Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16CoE-109-2013.pdf
PDF · 82.76 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/109/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zast. advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., so sídlom Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnej: O. G., bytom XXX XX O. XXX, o vymoženie 847,92 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 7Er/309/2013-13 zo dňa 25. marca 2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného zo dňa 01.02.2013 súdny exekútor O.. M. Z. podal na tamojší súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej pre vymoženie 847,92 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom predmetného návrhu bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., Bratislava, sp. zn. IBB0910038, vydaný dňa 11.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.01.2012 a vykonateľnosť dňa 06.01.2012. Súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie, predloženú zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenú medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka, a.s.) a povinnou dňa XX.XX.XXXX, obchodné podmienky pre úver (verzia 1/2007) a exekučný titul za účelom zistenia, či sú splnené podmienky zákonnosti a vykonateľnosti exekučného titulu v zmysle § 44 ods. 2 Ex. por. v nadväznosti na § 44 ods. 1, § 45 ods. 1, písm. c/, § 45 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 44 ods. 2 Ex. por. ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní má nielen vo vzťahu k exekučným titulom predstavovaným rozhodcovskými rozsudkami, ale aj vo vzťahu k ustanoveniam Ex. por. povahu špeciálnej úpravy, na základe ktorej možno rozhodcovskému rozsudku za splnenia zákonom ustanovených podmienok odoprieť vykonateľnosť i bez toho, aby došlo k formálnemu odstráneniu takéhoto rozhodnutia. Z tohto ustanovenia možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v ustanovení § 40 písm. a/ alebo b/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por., ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Zmluvu o úvere súd prvého stupňa posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože bola uzavretá medzi dodávateľom (t. j. osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti), a spotrebiteľom (t. j. fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti). Súd prvého stupňa zistil, že v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere v článku 3.6, ako i v obchodných podmienkach pre úver (verzia 1/2007) v článku 11.2 je obsiahnutá neprijateľná podmienka
- rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konajúci súd uviedol, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu resp. zamietne žiadosť v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z., § 44 Ex. por.). Konajúci súd nemal preukázané, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo forme osobitnej zmluvy. Rozhodcovská doložka bola obsiahnutá v zmluvných dojednaniach formulárovej zmluvy o úvere ako i obchodných podmienkach pre úver, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Povinnosťou súdu je vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd prvého stupňa konštatoval, že rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu zmluvy o úvere a všeobecných obchodných podmienok, ktoré banka v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale i úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Z uvedeného vyplýva, že povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy vrátane obchodných podmienok ovplyvniť. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že predmetná zmluva je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou a na právny vzťah ňou založený dopadajú všetky relevantné predpisy na ochranu spotrebiteľov. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že rozhodcovská doložka tvoriaca podklad pre vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v predmetnom konaní, jej neprimeranou (neprijateľnou) a preto neplatnou zmluvnou podmienkou. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky, teda stať sa spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie. Z týchto dôvodov súd podľa § 44 ods. 2 Ex. por. v spojení s § 45 ods. 1 písm. c/, § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ex offo zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že oprávnenému sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Uviedol, že vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Konkrétne to teda znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu, čo vyplýva z ust. § 159 ods. 2 O.s.p. Oprávnený dôvodil, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu a ani nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Zastával názor, že z ust. § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z. vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, nakoľko nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Uviedol, že úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ust. zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska, a teda nejde o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu národnej banky. Súčasne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo/11/2010.
V závere uviedol, že rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky, ktorá jej vyplýva zo zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie resp. alternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. V nadväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza nasledovné:
Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ust. § 44 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. z úradnej povinnosti posudzuje, či v rozhodcovskom rozsudku, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Ex. por. tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/), resp., či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ zákona o rozhodcovskom konaní. Ak zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru (§ 2 písm. a/ a b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), potom exekučný súd, taktiež v rámci postupu podľa § 44 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý úplne alebo čiastočne je potrebné exekučné konanie zastaviť.
Pri posudzovaní exekučného titulu správne súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 258/2001 Z. z.. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 4 a 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a Smernice a zisťoval, či zmluva o úvere, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku upravenú v Obchodných podmienkach pre úver opodstatnene považoval súd prvého stupňa za neprimeranú (neprijateľnú), postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti.
Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne konformným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q/ Prílohy považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok. Ak by druhá strana
- spotrebiteľ rozhodcovský súd namietal, o spore bude opäť rozhodovať rozhodcovský súd. Povinná
- spotrebiteľ nemala žiadnu možnosť ovplyvniť rozhodcovskú doložku a vyjadriť sa k návrhu. Pri garantovanej rovnosti účastníkov rozhodcovského konania dochádza k porušeniu uplatňovania práv na strane spotrebiteľa. Spotrebiteľ koná pri úverových zmluvách pod tlakom finančnej tiesne, a tak podnikateľ môže získať neprimerané výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu. V takomto konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky. V tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že v predmetnej veci je potrebné považovať za neprimeranú rozhodcovskú doložku, ktorá
je súčasťou Obchodných podmienok pre úver, ktoré predkladal oprávnený povinnej na formulári, pričom ich obsah povinná ani nemohla ovplyvniť.
V danom prípade súd prvého stupňa správne právne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Z uvedeného vyplýva, že predmetný rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, a preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).
Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .