Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-188-2012.pdf
PDF · 112.04 KB
Case nature
Subarea
9C/188/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava proti odporcovi: Q. W., nar. XX.X.XXXX, bytom H., M.G. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom Važecká 16, Prešov, zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 1888,72 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1137,88 eur spolu s úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 25.01.2011 do zaplatenia.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 23,16 eur
Vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným súdu 4.9.2012 domáhal aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu 1888,72 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 25.1.2011 do zaplatenia a trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom 28.11.2008 zmluvu č. A XXXXXXX, ďalej 29.1.2003 zmluvu č. I a 21.12.2009 zmluvu č.I ktorých súčasťou boli Všeobecné podmienky. Podľa zmluvy navrhovateľ zapožičal odporcovi 3 ks SIM kárt. ktoré mu umožňovali využívať telekomunikačné služby a boli mu priradené telefónne čísla. Uplatnil si náhradu škody, ktorá mu vznikla za odpredané mobilné telefóny a telekomunikačné zariadenia Konvertor G-25E vo výške 560,84 eur a LG KU 990ivo výške 149,00 eur, Huawei E1752 USB modem vo výške 41 eur. Akciové ceny týchto zariadení boli 0,03 eur, 1,00 eur a 19 eur. Škoda ktorú navrhovateľ uplatnil predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou zvýhodnenou oproti trhovej ktorú odporca spôsobil tak, že sa zaviazal za tieto služby platiť počas viazanosti a následne porušil svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Zmluvná pokuta v zmluvách celkovo vo výške 963,88 eur mala plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody. Nebola dojednaná s úmyslom privodiť odporcovi neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu, mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku odporcu. Odporca podpísal prehlásenie že si je vedomý že mobilné telefóny a telekomunikačné zariadenia získal len z toho dôvodu v uvedenej cene, že sa zaviazal užívať telekomunikačné služby po dobu dohodnutú v dodatku. Odporca tiež nezaplatil za cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období od 14.8.2010 do 14.11.2010 sumu 1137,88 eur. Tieto faktúry pripojil k návrhu. Navrhovateľ pokusom o pokonávku z 10.1.2011 vyzval odporcu na zaplatenie faktúr. Na tieto výzvy odporca nereagoval. Preto si navrhovateľ
uplatnil úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni kedy uplynula lehota na dodatočné plnenie uvedená v pokuse o pokonávku t.j. od 25.1.2011.
Okrem faktúr navrhovateľ pripojil i prehľad transakcií na účte odporcu , zmluvy o pripojení s dodatkami a s všeobecnými podmienkami.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal odpor vedľajší účastník na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, na ul. Važeckej č. 16, právne zastúpený zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec. Odpor odôvodnil tým, že súdy v Slovenskej republike už judikovali že zmluvná pokuta používaná v zmluvách navrhovateľa je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je absolútne neplatná. Poukázali na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-618/2010 zo 14.6.2012, ktorý určuje, že vnútroštátny súd nemôže meniť obsah nekalej podmienky uvedenej v spotrebiteľskej zmluve a je vylúčené uplatnenie moderačného práva vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty. Navrhovateľ podľa neho porušil zákon č. 250/2007 Z.z.v § 4 ods.3 podľa ktorého predávajúci nesmie viazať predaj výrobkov alebo poskytovať služby na predaj iného výrobku, alebo na poskytnutie inej služby. Pokiaľ navrhovateľ vytvára zdanie že predáva mobilné telefóny samostatne, ide len o to aby sa na neho vzťahovalo i ustanovenie § 4 ods.3 písm. a/ tohto zákona, podľa ktorého sa za viazanie predaja nepovažuje, ak predávajúci predáva tieto výrobky a služby i samostatne. Paušalizovanú náhradu škody už judikatúra zakázala, lebo by nijakým spôsobom nebolo zohľadnené v akom rozsahu spotrebiteľ svoje záväzky porušil. Nevylučuje, že ak by bola viazanosť platná porušenie záväzku viazanosti môže navrhovateľovi spôsobiť škodu, musí však ísť o skutočnú, nie paušalizovanú škodu. Navrhli žalobu v časti žalovanej zmluvnej pokuty zamietnuť.Navrhovateľ namietol vstup vedľajšieho účastníka, súd jeho vstup do konania na strane odporcu pripustil. Odporca súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, uznal svoj dlh v celej výške 1888,72 eur.
Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie oboznámením listín predložených navrhovateľom: faktúr k poskytnutým službám, prehľadu transakcií na účte odporcu a zmlúv o pripojení s dodatkami a s všeobecnými podmienkami.
Súd zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ uzavrel s odporcom 28.11.2008 zmluvu č. A XXXXXXX, ďalej XX.X.XXXX zmluvu č. I a XX.XX.XXXX zmluvu č.I ktorých súčasťou boli Všeobecné podmienky. Podľa zmluvy navrhovateľ zapožičal odporcovi 3 ks SIM kárt. ktoré mu umožňovali využívať telekomunikačné služby a boli mu priradené telefónne čísla. Odporca za poskytnuté telefóny a telekomunikačné zariadenia zaplatil akciové ceny týchto zariadení 0,03 eur, 1,00 eur a 19 eur. Predajné ceny boli 560,88 eur, 150 eur, 60 eur. Podľa zmluvy č. A XXXXXXX, čl. 2.5 jej dodatku z 28.11. 2008, bol odporca povinný v prípade porušenia niektorej z povinností : zotrvať po dobu viazanosti v zmluvnom vzťahu, nepožiada o odpojenie, nedopustí sa konania ani ho neumožní na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy, alebo ju vypovedať z dôvodov porušenia povinností účastníka, bude mať aktivovanú službu Fiber net štart+ Fiber tv štart počas doby viazanosti, nezaplatí splatnú cenu služby, vykoná úkon smerujúci k ukončeniu platnosti dodatku zmluvy pred ukončením doby viazanosti bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu jeho platnosti, zaplatiť zmluvnú pokutu 683,88 eur.
Podľa zmluvy č. I čl. 2.5 jej dodatku z 21.12.2009, bol odporca povinný v prípade porušenia niektorej z povinností : zotrvať po dobu viazanosti v zmluvnom vzťahu a využívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty , nepožiada o odpojenie z prevádzky ani o dočasnú deaktiváciu SIM, nedopustí sa konania ani ho neumožní na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy, alebo ju vypovedať z dôvodov porušenia povinností účastníka, bude mať aktivovanú SIM na taký program, ako bol dohodnutý počas doby viazanosti, bude bez prerušenia užívať službu náhradný telefón, ďalej ak nezaplatí splatnú cenu služby, vykoná úkon smerujúci k ukončeniu platnosti dodatku zmluvy pred ukončením doby viazanosti bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu jeho platnosti, zaplatiť zmluvnú pokutu 200 eur.
Podľa zmluvy č. A4809061 čl. 2.5 jej dodatku z 21.12.2009, bol odporca povinný v prípade porušenia niektorej z povinností : zotrvať po dobu viazanosti v zmluvnom vzťahu a využívať služby poskytované
mu prostredníctvom SIM karty ,zotrvá v zmluvnom vzťahu, nepožiada o odpojenie z prevádzky ani o dočasnú deaktiváciu SIM, nedopustí sa konania ani ho neumožní na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy, alebo ju vypovedať z dôvodov porušenia povinností účastníka, bude mať aktivovanú SIM na taký program, ako bol dohodnutý počas doby viazanosti, bude bez prerušenia užívať službu náhradný telefón, ďalej ak nezaplatí splatnú cenu služby, jednostranne ukončí platnosť zmluvy pred ukončením doby viazanosti, vykoná úkon smerujúci k ukončeniu platnosti dodatku zmluvy pred ukončením doby viazanosti bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu jeho platnosti, zaplatiť zmluvnú pokutu 100 eur.
Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľatohto zákona (zákon nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a § 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa 01.01.2012, t.j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť a uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil zákon č. 610/2003 Z. z.). Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 610/2003 Z. z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Súd právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený zmluvami o pripojení posúdil
súd ako občianskoprávny vzťah, na dojednanú aplikáciu Obchodného zákonníka účastníkmi zmluvy súd neprihliadal, pretože ju považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko odporca ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah dodatku, ktorý nebol individuálne dojednaný a aplikácia Obchodného zákonníka je pre odporcu ako spotrebiteľa nevýhodná .Odporca uzavrel zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Súd mal preukázané, že právo na zaplatenie ceny poskytnutých služieb splatných v horeuvedenom období , ktoré navrhovateľ fakturoval odporca riadne a včas neuhradil. Preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Nakoľko odporca je v omeškaní s plnením peňažného dlhu prisúdil súd navrhovateľovi i úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy 743,56 .
V prevyšujúcej časti uplatnených zmluvných pokút spolu v sume 963,88 € spolu s uplatneným príslušenstvom z nich súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že predmetnou zmluvou bol medzi účastníkmi konania založený záväzkový právny vzťah, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie § 53 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka týkajúce sa neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Pre prípad porušenia zmluvných povinností dojednali navrhovateľ a odporca v zmluvách o pripojení vyššie uvedené pokuty. Z dokazovania vyplýva, že odporca neuhradil cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby riadne a včas. Na právny vzťah založený zmluvami o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah .Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).Navrhovateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách o pripojení . Nakoľko sporné zmluvy o pripojení sú spotrebiteľskými zmluvami je potrebné na ne aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa
K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v sporných zmluvách o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o
spotrebiteľský vzťah, musí byť dojednaná zmluvná pokuta, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Za neprijateľnú podmienku v zmluve treba považovať ustanovenie dojednávajúce zmluvnú pokutu pretože je to také dojednanie o zmluvnej pokute, kde “neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku alebo na konci viazanosti“. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre zmluvné pokuty, ktoré žiada žalobca od spotrebiteľa zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa. Súd ustálil, že zmluvná podmienka v dodatkoch k zmluvám o pripojení pod bodom 2.5, na základe ktorej v prípade porušenia niektorej z povinnosti účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu je neplatná. Navrhovateľovi priznal iba plnenie, predstavujúce nezaplatenú cenu služby spolu s úrokom z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.) a vo zvyšku žalobu zamietol, keďže z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie (zaplatenie zmluvnej pokuty) a odporcovi povinnosť plniť. Pokiaľ aj odporca záväzok uznal, je tento úkon v rozpore s ustanovením § 110 OZ, pretože na platnosť takéhoto úkonu sa vyžaduje aby dlh v čase uznania trval.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na rozhodnutie súdu bol úspech navrhovateľa v pomere úspechu vyšší o 20,5 %. Preto súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v tomto pomere z celkovo vynaložených trov. Neúspešnému vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov nepriznal. Vedľajší účastník sa domáhal náhrady trov konania s poukazom na to, že vstúpil do konania na podporu odporcu len čo sa týka paušálnej škody, v skutočnosti naďalej zmluvnej pokuty vo výške 750,84 eur. Toto tvrdenie nekorešponduje s oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania z 28.9.2012, pretože z tohto vyplýva že združenie vstúpilo do konania na podporu účastníka Q. W. ako vedľajší účastník. Naviac podľa názoru súdu nemôže vedľajší účastník vstúpiť len do časti sporu, pretože podľa § 93 O.s.p. takáto možnosť nevyplýva. Ustanovenie § 93 O.s.p. znie: ods.1/ ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa ods.2/ ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa ďalších odsekov tohto ustanovenia do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z toho teda vyplýva že vedľajší účastník vstupuje do celého konania na strane účastníka a má aj rovnaké práva a povinnosti, vyplývajúce z ďalších procesných ustanovení, teda i tých ktoré sa týkajú náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho)
alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 O.s.p.).