Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Tk-2-2023.pdf
PDF · 82 KB
Case nature
Area
Subarea
7Tk/2/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice predseda senátu JUDr. Ján Poprocký v senáte zloženom z členiek senátu A. B. a C. D. E. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.7.2023 v trestnej veci proti obž. F. G. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. zákona takto
rozhodol:
Obžalovaný:
F. G. - nar. XX.X.XXXX v H., trvale bytom G. XXX/XX, H., od 13.11.2022 vo väzbe, v I. J. A. A. A. H. j e v i n n ý, ž e dňa 13.11.2022 v čase asi o 3:20 hod. v izbe rodinného domu nachádzajúcom sa v H., na ulici G. K. XXX/XX pod vplyvom alkoholu, v úmysle usmrtiť svoju družku C. L., nar. XX.X.XXXX, túto s dýkou, ktorá mala dĺžku čepele XX cm, bodol spolu osemkrát do oblasti trupu, lonovej oblasti a ľavého stehna, pričom v prípade dvoch bodnutí smerujúcich do oblasti hrudníka a troch do oblasti chrbta došlo ku bodnorezným poraneniam pre život dôležitých orgánov srdca a pľúc nezlučiteľných so životom, v dôsledku čoho bezprostredne po ich vzniku došlo ku jej smrti, pričom obv. F. G. takto konal s vedomím, že C. L., nar. XX.X.XXXX bola v tom čase v XX. týždni tehotenstva s tým, že išlo o životaschopný plod M. pohlavia, ku ktorého smrti došlo zastavením prísunu kyslíka krvným obehom matky po jej smrti v dôsledku uvedených zranení t e d a iného úmyselne usmrtil a čin spáchal na chránenej osobe – dieťati, tehotnej žene a blízkej osobe t ý m s p á c h a l obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. zákona Z a t o m u s ú d u k l a d á Podľa § 145 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. j/, l/, m/ Tr zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 21 (dvadsaťjeden) rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 3 Tr. zákona súd obžalovaného pre účel výkonu trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 78 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd ukladá trest prepadnutia veci a to 1 ks G. zn. N. J. H. s celkovou dĺžkou XXX mm Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd zaväzuje obžalovaného, aby poškodenému L. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, H. uhradil škodu vo výške 863,15 Eur titulom pohrebného a 16 150 Eur titulom nemajetkovej ujmy.
odôvodnenie:
Keďže obžalovaný F. G. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.7.2023 po poučení podľa § 257 Tr. poriadku vyhlásil že je vinný, t. j. vykonal vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/Tr. poriadku a na položené otázky v zmysle § 333 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku odpovedal kladne, teda „áno“, Mestský súd Košice po prednesení návrhu prokurátorky Krajskej prokurátorky v H. na prijatie tohto vyhlásenia, uznesením v zmysle § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. poriadku rozhodol o prijatí vyhlásenia obžalovaného a zároveň rozhodol, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná, a budú vykonané dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrady škody. Súd vykonal dokazovanie v zmysle návrhu prokurátorky Krajskej prokuratúry H., ktoré dokazovanie súvisí ako je vyššie uvedené len s výrokom o treste a náhrade škody. Zo záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru L. C. O. O. z 4.1.2023 (vyšetrovací spis – zväzok II – č. l. 386 - 403) vyplýva, že osobnosť obžalovaného je jednoducho štruktúrovaná, emočne nevyrovnaná, zo zvýraznenými tendenciami k sebapreceňovaniu a psychosociálne nezrelá. Jeho intelektové schopnosti sú v pásme ľahkej mentálnej retardácie. Sociálne a morálne cítenie je nevyzreté, pričom u neho neboli zistené disscociálne a agresívne črty osobnosti. Obžalovaný dokáže správne vnímať a aj správne interpretovať prežité udalosti, pričom u neho neboli zistené nadmerné tendencie ku klamstvu. Zo záverov znaleckého posudku L. P. E. F. Q. E.. B. Q. zastúpenej znalcom znaleckej organizácie R. C. R. S. C. z 27.12.2022 (vyšetrovací spis – zväzok II. – č. l. 410 – 441) vyplýva, že obvinený netrpí duševnou poruchou ani chorobu, teda nie je duševne chorý. V čase spáchania skutku mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie mohol ovládať, pričom je schopný chápať zmysel trestného konania. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obvineného boli znížené forenzne nepodstatnou mierou, pod vplyvom ľahkej mentálnej retardácie a užitého alkoholu. Obvinený netrpí závislosť od alkoholu a ani iných návykových látok, preto nie je potrebné nariadiť ochranné protialkoholické ani protitoxikomanické liečenie. Z hľadiska psychiatrického nie je pobyt obvineného na slobode pre spoločnosť nebezpečný. Z odpisu z registra trestov zo dňa 25.7.2023 vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ odsúdený za trestný čin. Podľa výpisu z registra priestupkov MV SR bol obžalovaný doposiaľ 2 krát napomenutý (bez sankcie) za spáchané priestupky (zväzok II – č. l .556). Zo správy C. H. o povesti zo dňa 16.1.2023 (vyšetrovací spis – zväzok II č. l. 556) vyplýva, že obžalovaný je slobodný, a jeho správanie nebolo prejednávané v priestupkovom konaní. Z charakteristiky ÚVV H. z 10.1.2023 je zrejmé, že obžalovaný sa vo väzbe správa slušne a disciplinovane, úlohy a nariadenia vyplývajúce z ústavného poriadku plní, režim dňa dodržiava (vyšetrovací spis II č. l. 554 – 555). Súd pri určení druhu a výšky trestu postupoval v zmysle zásad uvedených v §§ 34, 36, 38, 39 a 48 Tr. zákona. Pri ukladaní trestu súd prihliadol na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j/, l/ a n/ Tr. zákona, t. j. že obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život, priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, priťažujúce okolnosti zistené neboli, teda v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona pri prevahe pomeru poľahčujúcich okolností sa znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3. Podľa § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, to platí aj v konaní pri vyhlásení viny, ako to bolo v danom prípade (v súlade so stanoviskom trestno právneho kolégia MS SR sp. zn. Tpj 55/2016). Pre trestný čin podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona je trestná sadzba ustanovená zákonom 20 až 25 rokov, alebo trest odňatia slobody na doživotie. Súd vyhovel návrhu prokurátorky Krajskej prokuratúry H., ktorý bol súčasťou jej záverečnej reči pokiaľ sa týka druhu a výšky trestu, ako aj zaradenia pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu. Podľa § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. Vyššie uvedené ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona nie je obligatórnym ustanovením pre samotné zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby v prípade vyhlásenia viny (dohode o uznaní viny a prijatí trestu).
V danom prípade vzhľadom na spôsob spáchania skutku tak, ako je popísaný vyššie vo výrokovej časti tohto rozsudku, jeho nezvratný následok, a teda skutočnosť, že obžalovaný spáchal čin na chránenej osobe - dieťati tehotnej ženy a blízkej osobe súd neznížil trest pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Súd uložil trest pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby berúc v úvahu poľahčujúce okolnosti, pričom súd dáva do pozornosti, že zákon v danom prípade umožňuje za takýto trestný čin uložiť aj trest doživotia. Obžalovaný spáchal trestný čin na osobe blízkej – svojej družke, ktorá bola v čase skutku tehotná, v XX. týždni tehotenstva s tým, že išlo o životaschopný plod M. pohlavia ku ktorého smrti došlo zastavením prísunu kyslíka krvným obehom matky po jej smrti v dôsledku konania obžalovaného. Samotná výška súdom uloženého trestu v trvaní 21 rokov nepodmienečne je podľa názoru súdu stanovená primerane spôsobu spáchania skutku, ako aj osobe páchateľa berúc v úvahu nezvratný následok konania obžalovaného. Uvedený trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V súlade s ustanovením § 76 ods. 1 Tr. zákona a § 78 ods. 1 Tr. zákona súd obligatórne uložil ochranný dohľad a stanovil jeho dĺžku v trvaní 3 rokov. Zároveň súd uložil aj trest prepadnutia veci – predmetu, ktorým bol spáchaný skutok v zmysle § 60 ods.1 Tr. zákona a to 1 ks dýky zn. N. J. H. s celkovou dĺžkou XXX mm a vyslovil, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia zaradení súd páchateľa obzvlášť závažného zločinu. Podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu odňatia slobody iného stupňa stráženia než do ktorého má byť podľa ods. 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy aj bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému mu bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci 15 rokov. Podľa § 48 ods. 5 Tr. zákona pri zaradení páchateľa do ústavu na výkon trestu minimálneho, stredného, alebo maximálneho stupňa stráženia nie je súd viazaný ustanoveniami v ods. 2 a ods. 3 ani vtedy, ak schvaľuje dohodu o uznaní viny a prijatí trestu alebo zníži trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. b. V danom prípade u obžalovaného nedošlo k zníženiu trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, je pravdou, že obžalovaný vyhlásil vinu, ktorý jeho prejav je postavený na roveň postupu pri schválení pri uznaní viny a prijatí trestu ako je to už vyššie uvedené, nebolo však na mieste zaradenie obžalovaného do iného ústavu na výkon trestu než do ústavu s maximálnym stupňom stráženia a v tomto smere má súd za to, že návrh prokurátorky Krajskej prokuratúry H. pokiaľ sa týka určenia diferenčnej skupiny je správny a tento súd akceptoval, s poukazom na možnosti zaradenia páchateľa do ústavu na výkonu trestu odňatia slobody ako je vyššie uvedené. Nie je však vylúčené, aby bol takýto páchateľ obzvlášť závažného zločinu dodatočne preradený do ústavu s iným stupňom stráženia pokiaľ svojim správaním sa počas výkonu trestu preukáže, prejaví dostatočnú snahu po náprave. Čo sa týka nároku poškodeného – a teda otca nebohej na nemajetkovú ujmu súd vychádzal zo skutočností, že škoda bola riadne a včas uplatnená už v prípravnom konaní, čo je zrejmé z písomného podania poškodeného L. L. zastúpeného splnomocnencom R. L. L. C.. na č. l. 126 – 127 zväzku I. vyšetrovacieho spisu, ktorá škoda bola uplatnená tak titulom pohrebného v sume 863, 15 Eur, ako aj nemajetková ujma, ktorá má podklad v zákona č. 274/2017 ZZ o obetiach trestných činov a to v sume uplatnenej poškodeným vo výške 25 násobku mesačnej minimálnej mzdy platnej za obdobie kalendárneho roku v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu t. j. sumy 16 150 Eur. Tento uplatnený nárok jednak pohrebné a nemajetková ujma tvoria uplatnenú škodu, ktorú mal súd preukázanú a teda súd zaviazal obžalovaného, aby škodu poškodenému uhradil.
Poučenie:
proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Mestský súd Košice. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).