Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/11/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Anny Kovaľovej a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci žalobcu P. T., nar. X.X.XXXX, bývajúceho v M., na ul. F. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Vladimírou Běhalovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, na ul. Rastislavovej č. 68, proti žalovaným 1/ X. B., nar. X.X.XXXX, bývajúcej v G. č. XXX, 2/ X. F., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v G. č. XXX, 3/ I. B., nar. X.XX.XXXX, bývajúcemu v G. č. XXX, 4/ U. T., nar. X.X.XXXX, bývajúcej v P., na ul. U. O. č. XX, 5/ U. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v P., na ul. M. č. X, 6/ R. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v P., na ul. M. č. X, 7/ E. F., nar. X.X.XXXX, bývajúcemu vo X. V., I. XX, E. N. N. a 8/ Ing. I. R., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v Y. F., na ul. U. č. XXXX/XX, právne zastúpenému JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom so sídlom v Bratislave, na ul. Krížnej č. 44, o určenie vlastníckeho práva s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 22.10.2012 č.k. - 137 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovaným v 1., 2., 3., 4., 5., 6. a 7. rade a vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovanými v 1., 2., 3., 4., 5., 6. a 7. rade.

Žalobca voči žalovaným v 1., 2., 3., 4., 5., 6. a 7. rade n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným v 1., 2., 3., 4., 5., 6. a 7. rade sa ich náhrada n e p r i z n á v a .

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 8. rade a vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 8. rade a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému v 8. rade priznal náhradu trov konania vo výške 4.616,96 Eur. Na ich zaplatenie zaviazal žalobcu. Zároveň rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. až 7. rade.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalobca je dedičom po R. T., zomrelej dňa 15.12.1994. V dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. nadobudol spoluvlastnícky podiel v rozsahu 56/68 k nehnuteľnosti označenej ako parcela č. 533/5 o výmere 7.908m2. Časť tejto nehnuteľnosti označenú ako parcela č. 727/3 - trvalé trávnatý porast o výmere 2.139m2 nadobudli žalovaná v 1. rade so svojím nebohým manželom L. B. na základe notárskej zápisnice N 153/1995 spísanej notárom JUDr. Vladimírom Čuchtom dňa 7.9.1995. Predmetom notárskej zápisnice bolo osvedčenie vydané v prospech žalovanej v 1. rade a jej nebohého manžela podľa ustanovenia . Po uplynutí 10 - ročnej lehoty počítanej od vydania osvedčenia sa žalovaná v 1. rade a jej nebohý manžel stali vlastníkmi nehnuteľnosti. Podiel po nebohom manželovi žalovanej v 1. rade dedili žalovaná v 1. rade, jej deti a vnuci, teda žalovaní v 2.až 7. rade. Následne dňa

21.6.2011 žalovaní v 1. až 7. rade uzatvorili so žalovaným v 8. rade kúpnu zmluvu vzťahujúcu sa na túto nehnuteľnosť. Vklad vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti v prospech žalovaného v 8. rade bol povolený na základe rozhodnutia správy katastra Prešov vydaného pod č. V3974/11. Žalovaným v 1. až 7. rade preto chýbala v spore pasívna legitimácia. Žaloba voči žalovaným v 1. až 7. rade musela byť preto zamietnutá pre nedostatok pasívnej legitimácie.

Pokiaľ ide o žalovaného v 8. rade tento nehnuteľnosť nadobudol od vlastníkov a preto aj voči nemu musela byť žaloba zamietnutá ako nedôvodná. Navyše ako podieloví spoluvlastníci sú na LV č. XXX kat. úz. Ličartovce okrem žalovaného v 8. rade zapísaní aj V. M., W. T. a Slovenský pozemkový fond Bratislava. Pri vlastníckej žalobe musia byť účastníkmi konania všetci, ktorých sa vlastnícka vec a predmet konania týka.

S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvého stupňa rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Výrok o trovách odôvodnil ustanovením .

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Ako dôvod uviedol, že rozsudok je svojvoľný, arbitrárny a nepreskúmateľný. Nedá sa z neho zistiť, ktoré skutočnosti sa pri rozhodovaní považovali za preukázané. Rozhodnutie vo veci sa opieralo o ničím nepodložené tvrdenia žalovaných. Čo sa týka dobrej viery držiteľa táto sa musí vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam majúcim za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré sú predmetom držby, teda aj k existencii písomnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom veci a to ani vtedy, keď je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutia vlastníctva postačuje.

Žalovaný v 8. rade navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a zistil, že odvolanie smerujúce proti výroku o zamietnutí žaloby voči žalovaným v 1. až 7. rade a proti výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. až 7. rade nie je opodstatnené.

V danom prípade ako to vyplýva z obsahu spisu výlučným vlastníkom parcely č. 727/3 zapísanej na LV č. XXX kat. úz. Ličartovce už v čase začatia konania dňa 31.10.2011 bol iba žalovaný v 8. rade. Preto len žalovaný v 8. rade je nositeľom vecnej pasívnej legitimácie v spore. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva alebo povinnosti tvoriacej predmet konania. Či ten , kto je formálne účastníkom konania nie je osobou z hmotného práva oprávnenou alebo povinnou ukáže sa až v konečnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu žaloby.

Žalovaní v 1. až 7. rade v spore pasívne vecne legitimovaní neboli v dôsledku čoho žaloba proti nim smerujúca musela byť zamietnutá. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia a rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovaným v 1. až 7. rade a vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. až 7. rade ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovanými v 1. až 7. rade rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovaným v 1. až 7. rade v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

Vo vzťahu k výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 8. rade je potrebné dodať, že rozhodnutie v tejto časti je nepreskúmateľné nakoľko v ňom neboli vyhodnotené právne významné dôkazy spochybňujúce dobromyseľnosť žalovanej v 1. rade a jej nebohého manžela pri držbe nehnuteľnosti tvoriacej predmet sporu.

V prejednávanej veci žalovaní vlastnícke právo k nehnuteľnosti odvodzujú od ústnej zámennej zmluvy uzatvorenej žalovanou v 1. rade so súrodencami L. M. a V. M.. Touto neformálnou zmluvou sa sledovalo vyrovnanie hodnoty iných nehnuteľností zamenených medzi žalovanou v 1. rade a L. M..

Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Zákonnými podmienkami vydržania pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobúdania vlastníctva pripúšťa vo všeobecnosti sú : oprávnená držba, uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Pritom a to je potrebné osobitne zdôrazniť právne následky nastávajú len vtedy, ak sú zároveň splnené všetky jeho podmienky.

Kto bol držiteľom oprávneným upravoval v ustanovení . Podľa tohto ustanovenia ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Obdobným spôsobom definuje osobu oprávneného držiteľa aj ustanovenie . Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať len s okolnosti, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda alebo právo, ktoré vykonáva patria. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu, ktorý by mohol mať za následok vznik práva.

Žalovaní ako právny titul, od ktorého odvodzujú držbu nehnuteľnosti uvádzajú neformálnu zámennú zmluvu uzatvorenú po 1.1.1951.

Právny poriadok platný na území Slovenska od 1.1.1951 pri právnych úkonoch týkajúcich sa nadobúdania vlastníctva k nehnuteľnostiam vyžadoval osobitnú písomnú formu. Je to zrejmé z ustanovenia účinného od 1.1.1951 do 31.3.1964, ako aj z ustanovenia účinného od 1.4.1964.

Žalovaná v 1. rade podľa výpisu z pozemnoknižnej vložky č. 1125 kat. úz. Drienov ( č.l. 109 spisu) uzatvorila dňa 22.2.1955 zámennú zmluvu s L. M.. V tom čase platilo ustanovenie o prevodoch nehnuteľnosti a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy vyžadujúce na prevod nehnuteľnosti privolenie výkonného orgánu rady Okresného národného výboru. Súhlas k zámene nehnuteľnosti bol daný výmerom Okresného národného výboru vydaným pod č. 709/55. Ako sa s týmito právne významnými dôkazmi poukazujúcim na vedomosť žalovanej v 1. rade o potrebe nielen zachovania písomnej formy zámennej zmluvy, ale aj privolenia príslušného orgánu vyrovnal konajúci súd z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejme. Držba nehnuteľnosti opierajúca sa o neformálnu zámennú zmluvu k vydržaniu viesť nemôže.

Ani vydanie osvedčenia podľa ustanovenia a nasl. nezbavuje súd povinnosti skúmať, či boli splnené všetky uskutočnenou boli vypustené ustanovenia až 9 tohto právneho predpisu upravujúce podmienky a postup pri zápise za vlastníka do evidencie nehnuteľnosti. Stalo sa tak ešte predtým ako vôbec mohla uplynúť 10 - ročná doba počítaná odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľnosti po uplynutí ktorej sa zapísaná osoba mala stať vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania podľa ustanovenia v znení účinnom do 30.11.2000.

Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie . Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril

odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia a rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 8. rade a vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 8. rade zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie.

V ňom bude úlohou súdu prvého stupňa vyhodnotiť všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach tak, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia zodpovedala zásadám vyplývajúcim z ustanovenia .

Záverom je ešte potrebné poukázať na nesprávnosť tvrdenia, podľa ktorého účastníkmi konania mali byť aj ďalší podieloví spoluvlastníci zapísaní na LV č. XXX kat. úz. Ličartovce. Žalobca sa podanou žalobou nedomáha určenia podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX kat. úz. Ličartovce, ale k parcele č. 727/3 zapísanej na LV č. XXX kat. úz. Ličartovce. Výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti je iba žalovaný v 8. rade.

Prvostupňový súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovaným v 8. rade ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.