Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_1C-102-2012.pdf
PDF · 126.41 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/102/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Erikom Uhlárom v právnej veci žalobcu Štátny fond rozvoja bývania, IČO: 31749542, Lamačská cesta 8, Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Bolješikom, PhD., advokátom so sídlom v Piešťanoch, Radlinského 50, proti žalovaným 1. L. Z., nar. XX.X.XXXX, G. E. XXX, okr. A. E., zastúpenému žalovanou v 2. rade B. Z., 2. B. Z., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, G. E. XXX, okr. A. E., o zaplatenie 16.808,52 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 16.668,91 eur, úrok z omeškania : vo výške 8,75 % ročne zo sumy 16.748,32 eur za obdobie od 24.7.2012 do 20.8.2012, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 16.709,66 eur za obdobie od 21.8.2012 do 18.9.2012 a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 16.668,91 za obdobie od 19.9.2012 do zaplatenia, zmluvné úroky vo výške 1.130,89 eur a zmluvnú pokutu vo výške 1.811,41 eur, to všetko v splátkach vo výške po 200,- eur mesačne splatných vždy 25.-teho dňa príslušného mesiaca, počnúc splatnosťou prvej splátky v prvom mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 6.8.2012, doručenou tunajšiemu súdu 9.8.2012, domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 16.808,52 eur, nesplatených zmluvných úrokov vo výške 1.305,66 eur, úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 16.808,52 eur od 24.7.2012 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 1.811,41 eur, ako aj náhrady trov konania. V žalobe poukázal na to, že dňa 13.8.2001 uzavrel so žalovanými zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č. 710/1579/2001, na základe ktorej im poskytol podporu vo výške 19.916,35 eur, pričom žalovaní sa zaviazali splatiť úver so základnou úrokovou sadzbou 3,6 % 359-mi splátkami vo výške po 99,55 eur a poslednou splátkou vo výške zostatku dlhu, pričom začiatok splácania sa určil v trvaní troch mesiacov od uzavretia zmluvy. Uviedol, že listom z 25.10.2011 odstúpil od zmluvy z dôvodu opakovaného porušovania povinností zo strany žalovaných.
Žalovaný v 1. rade sa k veci samej vyjadril na pojednávaniach, pričom uviedol, že je ochotný platiť, ale prišiel o prácu, hľadá si ju, bude splácať podľa možností, potvrdil uzavretie zmluvy so žalobcom, poukazoval na to, že mal úraz a nebolo z čoho splácať, poukazoval na to, že má 6 detí (tri najstaršie študujú na stredných školách, ďalšie dve navštevujú základnú školu, najmladší syn má 1 rok), uviedol,
že od 12.2. tohto roka je bez práce, neboli mu priznané dávky alebo príspevky k dávkam, poukazoval na výdavky na domácnosť, o ktorých doklady predložil pred začatím pojednávania. Žiadal o možnosť zaplatiť dlžné sumy v splátkach po 200,- eur mesačne.
Žalovaná v 2. rade písomným podaním doručeným súdu 25.10.2012 požiadala o možnosť uhradiť žalovanú sumu v splátkach po 200,- eur mesačne. Na pojednávaní 22.3.2013 taktiež potvrdila uzavretie zmluvy so žalobcom, uviedla, že sú si vedomí dlhu, poukazovala na sociálnu situáciu žalovaných a ich rodiny a tiež na ďalšie výdavky - splátky za chladničku a splátky ďalšej pôžičky.
Na pojednávanie nariadené na deň 23.5.2013 sa žalobca ani jeho právny zástupca nedostavili, o jeho odročenie z dôležitých dôvodov nežiadali, preto súd vec podľa § 101 ods. 2 o.s.p. prejednal v ich neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných, oboznámením obsahu podanej žaloby, oznámenia Prima banky Slovensko, a.s. zo dňa 24.7.2012, zmluvy o poskytnutí podpory uzavretej podľa zákona 124/1996 Zb. zákonov zo dňa 13.8.2001, výzvy k úhrade dlhu upomienka č. 1 zo dňa 11.3.2009, výzvy k úhrade dlhu upomienka č. 2 zo dňa 9.9.2010, odstúpenia od úverovej zmluvy zo dňa 25.10.2011 adresovaného žalovanému v 1. rade, odstúpenia od úverovej zmluvy zo dňa 25.10.2011 adresovaného žalovanej v 2. rade, podania žalobcu doručeného súdu 10.10.2012, podania žalovanej v 2. rade doručeného súdu 25.10.2012, dokumentov predložených žalovanými 14.11.2012: vyúčtovania dodávky plynu, dohody o splátkach, potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej iba „ÚPSVaR“) Stará Ľubovňa zo dňa 22.10.2012, potvrdenia ÚPSVaR Stará Ľubovňa o poberaní prídavkov na deti za rok 2011, potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa za rok 2012, potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2011, zúčtovania preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2011, potvrdenia o výplate rodinných dávok, kópie platobného dokladu SIPO; správy Sociálnej poisťovne pobočka Stará Ľubovňa zo dňa 21.12.2012 doručenej súdu 28.12.2012 a súvisiaceho rozpisu vyplatených dávok, správy ÚPSVaR Stará Ľubovňa doručenej súdu 11.1.2013, dokladov predložených žalovanými dňa 22.2.2013: potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku za rok 2012, prehľadu o príjmoch pre žiadosť o sociálne dávky zo dňa 1.2.2013 za obdobie januára až decembra 2012, výpisu z účtu v Stavebnej sporiteľni a na ňom uvedeného rozpisu výdavkov žalovaných, potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa za rok 2012, pracovnej zmluvy žalovaného v 1. rade zo dňa 28.12.2012, zárobkových listov, potvrdenia z 26.2.2013 o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou žalovanému v 1. rade s pripojeným potvrdením z 5.2.2013 o výške dávky v nezamestnanosti od 30.1.2012 do 17.4.2012; kópie odstúpenia od úverovej zmluvy a súvisiacej doručenky podpísanej žalovanou v 2. rade, kópie žalobcovi vrátenej zásielky adresovanej žalovanému v 1. rade, podania žalobcu doručeného súdu 26.4.2013 a k nemu pripojených: oznámenia Prima banky Slovensko, a.s. zo dňa 12.4.2013 a prehľadu splácania; podania žalobcu doručeného súdu 22.5.2013 a k nemu pripojeného vyčíslenia trov právneho zastúpenia, ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli dňa 13.8.2001 zmluvu o poskytnutí podpory podľa zákona č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania - vo forme úveru (ďalej iba „zmluva o poskytnutí podpory“), podľa ktorej žalobca poskytol žalovaným v 1. a 2. rade úver vo výške 600.000,- Sk, t.j. 19.916,35 eur so základnou úrokovou sadzbou 3,6 % ročne na dobu splatnosti 30 rokov. Žalovaní sa v čl. IV. zmluvy o poskytnutí podpory zaviazali splatiť celý úver so základnou úrokovou sadzbou 3,6 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vždy do 15.-teho kalendárneho dňa mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru; v bode 4.1. zmluvy o poskytnutí podpory bola upravená splatnosť v súlade s § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“), prvá až 359.-ta splátka boli dohodnuté vo výške po 2.728,- Sk, t.j. 90,55 eur (bod 4.2.), posledná splátka mala predstavovať zostatok dlhu (bod 4.3.), začatie splácania bolo určené 3 mesiace po uzavretí zmluvy, pričom plynutie času začalo od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po obojstrannom podpísaní zmluvy (bod 4.4.) - t.j. v danom prípade od 1.12.2001; v bode 8.3. bolo dohodnuté oprávnenie žalobcu zvýšiť úrokovú sadzbu o 0,5 % pre celú nesplatenú časť podpory a uplatniť toto právo pri každom opakovanom porušení podmienok pri splácaní, v bode 8.4. bolo dohodnuté oprávnenie žalobcu odstúpiť od zmluvy v prípade omeškania žalovaných s úhradou akejkoľvek splátky dlhšie ho ako 6 mesiacov, ako aj v prípade opakovaného nesplácania úveru, pričom pre prípad odstúpenia od zmluvy bola dohodnutá povinnosť žalovaných uhradiť zmluvnú pokutu 10 % z celej dlžnej sumy - t.j. zo súčtu zostatku istiny
a úroku a vrátiť istinu, zostatok úroku a aj prípadný poskytnutý nenávratný príspevok do 30 dní od doručenia výzvy. V bode 12.3. sa účastníci konania dohodli, že ich vzájomné vzťahy sa riadia, okrem iného, aj ostatnými právnymi predpismi najmä Občianskym zákonníkom.
Listom zo dňa 25.10.2011 žalobca odstúpil od zmluvy o poskytnutí podpory s poukazom na to omeškania žalovaných so zaplatením 16-tich splátok (k 17.10.2011) a vyzval žalovaných na zaplatenie sumy 27.953,38 eur pozostávajúcej z nesplatenej istiny 16.924,13 eur, nesplateného úroku 8.488,03 eur a zmluvnej pokuty 2.541,22 eur do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy. Odstúpenie od zmluvy s výzvou na úhradu bolo žalovanej v 2. rade doručené 11.11.2011, zásielka adresovaná žalovanému v 1. rade sa vrátila žalobcovi neprevzatá v odbernej lehote 21.11.2011, pričom žalobca ju považuje za doručenú v uvedený deň tzv. fikciou (teda analogicky podľa § 47 ods. 2 O.s.p.) - teda žalovaní mali za takéhoto stavu uhradiť v plnej výške celý zostatok dlhu a vyššie uvedenú zmluvnú pokutu najneskôr dňa 21.12.2011, čo však neurobili a teda sa s ich úhradou dostali dňom 22.12.2011 do omeškania.
Z prehľadu splácania vyplýva, že žalobca využil svoje oprávnenie na zvýšenie úrokovej sadzby v zmysle bodu 8.3. zmluvy o poskytnutí podpory, pričom od februára 2006 v dôsledku uvedeného splátka predstavovala 2.913,- Sk, t.j. 96,69 eur; v období od decembra 2007 do marca 2008 bol žalovaným povolený odklad splácania úveru a súčasne zvýšená anuitná splátka z 2.913,- Sk na 2.979,- Sk, t.j. na 98,88 eur.
Ďalej z priebehu splácania (prehľadu úhrad) vyplýva, že dňa 20.1.2012 uhradili 98,88 eur, z ktorej sumy 40,43 eur započítal žalobca na istinu, 58,45 eur na úroky, čím nesplatená istina predstavovala 16.883,70 eur a súčasne na splátkovom účte klienta (žalovaných) je vedený zostatok 17,74 eur (z prehľadu úhrad vyplýva, že ide o určitú časť dovtedajších úhrad žalovaných nezapočítanú žalobcom na žiaden z nárokov voči žalovaným); dňa 7.3.2012 uhradili žalovaní 98,88 eur z ktorej sumy započítal žalobca 36,62 eur na istinu a 62,26 eur na úroky (zostatok 17,74 eur na splát. účte žalovaných ostal nepoužitý); z úhrady 98,88 eur
vykonanej dňa 6.7.2012 započítal žalobca na istinu 38,56 eur a na úrok 60,32 eur (zostatok 17,74 eur na splát. účte žalovaných ostal nepoužitý) - dlžná istiny úveru po tejto úhrade predstavovala 16.808,52 eur (ako sa jej domáhal žalobca v tomto konaní). V tejto výške mala byť podľa žaloby dlžná istina k 23.7.2012, úrok mal byť k uvedenému dňu nesplatený vo výške 1.305,66 eur a zo súčtu uvedených súm požadoval žalobca od žalovaných zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty v sume 1.811,41 eur.
Žalovaní však ešte pred podaním žaloby, dňa 24.7.2012 (podľa prehľadu úhrad) zaplatili 98,88 eur, z ktorých 42,46 eur započítal žalobca na istinu a 56,42 eur na úrok (opätovne nepoužil na žiaden z nárokov zostatok na splát. účte žalovaných vo výške 17,74 eur) - uvedenú úhradu žalobca, hoci bola vykonaná pred podaním žaloby, v podanej žalobe nezohľadnil ani vo vzťahu k istine ani vo vzťahu k nesplatenému úroku. Rovnako tak v priebehu konania nezohľadnil ani ďalšie žalovanými vykonané dve úhrady po 98,88 eur - dňa 21.8.2012, z ktorej započítal 38,66 eur na istinu a 60,22 eur na úrok a zo dňa 19.9.2012, z ktorej na istinu započítal 40,75 eur a na úrok 58,13 eur.
Pred začatím pojednávania vo veci samej dňa 22.3.2013 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu výslovne uviedol, že nesúhlasí s uzavretím súdneho zmieru, pričom v závere pojednávania právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ vyjadril nesúhlas s uzavretím súdneho zmieru pred začatím pojednávania vo veci samej, má takéto pokyny od klienta, ako aj že dohoda so žalovanými je možná, avšak len za podmienky, že žalobca bude mať určitú istotu teda určitý exekučný titul - ustanovenie § 99 ods. 4 vety prvej O.s.p. zrejme žalobca i jeho právny zástupca opomenuli.
Žalovaní majú šesť detí, ich dve najstaršie dcéry študujú na Strednej priemyselnej škole v Starej Ľubovni, 15-ročný syn navštevuje Strojnícke učilište v Starej Ľubovni, ďalšie dve deti žalovaných sú žiakmi základnej školy a najmladší syn je vo veku jedného roka. Žalovaný v 1. rade od 18.4.2012 do 12.2.2013 pracoval v Českej republike u spoločnosti VIRSTAV, s.r.o. so sídlom v Brne, kde jeho priemerný čistý mesačný zárobok za uvedené obdobie predstavoval 5.755,64 Kč, od 12.2.2013 je nezamestnaný.
Žalovaná v 2. rade t.č. je na rodičovskej dovolenke, pričom jej príjem je od septembra 2012 rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur mesačne a tiež poberá prídavky na deti spolu v sume 135,24 eur mesačne. Za televíziu, plyn, elektrinu a vodu platia žalovaní mesačne po 66,78 eur, nedoplatok za odber plynu vo výške 429,26 eur za obdobie od 19.8.2011 do 18.8.2012 splácali do 25.1.2013, trom deťom hradia mesačne cestovné do školy v starej Ľubovni spolu vo výške 36,- eur, za chladničku mali ešte od marca tohto roka splatiť dve splátky po 30,77 eur, splácajú tiež pôžičku od Citi Financial po 113,82 eur, telefóny majú od januára tohto roka podľa vyjadrenia žalovanej v 2. rade odpojené, na úver v stavebnej sporiteľni platia 30,54 eur pričom na účte stavebného úveru majú dlh k 31.12.2012 vo výške 844,04 eur, dcére splácajú notebook po 25,- eur mesačne - mali výdavky s jej doučovaním anglického jazyka, nakoľko chce študovať na vysokej škole. Podľa Žalovaného v 1. rade (jeho vyjadrenie na pojednávaní 23.5.2013) výdavky podriadia najmä uhrádzaniu splátok dlhu voči žalobcovi, tieto uprednostnia pred ostatnými výdavkami.
Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/1996 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o poskytnutí podpory), druhy podpory sú: úver.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka - ďalej iba „OBZ“ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o poskytnutí podpory), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 OBZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o poskytnutí podpory), od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 1, 2, 3 OBZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o poskytnutí podpory), záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 506 OBZ, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 344 OBZ, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
Podľa § 351 ods. 2 OBZ, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
Podľa § 330 ods. 1, 2 OBZ, ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo.
Pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.
Podľa § 369 ods. 1 veta prvá, veta druhá OBZ (v znení platnom a účinnom k 22.12.2011), ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 544 ods. 1, 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 302 OBZ, odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že podaná žaloba je čiastočne dôvodná.
Súd mal preukázané uzavretie zmluvy o poskytnutí podpory zo dňa 13.8.2001 medzi účastníkmi konania, ako aj danosť dôvodov pre odstúpenie od uvedenej zmluvy zo strany žalobcu, a tiež oprávnenie žalobcu požadovať v súvislosti s odstúpením od zmluvy zaplatenie zostatku istiny poskytnutého úveru,, nesplatené úroky z úveru a zmluvnú pokutu dojednanú v bode 8.4. zmluvy o poskytnutí podpory.
Samotní žalovaní nespochybňovali žalobou uplatnené nároky ani ich výšku, žiadali len o možnosť plniť svoje záväzky voči žalobcovi v splátkach po 200,- eur mesačne poukazujúc na ich sociálnu situáciu.
Z predloženého prehľadu úhrad mal súd preukázané, že tak, ako uvádzal žalobca v podanej žalobe, žalovaní dlhovali ku dňu 23.7.2012 na istine sumu 16.808,52 eur. Čo sa týka výšky nesplatených úrokov z úveru k uvedenému dňu tieto boli podľa žalobcu vo výške 1.305,66 eur, ktoré tvrdenie však nepodložil nijakým dôkazom (z predloženého prehľadu úhrad uvedená suma nijako nevyplýva), žalovaní však túto skutočnosť nijako nespochybňovali. Z predloženého prehľadu úhrad však zároveň vyplýva, že už v čase spisovania žaloby, resp. v čase jej doručenia súdu bol tak dlh na istine ako aj na nesplatených úrokoch z úveru nižší ako uvádzal žalobca v žalobe, nakoľko žalovaní dňa 24.7.2012 uhradili 98,88 eur, z ktorej sumy žalobca započítal 42,46 eur na istinu a 56,42 eur na úrok z úveru - v uvedených častiach už v čase podania žaloby súdu teda žaloba dôvodná nebola. Zároveň podľa súdu aj položku 17,74 eur uvedenú v prehľade úhrad v časti „priebežný zostatok - splát. účet klienta“ nič nebránilo už pred podaním žaloby započítať na dlh žalovaných, čo však žalobca neurobil a súd uvedenú sumu započítal na splátku istiny
- teda v čase podania žaloby žalovaní dlhovali, v dôsledku čiastočnej úhrady z 24.7.2012 a započítania dovtedy nepoužitej časti ich predchádzajúcich úhrad vo výške 17,74 eur, na istine sumu 16.748,32 eur
(16.808,52 - /42,46 + 17,74/) a na úrokoch z úveru, v dôsledku započítania vyššie uvedenej časti úhrady žalovaných z 24.7.2012, sumu 1.249,24 eur (1305,66 - 56,42).
Ďalej v priebehu konania platbou zo dňa 21.8.2012 uhradili žalovaní 98,88 eur, z ktorej sumu 38,66 eur započítal žalobca na úhradu istiny a sumu 60,22 eur na úhradu úroku z úveru. Po tejto úhrade teda dlžná istina predstavovala (vo vzťahu k vyššie uvedenému) sumu 16.709,66 eur (16.748,32 - 38,66) a dlžné úroky z úveru sumu 1.189,02 eur (1.249,24 - 60,22). Na uvedenú úhradu žalobca v konaní nijako, žiadnym dispozičným úkonom so žalobou, nereagoval.
Taktiež už v priebehu konania, platbou zo dňa 19.9.2012 uhradili žalovaní 98,88 eur, z ktorej podľa prehľadu úhrad sumu 40,75 eur započítal žalobca na úhradu istiny a sumu 58,13 eur na úhradu úroku z úveru. Po tejto úhrade teda dlžná istina predstavovala (vo vzťahu k vyššie uvedenému) sumu 16.668,91 eur (16.709,66 - 40,75) a dlžné úroky z úveru sumu 1.130,89 eur (1.189,02 - 58,13). Na uvedenú úhradu žalobca v konaní taktiež žiadnym dispozičným úkonom so žalobou, nereagoval.
Ďalšie úhrady žalovaných, okrem už vyššie uvedených, neboli súdu preukázané.
Z uvedených dôvodov súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 16.668,91 eur (t.j. zostatok doposiaľ nevrátenej istiny zo strany žalobcu im poskytnutého úveru) a v prevyšujúcej časti požadovanej istiny úveru žalobu zamietol.
Vzhľadom na vyššie uvedené úhrady bolo potrebné vysporiadať sa aj s požadovanými úrokmi z omeškania, ktoré v žalobe žiadal žalobca priznať vo výške 8,75 % ročne zo sumy 16.808,52 eur (z tejto sumy mu však bolo priznané právo na zaplatenie iba 16.668,91 eur). Čo sa týka samotnej sadzby úroku z omeškania (8,75 % ročne) treba uviesť, že žalovaní boli v omeškaní so splnením ich záväzkov voči žalobcovi v dôsledku jeho odstúpenia od zmluvy už dňa 22.12.2011, ako je uvedené vyššie. V uvedený deň bola platná základná úroková sadzba ECB vo výške 1 %, teda žalobca by bol oprávnený požadovať z dlžnej sumy nesplateného úveru v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. úrok z omeškania vo výške 9 % ročne. Tento však požadoval v ešte nižšej sadzbe, 8,75 % ročne. Súd, s poukazom na vyššie uvedené úhrady žalovaných (a započítanie nimi už uhradenej, žalobcom však na žiaden nárok nezapočítanej sumy 17,74 eur) priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania v ním požadovanej sadzbe 8,75 % ročne, a to zo sumy 16.748,32 eur od 24.7.2012 do 20.8.2012 (24.7.2012 boli žalovaní ako je uvedené vyššie v omeškaní už nie so zaplatením sumy 16.808,52 eur, ale iba sumy 16,748,32 eur), zo sumy 16.709,66 eur (s ktorej úhradou boli dňa 21.8.2012 ďalej v omeškaní) od 21.8.2012 do 18.9.2012 (teda do dňa predchádzajúceho deň ďalšej čiastočnej úhrady) a zo sumy 16.668,91 eur od 19.9.2012 do zaplatenia (nakoľko od 19.9.2012 doposiaľ sú stále v omeškaní s úhradou 16.668,91 eur, t.j. istiny požadovanej z titulu nevráteného úveru). V prevyšujúcej časti požadovaných úrokov z omeškania súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobu zamietol.
Vzhľadom na žalovanými od 24.7.2012 do 19.9.2012 vykonané úhrady a s poukazom na rozsah ich započítania žalobcom na úroky z úveru (nesplatené zmluvné úroky), priznal súd v časti požadovaných úrokov z úveru (teda v zmysle žaloby nesplatených zmluvných úrokov) žalobcovi právo na zaplatenie sumy 1.130,89 eur (t.j. 1.305,66 ktoré boli žalovaní dlžní k 23.7.2012 mínus 56,42 eur započítaných na ich úhradu z platby z 24.7.2012, mínus 60,22 eur započítaných na ich úhradu z platby z 21.8.2012 a mínus 58,13 eur započítaných na úhradu uvedeného nároku z platby uhradenej 19.9.2012). V prevyšujúcej časti požadovaných nesplatených zmluvných úrokov (úrokov z úveru) súd žalobu zamietol.
Čo sa týka zaplatenia požadovanej zmluvnej pokuty, tu súd poukazuje na to, že táto bola uplatňovaná podľa bodu 8.4. zmluvy o poskytnutí podpory vo výške 10 % zo súčtu žalobou uplatnenej sumy 16.808,52 eur a 1.305,66 eur (t.j. zo sumy 18.114,18 eur), teda vo výške 1.811,41 eur, pričom žalobca by bol
oprávnený požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty podľa bodu 8.4. zmluvy o poskytnutí podpory až vo výške 2.541,22 eur (t.j. 10 % z celej dlžnej sumy /t.j. zo súčtu zostatku istiny a úroku - bod 8.4. zmluvy/ ku dňu účinnosti jeho odstúpenia od zmluvy). Súd preto v tejto časti podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu a teda žalovaných zaviazal na zaplatenie plnej výšky žalobou uplatnenej zmluvnej pokuty 1.811,41 eur).
Týmto rozsudkom žalovaným uložené povinnosti na peňažné plnenie umožnil súd žalovaným, vzhľadom na ich sociálnu situáciu a rodinné a príjmové pomery, vykonať v splátkach po 200,- eur mesačne ako požadovali samotní žalovaní, ktorých splatnosť súd určil na 25. deň príslušného mesiaca, počnúc splatnosťou prvej splátky v prvom mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom zároveň za účelom ochrany záujmov žalobcu na riadnom a včasnom plnení jeho pohľadávok určil, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
V predmetnom konaní bol žalobca neúspešný v pomerne nepatrnej časti. Súd však z dôvodov hodných osobitného zreteľa žalobcovi náhradu trov konania, ktoré jeho právny zástupca uplatnil podaním doručeným súdu 22.5.2013 celkom vo výške 1.696,50 eur a ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalobcu v tomto konaní, nepriznal.
Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl najmä v sociálnej situácii žalovaných a v ich postoji k podanej žalobe od začiatku konania - v ich ochote, vyjadrenej od začiatku konania, splácať svoj dlh žalobcovi, a to napriek ich iným výdavkom až vo výške po 200,- eur mesačne, pričom naproti tomu žalobca, ktorý je štátom zriadenou právnickou osobou zamestnávajúcou aj osoby s právnickým vzdelaním, ktorí podľa súdu by nemali mať problém preskúmať podmienky nimi uzavretej zmluvy a rozsah nesplnených záväzkov dlžníkmi podľa nej a príslušné nároky uplatniť žalobou na súde (pričom v podaní doručenom súdu 22.5.2013
nijako nepreukázal takú „obrovskú“ agendu, na ktorej riešenie by pri neplnení záväzkov nemal „toľko“ právnikov - pritom paradoxne má nepochybne dostatok právnikov na to aby zvládal sám bez splnomocnených právnych zástupcov posudzovať žiadosti a uzatvárať zmluvy o poskytnutí podpory
- uzatváranie zmlúv je nepochybne u žalobcu častejšie ako vymáhanie dlhov - aspoň podľa počtu sporov žalobcu z jeho zmluvných vzťahov uplatňovaných na tunajšom súde) prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu pred začatím pojednávania vo veci samej 22.3.2013 rezolútne vyjadril nesúhlas s uzavretím súdneho zmieru v tomto konaní absolútne nepochopiteľne poukazujúc na to, že síce dohoda so žalovanými je možná, avšak za podmienky, že žalobca bude mať určitú istotu vo forme určitého exekučného titulu (k tomu viď § 99 ods. 4 veta prvá O.s.p.). Súd má pritom za to, že žalovaní vzhľadom na ich sociálnu situáciu, a nepochybne do budúcna vznikajúce ďalšie zvýšené výdavky v súvislosti s nepochybným nárastom potrieb ich mladších detí, by v teoretickej rovine možno mohli uhradiť žalobcom požadované trovy, avšak podľa súdu len s absolútne neprimerane vysokými ťažkosťami, pričom podľa súdu nepriznaním požadovaných trov s odkazom na § 150 ods. 1 O.s.p. nebude majetková sféra žalobcu nijako vážne dotknutá. (K uvedeným dôvodom postupu podľa § 150 ods. 1 O.s.p. viď obdobne uznesenie KS v Prešove sp. zn. 8Co 121/2010 zo dňa 28.4.2011.)
Súd tiež poukazuje aj na to, že právny zástupca žalobcu si pred podaním žaloby ani riadne neoveril stav pohľadávky (jej skutočnú výšku), ani túto nesledoval počas konania - ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností zistených súdom z predloženého rozpisu úhrad - priebehu splácania, ktorý dokument bol
súdu predložený až na jeho výzvu. Zároveň z pohľadu súdu doslova absurdne, resp. až provokatívne, vyznieva uplatnenie náhrady trov právneho zastúpenia v súvislosti s účasťou právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní 22.3.2013, kde jednak bezdôvodne (o to viac, že údajne na základe pokynov žalobcu) odmietol uzavretie súdneho zmieru, nepredložil v konaní súdu vo vzťahu k výške žalovaných nárokov nič nové (už vtedy pritom boli zo strany žalovaných vykonané úhrady z 24.7. až 19.9.2012), žalovaným nepoložil jedinú otázku hoci len čo vo vzťahu k tomu ako si predstavujú nimi navrhované splácanie dlhu v kontexte ich ďalších výdavkov - proste jeho účasť na danom pojednávaní bola v absolútnej možnej miere bezvýznamná a iba úplne formálna a trovy s týmto spojené ani len v rovine teórie súd v žiadnom prípade nemôže považovať za účelné.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd postupom podľa § 150 ods. 1 O.s.p. žalobcovi náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov jeho právneho zastúpenia v tomto konaní nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.