Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_NR-15S-16-2023.pdf
PDF · 82.83 KB
Case nature
Subarea
NR-15S/16/2023
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Stapring, a.s., so sídlom Cintorínska 9, 811 08 Bratislava, IČO: 31 411 401, právne zastúpený: GHS Legal, s.r.o., so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 103358914/2022 zo dňa 14.12.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 16.02.2023 zamieta.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 16.02.2023 doručenou Krajskému súdu v Nitre ako v tom čase súdu správnemu dňa 17.02.2023 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 103358914/2022 zo dňa 14.12.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky (ďalej len „správca dane“) č. 101707575/2022 zo dňa 08.06.2022, ktorým správca dane určil žalobcovi rozdiel dane na úhradu vo výške X.XXX,XX EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2017 podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov.
2. Žalobca následne v podaní zo dňa 20.02.2023 navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tým, že nenapraviteľný následok už nastal, keď mu bola doručená daňová exekučná výzva od Daňového úradu Bratislava (ďalej len „daňový úrad“) č. 100609123/2023 zo dňa 17.02.2023, v zmysle ktorej má žalobca zaplatiť peňažné plnenie vo výške XXX.XXX,XX EUR, pričom súčasťou tejto sumy je aj rozdiel dane určený správcom dane v sume X.XXX,XX EUR, ktorý je predmetom tohto súdneho konania a okrem toho aj iné peňažné plnenia vyplývajúce z iných vykonateľných rozhodnutí správcu dane, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane za ostatné zdaňovacie obdobia roku 2017. Žalobca zdôraznil, že všetky rozhodnutia správcu dane, potvrdené rozhodnutiami žalovaného, na podklade ktorých sa vedie uvedené daňové exekučné konanie, boli napadnuté správnymi žalobami a teda daňové exekučné konanie je vedené na podklade rozhodnutí, ktoré žalobca považuje za nezákonné. Žalobca uviedol, že mu bol na jeho bankovom účte uložený zákaz nakladať s peňažnými prostriedkami a bola mu zadržaná suma zodpovedajúca výške peňažného plnenia v zmysle daňovej exekučnej výzvy. Žalobca podotkol, že preto objektívne nemôže nakladať/ disponovať s peňažnými prostriedkami vo výške XXX.XXX,XX EUR, nemôže ich využívať na svoju podnikateľskú činnosť, čím je podľa neho naplnená hrozba vzniku značnej hospodárskej škody a finančnej škody. Žalobca konštatoval flagrantné zlyhania správcu dane a žalovaného, ktorí podľa neho konali v rozpore s právnou normou, judikatúrou a vydali okrem iných aj napadnuté rozhodnutie, pričom všetky rozhodnutia žalovaného a správcu dane sú nezákonné. Žalobca nakoniec dodal, že priznanie odkladného účinku žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko
zámerom je to, aby nedošlo k výkonu zjavne nezákonných rozhodnutí a aby sa už vzniknutá hrozba majetkovej škody ďalej nezväčšovala.
3. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 11.07.2023. Žalovaný k odkladnému účinku uviedol, že žalobca nepreukázal, že by mu skutočne hrozila závažná ujma, finančná či hospodárska škoda, prípadne iný následok, ktorý by vážne ohrozil jeho ekonomickú činnosť. Žalovaný navrhol, aby súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku jeho žalobe zamietol.
4. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“).
5. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
7. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Podľa § 186 ods. 2 SSP odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
10. Súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
11. Procesným predpokladom rozhodnutia súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého: „Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať
závažný dopad.“ Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie takejto hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorý musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
12. Súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca poukázal (pre prípad uskutočnenia výkonu napadnutého rozhodnutia) na hrozbu vzniku závažnej finančnej a hospodárskej škody na jeho právach a právom chránených záujmoch, ako aj na ohrozenie jeho podnikateľskej činnosti. Hrozbu takýchto následkov žalobca dôvodí primárne daňovou exekučnou výzvou doručenou od daňového úradu, zadržaním sumy vo výške XXX.XXX,XX EUR na jeho bankovom účte, nemožnosťou využívať zadržané finančné prostriedky na svoju podnikateľskú činnosť a vôbec nezákonnosťou napadnutého rozhodnutia a ostatných obdobných rozhodnutí, na podklade ktorých bolo začaté daňové exekučné konanie. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných predpokladov možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu, súd v takto formulovanom tvrdení žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej ujmy. Súd dospel k záveru, že žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej finančnej a hospodárskej škody.
13. Súd konštatuje, že samotné predloženie daňovej exekučnej výzvy neznamená automaticky preukázanie predpokladov vyžadovaných ustanovením § 185 písm. a) SSP, resp. žalobcom tvrdenej hrozby značnej hospodárskej škody a finančnej škody či nenapraviteľného následku. V prvom rade je potrebné poznamenať, že v prebiehajúcom konaní sa rozhoduje o odkladných účinkoch žaloby proti napadnutému rozhodnutiu, predmetom ktorého je podstatne nižšia suma, a to vo výške X.XXX,XX EUR EUR. Pokiaľ sa v iných konaniach rozhoduje o odkladných účinkoch vo vzťahu k ďalším sumám, na tieto rozhodovanie v predmetnej veci nemá dosah. Je nepochybné, že suma, ktorá je predmetom predloženej daňovej exekučnej výzvy (XXX XXX,XX Eur), vo všeobecnosti nie je zanedbateľná, resp. pre bežnú osobu vysoká, túto však treba vnímať v kontexte s ďalšími skutočnosťami, ktorými je predovšetkým finančná situácia žalobcu. Žalobca k návrhu nepredložil žiadne podklady, z ktorých by pri posudzovaní jeho finančného zázemia bolo možné vychádzať, a ktoré by mohli za určitých okolností odôvodniť priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Vo svojej argumentácii sa zameral len na všeobecné tvrdenia, ktoré nemajú podklad v skutkovom stave veci. Súd čerpajúc informácie z verejne dostupných zdrojov (www.registeruz.sk, www.finstat.sk) zistil, že majetkové pomery žalobcu neodôvodňujú záver, že by výkonom rozhodnutia v súvislosti s daňovou exekučnou výzvou mohlo dôjsť k vzniku nenapraviteľného následku, resp. že by žalobcovi hrozila značná hospodárska škoda alebo finančná škoda, ani že by bolo ohrozené jeho fungovanie ako podnikateľského subjektu. V roku 2022 celkové výnosy žalobcu totiž dosahovali výšku až X XXX XXX Eur (z toho najväčšiu časť tvorila tržba za tovar, výrobky a služby), zisk XX XXX Eur, aktíva X XXX XXX Eur, vlastný kapitál X XXX XXX Eur a jeho tržby za rok 2022 predstavovali sumu X,X A. Eur. Vlastné imanie spoločnosti je X,XX A. Eur. Na základe týchto údajov je možné žalobcu považovať za prosperujúcu spoločnosť, pre ktorú sa suma X.XXX,XX Eur a dokonca ani suma XXX XXX,XX Eur nejaví ako likvidačná. Pokiaľ ide o potenciál exekučnej výzvy (realizácie napadnutého rozhodnutia) ovplyvniť ekonomické rozhodovanie žalobcu, tento je nepopierateľný, avšak ako taký nedosahuje intenzitu hrozby vyžadovanej ustanovením § 185 písm. a) SSP. Rovnako argument žalobcu o tom, že by výkonom rozhodnutia malo dôjsť k škode tým, že by došlo k zaplateniu vymáhanej sumy, predstavujúcej rozdiel na dani z pridanej hodnoty, neobstojí, pretože zákonnosť tohto rozhodnutia je predmetom meritórneho prieskumu v danej veci. Výsledok konania v prospech žalobcu, teda záver o nezákonnosti, nemožno prejudikovať a založiť na ňom priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Navyše žalobca neosvedčil, že by priznaním odkladného účinku nedošlo k rozporu s verejným záujmom, pretože verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní, pričom v danom prípade bol žalobcovi určený rozdiel dane na úhradu za to, že dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť.
14. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil základné predpoklady jeho priznania, teda priamu hrozbu závažnej ujmy a finančnej škody, či iný zákonom definovaný následok ani absenciu rozporu s verejným záujmom, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP, preto súd v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
15. Zároveň súd opäť poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).