Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17P-8-2013.pdf
PDF · 93.44 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/8/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: H. P., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa matky: Y. P., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X., A. T. XXXX/XX a otca: H. P., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX X., A. T. XXXX, o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ - otec mal. dieťaťa - svojim návrhom doručeným súdu dňa 14.1.2013 žiadal, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť otca voči mal. dieťaťu, ktorá vyživovacia povinnosť bola naposledy určená rozsudkom tunajšieho súdu pod sp. zn. 23C/316/2010. Výživné žiadal znížiť zo sumy 100,- eur mesačne na sumu výživného, t.j. 50,- eur mesačne počnúc dňom 1.1.2013.
Svoj návrh otec dieťaťa odôvodnil tým, že si nemôže nájsť zamestnanie, nepoberá sociálne dávky, má dve ďalšie vyživovacie povinnosti k mal. deťom.
Matka so znížením výživného nesúhlasila.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisov Okresného súdu Galanta sp. zn. 13P/167/2008, 23C/316/2010, s daňovým priznaním otca, rodnými listami maloletých detí otca, potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, Sociálnej poisťovne, potvrdením o príjme matky, ako aj ďalšími listinami vzťahujúcimi sa na prejednávanú vec, výpoveďami účastníkov konania a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Otec maloletého dieťaťa podal na súd návrh na zníženie výživného tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.
Mal. dieťa sa narodilo dňa XX.X.XXXX rodičom označeným v záhlaví tohto rozsudku.
Rozsudkom Okresného súdu Galanta, č.k. 13P/167/2008 - 26 zo dňa 23.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 29.11.2008, súd zveril mal. dieťa do starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu mesačne sumou 3.000,- Sk do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 1.9.2008.
Matka dieťaťa bola v tom čase zamestnaná, dosahovala čistý priemerný mesačný príjem vo výške 8.211,- Sk, otec dieťaťa mal podľa daňového priznania za rok 2007 základ dane 61.790,- Sk, otec dieťaťa mal už v tom čase vyživovaciu povinnosť voči mal. H. P..
Rozsudkom Okresného súdu Galanta, č.k. 23C/316/2010 - 42 zo dňa 26.4.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 6.5.2011, súd rozviedol manželstvo rodičov dieťaťa a schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej zveril mal. dieťa do starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu mesačne sumou 100,- eur do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Otec dieťaťa bol v tom čase dobrovoľne nezamestnaný, mal pozastavenú činnosť, matka dieťaťa dosahovala čistý priemerný mesačný príjem vo výške 320,- eur. Otec dieťaťa mal v tomto čase ďalšie dve vyživovacie povinnosti a to k H. P., nar. X.X.XXXX a O. P., nar. X.XX.XXXX.
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, Sociálnej poisťovne a zamestnávateľa otca dieťaťa mal súd za preukázané, že otec mal. dieťaťa nie je vedený ako uchádzač o zamestnanie (naposledy bol vedený v období od 7.1.2003 do 1.5.2003), nepoberá dávku v hmotnej núdzi ani dávku v nezamestnanosti, naposledy pracoval od 1.3.2013 do 1.4.2013 v spoločnosti GAZU, s.r.o. a to na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 21.1.2013 za dohodnutú odmenu 3,27 eur/hod./brutto, pracovný pomer bol skončený zo strany zamestnávateľa podľa § 72 ZP, t.j. v skúšobnej dobe ku dňu 1.4.2013.
Pred uzatvorením zmluvy o prac. činnosti, ako aj v súčasnosti, bol/je otec dieťaťa dobrovoľne nezamestnaný, sám si platí zdravotné poistenie, má pozastavenú živnosť, hoci v roku 2012 ju obnovil na 4 mesiace, počas ktorých dosiahol základ dane vo výške 2.273,01 eur. Je vyučený klampiar.
Otec dieťaťa má celkovo tri vyživovacie povinnosti k mal. deťom.
Matka dieťaťa pracuje v spoločnosti KOAM Elektronik s.r.o. Sládkovičovo, kde dosahuje čistý priemerný mesačný príjem vo výške 442,88 eur.
Matka má vyživovaciu povinnosť len k mal. H..
Otec mal. dieťaťa pred súdom uviedol, že od poslednej úpravy výživného na jeho strane nenastala zmena okolností, vyživovaciu povinnosť si plní len vtedy, keď má na to finančné prostriedky, teda neplní si ju riadne a včas, okrem sporadicky plateného výživného na dieťa neprispieva iným spôsobom. Uviedol, že prácu si nevie nájsť, nakoľko v roku 2010 mu odňali vodičský preukaz, pretože pri cestnej kontrole mu namerali alkohol v krvi. Z uvedeného dôvodu nie je v jeho schopnostiach platiť súdom určené výživné vo výške 100,- eur mesačne.
Súd poukazuje na tú skutočnosť, že otec dieťaťa nijakým spôsobom nepreukázal, že si aktívne hľadá prácu, navyše je dobrovoľne nezamestnaný, o vodičský preukaz prišiel z vlastného zavinenia, rovnako tak z vlastného zavinenia má prerušenú živnosť, pretože za 4 mesiace v roku 2012 dosiahol slušný základ dane preukazujúci, že prácu otec dieťaťa mal a z nepochopiteľných dôvodov v živnosti nepokračoval. Navyše sa otec vyjadril, že posledné roky ho živila manželka, priateľka, v súčasnosti matka.
Popísaný postoj otca nasvedčuje tomu, že nemá záujem si prácu nájsť, nemá záujem o dieťa sa riadne starať a plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Hľadá len spôsob, ako minimalizovať vyživovaciu povinnosť.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že k zmene pomerov na strane otca nedošlo, v súčasnosti otec dieťaťa žije v rovnakých podmienkach, ako to bolo v čase vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Galanta, č.k. 23C/316/2010 - 42 zo dňa 26.4.2011, keď otec dieťaťa uzatvoril s matkou dieťaťa rodičovskú dohodu, teda aj napriek dobrovoľnej nezamestnanosti súhlasil s výživným na dieťa vo výške 100,- eur mesačne.
Výsluchom matky dieťaťa súd zistil, že ani na jej strane nedošlo k zmene pomerov, vzrástol jej príjem o 122,- eur mesačne, avšak táto suma odráža rast životných nákladov za uplynuvšie obdobie.
Mal. dieťa je v školskom roku 2012/2013 žiakom Š. ročníka základnej školy v Sládkovičove, pri poslednej úprave výživného bolo žiakom X. ročníka ZŠ. Dieťa je zdravé, navštevuje počítačový a turistický krúžok, za ktoré matka platí mesačne 20,- eur, ďalšie mesačné výdavky predstavujú: strava v škole 20,- eur, družina 5,- eur, centrum voľného času 10,- eur, cestovné 20,- eur; tieto výdavky však existovali aj v čase rozvodu rodičov dieťaťa.
Jedinou zmenou okolností je tá skutočnosť, že dieťa je o dva roky staršie, s čím súvisia vyššie výdavky na stravu, oblečenie, a ďalšie osobné potreby dieťaťa. Už samotná táto skutočnosť by bola dôvodov pre zvýšenie výživného.
Kolízny opatrovník poukázal na nezodpovedný prístup otca k starostlivosti a výžive o mal. dieťa, poukázal na dobrovoľnú nezamestnanosť otca, ktorý si musí sám odvádzať odvody na nemocenské, dôchodkové a zdravotné poistenie, čo by inak odvádzal štát. Z uvedeného dôvodu neodporučila znížiť vyživovaciu povinnosť otca voči mal. dieťaťu.
K inej zmene okolností, či už na strane oprávnenej osoby alebo povinnej osoby, od poslednej úpravy výživného od roku 2011 nedošlo.
Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 ZR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Podľa ods. 2 rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
V odseku 1 sa príkladmo vymedzuje obsah rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu (na rozdiel od pôvodného pojmu rodičovských práv, ktorý pokrýval bez ďalšieho upresnenia i rodičovské povinnosti). Vymedzený obsah rodičovských práv a povinností zahŕňa v sebe najmä sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu maloletého dieťaťa, o jeho zdravie, výživu a všestranný vývoj. Premietajú sa tu prvýkrát práva a povinnosti rodičov pri výchove maloletého dieťaťa, zakotvené v príslušných článkoch Dohovoru o právach dieťaťa, oznámeného pod č. 104/1991 Zb. V zmysle uvedeného Dohovoru rodičia sú napr. povinní chrániť záujmy dieťaťa tak, aby sa v každom prípade zabezpečil jeho najlepší záujem (samozrejme uprednostnený pred záujmami rodičov, resp. niektorého z rodičov), ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, uskutočňovanej napríklad aj súdmi (čl. 3); rozvoj dieťaťa sa má zabezpečiť v najvyššej možnej miere (čl. 6 ods. 2), pričom výchova dieťaťa musí byť zameraná na rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho nadania, rozumových a fyzických schopností, na prípravu na aktívny život v dospelom veku a podobne (čl. 29).
S poukazom na Dohovor o právach dieťaťa, podľa článku 3 záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.
Podľa článku 27 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. Rodič(ia) alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa.
Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že od poslednej úpravy výživného v konaní pod sp. zn. 23C/316/2010 nedošlo na strane povinného rodiča - otca mal. dieťaťa k zmene pomerov odôvodňujúcu zníženie výživného na mal. dieťaťa. Naopak, k zmene pomerov došlo ako u mal. dieťaťa, ktoré je o 2 roky staršie, o mesiac končí školský rok, následne po ktorom sa stane žiakom druhého stupňa ZŠ. Dieťa je vo veku, kedy prechádza fyzickými zmenami, čo je príčinou vyšších výdavkov na oblečenie a stravu.
Každý rodič by mal byť zodpovedný v prístupe k svojmu potomstvu a mal by si uvedomiť, koľko mal. detí je reálne schopný vyživiť.
Vzhľadom na uvedené by bolo zníženie výživného v príkrom rozpore so záujmami mal. dieťaťa.
Čo sa týka výdavkov rodičov na uhrádzanie bývania a ďalších pravidelných mesačných výdavkov, tieto sú porovnateľné s posledným rozhodnutím v konaní pod sp. zn. 23C/316/2010 a v tomto smere nedošlo k výraznejšej zmene.
Otec dieťaťa súdu sám uviedol, že okrem čiastočného plnenia výživného na mal. dieťaťa matke dieťaťa iným spôsobom nepomáha zabezpečovať potreby dieťaťa. Otec mal. dieťaťa tak nepostupuje v súlade s oprávnenými záujmami mal. dieťaťa a je potrebné prihliadať aj na osobnú starostlivosť matky o dieťa.
Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa.
Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. V prípade zmeny rozhodnutia o výživnom je potrebné aplikovať ust. § 78 ods. 1 ZR a teda porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ustanovenie § 75 ods. 1 ZR, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podstatnými skutočnosťami pre posúdenie možnosti a schopností povinného plniť si vyživovaciu povinnosť sú aj okolnosti týkajúce sa jeho majetkových pomerov, ktoré treba posudzovať komplexne.
Cieľom § 62 ods. 5 ZR je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu. Súd pri učení či zmene výživného musí vychádzať aj z potencionality príjmov vzhľadom na postoj otca. V danom prípade súd vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva SR dosahovanej v roku 2011 vo výške 786,- eur (rok 2012 nebol ku dňu rozhodnutia súdu k dispozícii na stránke Štatistického úradu SR). Z uvedeného príjmu je potom v možnostiach otca dieťaťa platiť výživné vo výške 100,- eur mesačne.
Na základe citovaných ustanovení a uvedeného odôvodnenia súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu a návrh otca na zníženie výživného na mal. dieťa zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.