Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19CoE-65-2013.pdf
PDF · 76.54 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/65/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného R., R. XX, U., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného G., so sídlom R. XX, U., IČO: XX XXX XXX proti povinnému H. X., bytom W. XXX/XX, R., o vymoženie 376 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 6. decembra 2012, č.k. 5Er/744/2012-18, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora H.. N. X. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 19.08.2011, sp. zn. SR 07803/11. Okresný súd po preskúmaní veci zistil, že oprávnený a povinný uzavreli zmluvu, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej. Súčasťou zmluvy je aj rozhodcovská doložka, na podklade ktorej v spore medzi účastníkmi rozhodol rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Dlžník ju nemohol ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do zmluvného formulára
- v prípade, ak chcel zmluvu uzavrieť, musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky a brániť svoje práva pred všeobecným súdom. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných podmienok), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne (rozhodcovský súd v sídle veriteľa, ktorý môže mať navyše logický ekonomický záujem na tom, aby rozhodoval takým spôsobom, aby mu veriteľ predkladal na rozhodovanie čo najviac sporov). Rozhodcovskú doložku v zmluve, uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie, a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, okresný súd považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú, pretože poskytuje veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní namietal predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci. Vyslovil presvedčenie, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok) tak, ako ich vyžaduje ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Oprávnený však vyslovil názor, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t. j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Za procesnú vadu oprávnený taktiež považoval nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Dôvodil, že súd neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze príslušnej danej normy v § 52 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení jeho rozhodnutia absentuje postup súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch, vôbec sa nezaoberal so splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t. j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa. Namietal, že na tento prípad nie je prípustné aplikovať § 54 ods. 2 OZ. Aplikáciou tohto ustanovenia, ktorú použil konajúci súd, možno dospieť k záveru, že každý občianskoprávny vzťah, v ktorom vystupuje fyzická osoba, je zároveň vzťahom spotrebiteľským, lebo v pochybnostiach, či sa jedná o spotrebiteľský vzťah alebo nie, je nutné prikloniť sa k záveru existencie vzťahu spotrebiteľského.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Krajský súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi okresného súdu. Z daného titulu si v tejto časti osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:
Ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. stanovuje súdu príslušnému na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b) alebo c), t. j. ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. V danom prípade okresný súd zistil nedostatky v rozhodcovskom konaní podľa § 45 ods. 2 v spojení s § 45 ods. 1 písm. c) v čase pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný poriadok v ust. § 44 ods. 2 tretia veta v takomto prípade ukladá súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť.
Nie je preto správny záver oprávneného v tom smere, že nie je v oprávnení okresného súdu skúmať exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, a to s poukazom práve na citované ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Okresný súd správne zameral svoju rozhodovaciu činnosť na skúmanie súladu rozhodcovského rozsudku so zákonom, najmä, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom.
Krajský súd zároveň uvádza, že Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve, uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
Za správny krajský súd považuje právny názor okresného súdu, že predmetná Zmluva o úvere zo dňa 16.11.2010 je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Námietky oprávneného, že absentuje postup súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii spotrebiteľského práva a vôbec sa nezaoberal so splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t. j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa, považoval krajský súd za neopodstatnené. Krajský súd má rovnako ako okresný súd za to, že povinný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ. Na daný vzťah bolo preto potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, čo rozhodcovský súd neurobil. Ak by bol rozhodcovský súd v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov postupoval podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, musel by dospieť k záveru, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je neplatná, pretože predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré stavajú spotrebiteľa do nevýhodného postavenia. Krajský súd zastáva názor, že rozhodcovskú doložku, koncipovanú v takom znení, ako vyplýva zo Všeobecných podmienok poskytovania úveru, okresný súd správne posúdil ako neprijateľnú a za absolútne neplatnú zmluvnú podmienku, obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa.
Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti uvedeného zmluvného ustanovenia je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom (povinným) individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Z uvedených dôvodov krajský súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .