Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14P-372-2012.pdf
PDF · 79.52 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/372/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Marián Furman, v právnej veci navrhovateľa L. W., B.. X.XX.XXXX, X. L., O. XX, L. C. T. R., B.. X.X.XXXX, X. G., V. XX/X, B.-L. XXXX, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela s prísl., takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Účastníkom n e p r i z n á v a p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom z XX.XX.XXXX žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu prispievať na jeho výživu sumou 100 Eur mesačne od 20.4.2012, pričom v návrhu uviedol, že je nezamestnaný, vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad od 20.4.2012, je nemajetný, býva v byte u svojho rodiča. Neskôr vo výpovedi dňa 19.4.2013 konštatoval, že návrh podal z dôvodu, že mu to bolo oznámené na príslušnom úrade práce, aby takýto doklad predložil. Pojednávania sa ani navrhovateľ ani odporkyňa nezúčastnili, doručenie mal súd riadne vykázané, a preto podľa § 101 ods. 2 O. s. p. pojednával v ich neprítomnosti.
Vo svojom písomnom vyjadrení odporkyňa ospravedlnila svoju neúčasť z dôvodu, že je na materskej dovolenke s trojičkami, ktoré nemá kde nechať, nesúhlasila s návrhom, pričom poukázala na skutočnosť, že poberá len materský príspevok.
Z výsledkov vykonaného dokazovania, najmä z pripojených listinných dôkazov súd zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu XXC/XX/XXXX - XX Z. XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť 9.1.2008. Ďalej zistil, že navrhovateľ bol rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad zo dňa 20.4.2012 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Odporkyňa je na materskej dovolenke, ktorá by mala končiť 31.1.2014, pričom stará sa o tri maloleté deti: J., Q. H. U. R., P. B.. X.X.XXXX.
Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 153 ods. 1 O. s. p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
S poukazom na vyššie uvedené v súlade s citovanou právnou úpravou súd návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľ okrem rozhodnutia o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 20.4.2012 nepredložil žiadne dôkazy týkajúce sa majetkových a zárobkových pomerov účastníkov konania, pojednávania vo veci sa nezúčastnil. Súd má za to, že navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal dôvodnosť svojho návrhu.
Súd má za to, že v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného § 120 ods. 1 O. s. p., ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania uvedenou v ustanovení § 18 ods. 1 O. s. p.
Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom konaní založené na prejednacej zásade, ktorá je vyjadrená v citovanom ustanovení § 120 ods. 1 prvá veta O. s. p. Sporové konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou účastníkov. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov.
Aby mohol navrhovateľ v sporovom konaní uspieť, musí preto ku svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že žalobca má právo, ktorého uspokojenia sa vo veci domáha. Pri zisťovaní skutkového stavu, súd v zásade (s výnimkou ust. § 120 ods. 1 tretia veta O. s. p.) vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh účastníkov vykonané. Ak navrhovateľ potrebné dôkazy nepredloží, znamená to, že neuniesol dôkazné bremeno, následkom čoho súd nemôže žalobe vyhovieť.
Na základe uvedených skutočností a dôvodov súd podľa ustanovenie § 153 ods. 1 O. s. p. rozhodoval podľa skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, pričom dospel k záveru, že dôkazy predložené navrhovateľom nie sú postačujúce na to, aby preukázali dôvodnosť jeho návrhu. Zároveň má súd za to, že na strane navrhovateľa nie je splnená zákonná podmienka, pri ktorej môže od bývalej manželky žiadať, aby mu prispievala na primeranú výživu podľa svojich schopností a možnosti, a to žeby žalobca nebol schopný sám sa živiť. Skutočnosť, že navrhovateľ bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od 01.11.2008 bol preddavkovo poberateľom dávky a príspevkov v hmotnej núdzi vo výške 149,37 eur mesačne (žalobca ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nepreukázal, že je stále vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a aká je jeho aktuálna výška príjmu) nie je dôvodom, pre ktorý by
žalobca nebol schopný sám sa živiť. Navrhovateľ má možnosť uchádzať sa o zamestnanie a v prípade, že v dôsledku nedostatku pracovných príležitostí na trhu práce si zamestnanie nenájde, berie na seba štát povinnosť podľa osobitných právnych predpisov, a to ako ohľadne sprostredkovania práce, tak aj ohľadne vyplácania dávok a príspevkov v hmotnej núdzi. Taktiež vzal v úvahu počet vyživovacích povinností u odporkyne a skutočnosť, že je jej príjmom je len materský príspevok, pričom okrem mal. L. H. U., teda detí z manželstva, má vo svojej starostlivosti i deti zo súčasného manželstva, z týchto dôvodov preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď žalobca, ktorý mal neúspech v konaní, nemá právo na náhradu trov konania a žalovaná, ktorá mala vo veci plný úspech, si náhradu trov konania neuplatnila, a preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa §-u 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha.
Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.