Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-19-2023.pdf
PDF · 75 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/19/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Slovenská republika, zast. Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, proti žalovanej: T.. H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX L., o zaplatenie 146,70 eur, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 30.01.2023 č.k. 18C/154/2022-11jednomyseľne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie.
II. Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.: „I. Konanie z a s t a v u j e. II. Po právoplatnosti tohto uznesenia vec p o s t u p u j e Ministerstvu spravodlivosti SR, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava ako orgánu príslušnému na konanie. III. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania.“
2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanej zaplatenia 146,70 eur titulom nezaplateného správneho poplatku v zmysle z. č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch (ďalej len zákon o správnych poplatkoch). Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná bola 01.07.2005 zapísaná do zoznamu správcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a zo zoznamu správcov bola vyčiarknutá ku dňu 22.05.2019. Správca zapísaný do zoznamu má v zmysle položky 5 písm. l) Sadzobníka správnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zákona o správnych poplatkoch, povinnosť zaplatiť ročný správny poplatok vo výške stanovenej touto položkou. Podľa uvedeného ustanovenia Sadzobníka účinného v období od 01.07.2018 do 22.05.2019, ročný poplatok správcu - fyzickej osoby, za každý rok trvania zápisu v zozname správcov podľa osobitného predpisu predstavuje 165,50 eur. Žalovaná si povinnosť zaplatiť správny poplatok podľa položky 5 písm. l) Sadzobníka správnych poplatkov (v období od 01.07.2018 do 22.05.2019, kedy došlo k jej vyčiarknutiu zo zoznamu) nesplnila. Z uvedeného dôvodu sa nezaplatený správny poplatok za uvedené obdobie v pomernej výške 146,70 eur stal splatným ku dňu 19.08.2019.
3. S poukazom na ust. § 161 ods. 1, 2, § 10 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 8, §10 ods. 1, 2, § 13 ods. 1, § 14 zákona o správnych poplatkoch, § 2 písm. a), § 3 ods. 1 z. č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu a § 2 ods. 1, 2 z. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov dospel k záveru, že žalovaná vec patrí do právomoci správneho orgánu, nie všeobecného súdu. Aj v žalobe citovaná právna úprava (zákon o správnych poplatkoch) poskytuje žalobcovi dostatočný právny priestor, aby vybral a vymohol správny poplatok voči žalovanej vydaním príslušného rozhodnutia príslušným správnym orgánom v správnom konaní, postupujúc podľa všeobecného predpisu o správnom konaní. Zákon o správnych poplatkoch v ust. § 8 výslovne ustanovuje, že v konaní vo veci poplatkov sa
postupuje podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Vydanie rozhodnutia správnym orgánom je rovnako podporené aj právnou úpravou, v zmysle ktorej by správny orgán konajúci v mene žalobcu, v konaní podľa správneho poriadku rozhodoval o vrátení správneho poplatku (§ 8 v spojení s ust. § 10 ods. 1, 2 zákona o správnych poplatkoch).
4. Keďže na rozhodovanie o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť správny poplatok podľa zákona o správnych poplatkoch, nie je daná právomoc súdu, súd s poukazom na ust. § 161 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti tohto uznesenia vec postupuje Ministerstvu spravodlivosti SR ako orgánu príslušnému na konanie.
5. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.
6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), h) CSP v spojení s § 389 ods. 1 písm. d) CSP napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci samej. Uviedol, že odkaz na všeobecný právny predpis o správnom konaní, podľa ktorého sa má v zmysle § 18 zákona o správnych poplatkoch konať vo veci poplatkov a v zmysle § 14 splatný poplatok alebo doplatok vymáhať, takéto oprávnenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky nezakladá. Správny poriadok predstavuje úpravu formy (procesu), ktorá má byť pri konaní, postupe správneho orgánu v konkrétnej veci zachovaná, aby postup, činnosť správneho orgánu mohol byť považovaný za zákonný a jeho výsledok za vynútiteľný. Pre aplikáciu tejto formy však musí najprv existovať matéria, teda príslušný správny orgán musí mať zákonom zverené oprávnenie, právomoc konkrétnej veci svoje právomoci vykonávať. Aj z ustanovení Správneho poriadku o výkone rozhodnutí, na ktoré odkazuje § 14 z. č. 145/1995 Z.z. vyplýva, že ako exekučné tituly, ktorých výkon je možné podľa tohto zákona uskutočniť, resp. nariadiť, Správny poriadok uznáva vykonateľné rozhodnutie vydané správnym orgánom, zmier schválený správnym orgánom a tiež správnym orgánom zostavený výkaz nedoplatkov. Je preto zrejmé, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ani žiaden iný správny orgán nie je platným právny predpisom zmocnený vydať rozhodnutie, ktorým by žalovanej mohla byť uložená povinnosť na plnenie - zaplatenie správneho poplatku podľa položky 5 písm. l) Sadzobníka správnych poplatkov. Rovnaký záver na základe rovnakých dôvodov (absencia zákonného zmocnenia), pritom možno urobiť aj vo vzťahu k výkazu nedoplatkov ako ďalšiemu eventuálnemu exekučnému titulu. Na záver žalobca uviedol, že v obdobných veciach nezaplatených ročných poplatkov správcov podľa položky 5 písm. l) Sadzobníka správnych poplatkov, už aj v minulosti podával opakované návrhy (žaloby) na plnenie na všeobecné súdy, ktoré doposiaľ v žiadnom prípade nedospeli k záveru o nedostatku právomoci o takto podanej žalobe konať a vo veciach vydali platobné rozkazy, ktoré sa následne aj stali právoplatnými exekučnými titulmi.
7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vzhľadom na včas podané odvolanie oprávnenou osobou preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj konanie rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl., vec prejednal bez nariadenie pojednávania vychádzajúc z ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
9. Podľa § 161 ods. 1 CSP, súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
10. AK ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. K vec nespadá do právomoci súdov, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu (§ 141 ods. 2 CSP).
11. Právo na súdnu ochranu súvisí so zásadou denegatio iustitiae spočívajúcej v tom, že súd je povinný vykonávať súdnictvo a nemôže odmietnuť jeho výkon s odôvodnením, že predmetná vec nepatrí
do právomoci súdu, pokiaľ neexistuje žiaden iný orgán, do právomoci ktorého by patrilo predmetné rozhodnutie a ktorému by bolo možné predmetnú vec postúpiť.
12. Zákon o správnych poplatkoch v ust. § 8 výslovne ustanovuje, že v konaní vo veci poplatkov sa postupuje podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že z ust. § 14 zákona o správnych poplatkoch vyplýva, že správny poplatok vymáha podľa všeobecného predpisu o správnom konaní ten správny orgán, ktorý vykonal úkon alebo uskutočnil konanie. Preto pokiaľ by súd vo veci (o zaplatenie správneho poplatku) vyhlásil rozsudok, výkon jeho rozhodnutia by nemohol byť vykonaný podľa správneho poriadku, čo aj podľa názoru odvolacieho súdu podporuje záver o tom, že orgán konajúci v mene žalobcu mal vo veci žalovanej správneho poriadku konať podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.
13. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že na rozhodovanie o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť správny poplatok podľa zákona o správnych poplatkoch, nie je daná právomoc súdu. Pokiaľ môže orgán konajúci v mene žalobcu samotný postupovať podľa správneho poriadku (explicitne v zákone uvedené rozhodnúť o vrátení správneho poplatku, vymáhať správny poplatok) nie je namieste postup podľa Civilného sporového poriadku podaním žaloby na plnenie. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie. že na konanie o zaplatenie správneho poplatku správcovi, zapísaného do zoznamu v zmysle položky 5 písm. l) Sadzobníka správnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zákona o správnych poplatkoch, má právomoc Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako príslušný správny orgán (orgán dohľadu), ktorému vec po právoplatnosti tohto uznesenia postúpi, aby vo veci konal.
14. Súd prvej inštancie teda správne a dostatočne zistil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval príslušné právne normy, a preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, žalovanej preukázateľné trovy konania nevznikli preto odvolací súd rozhodol tak, že náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.
16. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).