Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_5Co-280-2013.pdf
PDF · 72.46 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/280/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, proti odporkyni: V.L. L., M.. XX.XX.XXXX, Q. F. C., Č..R.. XXX, zast.: MALOVIC s.r.o., so sídlom v Bratislave, Račianska 22/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom v Bratislave, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zast.: HKP Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Sasinkova 6, o zaplatenie 414,68 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 11. decembra 2012 č.k. 5C 131/2011-57 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania odporkyne p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením zastavil konanie vo veci pre späťvzatie návrhu navrhovateľom (§ 96 O.s.p.), navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume 6,63 eur, vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania nepriznal a napokon rozhodol o vrátení súdneho poplatku v sume 17,87 euro prostredníctvom Daňového úradu Bratislava tak navrhovateľovi, ako aj odporkyni.
O náhrade trov vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou rozhodol súd prvého stupňa podľa podľa § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p., keď mal za nepochybné, že navrhovateľ späťvzatím návrhu na začatie konania zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporkyni trovy konania, ktoré jej vznikli v súvislosti s podaním odporu proti platobnému rozkazu a zaplatením súdneho poplatku za odpor. V súlade s § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov súd rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku za odpor, ktorý sa však kráti o 6,63 eur. Na zaplatenie sumy, o ktorú bola odporkyňa ukrátená (6,63 eur), súd zaviazal navrhovateľa, nakoľko ide o trovy konania, ktoré odporkyni vznikli. Súd odporkyni náhradu iných trov konania ako
- 2 -
tých, ktoré vyplývajú zo spisu nepriznal (súdny poplatok za odpor), nakoľko odporkyňa, ani jej právny zástupca nepodal návrh na rozhodnutie o trovách (§ 151 ods. 4 O.s.p.).
Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa náhrady trov konania odporkyne podala včas táto odvolanie namietajúc, že v odpore proti platobnému rozkazu sa vyjadrila len k meritu veci a vzniesla oprávnenú námietku premlčania, ďalej dlhší čas nemala o stave konania vedomosť. Súd prvého stupňa ju o bezdôvodnom späťvzatí návrhu neinformoval, rovnako ju nevyzval na uplatnenie si trov konania, pričom
za nepochybné považovala, že má nárok na plnú náhradu trov konania, ktoré jej v konaní vznikli. Súd prvého stupňa neinformovaním odporkyne o procesných úkonoch navrhovateľa privodil situáciu, kedy táto nemala možnosť na uplatnenie náhrady trov konania, náhradu len súdneho poplatku považovala za nedostatočnú, nakoľko odporkyňa bola po celý čas konania zastúpená právnou zástupkyňou. Navrhla preto zmenu napadnutej časti uznesenia súdu prvého stupňa a priznanie náhrady trov v plnej výške, ktorú samostatným priloženým podaním vyčíslila v sume 99,52 euro.
Navrhovateľ vo vyjadrení k návrhu ponechal spôsob rozhodnutia na odvolacom súde.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 4 O.s.p. ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane.
Z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku je zrejmé, že súd rozhoduje o náhrade trov konania len na návrh (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Pre účastníka, ktorý sa o svoje procesné práva má starať vo vlastnom záujme, podanie návrhu a vyčíslenie trov nemôže znamenať výraznejšiu záťaž. Aj stručná požiadavka účastníka konania, či už v žalobe alebo v priebehu konania "žiadam trovy" predstavuje zatiaľ síce ešte nešpecifikovaný, ale predsa len relevantný návrh na priznanie náhrady trov konania. Z uvedeného vyplýva, že na to, aby sa priznala
- 3 - 5Co 280/13-71
náhrada trov konania, treba navrhnúť, spravidla pred rozhodnutím vo veci samej, aj výrok o náhrade trov konania a predložiť vyčíslenie tejto náhrady, pretože bez vyčíslenia nemožno takúto náhradu priznať. Z toho vyplýva, že vyčíslenie je povinné nielen u advokáta, ale aj u účastníka, ktorý nie je zastúpený advokátom. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných (nie kalendárnych) dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Ak účastník v tejto lehote trovy konania nevyčísli, súd mu z úradnej povinnosti prizná len náhradu trov konania, ktoré vyplývajú zo spisu, a to k okamihu vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. To však neplatí pre náhradu trov právneho zastúpenia. To znamená, že trovy právneho zastúpenia treba vždy v ustanovenej lehote vyčísliť, inak ich náhradu súd nemôže priznať. Účastníkovi, ktorý v lehote troch pracovných dní nevyčísli trovy konania, a zo spisu mu okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú, súd náhradu trov konania neprizná. V tomto prípade súd nie je viazaný podľa § 170 ods. 1 rozhodnutím o priznaní náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd namiesto vyhláseného prisudzujúceho výroku o trovách konania uvedie v písomnom vyhotovení rozhodnutia výrok o nepriznaní trov konania. Tomu nebráni ani skutočnosť, že výrok prisudzujúci (nevyčíslené) trovy konania bol vyhlásený v rámci rozsudku, pretože rozhodnutie o trovách konania má v takomto prípade povahu uznesenia. Ide o výnimku z ustanovenia § 170 ods. 1, podľa ktorého uznesením je súd viazaný, len čo bolo vyhlásené, pokiaľ Občiansky súdny poriadok neustanovuje inak. Táto výnimka umožňuje súdu v písomnom vyhotovení uviesť namiesto vyhláseného výroku o priznaní náhrady trov konania výrok o nepriznaní náhrady trov konania.
Z obsahu spisu vyplýva, že odporkyňa v podanom odpore proti platobnému rozkazu súdu prvého stupňa zo dňa 9. mája 2011 č.k. 16 Ro 436/2011-30 sa skutočne vyjadrila k meritu veci, navrhla zamietnutie návrhu navrhovateľa, náhradu trov konania však neuplatnila, a to ani neskôr prípadným samostatným podaním. Nie je pravda, že by súd prvého stupňa mal odporkyňu vyzývať na uplatnenie náhrady trov, takúto povinnosť súd nemá, len v prípade, ak bola náhrada trov už uplatnená, avšak nevyčíslená, má súd povinnosť vyzvať účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia výzvy.
Ak teda odporkyňa či už sama, alebo prostredníctvom právneho zástupcu, náhradu trov konania nenavrhla, nebolo možné jej priznať žiadnu náhradu trov, teda ani náhradu (kráteného) súdneho poplatku. V danom prípade však vzhľadom na platnú zásadu zákazu reformatio in peius, teda zákazu zmeny rozhodnutia k horšiemu vo vzťahu k účastníkovi, ktorý sa proti rozhodnutiu odvolal (súčasne s konštatovaním, že zo strany navrhovateľa v danom prípade odvolanie podané nebolo), nebolo namieste napadnutý výrok týkajúci sa náhrady trov meniť a odporkyni nepriznať žiadnu náhradu trov, ale odvolací súd ponechal napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa bezo zmeny, z hľadiska jeho vecnej správnosti (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
- 4 -
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešný navrhovateľ resp. vedľajší účastník na strane odporkyne náhradu trov neuplatnili (§ 151 ods. 1 O.s.p.), nebolo tak možné im náhradu trov odvolacieho konania priznať.
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.