Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-11-2013.pdf
PDF · 85.33 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/11/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Anny Kovaľovej a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci žalobcu P. T., nar. X.X.XXXX, bývajúceho v M., na ul. F. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Vladimírou Běhalovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, na ul. Rastislavovej č. 68, proti žalovaným 1/ X. B., nar. X.X.XXXX, bývajúcej v G. č. XXX, 2/ X. F., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v G. č. XXX, 3/ I. B., nar. X.XX.XXXX, bývajúcemu v G. č. XXX, 4/ U. T., nar. X.X.XXXX, bývajúcej v P., na ul. U. O. č. XX, 5/ U. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v P., na ul. M. č. X, 6/ R. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v P., na ul. M. č. X, 7/ E. F., nar. X.X.XXXX, bývajúcemu vo X. V., I. XX, E. N. N. a 8/ Ing. I. R., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v Y. F., na ul. U. č. XXXX/XX, právne zastúpenému JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom so sídlom v Bratislave, na ul. Krížnej č. 44, o určenie vlastníckeho práva s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 22.10.2012 č.k. 9 C 109/11 - 137 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovaným v 1., 2., 3., 4., 5., 6. a 7. rade a vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovanými v 1., 2., 3., 4., 5., 6. a 7. rade.
Žalobca voči žalovaným v 1., 2., 3., 4., 5., 6. a 7. rade n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným v 1., 2., 3., 4., 5., 6. a 7. rade sa ich náhrada n e p r i z n á v a .
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 8. rade a vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 8. rade a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému v 8. rade priznal náhradu trov konania vo výške 4.616,96 Eur. Na ich zaplatenie zaviazal žalobcu. Zároveň rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. až 7. rade.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalobca je dedičom po R. T., zomrelej dňa 15.12.1994. V dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 19 D 7/95 nadobudol spoluvlastnícky podiel v rozsahu 56/68 k nehnuteľnosti označenej ako parcela č. 533/5 o výmere 7.908m2. Časť tejto nehnuteľnosti označenú ako parcela č. 727/3 - trvalé trávnatý porast o výmere 2.139m2 nadobudli žalovaná v 1. rade so svojím nebohým manželom L. B. na základe notárskej zápisnice N 153/1995 spísanej notárom JUDr. Vladimírom Čuchtom dňa 7.9.1995. Predmetom notárskej zápisnice bolo osvedčenie vydané v prospech žalovanej v 1. rade a jej nebohého manžela podľa ustanovenia § 2 zákona č. 293/1992 Zb.. Po uplynutí 10 - ročnej lehoty počítanej od vydania osvedčenia sa žalovaná v 1. rade a jej nebohý manžel stali vlastníkmi nehnuteľnosti. Podiel po nebohom manželovi žalovanej v 1. rade dedili žalovaná v 1. rade, jej deti a vnuci, teda žalovaní v 2.až 7. rade. Následne dňa
21.6.2011 žalovaní v 1. až 7. rade uzatvorili so žalovaným v 8. rade kúpnu zmluvu vzťahujúcu sa na túto nehnuteľnosť. Vklad vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti v prospech žalovaného v 8. rade bol povolený na základe rozhodnutia správy katastra Prešov vydaného pod č. V3974/11. Žalovaným v 1. až 7. rade preto chýbala v spore pasívna legitimácia. Žaloba voči žalovaným v 1. až 7. rade musela byť preto zamietnutá pre nedostatok pasívnej legitimácie.
Pokiaľ ide o žalovaného v 8. rade tento nehnuteľnosť nadobudol od vlastníkov a preto aj voči nemu musela byť žaloba zamietnutá ako nedôvodná. Navyše ako podieloví spoluvlastníci sú na LV č. XXX kat. úz. Ličartovce okrem žalovaného v 8. rade zapísaní aj V. M., W. T. a Slovenský pozemkový fond Bratislava. Pri vlastníckej žalobe musia byť účastníkmi konania všetci, ktorých sa vlastnícka vec a predmet konania týka.
S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvého stupňa rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Ako dôvod uviedol, že rozsudok je svojvoľný, arbitrárny a nepreskúmateľný. Nedá sa z neho zistiť, ktoré skutočnosti sa pri rozhodovaní považovali za preukázané. Rozhodnutie vo veci sa opieralo o ničím nepodložené tvrdenia žalovaných. Čo sa týka dobrej viery držiteľa táto sa musí vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam majúcim za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré sú predmetom držby, teda aj k existencii písomnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom veci a to ani vtedy, keď je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutia vlastníctva postačuje.
Žalovaný v 8. rade navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie smerujúce proti výroku o zamietnutí žaloby voči žalovaným v 1. až 7. rade a proti výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. až 7. rade nie je opodstatnené.
V danom prípade ako to vyplýva z obsahu spisu výlučným vlastníkom parcely č. 727/3 zapísanej na LV č. XXX kat. úz. Ličartovce už v čase začatia konania dňa 31.10.2011 bol iba žalovaný v 8. rade. Preto len žalovaný v 8. rade je nositeľom vecnej pasívnej legitimácie v spore. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva alebo povinnosti tvoriacej predmet konania. Či ten , kto je formálne účastníkom konania nie je osobou z hmotného práva oprávnenou alebo povinnou ukáže sa až v konečnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu žaloby.
Žalovaní v 1. až 7. rade v spore pasívne vecne legitimovaní neboli v dôsledku čoho žaloba proti nim smerujúca musela byť zamietnutá. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovaným v 1. až 7. rade a vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. až 7. rade ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovanými v 1. až 7. rade rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovaným v 1. až 7. rade v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
Vo vzťahu k výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 8. rade je potrebné dodať, že rozhodnutie v tejto časti je nepreskúmateľné nakoľko v ňom neboli vyhodnotené právne významné dôkazy spochybňujúce dobromyseľnosť žalovanej v 1. rade a jej nebohého manžela pri držbe nehnuteľnosti tvoriacej predmet sporu.
V prejednávanej veci žalovaní vlastnícke právo k nehnuteľnosti odvodzujú od ústnej zámennej zmluvy uzatvorenej žalovanou v 1. rade so súrodencami L. M. a V. M.. Touto neformálnou zmluvou sa sledovalo vyrovnanie hodnoty iných nehnuteľností zamenených medzi žalovanou v 1. rade a L. M..
Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Zákonnými podmienkami vydržania pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobúdania vlastníctva pripúšťa vo všeobecnosti sú : oprávnená držba, uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Pritom a to je potrebné osobitne zdôrazniť právne následky nastávajú len vtedy, ak sú zároveň splnené všetky jeho podmienky.
Kto bol držiteľom oprávneným upravoval Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. v ustanovení § 145. Podľa tohto ustanovenia ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Obdobným spôsobom definuje osobu oprávneného držiteľa aj ustanovenie § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať len s okolnosti, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda alebo právo, ktoré vykonáva patria. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu, ktorý by mohol mať za následok vznik práva.
Žalovaní ako právny titul, od ktorého odvodzujú držbu nehnuteľnosti uvádzajú neformálnu zámennú zmluvu uzatvorenú po 1.1.1951.
Právny poriadok platný na území Slovenska od 1.1.1951 pri právnych úkonoch týkajúcich sa nadobúdania vlastníctva k nehnuteľnostiam vyžadoval osobitnú písomnú formu. Je to zrejmé z ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. účinného od 1.1.1951 do 31.3.1964, ako aj z ustanovenia § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. účinného od 1.4.1964.
Žalovaná v 1. rade podľa výpisu z pozemnoknižnej vložky č. 1125 kat. úz. Drienov ( č.l. 109 spisu) uzatvorila dňa 22.2.1955 zámennú zmluvu s L. M.. V tom čase platilo ustanovenie § 1 ods. 1 zákona č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľnosti a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy vyžadujúce na prevod nehnuteľnosti privolenie výkonného orgánu rady Okresného národného výboru. Súhlas k zámene nehnuteľnosti bol daný výmerom Okresného národného výboru vydaným pod č. 709/55. Ako sa s týmito právne významnými dôkazmi poukazujúcim na vedomosť žalovanej v 1. rade o potrebe nielen zachovania písomnej formy zámennej zmluvy, ale aj privolenia príslušného orgánu vyrovnal konajúci súd z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejme. Držba nehnuteľnosti opierajúca sa o neformálnu zámennú zmluvu k vydržaniu viesť nemôže.
Ani vydanie osvedčenia podľa ustanovenia § 2 a nasl. zákona č. 293/1992 Zb. nezbavuje súd povinnosti skúmať, či boli splnené všetky zákonné podmienky nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti vydržaním a či boli odstránené pochybnosti o oprávnenej držbe pred vydaním osvedčenia alebo aj po jeho vydaní. Okrem toho novelizáciou zákona č. 293/1992 Zb. uskutočnenou zákonom č. 393/2000 Z. z. boli vypustené ustanovenia § 2 až 9 tohto právneho predpisu upravujúce podmienky a postup pri zápise za vlastníka do evidencie nehnuteľnosti. Stalo sa tak ešte predtým ako vôbec mohla uplynúť 10 - ročná doba počítaná odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľnosti po uplynutí ktorej sa zapísaná osoba mala stať vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. v znení účinnom do 30.11.2000.
Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 157 O. s. p.. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.
V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril
odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.
Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O. s. p. rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 8. rade a vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 8. rade zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie.
V ňom bude úlohou súdu prvého stupňa vyhodnotiť všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach tak, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia zodpovedala zásadám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p..
Záverom je ešte potrebné poukázať na nesprávnosť tvrdenia, podľa ktorého účastníkmi konania mali byť aj ďalší podieloví spoluvlastníci zapísaní na LV č. XXX kat. úz. Ličartovce. Žalobca sa podanou žalobou nedomáha určenia podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX kat. úz. Ličartovce, ale k parcele č. 727/3 zapísanej na LV č. XXX kat. úz. Ličartovce. Výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti je iba žalovaný v 8. rade.
Prvostupňový súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovaným v 8. rade (§224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.