Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_17C-187-2012.pdf
PDF · 119.09 KB
No categories available
17C/187/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcov: 1. Ľ. N., H.. XX.XX.XXXX, C. Z. XX, XXX XX S., 2. M. N., H.. XX.XX.XXXX, C. Z.G. XX, XXX XX S., právne zastúpených JUDr. Jozefom Onďákom, advokátom, Slovenská 69, 080 01 Prešov proti žalovanému M. L., H.. XX.XX.XXXX, C. R. XX/B, XXX XX S., právne zastúpeného Mgr. Daliborom Tverďakom, Krmanova 1, 040 01 Košice o náhradu škody takto
rozhodol:
žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1. rade z titulu náhrady škody 361,50 Eur, žalobkyni v 2. rade 811,82 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť na trovách konania a to žalobcovi v 1. rade 142,41 Eur, žalobkyni v 2. rade 232,05 Eur a tieto uhradiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku priamo na účet právnemu zástupcovi žalobcovi JUDr. Jozefovi Onďákovi, advokátovi v Prešove, Slovenská 69.
odôvodnenie:
Žalobcovia dňa 21.09.2012 doručili návrh, ktorým sa domáhali priznania náhrady škody, a to žalobca v 1.rade titulom bolestného 361,50 Eur a nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s trestným konaním 595,90 Eur a žalobkyňa v 2. rade titulom bolestného 723 Eur, stratu na zárobku 221,89 Eur a nákladov súvisiacich s trestným konaním 595,90 Eur.
Žalobkyňa v 2. rade v priebehu konania vzala čiastočne návrh späť v časti, týkajúce sa straty na zárobku nad 88,82 Eur a titulom straty na zárobku teda žiadala priznať 88,82 Eur.
Žalobcovia svoj nárok odôvodňovali tým, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 28.06.2011 sp.zn. 32T 19/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 15.03.2012 sp.zn. 4To/46/2011 bol obžalovaný M. L. uznaný vinným, že dňa 12.07.2009 asi o 10.00 hod. v S., H. V. R. XX, na hranici ich pozemkov a jeho po predchádzajúcom vzájomnom nedorozumení udrel poškodených M. N. B. Ľ. N. kovovým nástrojom na hĺbenie, a to M. N. po pravom stehne a násilne ju rukami odsotil, v dôsledku čoho táto ramenom a hlavou narazila do oplotenia a keď obžalovanému chcel v ďalšom útoku zabrániť manžel poškodenej Ľ. N., obžalovaný ho udrel päsťou do oblasti nosa, v dôsledku čoho utrpel Ľ. N. zlomeninu nosových kostí bez posunov úlomkov, s krvácaním nosa, pomliaždenia ľavej jarmovej oblasti a žalobkyňa v 1. rade utrpela podvrtnutie krčnej chrbtice s blokovým postavením V. a VI. krčného stavca , pomliaždenie mäkkých pokrývok lebečných spánkovo záhlavnej oblasti vľavo, pomliaždenie pravého ramena, pomliaždenie pravého stehna, ktorej zranenia si podľa znalca vyžadujú liečenie s práceneschopnosťou v trvaní 26 až 28 dní.
Teda inému úmyselne ublížil na zdraví, čím spáchal trestný čin ublíženia na zdraví, podľa § 156 ods. 1 Tr. Zákona , za čo mu súd uložil peňažný trest vo výmere 300 Eur. Zároveň súd zamietol odvolanie poškodených M. N. B. Ľ. N..
Dňa 16.05.2012 bola žalovanému prostredníctvom advokátskej kancelárie zaslaná výzva na zaplatenie vyššie uvedených súm, pričom žalovaný v odpovedi z 01.06.2012 oznámil, že pohľadávku neuznáva.
Svoj nárok si žalobcovia uplatnili v trestnom konaní a boli odkázaní na občianskoprávne konanie.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, s poukazom nato, že v trestnom konaní žalobcovia neboli odkázaní na občianskoprávne konanie, lebo z výroku rozsudku Krajského súdu v Prešove 4To/46/2011 z 15.3.2012 vyplýva, že Krajský súd odmietol odvolanie poškodených, t.j. žalobcov. Žalobcovia si v trestnom konaní neuplatnili riadne a včas škodu podľa § 46 ods. 3 Tr. poriadku, čo boli povinní urobiť do skončenia vyšetrovania, pričom si tento nárok dovtedy neuplatnili a táto škoda nebola neuplatnená čo do dôvodu a výšky. Tým sa zaoberal aj odvolací súd.
Žalobcovia až na hlavnom pojednávaní dňa 22.02.2011 si uplatnili škodu, a to žalobca v 1. rade 361 Eur, žalobkyňa v 2. rade 723 Eur, avšak trestný súd v tomto štádiu konania už nemal právomoc rozhodovať o náhrade škody a nezaoberal sa tým ani odkazom žalobcov na občianskoprávne konanie ako poškodených.
Žalobcovia si túto náhradu škody uplatnili až podaním žaloby dňa 21.09.2012, pričom si to uplatnili po uplynutí premlčacej lehoty, keď 2 ročná premlčacia lehota žalobcom uplynula. Pokiaľ ide o ušlý zárobok, tento v trestnom konaní nebol uplatnený. Ide tu o náhradu mzdy za mesiac júl , kedy premlčacia lehota začala plynúť 1.09.2009 najneskôr a za mesiac august 2009, kedy premlčacia subjektívna lehota začala plynúť najneskôr 1.10.2011. Nárok bol uplatnený 21.09.2012, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Z tohto dôvodu žalovaný vzniesol námietku premlčania nárokov žalobcov.
Pokiaľ ide o trovy konania, ktoré vznikli žalobcom v trestnom konaní, o tomto súd rozhodol v zmysle § 558 Tr. poriadku tak, že tieto trovy nepriznal. Tým, že o tomto nároku rozhodoval trestný súd v trestnom konaní, žalovaný vzniesol námietku aj res judicata.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, spisom 32T/19/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešov 4To/46/2011, znaleckými posudkami, vypracovanými v rámci vyšetrovania Z.. Z. E. č. XXX/XXXX B. XXX/XXXX, mzdovým listom ako aj ďalšími listinami a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom 32T/19/2010 z 28.06.2011 Okresného súdu Prešov súd uznal vinným obžalovaného M. L. z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. Zákona preto, že dňa 12.07.2009 asi o 10.00 hod. v Prešove, na ulici R. XX , na hranici pozemkov obvineného a poškodených M. N. B. Ľ. N., po predchádzajúcom vzájomnom nedorozumení raz udrel kovovým nástrojom na hĺbenie po pravom stehne M. N., následne ju rukami odsotil, v dôsledku čoho táto ramenom a hlavou narazila do oplotenie a keď obžalovanému chcel v ďalšom útoku zabrániť manžel poškodenej Ľ.V. N., obžalovaný ho udrel päsťou do nosa, v dôsledku čoho utrpel zlomeninu nosových kostí, bez posunu úlomkov, s krvácaním z nosa, pomliaždenie ľavej jarmovej oblasti, ktoré zranenia si podľa znalca z odboru zdravotníctva vyžadujú liečenie, spojené s práceneschopnosťou , v trvaní 14-18 dní a M. N. utrpela podvrtnutie krčnej chrbtice s blokovým postavením V. a VI. krčného stavca, pomliaždenie mäkkých pokrývok lebečných spánkovo záhlavnej oblasti vľavo, pomliaždenie pravého ramena, pomliaždenie pravého stehna, ktorej zranenia si podľa znalca vyžadujú liečenie, spojené s práceneschopnosťou v trvaní 26-28 dní.
Za to bol obžalovanému uložený peňažný trest vo výške 600 Eur a poškodení M. N. B. Ľ. N. boli odkázaní s nárokmi na náhradu škody na občianskoprávne konanie.
Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie obžalovaným aj poškodenými. Odvolací súd , Krajský súd v Prešove, v konaní 4To/46/2011 zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vo výroku o náhrade škody a obžalovanému M. L. uložil peňažný trest vo výmere 300 Eur a zamietol odvolanie poškodených M. N. B. Ľ. N..
V dôvodoch tohto rozhodnutia odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa skutkový stav ustálil správne a dospel k správnemu právnemu záveru, že obžalovaný tým, že inému úmyselne ublížil na zdraví, dopustil sa prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. Zákona.
Pokiaľ ide o odvolanie poškodených, uviedol, že podľa § 46 ods. 3 Tr. Poriadku, poškodení si musí uplatniť svoj nárok na náhradu škody voči obžalovanému najneskôr do skončenia vyšetrovania, pričom z jeho uplatnenia musí byť zrejmé, z akého dôvodu a v akej výške si svoj nárok uplatňuje. Pokiaľ ide o dôvod, postačí, ak poškodený aspoň uvedie škodu, ktorá mu bola spôsobená skutkom, pre ktorý sa trestné konanie vedie, nielen konštatovanie, že sa poškodený pripája k trestnému konaniu, ako to uviedli poškodení v prejednávanej veci. Na vyjadrenie dôvodu uplatnenia nároku na náhradu škody nestačí. Rovnako tak na vyjadrenie výšky nároku na náhradu škody postačí, ak poškodený uvedie, že požaduje náhradu škody vo výške , zodpovedajúcej konkrétnemu uvedenému počtu bodov, určených znalcom, avšak len konštatovanie, že poškodený akceptuje výšku podľa bodového ohodnotenia znalca, bez uvedenia aspoň konkrétneho počtu bodov, ako k tomu došlo v prejednávanej veci nestačí. Vzhľadom nato, že nárok na náhradu škody musí byť uplatnený včas, teda najneskôr do skončenia vyšetrovania, riadne uplatnenie nároku na hlavnom pojednávaní nepostačuje, pretože nárok nebol uplatnený včas. V prípade, že si poškodení nárok na náhradu škody neuplatnili riadne a včas, súd o takomto nároku nerozhoduje. A to ani odkázaním na občianskoprávne konanie.
Preto Krajský súd v Prešove napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody zrušil a vo veci rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti, vypustil výrok o náhrade škody, o ktorej nebolo namieste rozhodovať a odvolanie poškodených zamietol.
Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 20.07.2012, súd rozhodol o náhrade trov poškodeného tak, že podľa § 558 ods. 1 Tr. Poriadku splnomocnencovi JUDr. Jozefovi Onďákovi nepriznal odmenu za zastupovanie poškodeného Ľ. N. B. S. M. N. v konaní 32T/19/2010, s poukazom na § 557 ods. 1 a 558 ods. 1 Tr. poriadku, s odôvodnením, že vo veci samej nebol priznaný nárok poškodeným na náhradu škody a preto nebolo možné ani splnomocnencovi priznať odmenu a na jej úhradu zaviazať odsúdeného.
Žalobcovia k vznesenej námietke premlčania na pojednávaní dňa 28.01.2013 poukazovali nato, že žalovaný sa dopustil úmyselného trestného činu ublíženia na zdraví, v takomto prípade platí 10 ročná premlčacia lehota. V každom prípade táto škoda bola uplatnená v trestnom konaní a preto sa nemôže jednať o premlčaný nárok.
Pokiaľ ide o trovy poškodených z trestného konania, bolo síce vydané uznesenie, že ich súd nepriznal, ale to neznamená, že tieto trovy nepatria do náhrady škody a teda môžu byť priznané v občianskom konaní.
Nárok na ušlú mzdu bol uplatnený v trestnom konaní pri vypočutí žalobcov na hlavnom pojednávaní dňa 25.02.2011.
Žalobca v 1. rade Ľ. N. pri svojom výsluchu vypovedal, že si uplatňuje náhradu škody za bolestné, ktoré bolo vyčíslené podľa znaleckého posudku, inú škodu si neuplatňuje.
Žalovaný mu toto poškodenie zdravia spôsobil úderom do nosa tak, že mal prasknutú kosť a bol práceneschopný 15 dní. Trvalé následky si neuplatňuje.
V trestnom konaní si uplatnil škodu, s uvedením, že si ju uplatňuje vo výške, ako bola vyčíslená, podľa znaleckého posudku.
Okresný súd, ktorý prejednával trestnú vec ho s nárokom na náhradu škody odkázal na občianskoprávne konanie, žalovaný sa voči rozsudku odvolal a Krajský súd vec posúdil ináč. Skôr žalobu preto nemohol podať, kým nebolo v trestnom konaní rozhodnuté o vine žalovaného. Žalovaného fyzicky nenapadol, medzi nimi boli slovné nezhody, viedli spolu aj viac občianskoprávnych súdnych konaní o právo prechodu a z toho vznikali konfliktné situácie. Taktiež viedli konanie o užívanie spoločnej studne, ďalej súdny spor, že žalovanému zabrali pozemok 0,8 m2. Všetky tieto občiansko súdne spory boli vyriešené v ich prospech.
Žalobkyňa v 2. rade poukazovala nato, že žalovaný ju fyzicky napadol a spôsobil jej pretrhnutie stehenného svalu a tým, že ju ďalej sotil, udrela sa do stĺpa, došlo k poškodeniu krčných stavcov, k ich posunu. Na tieto poškodenia jej zdravia bol vypracovaný znalecký posudok. V súvislosti s týmito ublíženiami bola práceneschopná, tým jej vznikla škoda na mzde.
Pri vypočúvaní na polícii uviedla, že si bude uplatňovať škodu, ktorú vtedy nevedela vyčísliť, ale že si ju uplatní podľa vyčíslenia znaleckého posudku.
K incidentu so žalovaným došlo tak, že žalovaný na hranici ich pozemkov vŕtal jamu, pričom ho upozornila, že sa dohodli, že toto bude voľný priestor, ale on tam chcel zabetónovať ďalší kolík. Nato ju vŕtacím železom buchol do nohy, čím jej spôsobil zranenie stehenného svalu, odstrčil ju, v dôsledku čoho utrpela ďalšie zranenia. Jej manžel ju prišiel brániť, aj jeho udrel do nosa. Zo strany žalovaného denne dochádzalo k vulgarizmom a nadávkam voči ním, podával nezmyselné žaloby, že mu neumožňujú čerpať vodu, pričom v konaní sa preukázalo, že mal poruchu na tomto zariadení. Ďalej, že mu zabrali pozemok, pričom mu nič nezobrali z pozemku, čo sa zistilo aj znaleckým premeraním. Na následky zranení, ktoré jej spôsobil žalovaný bola práceneschopná 4- 5 týždňov. Ohľadne náhrady ušlej mzdy si tento nárok uplatnila až na hlavnom pojednávaní.
Žalovaný pri svojej výpovedi uviedol, že prednesy žalobcov považuje za nepravdivé, pokiaľ ide o právo prechodu, nebránil žalobcom pri prechode, tam nie je cesta, ani prechod nebol zaevidovaný. Žalobcovia si vynucovali 4m tohto prechodu, v čom im nebránil, to isté sa týkalo studne, kde bolo viazané vecné bremeno. Avšak žalobcovia ho pri čerpaní vody obmedzovali, tak isto aj v užívaní jeho pozemku.
Nezhody medzi nimi boli takého rázu, že bol nútený sa odsťahovať. Je pravdou, že v trestnom konaní bol uznaný vinným, tento rozsudok neprijal, ale je platný a už sa k tomuto incidentu nechce vyjadrovať. Stotožňuje sa s tým, čo je napísané v spise, nebol si vedomý, žeby žalobcom spôsobil zranenia, ale uvádzanie ďalších vecí nemá význam.
Znaleckým posudkom Z.. Z. E. č. XXX/XXXX B. XXX/XXXX bola vyčíslená škoda na zdraví poškodených Ľ. N. B. M. N., tento znalecký posudok bol vypracovaný v rámci vyšetrovania trestnej veci, na základe požiadavky OOPZ k vyšetrovaciemu spisu ČVS: OPR-1737/JÚ-PO-2009.
Pokiaľ ide o poškodenie zdravia u Ľ. N., znalec konštatoval úrazové zmeny, zlomeninu nosových kostí bez posunov úlomkov, s krvácaním z nosa a pomliaždenie ľavej jarmovej oblasti. Tieto zranenia boli vyhodnotené 25 bodmi, pri cene bodu 14,46 Eur je výška odškodnenia za bolesť 361, 50 Eur.
Zranenie zlomeniny nosových kostí bez posunu úlomkov, s krvácaním nosa, hodnotil znalec ako poranenie stredne ťažké, s dobou liečenia 14 až 18 dní. Zranenie pomliaždenia ľavej jarmovej oblasti hodnotil ako ľahké, s dobou liečenia 5 až 6 dní.
Pokiaľ ide o zranenia M. N., tieto boli bodové vyhodnotené na 50 bodov, a to podvrtnutie krčnej chrbtice, s blokovým postavením V. a VI. krčného stavca 25 bodov, pomliaždenie mäkkých pokrývok lebečných spánkovo záhlavnej oblasti vľavo 5 bodov, pomliaždenie pravého ramena 5 bodov, pomliaždenie pravého stehna 15 bodov. Pri cene bodu 14,46 Eur, je odškodnenie za bolesť 723 Eur.
Tieto zranenia žalobkyne v 1. rade pokiaľ ide o podvrtnutie krčnej chrbtice s blokovým postavením V. a VI. stavca, vyhodnotil znalec ako poranenie stredne ťažké, s dobou liečenia 26 až 28 dní. Pomliaždenie mäkkých pokrývok lebečných spánkovo záhlavnej oblasti vľavo a pomliaždenie pravého ramena ako poranenie ľahké, s dobou liečenia 5 až 6 dní a pomliaždenie pravého stehna, poranenie stredne ťažké, s dobou liečenia 12 až 14 dní.
Zo zápisnice o výsluchu poškodenej M. N. , ktorá je súčasťou spisu ČVS: ORP 1737/JU-PO-2009 vyplýva, že táto dňa 07.09.2009 si uplatnila náhradu škody, ku výške ktorej sa nevedela vyjadriť s tým, že akceptuje výšku podľa bodového ohodnotenia znalca a túto si nárokuje ako aj náhradu škody ušlej mzdy, ktorú upresní dodatočne.
Poškodený Ľ. N. v zápisnici zo 07.09.2009 pri výsluchu poškodeného taktiež sa pripojil k trestnému konaniu a žiadal náhradu škody, ku výške ktorej sa nevedel momentálne vyjadriť, ale akceptuje výšku podľa bodového ohodnotenia znalca a túto výšku si nárokuje ako aj náhradu škody ušlej mzdy, ktorú dodatočne upresní.
K samotnému skutkovému deju sa poškodený v tejto zápisnici vyjadril, že dňa 12.07.2009 okolo 10:00 hod. videli ako žalovaný M.B. L., ktorý je zároveň jeho švagrom, začal betónovať hraničný kolík pred vstupnou bránou manželkinho pozemku, pričom v minulosti, za prítomnosti pracovníčky stavebného úradu sa dohodli na odstránení zábran z jeho aj z ich strany. Následne manželka išla pred bránu a požiadala S. L., aby prestal vŕtať dieru do zeme, lebo tak robí na jej pozemku. Cup na toto nereagoval, vŕtal ďalej, ignoroval manželku, manželka následne svojou pravou stranou tela na hranici svojho pozemku povedala, že toto je hranica pozemku a že nemá právo vŕtať do jej pozemku. Následne, keď mu ukázala pravou nohou, kde je hranica, tak ju v zlosti železnou rukoväťou kovového nástroja, ktorý držal v rukách, udrel do pravého stehna, následne nástroj z ruky odhodil, pravou rukou ju od seba odsotil, v dôsledku čoho manželka narazila chrbtom a hlavou do vstupnej brány, stojacej za ňou. Okamžite pribehol k manželke, postavil sa pred ňu a L. povedal, že nebude biť jeho manželku, načo on päsťou pravej ruky ho udrel do nosa. Potom ho chytil za obe ruky, snažil sa mu zabrániť v ďalšom útoku. Pribehla pani L., ktorá sa ich snažila oddeliť, až potom, keď vbehol na dvor jeho pes, pani L. B. S. L. pred psom ušli za svoje oplotenie.
Podľa § 420 ods. 1 až 3, Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu, spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 442 ods. 1 až 4, Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk). Pri škode, spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch ; ak však o to poškodený požiada, a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením veci do predošlého stavu. Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.
Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorázove odškodňujú bolesti poškodeného, sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 445 Občianskeho zákonníka, strata na zárobku ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhrádza sa peňažným dôchodkom, pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.
Podľa § 446 Občianskeho zákonníka, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určuje rovnako, ako úrazový príplatok, podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
Podľa § 450 Občianskeho zákonníka, z dôvodov, hodných osobitného zreteľa, súd náhradu škody primerane zníži, vezme pritom zreteľ najmä nato, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila. Prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu, spôsobenú úmyselne.
- 8- 17C/187/2012-
Podľa § 135 ods. 1, O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania14); súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Podľa § 135 ods. 2, O.s.p. ,inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza..
Podľa § 106 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky, ak ide o škodu, spôsobenú úmyselne za 10 rokov odo dňa , keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. To neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Vzhľadom na právoplatnosť rozsudku Okresného súdu Prešov, v spojení s rozsudkom 32T 19/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 4To/46/2011 je súd viazaný tým, že žalovaný bol uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví, podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona preto, že dňa 12.07.2009 asi o 10:00 hod. v Prešov udrel poškodených M. N. B. Ľ. N. po predchádzajúcom vzájomnom nedorozumení nástrojom na hĺbenie, a to po pravom stehne M. N., následne ju rukami odsotil v dôsledku čoho táto narazila ramenom a hlavou do oplotenia a utrpela podvrtnutie krčnej chrbtice s blokovým postavením V. a VI. krčného stavca, pomliaždenie mäkkých pokrývok lebečných spánkovo záhlavnej oblasti vľavo, pomliaždenie pravého ramena, pomliaždenie pravého stehna a keď mu chcel v ďalšom útoku zabrániť manžel poškodenej Ľ. N.C., obžalovaný ho udrel päsťou do oblasti nosa, v dôsledku čoho utrpel zlomeninu nosových kostí, bez posunu úlomkov s krvácaním z nosa a pomliaždenie ľavej jarmovej oblasti.
Obaja žalobcovia hneď po začatí trestného stíhania si pri výsluchu 07.09.2009 uplatnili náhradu škody voči vtedy obvinenému , a to vo výške ako bude bodovo ohodnotená znalcom a zároveň si uplatnili náhradu ušlej mzdy, ktorú upresnia.
Okresný súd v trestnom konaní pôvodne žalobcov odkázal na občianskoprávne konanie, pokiaľ ide o náhradu škody, krajský súd v odvolacom konaní však zamietol odvolanie poškodených a uviedol, že nárok na náhradu škody musí byť uplatnený včas, teda najskôr do skončenia vyšetrovania. V prípade, ak si poškodený tento nárok neuplatní riadne a včas, súd o takomto nároku nerozhoduje, a to ani odkázaním na občianskoprávne konanie. Z tohto dôvodu vypustil výrok o náhrade škody.
Súd nezistil, žeby sa žalobcovia dopustili protiprávneho konania vo vzťahu k žalovanému , teda že by tu bol vzťah solidárnej zodpovednosti.
Vzhľadom nato, že žalovaný vzniesol námietku premlčania všetkých nárokov žalobcov, súd sa v prvom rade musel s týmto vysporiadať.
V zmysle § 106 ods. 1 právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, najneskoršie za 3 roky, a ak ide o škodu, spôsobenú úmyselne, za 10 rokov, odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. To neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Ustanovenie § 106 upravuje premlčaciu dobu vo vzťahu ku všetkým nárokom na náhradu škody. Podmienkou začatia plynutia premlčacej doby na náhradu škody je uplatnenie nároku na náhradu škody v premlčacej lehote u príslušného orgánu.
Ak sa právo na náhradu škody v premlčacej lehote neuplatní, dochádza k zániku práva a tým aj zániku nároku na uplatnenie tohto práva na súde.
Poškodený nepriaznivým účinkom premlčania práva na náhradu škody môže zabrániť uplatnením nároku na súde, a to buď v občianskom súdnom konaní, alebo v trestnom konaní.
Pri práve na náhradu škody je stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Ich začiatok je stanovený odlišne. Objektívna lehota plynie od škodovej udalosti, subjektívna odo dňa, keď sa poškodený dozvie o vzniku vzniknutej škody a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé, čo do svojho priebehu , jeho začiatku i konca, ak skončí priebeh jednej z nich, premlčí sa právo bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu.
Pri škodách na zdraví sa neuplatňuje objektívne premlčacia lehota len subjektívna, podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Ak nárok na náhradu škody poškodený neuplatnil v subjektívnej premlčacej dobe, nárok sa premlčí, aj keby škoda bola spôsobená úmyselne.
Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že znalecký posudok, v ktorom bola vyčíslená škoda na zdraví žalobcov v 1. a 2. rade č. XXX B. XXX/XXXX, vypracovaný Z.. Z. E., na základe uznesenia ORPPZ Prešov, ČVS: OPR 1737/JU.-PO-2009 zo dňa 16.089.2009 bol doručený vyšetrovateľovi 28.09.2009, ako to vyplýva z prezenčnej pečiatky.
Žalobcovia v 1. a 2. rade pri svojom výsluchu 7.9.2009 zhodne uviedli, že si uplatňujú náhradu škody, k výške ktorej sa nevedia vyjadriť, ale akceptujú výšku podľa bodového ohodnotenia znalca a túto si nárokujú ako škodu, spolu s ušlou mzdou.
O tom, kto škodu žalobcom spôsobil sa žalobcovia dozvedeli až z právoplatného výroku Krajského súdu v Prešove dňa 15.03.2012. Až od tej doby začína plynúť dvojročná premlčacia lehota žalobcom a keďže žalobcovia žalobu podali dňa 21.09.2012, podali ju včas, v rámci plynutia dvojročnej premlčacej doby.
Z tohto dôvodu súd má zato, že sa nejedná o premlčaný nárok a preto tento nárok v súdnom konaní prejednal. Pre založenie zodpovednosti za škodu, mal súd preukázané všetky predpoklady, t.j. porušenie právnej povinnosti, existencia protiprávneho úkonu, vznik škody ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil.
Žalovaný úmyselným trestným činom spôsobil žalobcom škodu na zdraví, táto bola vyhodnotená v znaleckom posudku Z.. Z. E. a stanovená vo výške 361 Eur pre žalobcu v 1. rade a 723 Eur pre žalobkyňu v 2. rade ako bolestné.
Táto škoda na zdraví sa odškodňuje jednorázovo, v zmysle § 444 Občianskeho zákonníka. Súčasťou škody na zdraví je okrem bolestného aj strata na zárobku a táto strata na zárobku predstavuje rozdiel medzi uhradenými nemocenskými dávkami, pripadne invalidným dôchodkom a priemerným zárobkom, resp. príjmami, ktoré poškodený dosahoval pred poškodením a príjmami, ktoré má alebo môže dosahovať po poškodení zdravia, a to po dobu práceneschopnosti od uznania poškodeného práceneschopným na výkon práce, do jeho opätovného uznania schopným práce, podľa § 446 Občianskeho zákonníka.
Aby poškodenému vznikol nárok na náhradu straty na zárobku počas práceneschopnosti, musí byť splnená podmienka, že poškodený bol uznaný za práceneschopného a že mu bola vyplácaná náhrada príjmu pri dočasnej práceneschopnosti, podľa zákona č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmov, pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo mu bolo vyplácané nemocenské, podľa zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
Rozdiel medzi priemerným zárobkom a vyplatenými nemocenskými dávkami predstavuje výšku náhrady, ktorá poškodenému patrí pri strate na zárobku. Konečnú výšku nárok na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti možno ustáliť, až keď sociálna poisťovňa vyplatí poškodenému poslednú náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo dávku nemocenského, pretože až vtedy môže poškodený presne určiť konečnú výšku svojho nároku za stratu na zárobku.
Žalobca v 1. rade si náhradu za stratu na zárobku neuplatnil, žalobkyňa v 2. rade si uplatnila ako stratu na zárobku sumu 88,82 Eur a v časti nad túto sumu vzala žalobu späť.
Súd v tejto časti konanie zastavil v zmysle § 96 O.s.p. a rozhodoval len o nároku 88,82 Eur. Žalobkyni súd priznal náhradu za stratu na zárobku vo výške, ako si ju uplatnila.
Aj z potvrdenia zamestnávateľa bolo preukázané, že za obdobie práceneschopnosti od 13. 07. do 07.08.2009 táto strata predstavovala 88,82 Eur na zárobku.
Súd preto priznal žalobcom nimi uplatnené nároky na náhradu škody, v časti, týkajúcej sa bolestného a straty na zárobku tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a zaviazal žalovaného k úhrade týchto nárokov do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Pokiaľ ide o ďalšiu časť nároku, a to náhradu nákladov trestného konania, v tejto časti súd návrh zamietol. O tomto nároku rozhodol Okresný súd Prešov v konaní 32T 19/2010 dňa 20.07.2012 tak, že ho nepriznal z dôvodov, že v trestnom konaní nepriznal poškodeným nárok na náhradu škody, preto nebolo možné priznať splnomocnencovi túto odmenu.
Súd má zato, že táto náhrada trov trestného konania nie je v príčinnej súvislosti so škodu, z dôvodu, že v trestnom konaní o tomto nároku súd nerozhodoval a preto nie je možné ani v občianskoprávnom konaní priznať túto náhradu.
Z tohto dôvodu súd žalobu v tejto časti zamietol.
Súd nezistil dôvody pre zníženie výšky priznanej škody podľa § 450 Občianskeho zákonníka.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a priznal žalobcom náhradu trov konania len z nárokov, ktoré žalobcom boli priznané, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 17.05.2012 v sume 51,45 Eur. Podanie žaloby z 20.09.2012 o náhradu škody v 1/2- vici, t.j. 25,72 Eur, účasť na pojednávaniach dňa 28.01., 10.04. a 22.02.2013, 3 x po 25,72 Eur, režijný paušál za 5 úkonov po 7,81 Eur, spolu 39,05 Eur, 20% DPH zo sumy 193,38 Eur.
Trovy spolu predstavujú sumu 232,05 Eur, ktoré priznal žalobkyni v 2. rade Danke Vrábľovej.
Žalobcovi v 1. rade priznal súd trovy za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 17.05.2012 26,55 Eur, za 4 úkony právnej pomoci, 20.09.2012 podanie žaloby, 28.01., 10.04., 22.02.2013 účasť na pojednávaniach, t.j. 4 úkony po 13,27 Eur, režijný paušál 5 x 7,81 Eur, t.j. 39,05 Eur, 20% DPH zo sumy 118,68 Eur t.j. 23,73 Eur.
Spolu trovy konania u žalobcu v 1. rade činili sumu 142,41 Eur.
Tieto trovy uhradí žalobcom v 1. a 2. rade žalovaný do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že ich poukáže priamo na účet právnemu zástupcovi žalobcov JUDr. Jozefom Onďákovi, advokátovi v Prešove, Slovenská 69, na účet vedený vo VÚB Prešov č.k. 982 543-572/0200 , variabilný symbol 74/09.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.