Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Ek-828-2023.pdf
PDF · 78.4 KB
Case nature
Subarea
6Ek/828/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, IČO: 30 794 536, so sídlom: Štefánikova trieda 88, 949 01 Nitra, proti povinnému: F. K., Z.. XX.X.XXXX, B.: A..P..J. XXX/X, B.: XXX XX V., korešpondenčná adresa: P. C. XXXX/XX, XXX XX L. Q., o vymoženie výživného, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Janou Dobiašovou, so sídlom exekútorského úradu: Ulica A. Dubčeka 3558/78, 908 51 Holíč, pod sp.zn. 2624EX 221/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.
II. Súd oprávneným nárok na náhradu účelne vynaložených trov n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 31.03.2023 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie výživného na základe exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 19P/36/2021-85 zo dňa 15.07.2021, vykonateľný dňa 18.08.2021 (ďalej len ako „exekučný titul“).
2. Exekučný súd poverením č. 6123273102 zo dňa 03.04.2023, ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6123273102.1, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Janu Dobiašovú, ktorý ju vedie pod sp.zn. 2624EX 221/23.
3. Povinný podal v zákonom stanovenej lehote návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 21.04.2023, v ktorom žiadal o zastavenie exekúcie z nasledovných dôvodov: nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, na trvalej adrese na nemôže zdržiavať z dôvodu nevyhovujúcich zdravotných podmienok, pretože jej matka sa stará o brata - invalida a sama je invalidná dôchodkyňa, povinný ďalej uviedol, že jeho priateľ sa postaral o podnájom, pretože druhá dcéra je po predčasnom narodení už po dvoch operáciách a je pod lekárskym dohľadom. Povinný okrem iného poukázal na to, že všetko čo potrebuje zabezpečuje priateľ (platba podnájmu, strava, oblečenie) a aj tak žije na hranici chudoby. Povinný tvrdí okrem iného, že mu nebol priznaný rodičovský príspevok, pretože dcéra je v pestúnskej starostlivosti a že žiada Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta o podporu v hmotnej núdzi a finančnú pomoc na podnájom, nakoľko rodinné prídavky a zárobok ledva stačia na živobytie.
4. Oprávnený vo svojom vyjadrení poukázal na exekučný titul, podľa ktorého bola povinnému uložená povinnosť zasielať výživné na účet ÚPSVR Nitra. Od právoplatnosti tohto rozsudku ÚPSVR Nitra vymáha zmeškané výživné od povinného, o čom bol povinný oboznámený výzvou dňa 08.12.2022, avšak výzvu si v odbernej lehote neprevzal. Dňa 17.01.2023 bola povinnému zaslaná opätovne ďalšia výzva, ktorú prevzal dňa 24.01.2023. Keďže povinný na výzvy nereagoval, bol dňa 31.03.2023 podaný návrh na vykonanie exekúcie. ÚPSVR Nitra je oprávnený vymáhať výživné podľa vyššie uvedeného rozsudku v zmysle § 51 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám
povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné maloletého zvereného do pestúnskej starostlivosti poukazovali počas trvania pestúnskej starostlivosti, najdlhšie však do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, po dovŕšení plnoletosti dieťaťu sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa.“ V zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. V zmysle § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Maloletej Diane Roninovej, nar. 12.01.2020 vznikol nárok na náhradné výživné podľa § 2 ods. 1 písm. a) piateho bodu 5 zákona č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom v znení neskorších predpisov. Náhradné výživné je maloletej vyplácané od novembra 2022 vo výške 64,22 Eur po zmene podľa zákona č. 107/2022, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov a taktiež poberá opakovaný príspevok dieťaťu od februára 2021. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený nesúhlasí s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
5. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61 k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
8. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
9. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je jej zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností.
10. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie povinného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného, a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí, a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne
dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia, a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Teda, ak v konaní povinný unesie dôkazné bremeno, je dôvod jeho návrhu vyhovieť, ak ho neunesie, jeho návrh je potrebné zamietnuť.
11. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom, návrhom na zastavenie exekúcie a vyjadrenia oprávneného, mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že je nemajetný a v zlej finančnej situácii. Súd má za to, že skutočnosti ako zlá finančná situácia a sociálne postavenie povinného, nezakladajú v tomto štádiu konania samé o sebe predpoklady na zastavenie exekúcie a nezbavujú povinného povinnosti vyplývajúcej mu z vykonateľného exekučného titulu. Súd ďalej k tvrdeniu povinného o tom, že nemá žiaden majetok uvádza, že v zmysle novely zákona č. 2/2017 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) dôvod, pre ktorý povinný navrhoval zastavenie exekúcie (nemajetnosť) bol pretransformovaný do ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V zmysle vyššie uvedenej novely má rozhodovanie o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti v plnej kompetencii súdny exekútor, ktorý môže po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (v prípade fyzických osôb 5 rokov od začatia exekúcie) vydať upovedomenie o ukončení exekúcie. Predložený návrh povinného na zastavenie exekúcie, odôvodnený nepriaznivou finančnou situáciou, nie je pre súd dôkazom o nemajetnosti povinného, ktorý by nahradil lustrácie majetku vykonávané súdnym exekútorom v zmysle Exekučného poriadku. (Uznesenie Najvyššieho sp. zn. 4Oboer/152/2015 zo dňa 31.03.2016). Samotné tvrdenie povinného, že je nemajetný nie je postačujúce na zastavenie exekúcie a neobstojí pred súdom, nakoľko je u povinného možnosť, že v budúcnosti nadobudne majetok, či už hnuteľný alebo nehnuteľný (darom, dedením a pod.).
12. Podľa názoru súdu povinný v podanom návrhu nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. (I. výrok) 13. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
14. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
15. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Z dôvodu, že súd rozhodol o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, možno prisúdiť oprávnenému plný úspech vo veci. Nakoľko si ale oprávnený neuplatnil nárok náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, súd rozhodol tak, že oprávnenému uvedený nárok nepriznal. (II. výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.