Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_16CoP-33-2013.pdf
PDF · 67.99 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoP/33/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov matky P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č.XXX a otca Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č.X, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 5P 294/2012 - 45 zo dňa 14.01.2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zveril maloletého P. do osobnej starostlivosti matke a otca maloletého zaviazal prispievať na jeho výživu výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, počnúc dňom 01.01.2013, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že rodičia maloletého nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Starostlivosť o dieťa zabezpečuje výlučne matka. Vychádzajúc zo správy o šetrení pomerov, ako aj súhlasu otca maloletého a doporučení kolízneho opatrovníka zveril maloletého do osobnej starostlivosti matke. O výške vyživovacej povinnosti rozhodol podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine z dôvodu, že otec maloletého je dlhodobo práceneschopný, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť a prihliadal aj k tej skutočnosti, že matka je spolu s maloletým zabezpečovaná dávkou v hmotnej núdzi.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 204 ods.1 veta prvá O.s.p.) otec maloletého. Má za to, že výška vyživovacej povinnosti je vysoká, nakoľko v súčasnej dobe je nezamestnaný a skutočnosti, ktoré uviedla matka maloletého „sa nezakladajú na pravde“. Poznamenal, že sa chce súdu zúčastniť.
Matka maloletého a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), prejednal odvolanie v súlade s ust. § 212 ods.2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.1,2 O.s.p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods.1,2 potvrdil ako vecne správny.
Podľa § 219 ods.2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd stručne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, na základe akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri vyhodnotení skutkového stavu riadil, a teda spĺňa podmienky ustanovenia § 157 ods.2 O.s.p. Na dôvody v ňom uvedené odvolací súd v podrobnostiach odkazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, aj vzhľadom na podané odvolanie otcom maloletého dodáva nasledovné:
Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, naopak súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Námietka otca maloletého v súvislosti s výškou vyživovacej povinnosti, ktorá bola súdnym rozhodnutím určená vo výške 30 % životného minima, nie je dôvodná, nakoľko okresný súd rozhodol v súlade s ust § 62 ods.3 Zákona o rodine, podľa ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, teda bez ohľadu na to, či je dlhodobo práceneschopný, respektíve nezamestnaný a bez akéhokoľvek príjmu, je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť tak, ako o nej rozhodol okresný súd vo výroku svojho rozhodnutia. Naopak, okresný súd práve prihliadal na dlhodobú práceneschopnosť otca maloletého, prípadne i súčasnú nezamestnanosť, keď konštatoval, že zo svojho príjmu nie je schopný prispievať vyššou sumou a prihliadal aj na to, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec maloletého v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti a nepredkladá ďalšie dôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené prvostupňovým súdom.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd náležite zistil skutkový stav, a na základe neho rozhodol vecne právne v súlade s platnou právnou úpravou, ak zveril maloletého do osobnej starostlivosti matke a súčasne určil vyživovaciu povinnosť otca v minimálnom rozsahu. Určenie výživného v nižšej sume v zmysle ust. § 62 ods.3 Zákona o rodine ako vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, by bolo v rozpore so zákonom. Tým, že okresný súd zaviazal otca k povinnosti prispievať na výživu maloletého výživným v minimálnom rozsahu, realizoval splnenie primárnej zákonnej podmienky pre určenie výživného, ktorou je zabezpečenie oprávnených potrieb dieťaťa.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody ako aj dôvody, na ktoré vo svojom rozhodnutí poukázal okresný súd, odvolací rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. potvrdil.
Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.