Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-5-2023.pdf
PDF · 104.45 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/5/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/X, zastúpenej E. F. G., bytom H., I. J. XX/X proti žalovanej: C. K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/X, o zaplatenie 293,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 15C/30/2022 - 53 zo dňa 12. januára 2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a IV. p o t v r d z u j e.
II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 195,70 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 29.03.2022 do zaplatenia, do troch dní (výrok I.) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.). Výrokom III. konanie i zaplatenie 97,85 eur 5 % ročným úrokom z omeškania od 29.03.2022 do zaplatenia zastavil a výrokom IV. priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 33,3 %.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol skutkové okolnosti, ktoré zistil vykonaným dokazovaním. Uznesením OS Partizánske sp. zn. 6C/15/2018 zo dňa 9.6.2021 boli žalobkyne C. K. C., A. B. a L. F. zaviazané spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným trovy konania 413,66 eur na účet právnej zástupkyne žalovaných. Dňa 10.2.2022 vydal súdny exekútor JUDr. Jozef Martišík st. upovedomenie o začatí exekúcie v exekučnej veci Ex 107Ex 72/22, ktorým upovedomil povinných: žalobkyňu a žalovanú o začatí exekúcie a vyzval ich na úhradu peňažného plnenia celkom v sume 587,10 eur. Z vkladu v hotovosti F. L.. C. vyplýva, že žalobkyňa vložila na účet súdneho exekútora dňa 17.2.2022 celkom sumu 592,10 eur vrátane poplatku. Upovedomením z 21.2.2022 súdny exekútor v uvedenej exekučne veci oznámil, že exekúcia je ukončená z dôvodu vymoženia pohľadávky a trov exekúcie. Pokusom o zmier z 8.3.2022 právny zástupca žalobkyne vyzýval žalovanú k úhrade sumy 293,55 eur a k uvedenej listine predložil aj podací lístok. Z oznámenia J. H. a.s. z 15.12.2022 vyplýva, že zásielku pod č. M. adresovanú C. K. C. vyzdvihla adresátka osobne dňa 28.3.2022.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že akceptoval dispozíciu žalobkyne so žalobným nárokom a konanie o zaplatenie 97,85 eur s príslušným úrokom z omeškania zastavil podľa § 145 ods.2 CSP s tým, že žalovaná neuviedla žiadny vážny dôvod nesúhlasu so zastavením konania
4. Vo zvyšku vec právne posúdil podľa 511 ods. 1,3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „ Občiansky zákonník“) a konštatoval, že žaloba je prevažne dôvodná. V konaní bolo spoľahlivo preukázané, že žalobkyňa, žalovaná a ďalšia spoludlžníčka L. F. boli zaviazané spoločne a nerozdielne zaplatiť právnej zástupkyni JUDr. N. D. dlh z titulu trov konania 413,26 eur. Oprávnená E. D. vymáhala dlh v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni a žalovanej. Nebolo sporné, že žalobkyňa uhradila celý vymáhaný dlh aj s trovami exekúcie 587,10 eur. Z uvedeného je zrejmé, že na strane troch dlžníkov existovala vo vzťahu k veriteľovi solidarita, dlžníkov navzájom neviazal žiadny iný vnútorný právny pomer, ďalej je zrejmé, že celý dlh zaplatil len jeden dlžník aj za ostatných dvoch, teda žalobkyňa plnila vo väčšom rozsahu než predstavuje jej podiel na celom dlhu. Na strane žalobkyni preto vzniká následný postihový nárok už samotným splnením dlhu. Platí pritom, že spoludlžníci nezodpovedajú plniacemu dlžníkovi solidárne, ale podľa princípu delenej zodpovednosti, v danej veci každý dlžník v 1/3-ine. V zmysle uvedeného ak teda žalobkyňa zaplatila veriteľov celú sumu dlhu 587,10 eur, t.j. istinu z exekučného titulu a trovy exekúcie ako príslušenstvo pohľadávky, je žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni sumu rovnajúcu sa jednej tretine, t.j. 195,70 eur. Pokiaľ žalobkyňa pôvodne uplatňovala väčší nárok a len vo vzťahu k žalovanej, bola by žaloba v tomto rozsahu nedôvodná, k čomu smerovalo aj predbežné právne posúdenie súdom. V zmysle § 517 ods. 2 a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení patrí žalobkyni úrok z omeškania 5% ročne od 29.3.2022 do zaplatenia. Počiatok doby omeškania súd prvej inštancie ustálil odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy žalobkyne na dobrovoľné plnenie doručenej žalovanej 28.3.2022. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol, a to čo do výšky úroku z omeškania, ktorú žalobkyňa uplatnila v sadzbe 6,25% ročne od 28.3.2022. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa prehľadu úrokových sadzieb NBS pre hlavné refinančné operácie v čase od 18.9.2022 do 27.7.2022 bola úroková sadzba 0,00 %, preto predstavuje úrok z omeškania 5% ročne. Taktiež zamietol žalobu v časti jedného dňa omeškania, keď žalovanej bola doručená predžalobná výzva 28.3.2022. Žalobkyňa vzhľadom na povahu nároku správne uplatnila svoj nárok predžalobnou výzvou, pretože čas plnenia nie je určený ani zákonom a ani inou právnou skutočnosťou. Lehota sa počíta podľa § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
5. Pokiaľ ide o kompenzačnú námietku v zmysle § 147 ods.2 CSP, ktorú vzniesla žalovaná v priebehu konania a ktorou uplatňovala od žalobkyni sumu 180,- eur ako náhradu nákladov, ktoré vznikli žalobkyni za výdavky v konaní OS Partizánske sp. zn. 6C/15/2018, súd prvej inštancie prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalobkyňou. Žalovaná svoje právo odvíjala od platieb vykonaných právnym zástupcom v priebehu roku 2018, ďalej náhrady za cesty vykonané v roku 2018, ktoré inak nepreukázala, taktiež ako náhradu za zaplatený súdny poplatok v roku 2018. Keďže toto svoje právo uplatnila až v tomto konaní v roku 2023, je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že jej právo je premlčané. Pokiaľ by súd považoval jej nárok za bezdôvodné obohatenie, náhradu škody, alebo i prípadný regresný nárok, nepochybne uplynula tak trojročná premlčacia doba podľa § 101 OZ, resp. podľa § 106 ods. 1,2 OZ a § 107 ods. 1,2 OZ. Premlčané právo preto nemôže byť spôsobilou kompenzačnou námietkou v tomto konaní, ktorá by oslabila žalovaný nárok.
6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyni bol priznaný nárok 195,70 eur, vo zvyšku bolo konanie zastavené alebo žaloba zamietnutá, čo je nutné pričítať na ťarchu žalobkyne. Porovnajúc pôvodne uplatnený nárok 293,55 eur a priznanú istinu 195,70 eur je zrejmé, že jej úspech v konaní je 66,66%, neúspech 33,33%, čistý úspech žalobkyne je preto po zaokrúhlení 33,30%. Súd prvej inštancie pritom nezistil žiadne iné okolnosti, pre ktoré by nebolo možné náhradu trov konania žalobkyni priznať - § 257 CSP.
7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá namietala, že žalobkyňa klamala svojho zástupcu, ktorý nepodal žalobu so správnym petitom, čo zistil až na pojednávaní v novembri 2022. Sudkyňa vec na pojednávaní nezamietla, ale rozhodovala, dávala pokyny, čo má advokát ďalej konať, a to napísať zmenu petitu, ako keby bol už aj podaný. Celá komunikácia je na zvukovom nosiči. Pritom manipulovala, že nie vydeliť dlh troma, ale len dvoma, pričom rozhodnutie z Trenčíne mala už v rukách. Keď žalovaná žiadala, aby žalobkyňa bola prítomná, tak bola ospravedlňovaná, že je práceneschopná, pričom pred prvým pojednávaním do polnoci presúvala nábytok, pred druhým pojednávaním navštívila zástupcu v jeho kancelárii, čo považuje za podvod. Žalobkyňa nechala vec dôjsť až k exekútorovi, účelovo a nemorálne čakala, aby náklady, ktoré od začiatku platila žalovaná, sa stali premlčanými. Jej náklady nie sú domnelé ani vymyslené. Žaloba sa prieči dobrým mravom, žalovaná od JUDr. G. nič neprevzala. V žalobnom návrhu žalobkyňa nežalovala aj p. F., preto považuje podanie za neplatné, súd nemal konať. Keď na konci pojednávania žiadala sudkyňu, aby boli odrátané jej náklady, odpoveď sudkyne bola, že sa s ňou nemôže rozprávať. Jednej strane teda robila výnimky, dala rady, čakala s vydaním rozsudku, ale jej nepomohla. Žiaden opravený petit jej nebol doručený. Súdom nebol vytvorený žiaden priestor na dohodu, preto žiadala o nové riadne pojednávanie na základe novej žaloby, ak je žalobkyňa vôbec novú žalobu podá a trvala na zamietnutí rozsudku, resp. jeho zrušení. Žalobkyňa nechce úhradu od p.Vargovej alebo jej dedičov, prečo pýta plnenie od nej. K odvolaniu pripojila zmluvu o výkone správy uzavretú medzi Vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a C. J. C. s.r.o. dňa 10.01.2005 .
8. Podaním doručeným súdu 04.04.2023 žalovaná doplnila, že dňa 20.04.2018 E. K. poslal na jej mailovú adresu zmluvu o výkone správy na ich bytový dom, v zmluve sa uvádza, že je platná až po podpísaní všetkými vlastníkmi, čo naplnené nebolo, a preto je zmluva neplatná v celom rozsahu. Následne je neplatné konanie advokátky D., exekútora, žalobkyne, ktorá o tomto mala vedomosť od samého začiatku a pritom na ňu vyšla podvodne a zle podanou žalobou, keď jej zástupca tvrdil sudkyni, že nevie, že v konaní 6C 15/2008 boli tri žalobkyne. Sudkyňa na pojednávaní 20.11.2022 mu radila zmeniť petit, ináč by musela podanie zamietnuť. Zmena nastala, ale ona nedostala žiadne podanie žalobkyne, potom bol už len vynesený rozsudok. Žalobkyňa voči nej uplatňuje väčší nárok, ako mohla, s rozsudkom preto nesúhlasí.
9. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej písomne vyjadrila dňa 17.04.2023 tak, že žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že odvolanie neuvádza odvolacie dôvody podľa § 365 CSP, ide len o osočovanie súdu a žalobkyne. Odvolateľka nepoukázala na žiadne pochybenie súdu, uvádza okolnosti, ktoré nezodpovedajú skutočnosti.
10. Ďalšie písomné vyjadrenia strán podané neboli.
11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.
12. Podľa ust. § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovanej nariaďovať pojednávanie.
13. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Z obsahu odvolania (§ 124 ods. 1 CSP) vyplýva, že žalovaná nesúhlasí s výrokom súdu prvej inštancie, ktorým bola zaviazaná na plnenie sumy 195,70 eur s príslušenstvom žalobkyni (výrok I.) a súvisiacim výrokom o trovách konania (výrok IV.), ktorá časť rozsudku súdu prvej inštancie sa tým stala predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Z obsahu odvolania žalovanej nevyplývajú žiadne námietky voči výroku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v nepriznanom zvyšku (výrok II.) a o čiastočnom zastavení konania (výrok III.), ktoré nadobudli právoplatnosť.
18. Vo svojom odvolaní z hľadiska jeho obsahu uplatnila odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP).
19. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).
20. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
21. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
22. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.
23. Čo sa týka žalovanou namietaného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno konštatovať, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.
24. Pokiaľ žalovaná namieta procesný postup súdu na pojednávaní dňa 24.11.2022, ktorým mala byť porušená zásada rovnosti sporových strán, odvolací súd uvádza, že podľa § 181 ods. 1 CSP po vyvolaní veci a úkonoch podľa § 180 žalobca prednesie podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa § 167. Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže odkázať na svoje písomné podanie. Podľa § 181 ods. 2 CSP po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.
25. Zo zápisnice o pojednávaní dňa 24.11.2022 a zo zvukového záznamu z tohto pojednávania odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie na základe vyjadrení strán a po vypočutí žalovanej podal vo veci predbežné právne posúdenie vo veci v rámci ktorého uviedol, že žalobný návrh bude posudzovať ako nárok podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, t.j. rozvrhový postih a konštatoval, že z doteraz vykonaného dokazovania sa javí žalobný nárok žalobkyne dôvodný voči žalovanej len v rozsahu sumy 195,70 eur vzhľadom na podiely dlžníkov v rámci vnútorného vzťahu, keď boli všetky tri zaviazané zaplatiť peňažnú sumu spoločne a nerozdielne. Obranu žalovanej považoval súd za neopodstatnenú.
26. Z obsahu spisu tak vyplýva, že súd prvej inštancie dôsledne dodržal procesný postup podľa § 181 ods. 2 CSP a odvolacia námietka žalovanej o porušení zásady rovnosti sporových strán nie je dôvodná. Keďže žalobkyňa na základe predbežného právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie žalobný petit nezmenila (nedošlo k rozšíreniu uplatneného práva alebo k uplatneniu iného práva, k podstatnej zmene alebo doplnení rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe podľa § 140 ods. 1,2 CSP) nebol dôvod na rozhodovanie o pripustení alebo nepripustení zmeny žaloby podľa § 142 CSP. Procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý tak vo veci ďalej konal na základe podanej žaloby, resp. na základe žaloby po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobkyňou dňa 22.12.2022, je plne v súlade so zákonom a niet mu čo vytknúť.
27. Odvolací súd pre úplnosť podotýka, že procesný postup žalobkyne v konaní (čiastočné späťvzatie žaloby) ako i čiastočný neúspech žalobkyne v konaní, súd prvej inštancie správne zohľadnil vo svojom výroku o nároku na náhradu trov konania.
28. Ďalej žalovaná v odvolaní namieta, že žalobkyňa sa osobne nezúčastnila pojednávaní súdu.
29. Podľa § 178 ods. 1 CSP ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.
30. Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Odvolací súd zdôrazňuje, že ide o právo strany, nie jej povinnosť. Pokiaľ v súdenej veci žalobkyňa konala prostredníctvom svojho zvoleného zástupcu a osobne sa pojednávania súdu nezúčastnila, pričom súd prvej inštancie nepovažoval za nevyhnutné v konaní vykonať jej výsluch, nebolo tým zasiahnuté do procesných práv žalovanej a súd prvej inštancie správne postupoval, keď vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne ( v prítomnosti jej zástupcu).
31. Odvolací súd po preskúmaní veci samej zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
32. Námietky žalovanej, uvedené v odvolaní, boli v zásade totožné s námietkami, ktoré uplatnila pred súdom prvej inštancie, a ktoré nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
33. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovanej, týkajúcej sa toho, že žalobkyňa vedome a účelovo čakala s plnením dlhu exekútorovi, aby si žalovaná voči nej nemohla uplatňovať svoje nároky vznesenou kompenzačnou námietkou, odvolací súd uvádza, že žalovanej ako zaviazanej spoločne a nerozdielne so žalobkyňou a L. F. uznesením č.k. 6C/15/2018-148 zo dňa 09.06.2021 na náhradu trov konania v celkovej sume 413,26 eur, nič nebránilo plniť dlh, resp. na ňu pripadajúcu časť dlhu dobrovoľne, bez ohľadu na konanie žalobkyne a zároveň si včas a riadne uplatniť svoje tvrdené nároky voči žalobkyni.
34. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, pričom svoje rozhodnutie zrozumiteľne odôvodnil.
35. Na základe popísaných dôvodov odvolací súd odvolanie žalovanej nepovažoval za dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a IV. podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
36.1 Odvolací súd rozhodol i o trovách odvolacieho konania.
36.2 Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36.3 Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36.4 Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36.5 Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
36.6 Keďže žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, patrí jej podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).