Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_41CoE-79-2013.pdf
PDF · 96.44 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/79/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného CASH COLLECTORS SK s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 44 703 015, zast. spoločnosťou Havel, Holásek & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584, proti povinnému V. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX I. č. XX, o vymoženie pohľadávky vo výške 837,08 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Denisou Uhríkovou, Exekútorský úrad so sídlom Tomášikova 5/A, 821 01 Bratislava, pod sp. zn. EX 4124/2012, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/2711/2012-22 zo dňa 27. 11. 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/2711/2012-22 zo dňa 27. 11. 2012 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 2Er/2711/2012-22 zo dňa 27. 11. 2012 zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok JUDr. Jozefa Humenského, rozhodcu Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov sp. zn. II/2012-2212 zo dňa 18. 06. 2012. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o kontokorentnom úvere k účtu číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05. 02. 2004, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným. V bode 18. Všeobecných obchodných podmienok, v bode 18.2 si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku.
Vzhľadom na povahu zmluvných strán, predmet podnikateľskej činnosti oprávneného a obsah zmluvy, okresný súd zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Na predmetný právny vzťah preto aplikoval normy spotrebiteľského práva, najmä ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ustanovenia zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993. Ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť, s.r.o. C-76/10.
Ďalej okresný súd uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Už túto skutočnosť považoval za neprijateľnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Zmluvu ako celok mohol len odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým jej zmluvným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu.
Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu, pričom tento záver podporuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na okresnom súde.
V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a naplnenia cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky, okresný súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože táto spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a to v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Keďže právomoc rozhodcovského súdu n rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, neprijateľne dojednanej rozhodcovskej doložke, okresný súd dospel k záveru, že exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom, a preto podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie odôvodnil tým, že postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ust. § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu Slovenskej republiky. V súvislosti s posudzovaním rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách poukázal na viaceré jazykové verzie prekladu bodu 1 písm. q) prílohy k Smernici Rady 93/13/EHS, pričom konštatoval, že v zmysle uvedenej prílohy Smernice nie je možné klasifikovať predmetnú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku. V tejto súvislosti uviedol, že na predmetnú vec nie je možné aplikovať ani ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, pretože bolo zavedené do Občianskeho zákonníka až novelou - zákonom č. 568/2007 Z. z., pričom v zmysle prechodného ustanovenia § 879j sa ustanoveniami tohto zákona spravujú právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008, avšak vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Na základe vyššie uvedeného je možné posúdiť rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku len v zmysle tzv. generálnej klauzuly ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá by bola naplnená len v prípade, ak by sa spotrebiteľ dojednaním rozhodcovskej doložky dostal do nevýhodnejšej pozície ako v rámci občianskeho súdneho konania. Zákon o rozhodcovskom konaní 244/2002 Z.z. (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) pritom dáva záruky, že práva spotrebiteľa, ako účastníka rozhodcovského konania budú rešpektované v plnej miere. V ust. § 40 ods. 1 písm. j) zákon o rozhodcovskom konaní zavádza pre spotrebiteľa možnosť preskúmania rozhodcovského rozsudku v súdnom konaní. Právny predchodca oprávneného spoločnosť A. A. a.s. ako banka si ponukou uzavrieť rozhodcovskú doložku len plnila povinnosť v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom pri uzatváraní zmluvy.
Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C - 40/08, v ktorom sa v bode 37 uvádza, že právo Spoločenstva neprikazuje vnútroštátnemu súdu, aby neuplatnil vnútroštátne procesné normy, na základe ktorých získava rozhodnutie právoplatnosť, aj keby to umožnilo napraviť porušenie akéhokoľvek ustanovenia práva Spoločenstva predmetným rozhodnutím. Podľa bodu 47 nemožno, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Súdny dvor postavil svoj záver na zásade efektivity a rovnocennosti.
Ďalej oprávnený namietal, že právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje exekučnému súdu posudzovať vecnú správnosť rozsudku rozhodcovského súdu, je však oprávnený skúmať, či toto rozhodnutie vydal orgán s právomocou na jeho vydanie a či je rozhodnutie vykonateľné z materiálnej a formálnej stránky. Exekučný súd vo fáze exekučného konania pred vydaním poverenia v zmysle ust. § 44 ods. 2 EP skúma len vlastnosti predložených dokumentov, a to žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, a nie právny základ pre ich vydanie. Pokiaľ ide o dôvody zastavenia exekučného konania podľa ust. § 45 ods. 1 psím. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, exekučný súd podľa názoru oprávneného skúma len vlastnosti uloženej povinnosti. Dôvodom na zastavenie exekučného konania podľa tohto ustanovenia by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok priznal plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom. Poukázal aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/122/2011 zo dňa 09. 02. 2012 a sp. zn. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18. 01. 2012, v ktorých sa Najvyšší súd SR zaoberal otázkou rovnocennosti, skúmania právomoci orgánu, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal a vecného prieskumu rozhodcovských rozsudkov.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil a udelil poverenie pre súdnu exekútorku JUDr. Denisu Uhríkovú, alebo zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V prípade, ak odvolací súd potvrdí napadnuté uznesenie oprávnený navrhol, aby v rozhodnutí pripustil nasledovné dovolacie otázky:
„Je možné posudzovať rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách uzatvorených do 31. 12. 2007 na základe ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, keď toto ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 01. 01. 2008 a v zmysle ustanovenia § 879j Občianskeho zákonníka sa na právne vzťahy, ich vznik a nároky vzťahuje doterajšie právna úprava?“
„Je možné pod ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka rozumieť stav, ktorý umožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť nápravu prípadného nesprávneho rozhodcovského rozsudku procesnými prostriedkami uvedenými v ZoRK?“
„Je dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, ak bola dojednaná v hlavnej zmluve odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré neboli osobitne podpísané?“
K odvolaniu vyjadrenie podané nebolo.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonná sudkyňa odvolaniu nemienila vyhovieť a vec podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 27. 09. 2012 bol súdnej exekútorke doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdna exekútorka požiadala okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, sp. zn. II/2012-2212 zo dňa 18. 06. 2012. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatil sumu 837,08 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 615,11 Eur od dňa 27. 10. 2010 do 18. 01. 2011, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 595,11 Eur od 19. 01. 2011 zaplatenia, poplatok za podanie návrhu na vydanie rozhodcovského rozsudku vo výške 31,20 Eur, správne náklady vo výške 30,-- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 141,79 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o kontokorentnom úvere k účtu č. XXXXXXXXX/XXXX, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 05. 02. 2004.
Podľa ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Preto je potrebné na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto zisteniu bolo potom potrebné podriadiť, ako to správne urobil okresný súd, ďalší procesný postup okresného súdu.
Do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo či nepriamo dotýkajú. Takouto smernicou je aj smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je v podľa článku 288 Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka) a ktorý nadobudol účinnosť 01. 04. 2004.
Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pričom je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinnej v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) predovšetkým z ust. § 2 písm. a) a b) definujúcich zmluvné strany a z ust. § 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. Podľa ust. § 6 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby; môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. V ust. § 53 ods. 3 Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje, ktoré podmienky je možné považovať za neprijateľné Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Zmluva o kontokorentnom úvere zo dňa 05. 02. 2004, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú okresný súd správne vyhodnotil ako neplatnú. V danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok v znení
dodtatku č. 1 zo dňa 01. 01. 2003 a dodatku zo dňa 30. 09. 2003 (ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“), ktoré sú súčasťou zmluvy o kontokorentnom úvere, kde v článku 18., bod 18.2 si zmluvné strany dohodli, že ak nadobudnú účinnosť tie ustanovenia štatútu, ktoré upravujú príslušnosť rozhodcovského súdu rozhodovať aj iné spory než sú uvedené v bode 18.1 tejto rozhodcovskej doložky, tak banka a klient sa dohodli, že všetky ostatné spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových obchodov pri ostatných bankových produktoch, alebo v súvislosti s nimi, ďalej spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmlúv upravujúcich tieto bankové produkty alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, s výnimkou tých sporov, ktoré podľa osobitného zákona nie je možné rozhodovať v rozhodcovskom konaní, bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd.
V posudzovanom prípade rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva aj z jej zaradenia do Všeobecných obchodných podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy o kontokorentnom úvere. Z uvedeného vyplýva, že takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú procesnú ochranu či už z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 05. 04. 1993.
Podľa ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom pri uzatváraní zmluvy banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.
K námietke oprávneného o tom, že ponukou uzavrieť rozhodcovskú doložku banka len plnila povinnosť vyplývajúcu z ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom pri uzatváraní zmluvy, odvolací súd uvádza, že zo znenia tohto ustanovenia vyplýva len povinnosť banky ponúknuť svojim klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Zo znenia tohto ustanovenia však nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú doložku v obchodných podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť, pričom návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky môže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi dojednať rozhodcovskú doložku individuálne.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne posúdil vzniknutý právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský vzťah a na základe toho aj správne právne vec posúdil. Preto napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.