Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-88-2008.pdf
PDF · 114.86 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/88/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu DRU, a. s., Strážska cesta 8700/6, 960 01 Zvolen, IČO: 36 033 863, zast. JUDr. Annou Ledajovou, nar. 02.02.1963, bytom Bratislava, Osuského 32, proti žalovanému L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. N. XX, XXX XX K., zast. JUDr. Jánom Repášom, advokátom AK Zvolen, Trhová 4, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 4 441,25 Eur., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4 441,25 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 266,29 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen z titulu štátom preddavkovaných trov sumu 606,82 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4 441,25 Eur.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
Súd vo veci rozhodol na základe výsluchu účastníkov konania, z predložených listinných dôkazov, pracovnej zmluvy žalovaného zo dňa 02. 05. 2005, spoločnej dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 30. 06. 2005, spoločnej dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 05. 08. 2005, opisu pracovných činností zo dňa 03.05.2005, príkazu č. 5/2006 na vykonanie inventúry zo dňa 25.05.2006, zápisu z vykonania inventúry, prílohy k inventárnemu súpisu, okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 26. 06. 2006, dohody o splácaní pohľadávky - urgencia zo dňa 09. 01. 2007, mzdových listov, písomných vyjadrení účastníkov konania, dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 16. 08. 2005, zápisnice z prejednania výsledkov inventarizácie zásob výrobkov a tovaru VOČ zo dňa 15. 06. 2006, listiny o potvrdení o odvode dane z pridanej hodnoty SK2020068314, výsluchom svedka R. M., M. U., L. D., U. N., C. X., znaleckého posudku 14/2012 C.. U. U. a ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:
Súd o žalobnom návrhu žalobcu rozhodol dňa 01. 03. 2010, kedy žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, pričom Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením 17Co/133/ 2010 - 114 zo dňa 29. 11. 2010 zrušil rozsudok prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne vo veci vyslovil právny názor, ktorým bol následne okresný súd viazaný.
V ďalšom konaní okresný súd mal vyzvať žalobcu na doplnenie návrhu na začatie konania o skutkové tvrdenia, za aké obdobie bola vykonaná inventúra, s akým výsledkom skončila predchádzajúca inventúra, aký tovar a zásoby boli predmetom inventúry (bolo potrebné zistiť čo znamená: hotové výrobky, tovar VOČ) a či inventúrny schodok vo výške 6 202,857 Eur bol určený správne.
Žalovaný bol zamestnaný u žalobcu na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 02.05.2005, pričom bol zaradený do funkcie skladového zamestnanca oddelenia logistiky; a od 15. 09. 2005 bol zaradený do funkcie vedúceho skladu logistiky. Žalobca uzatvoril so žalovaným spoločnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, ktorú súčasne so žalovaným podpísali aj jeho ďalší dvaja spolupracovníci z oddelenia logistiky. V bode 3 dohody sa všetci hmotne zodpovední zamestnanci, a tým aj žalovaný, písomne zaviazali, že ak bude na zverených hodnotách, za ktoré prevzali hmotnú zodpovednosť zistený schodok, zaväzujú sa nahradiť tento v plnej finančnej hodnote.
Žalovaný vykonával svoju prácu a v zmysle podmienok písomne dohodnutých v „Opise pracovnej činnosti zo dňa 03. 05. 2005“, obsahujúcom v rámci popisu vykonávanej práce úpravu povinností, právomoci a zodpovednosti žalovaného. Tento opis bol iba bližšou úpravou práv a povinností žalovaného, ktoré mu inak vyplývali z jeho pracovného zaradenia uvedeného v pracovnej zmluve, spoločnej dohode o hmotnej zodpovednosti a z príslušných ustanovení Zákonníka práce a to predovšetkým z § 81, ktorý upravoval základné povinnosti zamestnanca a súčasne z § 182 a nasl. obsahujúcich zodpovednosť zamestnanca za schodok.
Na základe pracovného zaradenia žalovaný bol plne zodpovedný za príjem a výdaj tovaru v sklade logistiky. Jednou zo základných povinností žalovaného bolo vykonávať pravidelnú kontrolu tejto činnosti a zisťovať skutočný stav majetku a rozdiel majetku, ktorý sa v zmysle § 30 ods. 1 zákona č. 431/2001 Z. z. O účtovníctve v platnom znení zisťuje inventúrou.
V rámci zisťovania fyzického stavu tovaru na sklade, ktorý mal priebežnú inventarizáciu v zmysle svojho pracovného zaradenia žalovaný vykonávať, vykonával inventarizáciu v oddelení logistiky aj žalobca. Pretože ku dňu 31. 03. 2006 bol ukončený pracovný pomer s jedným so zamestnancov oddelenia logistiky R. M. a následne v mesiaci máj 2006 zostal práceneschopný žalovaný, bol žalobca nútený z dôvodu zabezpečenia riadneho chodu spoločnosti prijať do skladu logistiky nového zamestnanca. Pretože išlo o pracovné zaradenie, kde zamestnanci prichádzajú pri výkone svojej práce do styku so zverenými hodnotami, žalobca uzatvoril s novo prijatým zamestnancom dohodu o hmotnej zodpovednosti. Pred jej uzatvorením bolo jeho povinnosťou, v zmysle § 184 Zákonníka práce, vykonať inventarizáciu.
Na základe uvedeného žalobca vykonal dňa 31. 05. 2006 preberajúcu inventarizáciu, o ktorej realizácii vopred informoval všetkých dotknutých zamestnancov oddelenia logistiky. Žalovaný sa nezúčastnil inventarizácie, pretože napriek tomu, že o jej plánovanej realizácii bol informovaný, nenastúpil do práce s tým, že je dočasne uznaný za práceneschopného. Žalobca bol povinný aj za takýchto okolností inventarizáciu vykonať. Ak by tak nebol býval spravil, malo by to vplyv na platnosť dohody o hmotnej zodpovednosti, kedy musí zamestnávateľ dokazovať stav hodnôt hodnoverným spôsobom a to práve u osoby ktorá mala nastúpiť do skladu logistiky - p. D..
Po inventarizácii zásob hotových výrobkov a tovaru vykonanej žalobcom v oddelení logistiky ku dňu 31. 05. 2006 bol zistený schodok vo výške 186 867,27 Sk včítane DPH. Okrem schodku inventarizačná komisia zistila v sklade logistiky aj viaceré prípady porušených alebo prázdnych paletových a kartónových balení uskladnených tovarov, za ktoré zodpovedali zamestnanci oddelenia logistiky - teda aj žalovaný.
Následne žalobca predpísal žalovanému k náhrade prislúchajúci podiel na schodku vo výške 97 302,-- Sk, ktorý však nezaplatil a to aj napriek tomu, že bol k úhrade vyzvaný písomne listom zo dňa 09. 01. 2008.
Pretože v inom občianskoprávnom konaní, kde bol žalovaný iný bývalý zamestnanec - spolupracovník žalovaného, ktorý mal tiež uzavretú spoločnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, súd uznal nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky zákonnosti a zaviazal ho k povinnosti uhradiť vzniknutú škodu len vo výške
dvojnásobku priemerného mesačného zárobku, žalobca rozšíril pôvodne žalovanú sumu 97 302,-- Sk na sumu 133 797,-- Sk (4 441,25 Eur).
Po výzve súdu žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 21. 03. 2011 uviedol, že inventúra bola vykonaná ku dňu 31. 05. 2006 a bola vykonaná v dňoch 31. 05. 2006 - 02. 06. 2006. V zápise o vykonaní inventúry, sa neuvádza inventúrne obdobie, ale v zmysle zákonného ustanovenia § 30 ods. 2 písm. b/ zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v platnom znení stačí, keď sa uvedie deň začatia inventúry, deň ku ktorému bola inventúra vykonaná a deň skončenia inventúry. Počas celého obdobia od poslednej inventúry zo dňa 31. 03. 2006 do 31. 05. 2006, ktorej výsledkom bol prejednaný schodok, pracovali v sklade logistiky traja hmotne zodpovední pracovníci a to L. M. (žalovaný) - vo funkcii skladníka skladu logistiky do 30. 04. 2006; a od 01. 05. 2006 vo funkcii vedúceho skladu logistiky, C. X. - skladník skladu logistiky a U. N. - skladník skladu logistiky. Predchádzajúca inventúra bola vykonaná ku dňu 31. 03. 2006 z dôvodu rozviazania pracovného pomeru hmotne zodpovedného pracovníka R. M. ku dňu 31. 03. 2006. Žalobca náhradu schodku vypočítal z priemerného zárobku pre pracovnoprávne účely podľa § 134 Zákonníka práce za obdobie január - marec 2006. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v čase vykonanej inventarizácie vedúcim skladu logistiky, bol mu v súlade s § 189 ods. 2 Zákonníka práce určený podiel náhrady v dvojnásobnej sume jeho priemerného zárobku, čo predstavovalo čiastku 52,07 % podielu na vzniknutom schodku. Na základe tohto percentuálneho výpočtu mal žalovaný zaplatiť náhradu za vzniknutý schodok vo výške 97 302,-- Sk. U. N. mal nahradiť schodok vo výške jedno násobku mzdy - podiel 24,05 % = 44 941,-- Sk a C. X. mal nahradiť vzniknutý schodok takisto vo výške jedno násobku mzdy - podiel 23,88 % = 44 624,-- Sk. Z týchto troch pracovníkov jediný C. X. nahradil vzniknutý schodok vo výške naň pripadajúceho 44 624,-- Sk. U. N. náhradu schodku v takejto výške odmietol uhradiť, preto žalobca určenú výšku škody žalovaného v súlade so zákonným ustanovením § 189 ods. 3 Zákonníka práce navýšil o rozdiel, ktorý U. N. odmietol uhradiť (o sumu 36 495,-- Sk), čím došlo k zvýšeniu pôvodne žalovanej sumy uplatnenej náhrady u žalovaného na čiastku 133 797,-- Sk.
Súd mal zistiť obsahový význam označení hotové výrobky, tovar VOČ. Žalobca súdu oznámil, že predmetom inventúry boli zásoby hotových potravinárskych výrobkov vyrobených žalobcom v spotrebiteľskom balení - jednalo sa o výrobky určené na predaj odberateľom (rôzne druhy cukroviniek a tyčiniek). Tieto výrobky spadajú do kategórie „hotové výrobky“. Tovar uvádzaný pod skratkou „VOČ“, bol tovar nakúpený žalobcom v rámci jeho veľkoobchodnej činnosti a v nezmenenej forme určený na predaj odberateľom (napr. distribúcia vybraných druhov alkoholu a pod.)
Pri inventúre vykonanej ku dňu 31. 03. 2006, kedy bol zistený schodok vo výške 1 105,47 Sk bez DPH, 1 315,50 Sk s DPH, tento bol zosobnený skladovým zamestnancom zrážkou zo mzdy za mesiac marec 2006, každému hmotne zodpovednému zamestnancovi po 329,-- Sk.
Pri inventarizácii, ktorá je predmetom tohto sporu, bolo prítomných 6 zamestnancov určených na vykonanie inventarizácie a to M. U. - vedúca oddelenia logistiky, U. I. - referent oddelenia logistiky, C.. L. Z. - vedúca oddelenie informačnej sústavy a financovania, U. E. - samostatná účtovníčka I., U. Y. - samostatná účtovníčka II.) a L. D. - preberajúca skladníčka - hmotne zodpovedná osoba.
Do expedičného skladu mali prístup výlučne hmotne zodpovední zamestnanci, ktorí ako jediní disponovali aj kľúčmi od skladu. Úplná sada kľúčov od miestnosti areálu DRU a. s. bola aj v zapečatenej skrinke vo vestibule spoločnosti, ktorú bolo možné otvoriť len v prípade mimoriadnej udalosti akou je požiar, povodeň prípadne inej živelnej pohromy. M. U. nemala k dispozícii kľúč od skladu a nemala ani voľný prístup do skladu. Ak mala riešiť nejaké pracovné povinnosti, riešila to výlučne za prítomnosti hmotne zodpovedných pracovníkov. Súd ďalej zistil, že sklad logistiky so skladom obalov bol prepojený prechodovými dverami, ktoré boli zabezpečené západkou zo strany skladu logistiky. Ak si skladníci plnili svoje pracovné povinnosti zodpovedne a zabezpečili tieto dvere západkou zvnútra ich strany, nebolo možné sa dostať zo skladu obalov do skladu logistiky. Ak by došlo k akémukoľvek inému neoprávnenému, násilnému zásahu pri otvorení dverí, bolo by to vždy viditeľné.
Možnosť manipulácie, odcudzenia tovaru zo skladu logistiky členom strážnej služby bola právne irelevantná vzhľadom k tomu, že takáto neoprávnená manipulácia s hotovými výrobkami členov strážnej služby bola v trestnom konaní zistená v období od 01. 07. 2006 do 17. 07. 2006. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen 4T 150 /2008 -710 ako aj z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 5To/121/09 zo dňa 08. 09. 2009 vyplynulo, že bývalí členovia SBS U. V., nar. XX. XX. XXXX a D. M., nar. XX. XX.
XXXX, ukradli zásoby z expedičného skladu v období od 01. 07. 2006 do 17. 07. 2006. Z vykonaného dokazovania v predmetnej trestnej veci nebolo týmto osobám preukázané, že sa podieľali na odcudzení zásob žalobcu už od marca 2006.
Svedok R. M. vo svojej výpovedi uviedol, že v minulosti pracoval v spoločnosti žalobcu. Pôvodne nastúpil do pracovného zariadenia operátora, neskôr bola táto funkcia zrušená a preto nastúpil do funkcie skladníka. Keď nastupoval do tejto funkcie, pravdepodobne inventúra robená nebola. Potvrdil, že kľúče od skladu sa nachádzali v skrinke na vrátnici - túto informáciu mal od pani U.. Kľúče v skrinke zapečatené neboli, táto bola prístupná komukoľvek, kto sa do tohto priestoru vrátnice dostal. Keď nastúpil ako skladový zamestnanec, v sklade už pracovali druhí zamestnanci a to C. X. a U. N.. Do priestoru skladu sa dalo vojsť buď priestorom z výrobne, ktorým do skladu prichádzali hotové výrobky, išlo o dvojkrídlové dvere. Kľúč od nich bol vždy zo strany skladu. Pokiaľ sa skladník rozhodol, že cez tento vstup do výroby nikto nepríde, tak sa jednoducho dvere zavreli a z vnútornej strany zamkli. Kľúče od týchto dverí mali k dispozícii skladníci a náhradný kľúč bol na vrátnici v skrinke medzi ostatnými kľúčmi. Do skladu sa však dalo dostať aj iným vchodom a to dverami, ktoré oddeľovali priestor skladu od priestoru MTZ, kde sa skladovali obaly na výrobky, rôzne ingrediencie na trubičky a ostatné suroviny a polotovary. Dvere boli vyrobené ako tzv. rolovacie dvere. Zo strany skladu boli dva mechanické vypínače s tým, že jedným vypínačom sa dvere otvárali smerom nahor a druhým vypínačom sa dvere zatvárali smerom nadol. Vedúci skladu MTZ mal jediný kľúč od tohto hlavného prívodu elektrického prúdu do dverí. Svedok nevedel uviesť, či v prípade keď bol dverový mechanizmus odpojený od prívodu elektrickej energie, bolo možné tieto otvoriť aj mechanicky, alebo nie. Aby si skladníci zabezpečili neoprávnený prístup z priestoru MTZ do skladu hotových výrobkov, urobili si a namontovali ohnutú oceľovú pätku, ktorú klinom zaistili v čase, keď odchádzali z práce domov. Okrem spomínaných dvoch dverí ešte existovali aj druhé rolovacie (tretie) dvere, cez ktoré sa pri ich otvorení skladník dostal k rampe, kde sa vyskladňoval alebo nakladal tovar zo skladu hotových výrobkov. Nakoniec štvrté dvere viedli do kancelárie skladníkov, pričom za ďalšími dverami z tejto kancelárie sa dalo dostať von do otvoreného priestoru. Dvere medzi skladom hotových výrobkov a kanceláriou skladníkov boli prakticky stále otvorené, nezamkýnali sa. Od týchto dverí mal kľúče žalovaný, p.X. a p.N..
Svedkyňa M. U. uviedla, že dvere medzi skladom hotových výrobkov a priestorom MTZ bolo prepojené rolovacími elektrickými dverami. Rolovacie dvere boli zo strany skladu, ale aj zo strany MTZ zabezpečené mechanicky a to petlicou/zástrčou. V inkriminovanom období boli vydané kľúče od skladu pre vedúceho skladu, ako aj ostatným zamestnancom skladu. Jeden duplikát kľúčov od skladu bol v zapečatenej skrinke v priestore vrátnice, kde za neporušenosť plomby, alebo skrinky proti odcudzeniu zodpovedal člen SBS. Podľa jej pokynu mal vedúci skladu a skladníci v spornom období povinnosť vykonávať mesačne inventúru v tovare, za ktorý niesli hmotnú zodpovednosť. Tieto osoby jej tvrdili, že inventúru mesačne robia, no podľa jej názoru inventúru nerobili, resp. nerobili na takej úrovni, ako sa to deje v súčasnosti. Podľa vyjadrenia svedkyne skladníci mali v sklade neporiadok, pričom ich viackrát upozorňovala, aby si ho upratali. Neporiadok spočíval v tom, že pri pripravovaní tovaru na expedíciu mali z každého sortimentu, ktorý bol predmetom expedovania otvorené aj dve a viac paliet. Sama ich upozornila na to, aby mali otvorenú len jednu paletu, alebo len jeden kartón z tovaru, ktorý sa má pripravovať pre odberateľa a keď sa tento druh sortimentu z palety minie, potom mali otvoriť druhú paletu. S ich prácou nebola spokojná. Ďalej svedkyňa zdôraznila, že v inkriminovanom období tak žalovaný, ako aj skladníci vedeli o tom, že nemajú v poriadku skladové zásoby, pretože po vykonaní fyzickej inventúry sa objavilo množstvo paliet, ktoré boli vizuálne z pohľadu priestoru naaranžované ako by boli nedotknuté, kompletné a v poriadku. Z druhej, okom nespozorovanej, strany boli palety otvorené, chýbal v nich tovar, resp. tam boli palety ktoré boli z vnútra úplne prázdne. Podľa nej sa skladníci úmyselne snažili takýmto spôsobom zamaskovať niečo, čo v sklade nemalo byť, eventuálne maskovali to, o čom vedenie podniku nemalo vedieť. Ona, ako vedúca logistiky nedisponovala kľúčom od skladu. Do skladu sa dalo dostať tromi vchodmi. Hlavným vchodom, vchodom z priestoru MTZ a vchodom od výrobnej haly. Z výrobnej haly sa dalo do skladu logistiky dostať len v prípade, ak to fyzicky umožnil pracovník skladu, pretože v priestore skladu sa nachádzala fyzická zábrana na dverách vo forme petlice/ zástrče. V čase keď bol žalovaný PN a žalobca prijal do skladu L. D., táto tam nastúpila brigádnicky, pričom kľúče od skladu nemala. Ak chcela ísť do skladu, mohla tak urobiť len za prítomnosti skladníka.
Svedkyňa L. D. nastúpila pracovať do funkcie skladníka dňa 23. 05. 2006. Do 01. 06. 2006 bola zamestnaná ako brigádnička a od 01. 06. 2006 mala uzatvorenú riadnu pracovnú zmluvu. V júni, keď začala pracovať ako skladník, pri vyskladňovaní zistila, že niektoré palety boli už otvorené, chýbali v nich
kartóny s výrobkami, pričom z vonkajšej strany tieto budili dojem, že sú nedotknuté a úplné. Následne oznámila túto skutočnosť riaditeľovi a p. U.
Svedok U. N. opísal akým spôsobom sa dalo vojsť do skladu logistiky. Tvrdil, že do skladu bol prístup z výroby. V ranných hodinách mali prístup až do priestoru kancelárie aj vodiči. Medzi skladom logistiky a skladom MTZ sa nachádzali rolovacie dvere s mechanickou zábranou vo forme petlice/zástrče, ktorá bola namontovaná zo strany skladu logistiky. Kľúčik zo skladu logistiky sa nachádzal aj v skrinke na vrátnici, kde bol člen SBS. Táto nebola zapečatená. V sklade pracoval 2 roky. V roku 2005 sa vykonávala koncoročná inventúra, kde bol zistený schodok pri inventarizácii vo výške cca 5 000,-- Sk. V čase vykonávania inventúry bol na PN, preto sa jej fyzicky nezúčastnil.
Svedok C. X. tvrdil, že u žalobcu pracoval od času ako sa presťahovala „tyčinkáreň“ do Zvolena. Do 31. 03. 2006 bol zamestnancom spoločnosti. Každý rok sa vykonávala inventarizácia. Je pravdou, že pri každej inventarizácii bol zistený schodok, no väčšinou sa jednalo o zanedbateľnú čiastku asi do 2 000,-- Sk. Nevedel uviesť, kto okrem skladníkov mohol mať ešte kľúče, resp. koľko bolo kľúčov od skladu logistiky. Tvrdil, že kľúč ktorý sa mal nachádzať v skrinke na vrátnici a mal byť zapečatený - zapečatený nebol. Potvrdil, že na rolovacích dverách bola namontovaná mechanická zábrana vo forme petlice/zástrče, táto sa však dala cez prevŕtanú dierku otvoriť.
Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru: ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, kde znalcovi uložil za úlohu určiť, či bola inventúra vykonaná v dňoch 31. 05. 2006 - 02. 06. 2006 ku dňu 31. 05. 2006 robená zákonným spôsobom, v prípade ak tam boli nejaké porušenia, mal znalec uviesť aké. Znalec mal tiež určiť, či bol výsledok inventúry - schodok vo výške 6 202,857 Eur určený správne.
V podanom znaleckom posudku uviedol, že žalobca pri inventúre konanej dňa 31. 05. 2006 - 02. 06. 2006 nepostupoval v súlade so zákonom o účtovníctve č. 431/2002, ktorý v § 30 ods. 2/e ukladá, že inventúrny súpis musí obsahovať meno, priezvisko a podpisový záznam hmotne zodpovednej osoby za príslušný druh majetku, nakoľko v inventúrnom súpise nie sú uvedené podpisové záznamy hmotne zodpovedných osôb, ktoré odmietli uvedený inventúrny súpis podpísať z dôvodu neúčasti na uvedenej inventúre. Ostatné časti zákona o účtovníctve týkajúce sa inventúry zo strany žalobcu boli dodržané. Účtovné stavy po prepočítaní všetkých pohybov na skladoch výrobkov a tovarov od poslednej inventúry konanej k 31. 03. 2006 súhlasili s účtovnými stavmi, ktoré boli porovnávané pri inventúre k 31. 05. 2006. Celkové manko v spoločnosti žalobcu na inventúre ku dňu 31. 05. 2006 na skladoch č. 41, 60 a 62 bolo 157 031,34 Sk bez DPH. Pretože žalobca je organizáciou povinnou chýbajúci tovar zdaniť, celkový schodok na inventúre predstavoval 186 867,29 Sk s DPH (6 202,857 Eur).
Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce účinného do 31. 5. 2006 (zákon č. 321/2006 Z. z.), ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hodnoty, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo v časti bez jeho zavinenia.
Podľa § 189 ods. 3 citovaného zákona, podiel náhrady určený podľa ods. 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.
Podľa § 81a), e) citovaného zákona, zamestnanec je povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.
S poukazom na zhora uvedené zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dokazovanie, súd dospel k tomu istému záveru, ako v meritórnom rozhodnutí zo dňa 01. 03. 2010.
Tvrdenia žalovaného, ktorým popieral zodpovednosť za vzniknutý schodok súd považoval za účelové, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti nahradiť žalobcovi škodu. Žalovaný tvrdil, že kľúčik od skladu logistiky sa nachádzal v skrinke v priestore vrátnice, kde bol vždy člen SBS, ktorá nebola zapečatená. Súd mal za to, že ak žalovaný mal takéto informácie, bolo v prvom rade jeho povinnosťou upozorniť priameho nadriadeného, prípadne riaditeľa podniku o tejto skutočnosti. Pre prípad budúceho možného sporu, ktorý mohol predvídať, mal oznámiť túto skutočnosť písomne (aj na proti podpis) svojmu priamemu nadriadenému a dožadovať sa zjednania nápravy. Ani žalovaný, ani jeden zo skladníkov, ktorí ako svedkovia tiež túto skutočnosť potvrdili, nepreukázali, že vynaložili maximálne úsilie k tomu, aby tento stav zmenili. Museli si byť predsa všetci traja vedomí toho, že v prípade ak na škatuľke s uloženými kľúčmi nie je pečať, v nočných hodinách má možnosť nepovolaná osoba, či už slúžiaci člen SBS, alebo niekto iný dostať sa do skladu zásob bez použitia mechanického násilia po otvorení dverí kľúčom a odcudziť z priestoru tovar, ktorý sa tam nachádza. Neprozreteľne sa správal aj skladník C. X., ktorý potvrdil - tak ako skladník U. N., že sa nachádzala medzi skladom logistiky a skladom MTZ na rolovacích dverách mechanická zábrana z priestoru skladu logistiky, ktorá sa dala cez prevŕtanú dierku zo strany skladu MTZ otvoriť. Čo aj v tomto prípade bránilo jednému, či druhému skladníkovi, alebo žalovanému, ak sami vedeli o takomto spôsobe možného vniknutia nepovolanej osoby do skladu logistiky oznámiť túto skutočnosť priamemu nadriadenému, prípadne riaditeľovi podniku.
Takéto správanie žalovaného, ako aj oboch skladníkov súd vyhodnotil, ako veľmi nezodpovedné, nasvedčujúce zisteniu M. U., ktorá ako svedkyňa vypovedala o veľkom neporiadku v sklade logistiky a nedisciplinovanosti osôb, ktoré tu pracovali.
Ďalším závažným zistením bola tá skutočnosť, že L. D. objavila v sklade logistiky palety, ktorých neporušenosť bola „zakamuflovaná“. Zistila, že tieto zo strany ktorá nebola vizuálne priamo pohľadová, boli otvorené. Takýmto istým spôsobom bola „zakamuflovaná“ neporušenosť palety, ktorá sa nachádzala dokonca vo vrchnom rade skladového priestoru. Je nepravdepodobné, že zlodej v nočných hodinách kradne tovar nachádzajúci sa v palete uskladnenej na najvyššom rade skladového priestoru.
Dôvodnosť podanej žaloby nepriamo odôvodňuje aj správanie sa skladníka C. X., ktorý „bez problémov“ uhradil sumu, ktorú mu žalobca vypočítal a zosobnil. Ak by bol svedok C. X. presvedčený o svojej nevine, rozhodne by zosobnenú sumu žalobcovi dobrovoľne neuhradil a bránil by sa, hoci aj na súde, ako žalobca.
Znalec skonštatoval nesúlad so zákonom o účtovníctve pri vykonávaní inventarizácie len v tej časti, kde žalovaný nebol pri inventarizácii fyzicky prítomný ako osoba hmotne zodpovedná za tovar, ktorý bol predmetom inventarizácie. Všetky ostatné náležitosti právnej úpravy boli v súlade s ňou.
Súd považoval za logický ale aj správny postup žalobcu, ktorý vykonal inventarizáciu aj napriek tomu, že nebola prítomná osoba, ktorá mala uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti za tovar. Je logické, ak žalobca nemá „funkčný“ sklad logistiky a tovar je potrebné vyskladňovať, alebo nakladať každý deň, že v záujme starostlivého hospodára sa správa tak, aby zabezpečil plynulú činnosť aj v tejto časti závodu a to aj brigádnikom, ktorý v sklade pracuje do času, pokiaľ pôvodní zamestnanci „nebudú“ opäť v práci. Podľa názoru súdu žalovaný vedel, že sa bude robiť inventarizácia a z tohto dôvodu účelovo požiadal obvodného lekára o vystavenie pracovnej neschopnosti.
Je ťažko predstaviteľné, ako má postupovať zamestnávateľ, ak mu v jeden deň všetky osoby so spoločnou hmotnou zodpovednosťou na konkrétnom úseku neprídu na pracovisko. V takejto situácii môže reálne dôjsť až ku kolapsu na úseku, kde nie je možné prijať z výroby žiaden tovar na sklad, z ktorého sa ďalej distribuuje ďalším zákazníkom, resp. nemohol sa na sklad prijať ani (VOČ) tovar.
S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenia, ako aj uvedené skutočnosti, súd žalobe ako dôvodnej vyhovel.
Pretože bol žalobca v konaní úspešný, súd mu v zmysle zásady „úspechu účastníka v konaní“ priznal v súlade so zákonným ustanovením § 142 ods. 1 OSP náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku.
Podľa § 148 ods. 1 vety prvej OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil.
S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenie súd uložil povinnosť žalovanému, v konaní neúspešnému, zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen z titulu štátom preddavkovaných trov, ktoré pozostávali z priznaného znalečného vo výške 591,02 Eur a svedočného R. M. vo výške 15,80 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).