Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19C-25-2024.pdf
PDF · 77.42 KB
Case nature
Subarea
19C/25/2024
Uznesenie
Mestský súd Košice v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v D., E. XX, proti žalovaným: 1/ B. D. F., G. H. G. I., 2/ B. E. J., G. D. G. I., 3/ B. K. D., G. D. G. I. a 4/ B. L. M. J., G. D. G. I., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e a vec p o s t u p u j e Súdnej rade Slovenskej republiky.
II. Žalovaným n á r o k na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia došlým súdu dňa 25.7.2024 domáhal, aby súd nariadil žalovaným podrobiť sa odbornému psychiatrickému/psychologickému vyšetreniu a znaleckému skúmaniu a dokazovaniu, či sú schopné rozoznať v návrhu uvedené skutkové a právne okolnosti v súdnom konaní, konkrétne posúdiť, čo je to permanentné fyzické násilie na dieťati, čo je to vydieranie dieťaťa a permanentné týranie dieťaťa. Pre prípad, že by sa žalované vyhýbali tomuto nariadeniu, navrhol, aby súd nariadi ich zaistenie a izoláciu v príslušnom zdravotníckom alebo v odbornom psychiatrickom ústave a aby na čas ich psychiatrického/psychologického znaleckého skúmania alebo ich izolácie im zakázal vykonávať činnosť – N. G.. Podľa žalobcom podaného návrhu predmetné neodkladné opatrenie má byť časovo obmedzené do doby úplného skončenia znaleckého dokazovania a jednoznačne preukázateľného stavu, kedy odborník – znalec osvedčí vo svojom znaleckom posudku, že žalované sú spôsobilé rozoznať a posúdiť konkrétne vyššie citované skutkové a právne okolnosti v súdnych konaniach.
2. Žalobca ním podaný návrh odôvodnil postupom G. v konaniach pred H. G. I. K. D. G. I., v ktorých rozhodovali o maloletej dcére žalobcu.
3. Procesné podmienky predstavujú súhrn daností, ktorými musí súd disponovať na to, aby vec mohol prejednať a rozhodnúť. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania, pričom vada konania môže byť odstrániteľná alebo neodstrániteľná. Existencia neodstrániteľnej vady konania v dôsledku absencie procesnej podmienky nevyhnutne vedie k zastaveniu civilného súdneho konania. Základná procesná podmienka, ktorú súd skúma po začatí konania, je právomoc súdu. Právomoc súdu patrí medzi procesné podmienky na strane súdu. Existencia právomoci súdu je conditio sine qua non civilného súdneho konania. Nedostatok právomoci spôsobuje vždy neodstrániteľnú vadu konania s nevyhnutným následkom vo forme uznesenia o zastavení civilného súdneho konania.
4. Podľa ust. § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) platí, že súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
5. Podľa ust. § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) platí, že podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
6. Podľa ust. § 9 CSP platí, že ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
7. Podľa ust. § 10 ods. 1 CSP platí, že ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
8. Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. e) zákona č. zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov platí, že za sudcu môže byť vymenovaný občan, ktorý spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne (ďalej len „predpoklady sudcovskej spôsobilosti“).
9. Podľa ust. § 5 ods. 6 zákona č. zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov platí, že predpokladmi sudcovskej spôsobilosti sú morálny štandard, integrita sudcu pre náležitý a zodpovedný výkon jeho funkcie, ako aj to, že sudca nemá obchodné, majetkové alebo finančné vzťahy s osobami z prostredia organizovaného zločinu.
10. Podľa čl. § 141a ods. 6 písm. h) zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky platí, že do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí h) dohliadať, či sudca spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne po celý čas trvania funkcie sudcu,
11. Podľa ust. § 3b zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov platí, že pri výkone pôsobnosti podľa čl. 141b ústavy súdna rada a) koná vo veciach písomného vyhlásenia sudcu a majetkového priznania sudcu a vo veciach majetkových pomerov sudcu, b) presadzuje opatrenia zamerané na trvalé spĺňanie predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že sudca bude funkciu vykonávať riadne (ďalej len „predpoklady sudcovskej spôsobilosti“), c) vykonáva dohľad nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti, d) overuje spĺňanie predpokladov sudcovskej spôsobilosti u kandidátov na funkciu sudcu, e) prijíma stanoviská podľa tohto zákona, f) uplatňuje návrhové oprávnenia vo veciach disciplinárnej zodpovednosti sudcov.
12. Podľa ust. § 22a ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov platí, že dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu možno aj sudcovi, u ktorého existujú dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva.
13. Podľa ust. § 22a ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov platí, že o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu podľa odseku 1 rozhoduje súdna rada na návrh predsedu súdnej rady alebo ministra, a pri sudcoch najvyššieho súdu aj na návrh predsedu najvyššieho súdu a pri sudcoch najvyššieho správneho súdu aj na návrh predsedu najvyššieho správneho súdu. Sudca má právo vyjadriť sa k návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu na zasadnutí súdnej rady, na ktoré ho predseda súdnej rady pozve.
14. Súd pri posudzovaní splnenia procesnej podmienky právomoci na prejednanie a rozhodnutie veci posudzoval obsah žalobcom podaného návrhu, v ňom uvedené skutkové tvrdenia a to, čoho sa žalobca podaným návrhom domáha.
15. Na to, aby bola daná právomoc civilného súdu prejednať a rozhodnúť vec na základe žalobcom podaného návrhu, muselo by ním navrhované rozhodnutie spadať do rozsahu právomoci súdu v civilnom sporovom, alebo civilnom mimosporovom konaní.
16. Podaným návrhom sa žalobca nedomáha riešenia žiadneho súkromnoprávneho sporu ani prejednania a rozhodnutia súkromnoprávnej veci. Ním iniciované konanie teda nespĺňa znaky civilného sporového konania na to, aby bola daná právomoc súdu podľa ust. § 3 CSP.
17. Podaným návrhom sa žalobca nedomáha ani skúmania spôsobilosti žalovaných ako fyzických osôb vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti – spôsobilosti vlastným konaním zakladať, meniť a rušiť subjektívne práva a povinnosti, ako aj niesť následky protiprávneho konania. Žalobca teda nenamieta spôsobilosť žalovaných ako fyzických osôb na právne úkony. V danej veci preto nie je daná právomoc súdu ani podľa ust. § 1 CMP, s odkazom na konanie o spôsobilosti na právne úkony podľa ust. § 231 a nasl. CMP.
18. Žalobca sa ním podaným návrhom domáha výlučne posúdenia schopnosti žalovaných v pozícii G. (D. K. H. O. A. E. K. N.), t.j. ako I. G. E. F. P., náležite vyhodnocovať konkrétne skutkové a právne okolnosti prejednávaných prípadov v súdnych konaniach.
19. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, aplikujúc vyššie citované právne normy na uvedené zistenia súd dospel k záveru, že nemá právomoc prejednávať a rozhodovať o spôsobilosti žalovaných na výkon funkcie G., ani ich rozoznávacich schopnostiach pre náležitý výkon ich funkcie a ani rozhodovať vo vzťahu k žalovaným o pozastavení výkonu ich funkcie G..
20. S ohľadom na uvedené, keďže nie je splnená základná procesná podmienka konania súdu, a to právomoc súdu vec prejednať a rozhodnúť, súd v súlade s ust. § 9 a 10 CSP rozhodol tak, že predmetné konanie zastavil.
21. Úlohou súdu v prípade, ak zistí, že nedisponuje právomocou vo veci konať, je spoľahlivo ustáliť, do právomoci ktorého orgánu zo sústavy orgánov ochrany práva daná vec patrí. Subjekt právneho vzťahu sa totiž nikdy nemôže ocitnúť v situácii, že štát nedokáže poskytnúť účinnú právnu ochranu prostredníctvom svojich orgánov ochrany práva, v takom prípade by išlo o tzv. odmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitiae).
22. Súd v zmysle vyššie citovaných právnych noriem ustálil, že dohľad nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti, vrátane štandardov sudcov a ich predpokladov pre náležitý a zodpovedný výkon ich funkcie, ako aj rozhodovanie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu (to, čoho sa podľa podaného návrhu žalobca domáha) patrí v zmysle vyššie citovaných právnych noriem do právomoci Súdnej rady Slovenskej republiky.
23. V súlade s ust. § 10 CSP preto súd rozhodol tak, že postúpil predmetnú vec Súdnej rade Slovenskej republiky, do právomoci ktorej patrí posudzovanie žalobcom namietaných skutočností.
24. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP platí, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
26. Nakoľko rozhodnutie o zastavení konania pre nedostatok právomoci je rozhodnutím, ktorým sa súdne konanie iniciované žalobcom končí, ust. § 262 ods. 1 CSP ukladá súdu povinnosť rozhodnúť v rámci takéhoto rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania.
27. V danom prípade súd konanie zastavil pre procesné pochybenie žalobcu, ktorý svoj návrh nesprávne adresoval súdu, ktorý nemá právomoc danú vec prejednávať a rozhodovať. V súlade so zásadou procesného zavinenia podľa ust. § 256 ods. 1 CSP by v takom prípade mal súd priznať nárok na náhradu trov konania žalovaným, avšak vzhľadom na to, že žalovaným v konaní žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Košice. (§ 357 písm. a) CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.