Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-46-2013.pdf
PDF · 77 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/46/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľa: G. J., nar. XX. X. XXXX, bytom X. X., Y. XXX/XX, zastúpeného M. J., bytom tamtiež, proti odporcovi: Ing. G. J., nar. XX. X. XXXX, bytom O., Z. XXXX/X, o zvýšenie výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 9C/123/2009-297 zo dňa 28. 11. 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin rozhodol o zvýšení výživného na plnoleté dieťa tak, že odporcovi ako povinnej osobe zvýšil výživné na navrhovateľa za obdobie od 18. 6. 2009 do 27. 10. 2009 mesačne v sume 250,- Eur, za obdobie od 28. 10. 2009 do 20. 6. 2011 mesačne v sume 190,- Eur a za obdobie od 21. 6. 2011 súd návrh na zvýšenie výživného zamietol. Zároveň vyčíslil nedoplatok za obdobie od 18. 6. 2009 do 20. 6. 2011 v sume 2 400,- Eur, ktorý povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 100,- Eur vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa pod následkom straty výhody splátok. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd zdôvodnil s poukazom na ust. § 62, § 65 a § 78 Zákona o rodine, pričom konštatoval, že od posledného rozhodnutia o výške výživného (rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 10C/211/2003 zo dňa 6. 5. 2004) došlo k zmene pomerov, či už na strane navrhovateľa, ako aj na strane odporcu, keď navrhovateľ v čase posledného rozhodovania bol maloletý, študent 8-ročného Gymnázia v Turčianskych Tepliciach, v čase podania návrhu o zvýšenie výživného študent vysokej školy. Odporcovi pribudli dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd zo zásad uvedených v Zákone o rodine a predovšetkým zisťoval výšku odôvodnených potrieb navrhovateľa, ako aj možnosti a schopnosti odporcu.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu nepriznal.
Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie odporca. Prvostupňovému súdu vyčítal, že neúplne zistil skutkový stav veci, resp. jeho rozhodnutie nekorešponduje s výsledkami vykonaného dokazovania. Poukazoval na to, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu navrhovateľa určeným výživným, keď súd neprihliadal na konkurz vyhlásený voči jeho osobe. Určená výška doplatku výživného je pre neho priam likvidačná, súd by mal viac skúmať aj majetkové pomery matky. Poukazoval na to, že navrhovateľ študoval na súkromnej škole, a pokiaľ s tým jeho matka súhlasila, mala prevziať aj zodpovednosť za financovanie štúdia. Prvostupňový súd nesprávne určil aj nedoplatok výživného, keď za sledované obdobie zaplatil odporca výživné vo vyššej sume ako uviedol prvostupňový súd. Z uvedených dôvodov žiadal rozsudok prvostupňového súdu zmeniť a návrh na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietnuť.
K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril navrhovateľ. Žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Podľa neho tvrdenia odporcu o jeho nemajetnosti sú len účelové. Sám uviedol, že po rozvode manželstva a vyporiadaní BSM za peniaze obdržané z predaja rodinného domu si kúpil trojizbový družstevný byt v Lučenci. Tento majetok sa však nikde nespomína. Taktiež je nelogické jeho tvrdenie, že taviacu pec zakúpil za 430 000,- Sk a odpredal za 32 000,- Sk, teda v priebehu 6 mesiacov prerobil 400 000,- Sk. Výpočet prvostupňového súdu bol správny aj pri výške zameškaného výživného, keď odporca započítava aj platby poukazované pre dcéru E.. To však riešil súd v inom konaní, a preto aj podľa výpočtu odporcu a dokladov o poskytnutom výživnom, je výpočet súdu správny.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu v zmysle ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že v minulosti bolo o výške výživného rozhodované v konaní Okresného súdu Martin sp. zn. 10C/211/2003, kde rozsudkom zo dňa 6. 5. 2004 bolo manželstvo rodičov navrhovateľa rozvedené, v tom čase maloletý G. bol spolu s maloletou E. zverený do výchovy a opatery matke a odporca bol zaviazaný k povinnosti prispievať na výživu maloletých detí G. a E. výživným po 1 500,- Sk mesačne. Maloletý G. bol v tom čase študentom 5. ročníka 8-ročného Gymnázia v Turčianskych Tepliciach, aktívne hrával futbal. Odporca podnikal (živnostník), s príjmom pre osobnú spotrebu okolo 13 000,- Sk mesačne (431,- Eur). Matka maloletých detí bola nezamestnaná, evidovaná úradom práce. Dňa 18. 6. 2009 požiadal navrhovateľ o zvýšenie výživného z dôvodu, že je študentom Bratislavskej vysokej školy práva, fakulty masmédií, a to na sumu 300,- Eur mesačne. Odporca dokladoval, že ukončil podnikanie, v roku 2007 bol na jeho osobu vyhlásený konkurz, pracuje vo firme SD International, s.r.o. so sídlom v Bratislave s priemerným čistým zárobkom 287,50 Eur. Z uvedeného sú vykonávané zrážky 49,70 Eur v prospech správcu. V spoločnej domácnosti žije s priateľkou, zo spolužitia sa narodili dcéry O. a N. J.. V roku 2009 bol podaný návrh na zvýšenie výživného k dcére E., pričom výživné bolo zvýšené za obdobie od 27. 7. 2009 do 27. 10. 2009 na sumu 200,- Eur mesačne, od 28. 10. 2009 do 31. 8. 2011 na sumu 140,- Eur mesačne, od 1. 9. 2011 návrh na zvýšenie výživného bol zamietnutý. Odporca podľa vlastného vyjadrenia (v konaní 12P/101/2009 OS Martin) v roku 2006 až 2007 pracoval v Prahe s príjmom okolo 60 000,- Sk v čistom. Napriek vyhlásenému konkurzu do podania návrhu na zvýšenie výživného odporca prispieval navrhovateľovi mesačne 4 000,- Sk (nad rámec dohodnutého výživného v sume 1 500,- Sk). V takejto výške prispieval výživné aj dcére E.. V čase rozhodovania prvostupňového súdu odporca pracoval vo firme jeho terajšej partnerky a vystupuje v pozícii konateľa.
Vzhľadom na takto zistený skutkový stav mal odvolací súd za to, že postup prvostupňového súdu bol správny, keď skúmal, či od posledného rozhodnutia o úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, aby bolo možné iným spôsobom prehodnotiť výšku vyživovacej povinnosti vzhľadom na odôvodnené potreby navrhovateľa, ako aj možnosti a schopnosti odporcu, resp. obidvoch rodičov. Súd správne poukázal na zmenu pomerov, najmä na strane navrhovateľa, ktoré súvisia jednak s jeho fyzickým rastom, vyspievaním, ale aj prechodom na vyšší stupeň školy a zabezpečovaním jeho kultúrnych a športových potrieb vo väčšom rozsahu. Na strane druhej odporca poukazoval na konkurz vedený voči jeho osobe a s tým súvisiace problémy so zamestnaním sa. Prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď ustálil, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné na syna za obdobie od 18. 6. 2009 do 27. 10. 2009 v sume 250,- Eur mesačne a za obdobie od 28. 10. 2009 do 20. 6. 2011 v sume 190,- Eur mesačne. V tomto období teda zvýšil vyživovaciu povinnosť a následne za obdobie od 21. 6. 2011 (kedy navrhovateľ ukončil bakalárske štúdium) návrh na zvýšenie výživného zamietol. Prvostupňový súd pri rozhodovaní postupoval v súlade so zásadami stanovenými Zákonom o rodine pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov a detí, s jeho závermi sa odvolací súd plne stotožňuje a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na ne poukazuje.
Je nepochybné, že odporca aj po vyhlásení bankrotu poukazoval oproti určenému výživnému (po 1 500,- Sk mesačne) na obidve deti výživné vo vyššej sume (viac ako 100 %). Prvostupňový súd správne prihliadol na to, že vzhľadom na vykonávanú prácu (konateľ spoločnosti) a jeho vzdelanie (stavebný inžinier) je v možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať na výživu navrhovateľa zvýšené výživné, pričom správne súd prihliadal aj na skutočnosť, že od 28. 10. 2009 pribudli odporcovi dve vyživovacie povinnosti. Prvostupňový súd správne rozhodol aj o výške zameškaného výživného, keď vychádzal z platieb poskytnutých na výživu navrhovateľa, tak ako ich sám označil odporca.
Pretože odporca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa neoboznámil a nevysporiadal prvostupňový súd, resp. ktoré by umožnili iným spôsobom odvolaciemu súdu vyhodnotiť správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože ani jeden z nich, či už úspešný alebo neúspešný v odvolacom konaní si náhradu trov neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.