Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/30/2010

Potvrdené rozhodnutím 5Sžp/20/2013
„Identifikačné číslo spisu: 8010200244 Dátum vydania rozhodnutia: 17.09.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Milan Morava Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:8010200244.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a z členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD. v právnej veci žalobcu N. Z., bytom v F., A. N. X, zastúpeného Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni, Okružná 871/65, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, so sídlom v Prešove, Nám. mieru 3, zastúpeného PUCHALLA, SLÁVIK & partners, s.r.o., advokátom so sídlom v Košiciach, Kmeťova 24, za účasti 1/ P. Z., bytom v F., A. N. X, 2/ A. C., bytom v F., S. XXX/XX, 3/ Z. C., bytom v F., S. XXX/XX, 4/ N. N., bytom v F., A. N. X, a 5/ E. N., bytom v F., A. N. X, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného z 1. apríla 2010, č.j. 2010-487/1376-2/SP-Ka, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 24. mája 2013, č.k. 1S/30/2010-95, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 24. mája 2013, č.k. 1S/30/2010-95, p o t v r d z u j e . Účastníkom konania právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu N. Z., nar. XX. U. XXXX, trvale bytom A. N. č. X, XXX XX F., právne zastúpeného Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom, so sídlom v Poprade, Mnoheľová 17, 058 01 Poprad, proti žalovanému Obvodnému úradu v Prešove, Námestie mieru č. 3, 080 01 Prešov, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Puchalla&partners, s.r.o., JUDr. Dušanom Slávikom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kmeťová č. 24, 040 01 Košice, za účasti P. Z., trvale bytom A. N. č. X, XXX XX F., A. C., trvale bytom S. č. XXX/XX, XXX XX F., Z. C., trvale bytom S. č. XXX/XX, XXX XX F., N. N., trvale bytom A. N. č. X, XXX XX F., E. N., trvale bytom A. N. č. X, XXX XX F., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného pôvodne Krajského stavebného úradu v Prešove zo dňa 01. apríla 2010 č.j. 2010-487/1376-2/SP-Ka na základe žaloby takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 01. apríla 2010 č.j. 2010-487/1376-02/SP-Ka , ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil poukázaním na rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie voči rozhodnutiu obce F. zo dňa 12. októbra 2009 č.j. SP/381-003/09-Šk, ktorým stavebný úrad povolil stavbu : „Novostavba hospodárskej budovy“ stavebníkovi A. C. a manželke Z., ktorí sú susedmi žalobcu. Základným dôvodom, pre ktorý žalovaný odvolanie zamietol bolo to, že žalobca nepodal voči oznámeniu o začatí zlúčeného územného a stavebného konania námietky v lehote 7 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia a to podľa ustanovenia Žalovaný uviedol, že stavebný úrad konal v súlade so zákonnou úpravou po predložení projektovej dokumentácie a vyjadrení dotknutých orgánov boli splnené podmienky na vydanie stavebného povolenia. Konštatoval, že stavba je umiestnená v zadnej časti stavebníka a preto vytvára medzi hospodárskou budovou stavebníka a stavbou žalobcu voľný priestor. Zároveň poukázal na to, že odstupové vzdialenosti od hraníc pozemkov sa týkajú len rodinných domov a neplatia pre stavby, ktoré tvoria doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe. Námietky žalobcu nakoľko v pôvodnom konaní neboli vznesené žalovaný na ne neprihliadol.

Žalobca sa nestotožnil s právnym názorom uvedeným žalovaným v napadnutom rozhodnutí, pretože má za to, že rozhodnutím žalovaného bol porušený zákon, kde nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočíva v zlom vyhodnotení uplatnených námietok, ako aj v tom, že žalovaný nesprávne na skutkový stav aplikoval ustanovenie Vyhlášky MŽP SR č. . Podľa žalobcu táto vyhláška

v citovanom ustanovení uvádza v druhej vete, že odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Z projektu stavebníka, ako aj zo samotného rozhodnutia obce F. o povolení stavby vyplýva, že odstup od hranice pozemku parc.č. 1703/3, ktorej vlastníkom je žalobca a s manželkou bude 0,50 metra, pričom novostavba hospodárskej budovy bude mať zastavená plochu 101,5 m2. S poukazom na to, že predmetná novostavba sa má vybudovať v obci F., ktorá z hľadiska svojho geografického umiestnenia sa nachádza v podhorí N. R., pričom toto územie je charakteristické vysokým úhrnom zrážok v zimnom období, ako aj s poukazom na tento stav veci nie je možné podľa žalobcov dodržať ustanovenie § 6 ods. 1 druhá veta v súvislosti s odstupmi medzi hranicou pozemkov a osadením novostavby z hľadiska umožňovania údržby nehnuteľností a stavieb na nich. Tieto skutočnosti podľa žalobcu už pôvodne stavebný úrad mal zobrať do úvahy pri rozhodovaní o povolení stavby. Tým, že tieto skutočnosti, ktoré mu boli dobre známe nevzal do úvahy, porušil stavebný zákon, tým že upustil od miestneho zisťovania a šetrenia pomerov. Ďalej žalobca argumentoval tým, že je potrebné dbať na dôraz, že každé rozhodnutie správneho orgánu má byť vydané tak, aby predchádzalo vzniku susedských sporov z hľadiska ochrany svojho vlastníctva a z toho dôvodu, by takéto rozhodnutie by malo korešpondovať aj s ustanoveniami a s poukazom na túto vec je nesporné, že stanovením minimálneho odstupu medzi pozemkom žalobcu a umiestňovanou novostavbou stavebníkom je daný stav, kde najmä v zimných mesiacoch bude dochádzať k zosunutiu snehu zo strechy novostavby na pozemok žalobcov, čo je v rozpore s ustanovením . Z týchto dôvodov považuje žalobca rozhodnutie žalovaného za nesprávne a nezákonné.

Nesprávnosť rozhodnutia žalovaného vidí žalobca aj v tom, že účastníkmi pôvodného stavebného konania boli aj dotknuté orgány štátnej správy, medzi nimi chýbali orgány, resp. právnické osoby, ktoré by sa vyjadrovali v tomto konaní z dôvodu spravovania inžinierskych sietí. Na základe toho stavebný úrad v bode 8) podmienok realizácie novostavby v zmysle stavebného povolenia určil, že objekt novostavby nebude napojený na inžinierske siete, avšak v bode 22) tých istých podmienok je uvedené, že pri kolaudačnom konaní stavebník predloží, prípadne aj doklad o napojení na elektrickú sieť vrátane príslušných revíznych správ. S poukazom na to, že čo má stavba hospodárskej budovy obsahovať je dôvodné predpokladať, že stavba bude napojená na inžinierske siete, a preto účastníkom pôvodného stavebného konania podľa žalobcu mali byť aj dotknuté orgány, resp. právnické osoby na úseku správy inžinierskych sietí. Takýmto postupom správneho orgánu bol porušený podľa žalobcu zákon.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že podľa neho možno dospieť k jednoznačnému záveru o nedôvodnosti celej podanej žaloby, pretože tvrdenia žalobcov o porušení alebo ohrození ich práv neboli preukázané. Na vznesené námietky nemožno ani prihliadať, preto lebo mali byť uplatnené v určenej lehote pre podávanie námietok a podľa žalovaného je napadnuté rozhodnutie vecne správne i presvedčivo a náležite odôvodnené.

Z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán - Stavebný úrad obec F. rozhodnutím zo dňa 12. októbra 2009 pod č.j. SP/381-003/09-Šk ako príslušný stavebný úrad podľa o prechode niektorých pôsobnosti z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky a podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku povolil v obci F. žiadateľovi A. C. a manželke Z. C., rod. O., bytom F., S. č. XXX/XX podľa a a , a Stavebného zákona v obci F. na pozemku parc. č. 1703/2 o výmere 885 m2 k.ú. F., okres E. novostavbu hospodárskej budovy pri rodinnom dome sup.č. XXX na S. ulici, ktorá bude jednopodlažná s využitím podkrovia, nepodpivničená, so sedlovou strechou , s využitím podkrovia, so štítom orientovaným ku miestnej komunikácii.

Novostavba hospodárskej budovy bude obsahovať: na prízemní dve státia pre motorové vozidlá, sklad, dielňa a v podkroví sklad, prístup do podkrovia, rebríkom z garáže o zastavanej ploche 101,5 m2, úžitkovej ( podlahovej ) plochy 144,5 m2 a obostavanom priestore 560,00 m3.

Pre realizáciu novostavby hospodárskej budovy sú stavebníci povinní v zmysle § 66 ods. 1 a 2 Stavebného zákona dodržať podmienky označené pod bodom 1 až 26. Pod bodom 3 podmienok je uvedené, že osadenie novostavby hospodárskej budovy bude od hranice pozemku parc. 1703/3 na

vzdialenosť 0,50 m od pozemku parc. č. 1699/4 na vzdialenosť 0,50 m, od hranice pozemku s miestnou komunikáciou na vzdialenosť 3,00 m.

Pod bodom 26) podmienok je uvedené rozhodnutie o námietkach účastníkov konania : neboli vznesené.

Stavebný úrad odôvodnil rozhodnutie tým, že dňa 04. septembra 2009 podal A. C. a manželka Z. C., trvale bytom F., S. č. XXX/XX žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu: „Novostavba hospodárskej budovy pri rodinnom dome sup.č. XXX na S. ulici v obci F.“. Žiadosť obsahovala všetky náležitosti v zmysle Stavebného , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona.

Prvostupňový správny orgán ďalej dôvodil tým, že na základe predloženej žiadosti v súlade s § 39a ods. 4 Stavebného zákona spojil územné konanie o umiestnení stavby rodinného domu so stavebným konaním a oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom štátnej správy s tým, že svoje námietky a pripomienky si môžu uplatniť najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia. Ďalej upozornil účastníkov, že podľa § 61 ods. 3 Stavebného zákona stavebný úrad na neskôr podané námietky účastníkov konania neprihliadne. Dotknuté orgány štátnej správy podľa § 61 ods. 5 Stavebného zákona ak v určenej lehote nepredložia svoje stanovisko k povoľovanej stavbe alebo nepožiadajú o predĺženie lehoty na posúdenie stavby, stavebný úrad má za to, že so stavbou z hľadiska nimi sledovaných záujmom súhlasia.

Stavebný úrad v rámci stavebného konania preskúmal žiadosť stavebníka a predloženú dokumentáciu a zistil, že stav vyhovuje ustanoveniam stavebného zákona a bude v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou obce F. a s cieľmi a zámermi v území. Realizáciou stavby nebudú ohrozené záujmy spoločnosti ani neprimerane či obmedzené práva a právom chránené záujmy účastníkov konania.

Zároveň správny orgán dôvodil tým, že v rámci stavebného konania nevzniesli námietky ani pripomienky žiadne dotknuté orgány ani organizácie, čím v zmysle § 61 ods. 5 Stavebného zákona z hľadiska nimi sledovaných záujmov so stavbou súhlasili a poukázal na vyjadrenia príslušných organizácií. Stanovisko k pripravovanému zámeru na poľnohospodárskej pôde vydal Obvodný pozemkový úrad v Kežmarku dňa 23. septembra 2009.

Žalobca podal odvolanie dňa 26. októbra 2009 proti osadeniu novostavby hospodárskej budovy od pozemku žalobcov parc.č. 1703/3 na vzdialenosť 0,50 m z dôvodu, že stavebníci ho o tom, pred vydaním rozhodnutia neoboznámili, pričom navrhli osadenie predmetnej novostavby od parc.č. 1703/3 na vzdialenosť 3 m.

Na základe odvolania žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím uvedeným v úvodnej časti rozsudku, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a odvolanie žalobcu zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 zákona o správnom konaní a zdôraznil výrok prvostupňového rozhodnutia, ako aj dôvody odvolania žalobcov. Zároveň poukázal na to, že stavebný úrad na základe žiadosti A. C. a manželky o vydaní stavebného povolenia na stavbu - Hospodárska budova oznámením zo dňa 04. septembra 2009 oznámil začatie zlúčeného stavebného konania, nakoľko žiadosť bola v súlade s cieľmi a zámermi v území a s rozvojom obce F., pričom poskytovala dostatočný podklad na posúdenie navrhovanej stavby a stavebnému úradu boli dobre známe pomery staveniska, využil ustanovenie § 61 ods. 2 Stavebného zákona a upustil od ústneho konania a miestneho šetrenia. V konaní účastníci konania neuplatnili v zmysle poučenia, ktoré oznámenie obsahovalo. Žalovaný ďalej uviedol, že stavebný úrad po prerokovaní žiadosti zistil, že stavba vyhovuje ustanoveniam Stavebného zákona a bude v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou obce F. a s cieľmi a zámermi v území, realizáciou stavby nebudú ohrozené záujmy spoločnosti, ani neprimerane obmedzené práva či právom chránené záujmy účastníkov konania a projektová dokumentácia svojim obsahom i rozsahom spĺňa všetky náležitosti v zmysle stavebného , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného

Ďalej žalovaný citoval ustanovenie § 62 ods. 1,2,3 a 4 Stavebného zákona a argumentoval ďalej tým, že stavebný úrad v konaní skúmal vecnú stránku žiadosti a projektu stavby a zameral sa predovšetkým na umiestnenie stavby, preskúmanie dokumentácie z hľadiska životného prostredia, všeobecných technických požiadaviek na výstavbu podľa § 47 až 53, všeobecných technických požiadaviek pre prístup a užívanie stavby. Podľa žalovaného stavebný úrad v rámci stavebného konania preskúmal žiadosť stavebníkov a predloženú dokumentáciu a zistil, že stavba vyhovuje ustanoveniam stavebného zákona a bude v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou obce F. a s cieľni a zámermi v území. Zároveň poukázal na to, že projektová dokumentácia bola vypracovaná oprávnenou osobou v zmysle ustanovenia § 45 Stavebného zákona. Zároveň sa k stavbe vyjadrili dotknuté orgány spolupôsobiace v konaní z hľadísk nimi sledovaných záujmov a ich stanoviská neboli záporné ani protichodné a boli zapracované do podmienok rozhodnutia, čím bola zabezpečená ochrana verejných záujmov.

Žalovaný k námietkam uvedených v odvolaní tvrdil, že o odstupoch stavieb pojednáva v Vyhláška MŽP SR , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všetkých technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. S poukazom na ods. 1 uvedenej vyhlášky zdôraznil, že vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať podmienky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a presklenie a na zachovanie pohody bývania, odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

Zároveň argumentoval žalovaný tým, že podľa projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní osadenie stavby je navrhnuté tak, že stavba bude od hranice pozemku parc.č. 1699/4, k.ú. F. vzdialená 50 cm a od pozemku parc.č. 1703/3, k.ú. F., t.j. odvolateľa 50 cm. K námietke žalobcov žalovaný ďalej uviedol, že vyššie uvedené odstupové vzdialenosti od hraníc pozemkov sa týkajú len rodinných domov a neplatia prestavby, ktoré tvoria doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe, t.j. k rodinnému domu. Z dôvodu, že táto námietka nebola žalobcom a jeho manželkou ako účastníkmi konania v priebehu konania vznesená, aj napriek tomu, že účastníci boli v oznámení poučení o povinnosti podať v určitej lehote tieto námietky, mali byť uplatnené v lehote najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia a že na neskôr podané námietky účastníkov konania sa neprihliadne.

Žalovaný uviedol, že nezistil v napadnutom rozhodnutí, ani v konaní, ktoré mu predchádzalo také nedostatky, pre ktoré by sa rozhodnutie malo považovať za nesprávne a musel by sa preto zmeniť alebo zrušiť. Dospel k záveru, že povolenie stavby nie je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Stavebného zákona.

Krajský súd na základe skutkového stavu vydal dňa 09. decembra 2011 pod č. k. - 55 rozsudok, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 01. apríla 2010 č.j. 2010-487/1376-2/ SP-Ka podľa , a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a priznal žalobcom ( nesprávne označenie ) trovy konania.

Na základe odvolania žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 28. februára 2013 č.k. rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil a vec mu vrátil z dôvodu, že prvostupňový súd vydal rozsudok na základe nesprávneho právneho názoru a z dôvodu zlého označenia účastníkov konania.

Krajský súd v Prešove z tohto dôvodu vyzval účastníkov konania, či vo veci s poukazom na ustanovenie môže súd rozhodnúť bez nariadenia pojednávania vzhľadom na vyslovený právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vyššie citovanom uznesení a následne dňa 24. mája 2013 senát Krajského súdu v Prešove vyhlásil vo veci rozsudok.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti a postupu právoplatného rozhodnutia žalovaného podľa druhej hlavy piatej časti .

Podľa , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť ( , ).

Podľa , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia , pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa , , konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.

Správnym konaním sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny predpis. V zmyslom všetkých procesných procesov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie a to prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého práva a povinnosti ide bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva.

Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, a to hlavne s hmotnými a procesnými právnymi predpismi.

Z administratívneho spisu, ktorý bol predložený žalovaným krajský súd zistil, že stavebník A. C. a manželka Z. s trvalým pobytom F., S. č. XXX/XX podali žiadosť obci F. ako príslušnému stavebnému úradu o povolenie stavby „Novostavba hospodárskej budovy“ na pozemku parc.č. 1703/2, k.ú. F., ku ktorej žiadosti doložil žiadateľ potrebné písomne doklady, medzi ktorými bola aj projektová dokumentácia vypracovaná projektantom v zmysle Stavebného zákona. K predmetnej žiadosti sa vyjadrili aj príslušné dotknuté orgány, ktorých pripomienky, resp. stanoviská boli zapracované do podmienok prvostupňového správneho rozhodnutia stavebného úradu.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku ( ďalej len Stavebného zákona ), územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou (), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi.

Podľa § 36 ods. 1 citovaného zákona, stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním ... .

Podľa § 36 ods. 2 citovaného zákona, od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť v prípade, že je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí lehotu, do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne; táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní.

Podľa § 37 ods. 2 citovaného zákona, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa ods. 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.

Podľa § 39 citovaného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania.

Podľa § 39a ods. 1 citovaného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

Podľa § 62 ods. 4 citovaného zákona, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.

Podľa § 65 citovaného zákona, so stavebným konaním sa spájajú, pokiaľ to nevylučuje povaha veci alebo ak osobitné predpisy neustanovujú inak, aj iné konania 4c) potrebné na uskutočnenie stavby. Správne orgány príslušné na ich uskutočňovanie majú v stavebnom konaní postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a.

Podľa § 66 ods. 1 citovaného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

Podľa Vyhlášky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

Podľa § 6 ods. 2 citovanej vyhlášky, stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

Podľa stavebného zákona, stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.

V ustanovení § 137 citovaného zákona sú upravené občianskoprávne a iné námietky v ods. 1 tak, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona, ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.

Podľa § 140 citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa , vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov .... .

Krajský súd podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie ktoré jeho konaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v zákone, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol a vzhľadom na zrušujúce uznesenie NS SR sp. zn. z 28. februára 2013 vyhlásil vo veci dňa 24. mája 2013 v súlade s ustanovením rozsudok v neprítomnosti účastníkov konania.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného vo veci vydania stavebného povolenia na Novostavbu hospodárskej budovy nachádzajúcu sa v k.ú. F. na pozemku parc.č. 1703/2 o výmere 885 m2, ktorá stavba má byť osadená ako novostavba hospodárskej budovy od hranice pozemku žalobcov parc.č. 1703/3 na vzdialenosť 50 cm a od pozemku parc.č. 1699/4 vo vlastníctve žalovaných v 3/ a 4/ rade na vzdialenosť 50 cm a od vzdialenosti hranice s miestnou komunikáciou na vzdialenosť 3 m, ktoré rozhodnutie žalovaný posudzoval podľa príslušných ustanovení stavebného zákona, ako aj podľa vykonávacej Vyhlášky č. platnej v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia, ako aj obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že tak žalovaný, ako aj pred ním prvostupňový právny orgán, t.j. stavebný úrad sa vo veci riadili vyššie citovanými právnymi ustanoveniami o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ako aj Vyhlášky č. , ktorá je vykonávacou vyhláškou k uvedenému zákonu.

Krajský súd rozhodol v súlade s obsahom administratívneho spisu s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení zo dňa 28. februára 2013 v tom zmysle, že prvostupňový správny orgán postupoval pri spojení územného konania so stavebným konaním v súlade s príslušnými ustanoveniami Stavebného zákona, pretože ako vyplýva z tvrdení účastníkov konania, t.j. žalobcu a jeho manželky, títo pred samotným vydaním rozhodnutia o umiestnení

stavby mali možnosť byť oboznámení s príslušnou stavebnou dokumentáciou k projektu novostavby hospodárskej budovy, túto možnosť nevyužili, námietky v stanovenej lehote 7 dní v správnom konaní neuplatnili.

S poukazom na tieto tvrdenia, preto mal stavebný úrad povinnosť rozhodnúť na základe žiadosti stavebníka A. C. a jeho manželky podľa príslušných ustanovení Stavebného zákona. Zároveň sa v rozhodnutí o povolení stavby správny orgán v súlade s vykonávacou vyhláškou k Stavebnému zákon zaoberal aj otázkou či novostavba hospodárskej budovy, ktorá má byť postavená pri rodinnom dome súp.č. XXX, na S. ulici Obce F. nebude žiadnym spôsobom zasahovať do vlastníckych práv susedov, tak ako to nakoniec vyplýva z citovaného ustanovenia vykonávacej Vyhlášky č. Z uvedeného ustanovenia citovanej vyhlášky vyplýva, že odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Ako je preukázané z obsahu administratívneho spisu postupom ktorým stavebný úrad obce F. povolil umiestnenie novostavby hospodárskej budovy len 0,50 m od hranice pozemku žalobcu, bude táto možnosť údržby ako aj následného udržiavania predmetného pozemku možná. V tejto súvislosti súd vyhodnotil v prvom rade to, že uvedené skutočnosti žalobca v správnom konaní nenamietal.

Čo sa týka námietok uvádzaných žalobcom, tieto vyhodnotil správny orgán ako neskoro podané, resp. námietky ktoré neboli uplatnené v rámci 7 dňovej lehoty, ktorá bola poskytnutá v oznámení stavebného úradu účastníkom konania v súlade so Stavebným zákonom.

Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že je síce pravdou, že stavebný úrad stanovil účastníkom konania určitú lehotu, v ktorej však žalobca nepodal námietky. A keďže námietky neboli žalobcom uplatnené v stanovenej lehote ( § 36 ods. 1,2, Stavebného zákona ) a neskôr nie je možné na ne prihliadať, pričom nie je možné ich účinne uplatniť ani v odvolaní.

Vzhľadom na uvedené krajský súd potom ako napadnuté rozhodnutia správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobe preskúmal podľa a v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vyslovenom v uznesení zo dňa 28. februára 2013 rozhodol tak, že žalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Vo veci senát krajského súdu rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.