Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_B2-6T-88-2022.pdf
PDF · 100.15 KB
Case nature
Area
Subarea
B2-6T/88/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II, samosudcom JUDr. Pavlom Juhásom, v trestnej veci proti obžalovanému A. U. pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.07.2023 v Bratislave, takto
rozhodol:
Obžalovaný :
A. U., narodený XX. J. XXXX v Q. M., trvale bytom U. X. Č..XXX K. X., doručovacia adresa D. XX, D. K., slovenský štátny občan, zamestnaný,
s a u z n á v a v i n n ý m , ž e
dňa 04. septembra 2021 v čase okolo 15.00 hod. v Bratislave na Bajkalskej ulici č. 45B na základe kúpnej zmluvy predal poškodenej D. M. za sumu 5 000,- € osobné motorové vozidlo značky Opel Insignia, hnedej metalízy, VIN: W0LGT5EM7B1082464, rok výroby 2010, evidované na G. S., pričom poškodenej deklaroval, že vozidlo v čase predaja malo najazdených 187 000 kilometrov, čo sa nezakladalo na pravde, nakoľko následne bolo zistené, že predávané vozidlo bolo predtým dňa 16. júla 2021 predané G. S.i s najazdenými 410 000 kilometrami, o čom mal obvinený v čase predaja vozidla poškodenej vedomosť, čím týmto konaním spôsobil poškodenej D. M. škodu vo výške 1975,- €, t e d a na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu, a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, č í m s p á c h a l prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e:
Podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno k/, písmeno l/, § 37 písmeno m/ Trestného zákona, § 54 Trestného zákona na trest povinnej práce v trvaní 300 /tristo/ hodín.
Podľa § 55 odsek 1 veta prvá, odsek 3 Trestného zákona je obžalovaný povinný vykonať uložený trest povinnej práce do jedného roka od nariadenia jeho výkonu, a to osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.
Podľa § 55 odsek 4 Trestného zákona, ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce nebude viesť riadny život alebo zavinene nevykoná práce v určenom rozsahu, alebo nesplní uložené obmedzenia alebo povinnosti, súd premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že
za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po oboznámení prejednávanej veci, po prednesení obžaloby, po oboznámení nárokov poškodenej spoločnosti v zmysle ustanovenia § 256 odsek 2 Trestného poriadku a po vyhlásení obžalovaného A. U., ktorý po poučení podľa ustanovenia § 257 Trestného poriadku, urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených obžalobe, primerane postupoval podľa § 333 odsek 3 Trestného poriadku.
Súd otázkami u obžalovaného A. U. zisťoval, či obžalovaný rozumie, z čoho je obžalovaný [§ 333 odsek 3 písmeno c/], či bol poučený o svojich právach [§ 333 odsek 3 písmeno d/], či rozumie právnej kvalifikácii skutku [§ 333 odsek 3 písmeno f/], či vie, aká je trestná sadzba za tento trestný čin [§ 333 odsek 3 písmeno g/], a či sa dobrovoľne z vlastnej vôle priznáva k spáchaniu žalovaného trestného činu [§ 333 odsek 3 písmeno h/].
Obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“, preto samosudca po pozitívnom vyjadrení prokurátora k vyhláseniu, uznesením rozhodol o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a zároveň rozhodol, že dokazovanie ku skutkovým okolnostiam nevykoná, pričom vykoná len dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o výroku o treste a výroku o rozhodnutí o nároku poškodeného na náhradu škody.
Postupom podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil listinné dôkazy a to dohoda o vykonaní práce zo dňa 29.05.2023 a 31.05.2023, vklad hotovosti na účet poškodenej, potvrdenie o zrealizovaní transakcie, podstatný obsah spisu Okresného súdu Žiar na nad Hronom sp. zn. 1T/14/2021, podstatný obsah spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/23/2021, podstatný obsah spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4T/55/2021, rozhodnutie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/33/2022, odpis Registra trestov GP SR zo dňa 27.07.2023, výpis z evidencie priestupkov, lustrácia v Sociálnej poisťovni zo dňa 27.07.2023, výpis z evidencie Register obyvateľstva zo dňa 27.07.2023.
Na podklade takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový stav tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Ku skutkovým okolnostiam
Samosudca preskúmal obžalobu podanú na súd a po oboznámení sa s kompletným vyšetrovacím spisom vydal trestný rozkaz, voči ktorému podal obžalovaný v zákonnej lehote odpor, preto samosudca vo veci nariadil hlavné pojednávanie.
Súd, po prednese obžaloby a neuplatnení nároku na náhradu škody poškodenou /pozn. poškodenej, ktorá si v prípravnom konaní uplatnila náhradu škody, obžalovaný pred konaním hlavného pojednávania uhradil celú spôsobenú škodu/, prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Na podklade prijatého vyhlásenia obžalovaného, súd dospel k záveru, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, a že sa ho dopustil obžalovaný. V tomto je potrebné poukázať na dôkazy vykonané v prípravnom konaní - výsluchy poškodenej a svedkov, ktorí sa vyjadrili k skutkovým okolnostiam. Priznanie obžalovaného podporované aj ďalšími a to najmä listinnými dôkazmi - odborné vyjadrenie k hodnote vozidla, kúpna zmluva, zápisnice o rekogníciách a pod. / RT, register priestupkov, výpis zo Sociálnej poisťovne a pod./.
K právnej kvalifikácii
Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 odsek 12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania dospel k záveru, že skutok uvedený v obžalobe napĺňa všetky zákonné znaky prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona.
Súd kvalifikoval konanie obžalovaného v zhode s právnou kvalifikáciou uvedenou v obžalobe, nakoľko obžalovaný na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu. Obžalovaný predstieral poškodenej iný technický stav predávaného vozidla, pričom pri predaji vozidla vedel, že deklarovaný stav najazdených kilometrov predávaného vozidla sa nezakladal na pravde, a že skutočný stav najazdených kilometrov vozidla bol v skutočnosti minimálne o 213 000 kilometrov vyšší, a teda skutočná hodnota vozidla oproti predajnej cene bola nižšia minimálne o sumu 1975,- €.
K výroku o treste:
V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu vyjadreného v § 34 odsek 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov.
Z tohto hľadiska súd mohol uložiť trest odňatia slobody vo výmere ustanovenej Trestným zákonom /§ 34 odsek 2 Trestného zákona/. Ďalej bol súd povinný prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy /§ 34 odsek 4 Trestného zákona/.
Súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným, a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom v rozpätí rok až na dva roky.
K osobe obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní oboznámil výpis z evidencie priestupkov, podľa ktorej sa obžalovaný dopustil priestupkov na úseku cestnej premávky, za ktoré bol postihnutý blokovými pokutami v rozsahu od 10 do 800,- €. Podľa registru trestov bol šesťkrát právoplatne odsúdený, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 30.11.2022 sp. zn. 3T/59/2022, právoplatným 15.12.2022, ktorý bol uznaný zo spáchania prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona pre skutok spáchaný dňa 14.05.2021 a súd upustil od uloženia súhrnného trestu podľa ustanovenia § 44 Trestného zákona vo vzťahu k odsúdeniu Okresným súdom Nové Zámky v konaním pod spisovou značkou 2T/33/2022
Súd u obžalovaného zistil celkovo dve poľahčujúce okolnosti -dobrovoľné nahradenie spôsobenej škody /§ 36 písmeno k/ Trestného zákona/, priznanie sa k trestnému činu a jeho úprimné oľutovanie / § 36 písmeno l Trestného zákona/, zároveň súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 písmeno m/ Trestného zákona /skutku predchádzajúce odsúdenie za trestný čin/, čo malo za následkom, že trestná sadzba sa individuálne upravovala v prospech obžalovaného v zmysle kritéria § 38 odsek 3 Trestného zákona, to jest zníženie hornej hranice ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. V prejednávanom prípade to znamenalo, že trestná sadzba u obžalovaného bola určená podľa zákonných ustanovení v rozmedzí do 16 mesiacov.
Pri určovaní druhu trestu súd primárne vychádzal z ustanovenia § 34 odsek 6 Trestného zákona, podľa ktorého za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. Z uvedeného ustanovenia možno vyvodiť, že ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby neprevyšuje päť rokov, čo je aj prípad prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, nemusí mu uložiť trest odňatia slobody /§ 34 odsek 6 Trestného zákona argument
a contrario/. V takom prípade teda súd môže uložiť aj samostatné alternatívne tresty, prípadne aj viac z nich medzi sebou kombinovať.
Súd dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného postačí aj uloženie alternatívneho trestu - povinnej práce vo výmere 300 hodín, pričom súd vychádzal z toho, že obžalovaný je aktuálne zárobkovo činný, vytvára si pracovné návyky. Súd má rovnako za to, že sú splnené všetky podmienky vyžadované v ustanovení § 54 Trestného zákona, teda že obžalovaný s uložením trestu povinnej práce súhlasí /viď zápisnica z hlavného pojednávania/, obžalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná sadzba trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov /pozn. trestná sadzba pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona je stanovená v rozsahu až na dva roky/.
V osobe obžalovaného sa jedná o typického páchateľa majetkovej trestnej činnosti, ktorý sa dopúšťal protiprávneho konania v období od januára 2019 do septembra 2021. Za svoje skutky bol postupne viacerými súdmi odsúdený k právoplatným trestom s tým, že posledný platným odsúdením obžalovaného s uloženým trestom je trestný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 26.07.2022 sp. zn. 2T/33/2022, právoplatný 31.08.2022. Týmto rozhodnutím bol obžalovanému, za skutok, ktorého sa dopustil dňa 05.09.2020 uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na dobu v trvaní 5 rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu, pričom v časti výroku o treste bol zrušený rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/23/2021 ako aj rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4T/55/2021.
Ďalšími relevantnými skutočnosťami rozhodnými pre určenie druhu a výšky trestu bola existencia priaznivého pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich, nakoľko súd priznal obžalovanému existenciu dvoch poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno k/, písmeno l/ Trestného zákona za súčasne zistenej jednej priťažujúcej okolností podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona, spolu s ohľadom na priznanie a oľutovanie trestnej činnosti, vyhlásenie o uznaní viny. Na tomto mieste súd poukazuje na podstatnú zmenu postoja obžalovaného v súdnom konaní, ktorý na hlavnom pojednávaní svojím vyhlásením o vine neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny dokonca bez toho, aby mu bolo známe / akýmkoľvek spôsobom predznamenané/ budúce rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu / viď Stanovisko Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017, uverejnené pod č. 44/2017/. Súd je toho názoru, že tieto skutočnosti vo svojom súhrne nasvedčujú možnosti uloženia trestu povinnej práce.
Ako podporné skutočnosti pri výbere tohto druhu trestu vzal súd do úvahy aj skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, nakoľko obžalovaný bol postupne odsudzovaný za svoju protiprávnu činnosť viacerými na seba nadväzujúcimi rozsudkami, eventuálne trestnými rozkazmi, ktorými /viď záznam od bodu 2 odpisu Registra trestov a nasledovné s výnimkou záznamu 4 a 6/ boli obžalovanému ukladané súhrnné podmienečné tresty odňatia slobody so skúšobnou dobou. U obžalovaného možno registrovať zmenu postoja k páchaniu trestnej činnosti v tom smere, že sa prostriedky na obživu snaží zabezpečovať legálnou cestou - zamestnaním sa /viď výpis z registra Sociálnej poisťovne, predložené Dohody o vykonaní práce/. Obžalovaný má vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére G. U. /viď lustrácia v REGOB/, a teda nepodmienečný trest odňatia slobody by mal nepochybne negatívny vplyv na plnenie si jednak rodičovskej starostlivosti ako aj plnenie si vyživovacej povinnosti. V neposlednom rade súd poukazuje na plynúcu pomerne dlhú dobu podmienečného odsúdenia obžalovaného uloženú rozhodnutím Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/33/2022 - trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na dobu v trvaní 5 rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu. Jedná sa najprísnejšiu formu podmienečného odsúdenia, kedy obžalovanému hrozí výkon trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov, v prípade ak príslušný súd počas plynutia skúšobnej doby alebo po jej skončení rozhodne na podklade dokazovania, že sa obžalovaný neosvedčil, že neviedol riadny život tým, že by sa napríklad dopustil skutku kvalifikovaného ako úmyselný trestný čin, prípadne sa dopustil iného spoločensky nevhodného a právny poriadok porušujúceho konania /rozumej priestupok, správny delikt a podobne/. Poslednou skutočnosťou, ktorú vzal súd pri určení druhu trestu do úvahy bolo aj určité nezodpovedné správanie sa poškodenej sa poškodenej, ktorá prispela podstatným spôsobom k dokonaniu skutku. V tomto smere je pre súd nepochopiteľné, aby poškodená od osoby, ktorú predtým vôbec nepoznala, nemala na osobu žiadne referencie kúpila osobné motorové vozidlo na prvom a jedinom stretnutí pri zbežnej ohliadke motorového vozidla /rozumej, že vozidlo napríklad nedala prehliadnuť servisnému technikovi/.
Poškodená napriek tomu, že masovo komunikačné prostriedky prakticky denno-denne informujú o podvodných konaniach páchateľov v súvislosti s predajom vozidiel s „pretočenými“ kilometrami, si nezachovala potrebnú opatrnosť aspoň v tom smere, že by si overila skutočnosti uvádzané obžalovaným o stave vozidla, ktoré kúpila. V čase skutku pri tom existovali jednoduché a finančne dostupné možnosti overenia si aspoň základných informácii o vozidle /model vozidla, história technickej a emisnej kontroly, údaje o držiteľovi, technické parametre ako napríklad stav kilometrov pri jednotlivých emisných kontrolách, ktoré poskytovali viaceré webové stránky /napr. www.stkonline.sk <http://www.stkonline.sk>, www.prihlasenieauta.sk <http://www.prihlasenieauta.sk>, www.seka.sk a pod./ Jedná sa o základné požiadavky, ktoré by mal každý záujemca o kúpu ojazdeného motorového vozidla realizovať, aby predišiel vzniku škody na svojom majetku.
Poukazujúc na vyššie uvedené úvahy a okolnosti je súd toho názoru, že trest povinnej práce vo výmere 300 hodín je trestom primeraným z hľadiska potreby zabezpečenia požiadavky generálnej aj individuálnej prevencie, a že takto uložený trest zodpovedá závažnosti spáchaného trestného činu, okolnostiam prípadu a osobe obžalovaného, je zákonný, spravodlivý a primeraný a v celom rozsahu zodpovedajúci účelu trestu ustanoveného Trestným zákonom.
Súd uložil obžalovanému samostatný trest, nakoľko aj napriek existencii viacero odsúdení obžalovaného, je toho názoru, že neprichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu. V tomto smere súd oboznámil viaceré súdne spisy - konkrétne spis Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 1T/14/2021, podstatný obsah spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/23/2021, podstatný obsah spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4T/55/2021, rozhodnutie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/33/2022 a dospel k záveru, že nie je možné uložiť súhrnný trest vo vzťahu k oboznámeným rozsudkom, nakoľko skutok z prejednávanej trestnej veci nie je v súbehu s trestnou činnosťou, pre ktorú bol obžalovaný vyššie uvedenými rozhodnutiami odsúdený /odsúdenia pod bodmi 1 až 6 sú v súbehu a obžalovanému bol uložený jeden súhrnný trest odňatia slobody v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 2T/33/2022/. Obžalovaný sa žalovaného skutku dopustil dňa 04. septembra 2021, teda po svojom právoplatnom odsúdení Okresným súdom Žiar nad Hronom sp. zn. 1T/14/2021. Doručením trestného rozkazu Okresného súdu Žiar nad Hronom obžalovanému dňa 27.05.2021 došlo k prerušeniu eventuálneho súbehu tohto trestného činu so všetkými trestnými činmi spáchanými obžalovaným po tomto dátume a teda aj skutku z prejednávanej veci, keďže obžalovaný ho spáchal po dátume 27.05.2021.
Ku náhrade škody:
Súd sa na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 256 odsek 2 Trestného poriadku vyzval poškodenú, aby sa vyjadrila, či v prípade odsudzujúceho rozsudku žiada, aby bol obžalovaný zaviazaný k náhrade škody, k jej vyčísleniu a právnemu dôvodu. Poškodená, ktorá si v prípravnom konaní riadne uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 1975,- € z titulu náhrady škody /rozdiel medzi skutočnou hodnotou vozidla a kúpnou cenou vozidla/ si na hlavnom pojednávaní nárok na náhradu škody neuplatnila, z dôvodu že bola zo strany obžalovaného kontaktovaná o poskytnutie údajov potrebných k náhrade škody / pozn. číslo účtu/ a následne bola škoda zo strany obžalovaného v plnom rozsahu uhradená prevodom peňazí na účet, ktorý uviedla pre tento účel.
Súd sa oboznámil aj s dôkazmi preukazujúcimi úhradu škody poškodenej a postupom podľa § 269 Trestného poriadku prečítal relevantné dôkazy /doklad o náhrade škody, potvrdenie o platbe spoločnosť VÚB zo dňa 15.05.2023/, z ktorých vyplynulo, že na účet, ktorý oznámila poškodená, boli dňa 15.05.2023 vložené peňažné prostriedky v sume 1975,- € z titulu náhrady škody spôsobenej obžalovaným. Z uvedeného je zrejmé, že bolo v plnom rozsahu potvrdené vyjadrenie poškodenej o náhrade škody v uplatnenom rozsahu ešte pred začatím hlavného pojednávania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d/ zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom uvedeným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d/ zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom uvedeným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.