na doporučenie znalkyne súd zúžil rozsah styku otca s maloletým T. tak ako je uvedené vo výroku rozsudku, pričom tento styk upravil za prítomnosti tretej osoby pracovníčky neziskovej organizácie Miesto pod slnkom, ktorá môže skorigovať prípadné negatívne kritické postoje a výchovné metódy otca k maloletému a zároveň bude zabezpečený pocit istoty u maloletého T..

Súd konštatuje, že nie je toho času názoru, že by bolo vhodné zakázať na určitú dobu styk otca s maloletým T., nakoľko maloletý T. sám bez psychologickej pomoci nie je schopný zmeniť svoj súčasný negatívny vzťah k otcovi, pričom zároveň zo záverov znaleckého posudku vypracovaného v konaní PhDr. Gallovou vyplýva, že matka toho času nepodporuje kontakt dieťaťa s otcom.

Pre takúto podporu pozitívneho vzťahu maloletého T. k otcovi bolo vhodné aj nariadenie odborného poradenstva na Referáte poradenskopsychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych služieb a rodiny v Košiciach, ktorým sa zároveň umožní zlepšenie vzájomnej komunikácie rodičov, pričom k pozitívnej motivácii dieťaťa pre styk s otcom môže dopomôcť aj samotná spolupráca pracovníčky neziskovej organizácie Miesto pod slnkom.

Z uvedených dôvodov súd zároveň v súlade s ust. § 37 ods. 2 písm.d/ Zákona o rodine nariadil rodičom maloletého T. povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradenskopsychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, keďže špecializovaná odborná pomoc je potrebná aj za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov dieťaťa, ktorá je predpokladom úspešnej realizácie styku dieťaťa s otcom do budúcna.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. došlo k zmene pomerov na strane maloletého T., u ktorého sa nástupom na školskú dochádzku od septembra 2010 zvýšili životné náklady jednak v dôsledku nákupu školských potrieb ako aj v súvislosti s vyšším vekom, s mimoškolskou činnosťou, ktorú matka zdokladovala súdu.

Zároveň súd prihliadal na príjmy a nevyhnutné výdavky oboch rodičov a dospel k záveru, že u otca sa zvýšili príjmy z podnikateľskej činnosti od poslednej úparvy výživného a vychádzajúc aj zo stanoviska rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. -59, že otec je povinný prispôsobiť výdavky pri podnikaní tak, aby zabezpečil životnú úroveň maloletému takú, akú by mal ak by rodičia spolu žili so zreteľom, že výživné má prednosť pred ostatnými pohľadávkami, za primerané výživné zo strany otca na maloletého T. od 1.9.2010 považoval sumu 180,-Eur mesačne. Za obdobie pred septembrom 2010 súd zvýšenie výživného nepriznal, nakoľko k zmene pomerov podľa názoru súdu došlo od nástupu maloletého T. na školskú dochádzku.

Pri určení dlžného výživného súd z dokladov predložených otcom odčítal z rozdielu medzi novourčeným výživným a pôvodne určeným výživným úhrady otca na zakúpenie bicykla vo výške 109,-Eur, nezarátal platby na lyžiarsku výstroj, nakoľko ako vyplýva z vyjadrenia matky, táto ostala u otca. Zároveň súd nepovažoval za plnenie bežného výživného úhradu notebooku. Ďalšie doklady predložené otcom sa vzťahujú na obdobie pred septembrom 2010. Pri určení výšky výživného súd prihliadol aj na vyživovaciu povinnosť otca k maloletej R. a zároveň nezohľadnil jeho vyživovaciu povinnosť k manželke, ktorá vykazuje aj počas starostlivosti o maloleté dieťa podnikateľskú činnosť.

Súd v súlade s ust. za súhlasu matky a kolízneho opatrovníka konanie o úpravu striedavej starostlivosti k maloletému T. na návrh otca zastavil.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O náhrade trov štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).