Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5CoP-28-2013.pdf
PDF · 107.66 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/28/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Renáty Pátrovičovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: G. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. M., D. XXX/X a F. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. X., X. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 21. marca 2013, č. k. 24P/303/2012-38, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca F. A. na maloletú O. A., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 49,79 eura mesačne na sumu 85 eur mesačne počnúc od 01. 09. 2012, ktoré bude otec povinný zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa G. A., čím dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 15. 03. 2004 č. k. 14C/40/2004-13 v časti výroku o výživnom pre maloletú.
Zročné výživné za obdobie od 01. 09. 2012 do 22. 05. 2013 predstavuje 316,89 eura, ktoré odvolací súd otcovi povoľuje zaplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č.
k. 14C/40/2004-13 zo dňa 15. 03. 2004 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú O. A., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 49,79 eura (1 500,-- Sk) mesačne na sumu 100 eur mesačne počnúc dňom 20. 09. 2012, ktoré je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za čas od 20. 09. 2012 do 31. 03. 2013 v sume 317,96 eura povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 25 eur spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pod následkami straty výhody splátok. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa zdôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Uviedol, že maloletá O. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu v Nitre č. k. 14C/40/2004-13 zo dňa 15. 03. 2004 rozvedené, maloletá bola zverená do výchovy matke a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 1 500,-- Sk (49,79 eura) mesačne. V tom čase bola matka maloletej na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 3 790,-- Sk (125,80 eura) a prídavky na dve maloleté deti, v sume 500,-- Sk (16,60 eura) mesačne na jedno dieťa. Otec v tom čase pracoval v spoločnosti POLYSACK ICT s. r. o. Nitra, kde dosahoval priemerný mesačný čistý príjem vo výške 11 722,-- Sk (389,10 eura). V súčasnosti je maloletá O. žiačkou šiesteho ročníka základnej školy. Matka má s ňou zvýšené výdavky spojené so zdravotným stavom, keď dieťa pravidelne navštevuje stomatológa a je aj alergička. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči plnoletej P. W., nar. XX. XX. XXXX, ktorá je študentkou vysokej školy a jej otec prispieva na jej výživu sumou 66 eur
mesačne a podieľa sa na jej výžive aj nad rámec súdom určeného výživného. Matka býva s oboma deťmi v spoločnej domácnosti so svojou matkou a bratom. Matkina matka je poberateľkou starobného a vdovského dôchodku vo výške 317,30 eura, brat matky je nezamestnaný, poberá dávku v hmotnej núdzi 118,30 eura. Matka pracuje ako upratovačka na Základnej škole v Nitrianskych Hrnčiarovciach, kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 289,19 eura a poberá prídavky na dve deti vo výške 23,10 eura na jedno dieťaťa. Otcovi sa dňa 03. 04. 2005 narodila zo súčasného vzťahu dcéra F. A., ktorá je žiačkou druhého ročníka základnej školy. Otec je naďalej nezamestnaný, od 13. 09. 2011 je vedený ako uchádzač o zamestnanie, otcova priateľka je taktiež nezamestnaná, z rôznych brigád má príjem vo výške okolo 70 eur mesačne. V čase rozvodu manželstva otec pracoval v spoločnosti POLYSACK ICT s. r. o., kde ukončil pracovný pomer výpoveďou dňa 28. 02. 2009. Od 01. 03. 2009 do 31. 12. 2010 pracoval v spoločnosti Ladce betón s. r. o., kde mal priemerný mesačný čistý príjem vo výške 779,64 eura. Tento pracovný pomer bol ukončený dohodou bez uvedenia dôvodu na podnet otca. Podľa oznámenia tohto zamestnávateľa otec mohol aj naďalej pracovať v predmetnej spoločnosti za rovnakých podmienok, aké boli v pracovnej zmluve dohodnuté. Podľa vyjadrenia otca však na dosiahnutie tohto príjmu musel odpracovať 260 hodín a pracovný pomer ukončil zo zdravotných dôvodov, pretože mal problémy s ľadvinami. V období od 01. 06. 2011 do 12. 09. 2011 pracoval otec v spoločnosti PPC ČAB a. s., s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 397,57 eura. Pracovný pomer ukončil otec z vlastného podnetu dohodou. Ukončenie pracovného pomeru odôvodnil otec tým, že jeho matka ťažko ochorela, jeho priateľka starostlivosť o chorú matka sama nezvládala, preto bol nútený dať výpoveď a pomáhať priateľke s touto starostlivosťou. Po tom, čo sa otec so svojou priateľkou a maloletým dieťaťom presťahovali do rodinného domu jeho matky, predal svoj byt za 40 000 eur, tieto finančné prostriedky podľa jeho vyjadrenia použil na rekonštrukciu rodinného domu a zo zostatku vykrývali svoje každodenné výdavky a potreby. Ďalej bola otcovi zo sporenia vyplatená suma 3 000 eur, ktorú tiež podľa jeho vyjadrenia použil na rekonštrukciu rodinného domu. Otec na pojednávaní uviedol, že súčasné mesačné splátky predmetného sporenia predstavujú sumu 200 eur.
Súd prvého stupňa na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že návrh matky bol podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k takej zmene pomerov, ktorá dostatočne odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Maloletá O. je o 9 rokov staršia, náklady na jej výživu teda vzrástli. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorá v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti dosahovala príjem vo výške 159 eur v podobe rodičovského príspevku a v súčasnosti má príjem zo závislej činnosti v priemere 289,19 eura. K zmene pomerov došlo aj na strane otca dieťaťa, ktorému pribudla dňa 03. 04. 2005 ďalšia vyživovacia povinnosť. Súd prvého stupňa poukázal na to, že otec ukončil pracovný pomer v spoločnosti Ladce betón s. r. o. dohodou, tvrdiac, že pracovný pomer ukončil zo zdravotných dôvodov. Táto skutočnosť však v konaní preukázaná nebola, a preto súd prvého stupňa posúdil konanie otca v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa názoru súdu prvého stupňa sa otec vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, a teda aj zárobku, ktorý v spoločnosti Ladce betón dosahoval vo výške 779,64 eura. Aj keď sa opätovne zamestnal v spoločnosti PPC ČAB a. s., v tejto spoločnosti dosahoval podstatne nižší príjem vo výške 398 eur. Rovnako posúdil súd prvého stupňa ďalšie konanie otca, ktorý v spoločnosti PPC ČAB a. s. následne ukončil svoj pracovný pomer bez perspektívy ďalšieho zamestnania. Pokiaľ ide o dôvod, a to starostlivosť o jeho chorú matku, podľa názoru súdu prvého stupňa bola zabezpečená zo strany jeho priateľky, ktorá za túto opatrovateľskú starostlivosť poberala opatrovateľský príspevok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa potom návrhu na zvýšenie výživného vyhovel, avšak nie v plnom rozsahu, za dostačujúcu výšku zvýšeného výživného považoval sumu 100 eur mesačne, ktorá je primeraná veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Prihliadol aj na skutočnosť v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine, ktorý zakotvuje prioritu zabezpečenia vyživovacej povinnosti povinného rodiča oproti komplexu jeho výdavkov. Mal za to, že pokiaľ je otec schopný uhrádzať splátky sporenia vo výške 200 eur mesačne, musí byť v prvom rade v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletej v súdom určenej výške. Keďže súd zvýšil vyživovaciu povinnosť od 20. 09. 2012, teda od podania návrhu, ako to navrhovala matka, vzniklo otcovi zročné výživné za obdobie od 20. 09. 2012 do 31. 03. 2013 vo výške 317,96 eura, ktoré s poukazom na ustanovenie § 160 ods. 1 OSP povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 25 eur.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.
Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie otec, poukazujúc na to, že u zamestnávateľa Ladce betón s. r. o. ukončil pracovný pomer zo zdravotných dôvodov, pretože mal problémy s ľadvinami a súd prvého stupňa si mal vyžiadať o tejto skutočnosti potvrdenie, keďže lekárka mu uviedla, že také potvrdenie vydá iba na žiadosť súdu. Ďalej poukázal na to, že zárobok vo výške 779,64 eura mesačne dosahoval len vďaka množstvu nadčasových hodín, mesačne aj v rozsahu 200 hodín a v čase, keď nemal nadčasy mal príjem okolo 13 000 až 14 000,-- Sk. Posledný pracovný pomer ukončil z rodinných dôvodov, išlo o starostlivosť o chorú matku, keď musel pomáhať v starostlivosti o ňu svojej družke - súčasnej manželke. V súčasnosti sú obaja nezamestnaní, žijú z peňazí, ktoré im zostali z predaja bytu. Poukázal tiež na to, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu a napriek tomu súd zvýšil vyživovaciu povinnosť o 100 eur. Uviedol, že je ochotný a schopný platiť zvýšené výživné vo výške 66 eur mesačne.
K odvolaniu otca sa vyjadrila matka a žiadala rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Podľa jej názoru suma 100 eur nemôže byť pre otca problémom, vzhľadom na jeho majetkové pomery.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie otca (§ 212 ods. 2 písm. a/ OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP a § 156 ods. 3 OSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 220 OSP ako vecne nesprávny zmeniť.
Podľa § 220 OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 154 ods. 1 OSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 163 ods. 2 OSP rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 ZR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 OSP rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
V ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj v ustanovení § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Ak ide o maloleté dieťa, možno tak urobiť i bez návrhu, čo vyplýva z ustanovenia § 81 ods. 1 OSP. Z ustanovení § 78 ods. 1 ZR a § 163 ods. 2 OSP tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však nedochádza pri zmene pomerov automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave (R 72/65). Ak k zmene pomerov skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného. Vo výroku nového rozsudku však musí vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne označí. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Takouto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov (R 3/67). Pri posudzovaní zmenených pomerov je treba prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena okolností, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Takouto zmenou je strata zamestnania (súd je povinný vždy skúmať príčiny), dlhodobá práceneschopnosť, pribudnutie alebo odpadnutie vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov (napr. zníženie príjmu). Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky (základná škola, stredná škola, vysoká škola), vyšší vek, s ktorým súvisí prirodzený nárast potrieb.
Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich (bežných) potrieb
maloletého dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných jeho všestrannému vývoju.
V preskúmavanej veci sa súd prvého stupňa správne zaoberal tým, či oproti stavu existujúcemu v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku o výživnom došlo k zmene pomerov a či v dôsledku nej je treba zmeniť výšku výživného pre maloleté dieťa. Prvostupňový súd na posúdenie dôvodnosti návrhu a posúdenie zmeny pomerov riadne zistil skutkový stav, ale vec nesprávne posúdil po právnej stránke.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov a ak si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd i bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Kritéria na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, pri rešpektovaní zásady, že na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj dieťa. Výživné určené dieťaťu slúži na uspokojenie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrnuté v tom je aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa. Pri hodnotení majetkových potrieb rodičov treba zohľadniť a posudzovať nielen tieto pomery podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty majetku, ktorého prejavom môže byť napr. i nákladný spôsob života.
Odôvodnené potreby dieťaťa súd bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, úrovňou vzdelania, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.
Vyživovacia povinnosť otca k maloletej O. bola v predchádzajúcom období upravená rozsudkom Okresného súdu v Nitre č. k. 14C/40/2004-13 zo dňa 15. 03. 2004 sumou 1 500,-- Sk (49,79 eura) mesačne. V tom čase bola matka maloletej na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 3 790,-- Sk (125,80 eura) a prídavky na dve maloleté deti a to v sume 500,-- Sk (16,60 eura) mesačne na jedno dieťa. Otec v tom čase pracoval v spoločnosti POLYSACK ICT s. r. o. Nitra, kde dosahoval priemerný mesačný čistý príjem vo výške 11 722,-- Sk (389,10 eura).
V súčasnosti má matka priemerný zárobok 289,19 eura, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére P. W., nar. XX. XX. XXXX, ktorá je študentkou vysokej školy a jej otec prispieva na jej výživu sumou 66 eur mesačne. Otec ukončil pracovný pomer u zamestnávateľa POLYSACK ICT s. r. o. Nitra dňom 28. 02. 2009 na základe výpovede z jeho strany, u tohto zamestnávateľa mal príjem cca 389 eur netto mesačne. Následne sa zamestnal od 01. 03. 2009 u zamestnávateľa Ladce betón s. r. o. Bratislava, kde ukončil pracovný pomer dňom 31. 12. 2010 dohodou na vlastnú žiadosť, dosahoval tam priemerný mesačný príjem 779 eur netto. Do 31. 05. 2011 bol nezamestnaný, od 01. 06. 2011 sa zamestnal u zamestnávateľa PPC Čab, kde ukončil pracovný pomer dohodou na základe vlastnej žiadosti, dosahoval tam priemerný príjem 470 eur netto mesačne. V súčasnosti je otec nezamestnaný, bez príjmu, žije s priateľkou, ktorá je tiež nezamestnaná, z ich vzťahu sa narodila maloletá F., nar. XX. XX. XXXX, ku ktorej pribudla otcovi vyživovacia povinnosť. Podľa vyjadrenia otca žijú z úspor, ktoré im zostali po predaji bytu a investovaní do rekonštrukcie rodinného domu jeho matky, v súčasnosti už vlastnícky patriaceho otcovi.
Je nesporné, že od predchádzajúcej úpravy výživného došlo k zmene pomerov najmä na strane maloletej O., keďže vzhľadom na uplynutie doby 9 rokov (ku dňu rozhodovania súdu) došlo prirodzene k zvýšeniu jej nákladov v súvislosti s fyzickým rastom (strava, oblečenie, obutie, záujmy, školské pomôcky), pričom táto skutočnosť je bezpochyby dôvodom zvýšenia nákladov. Takáto zmena pomerov u maloletej odôvodňuje zvýšenie výživného zo strany otca.
Otec je síce v súčasnosti nezamestnaný, avšak odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že sa dobrovoľne bez dôležitého dôvodu vzdal svojho príjmu vo výške 779 eur netto mesačne, t. j. zamestnania u zamestnávateľa Ladce Betón s. r. o. Bratislava. Zo správy tohto zamestnávateľa vyplýva, že otec ukončil pracovný pomer dohodou na základe vlastnej žiadosti, hoci mal možnosť naďalej u tohto zamestnávateľa pracovať. Vzhľadom k tomu je potrebné pri použití ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine vychádzať z príjmu otca, ktorý dosahoval a mohol i naďalej dosahovať u uvedeného zamestnávateľa. Obrana otca, že vyšší príjem dosahoval z dôvodu veľkého počtu nadčasových hodín je irelevantná, pretože súd pri určení výšky výživného vychádza z priemerného dosiahnutého zárobku za určité obdobie a otec v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že by pracovný pomer u zamestnávateľa Ladce Betón s. r. o. Bratislava ukončil zo zdravotných dôvodov, ktoré mal mať v tom čase. Taktiež nepreukázal, že by si od 13. 09. 2011, odkedy je nezamestnaný, resp. od smrti svojej matky, hľadal prácu, nepredložil žiadne žiadosti o prijatie do zamestnania, ktoré by zaslal rôznym zamestnávateľom.
Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, avšak vyvodil z neho nesprávne právne závery, pretože nezohľadnil skutočnosť, že od predchádzajúcej úpravy výživného pribudla otcovi vyživovacia povinnosť k maloletej F. a pri 100 % zvýšení predpokladaného príjmu otca oproti príjmu v čase predchádzajúcej úpravy výživného zvýšil súd prvého stupňa výživné o 100 % bez zohľadnenia zmenených pomerov otca ohľadne počtu vyživovacích povinností. Súdom prvého stupňa určená výška zvýšeného výživného nie je primeraná otcovým zmeneným pomerom a zárobkovým predpokladaným možnostiam (779 eur mesačne), schopnostiam a majetkovým pomerom. V čase predchádzajúceho
určenia výživného v sume 49,79 eura predstavovalo určené výživné 12,8 % z čistého priemerného zárobku otca, ktorý vtedy nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, pričom za primeranú výšku výživného považoval sumu 85 eur, čo predstavuje 10,9 % z čistého priemerného predpokladaného príjmu otca, avšak ten má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, preto táto suma spolu s rodinnými prídavkami bude dostatočne pokrývať odôvodnené potreby maloletej O., ktorej matka svojou osobnou starostlivosťou asi v rozsahu 1/3 vyvažuje vyživovaciu povinnosť otca a zo svojho príjmu by sa mala na výživu maloletej podieľať sumou cca 35 eur mesačne. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa aj v časti počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti. Súd prvého stupňa nezdôvodnil, z akého dôvodu považoval za okamih zmeny pomerov deň 20. 09. 2012, keď v bežnej praxi súdov sa počiatok zmenenej - zvýšenej vyživovacej povinnosti určuje od prvého dňa daného mesiaca. Odvolací súd preto zvýšil výživné dňom 01. 09. 2012, keďže bolo preukázané, že už v tej dobe, kedy dieťa nastúpilo do vyššieho ročníka základnej školy zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného existovala vzhľadom na uplynutie doby vyše 9 rokov od predchádzajúcej úpravy výživného.
Za obdobie od 01. 09. 2012 ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu (22. 05. 2013) vzniklo otcovi zročné výživné za 9 mesiacov v sume 316,89 eura, keďže za 9 mesiacov mal otec zaplatiť výživné v sume 765 eur (9 x 85 eur) a zaplatil výživné v sume 448,11 eura (9 x 49,79 eura). Zročné výživné mu odvolací súd povolil zaplatiť v lehote dvoch mesiacov v zmysle § 160 ods. 1 OSP a nie v pravidelných mesačných splátkach, pretože vzal do úvahy skutočnosť, že otec napriek tomu, že bol ochotný platiť zvýšené výživné v sume 66 eur mesačne, naďalej platil výživné v sume 49,79 eura a tak si sám spôsobil vznik vyššieho zročného výživného.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 a § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože išlo o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu Nitra pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.