Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19CoP-45-2013.pdf
PDF · 77.27 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/45/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o mal. deti A.: E., nar. XX.XX.XXXX, D., nar. XX.XX.XXXX, C., nar. XX.XX.XXXX, R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G. J., deti rodičov S. A., bytom G. XXX, právne zastúpenej I.. K. T., advokátkou, so sídlom G. J., X. XX/XX a E. A., bytom G. XXX, t.č. Z., o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 12. februára 2013, č.k. 7P/126/2012-30, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd svojím rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22. novembra 2011, č.k. 4P/53/2011-55 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. E. zo sumy 26 Eur na 110 Eur, na mal. D. zo sumy 26 Eur na 80 Eur, na mal. C. zo sumy 26 Eur na 80 Eur a mal. R. zo sumy 26 Eur na 60 Eur mesačne od 01.11.2012, so splatnosťou vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, do rúk matky mal. detí. Rozhodol, že zameškané výživné na mal. deti E., D., C. a R., ktoré vzniklo zvýšením výživného za obdobie od 01.11.2012 do 28.02.2013 v sume 904 Eur, je otec povinný matke uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodil poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, ktorými mal preukázané, že nastala zmena pomerov, ktorá je dôvodom na zmenu rozhodnutia o rozsahu vyživovacej povinnosti k mal. deťom v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Mal preukázané, že výška mesačného príjmu matky nemôže postačovať na pokrytie základných potrieb mal. detí vo výške určenej rozsudkom zo dňa 22.11.2011. Pokiaľ sa otec nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a je zaradený do pracovného pomeru, kde dosahuje len minimálny príjem, svoju súčasnú nepriaznivú finančnú situáciu si zapríčinil vlastným zavinením, že sa dopustil trestnej činnosti voči mal. E.. Pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody ako živnostník podnikal v oblasti strojárenskej a stavebnej výroby a dosahoval priemerný mesačný zárobok vo výške 2.000 Eur až 3.000 Eur netto. Zohľadniac pomery na strane rodičov a na strane mal. detí rozhodol o zvýšení rozsahu vyživovacej povinnosti s účinnosťou od 01.11.2012 a zároveň rozhodol o nedoplatku na zročnom výživnom.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, ktorý súd prevzal od matky, že si svoju neschopnosť zarábať finančné prostriedky, a teda byť na slobode a nie vo výkone trestu odňatia slobody, zavinil sám. Do výkonu trestu sa dostal za údajný trestný čin, ktorého sa nedopustil. Pred súdom však nedokázal preukázať svoju nevinu. Uviedol, že kým bol na slobode, pracoval denne viac ako 12 hodín len preto, aby dokázal zabezpečiť svoju rodinu. Má povesť pracovitého a nekonfliktného človeka. Pred jeho „uväznením“ mala jeho rodina príjem okolo 3.000 Eur. Keďže je vo výkone trestu odňatia slobody, nie je možné, aby
zabezpečil plnenie svojej vyživovacej povinnosti v rozsahu poslednej právnej úpravy a už vôbec nie prispievať na výživu maloletých detí zvýšeným výživným, tak ako určil prvostupňový súd. Vo výkone trestu odňatia slobody dosahuje len minimálny príjem. Navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil, resp. návrh na zvýšenie výživného zamietol.
Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Vyslovila názor, že prvostupňový súd dôsledne vyhodnotil dôkaznú situáciu a dôvodne zastal názor, že pôvodne určené výživné nie je pre mal. deti postačujúce. Príjem, ktorý otec dosahoval, deťom zabezpečil určitý štandard, čo nemôže byť na ujmu detí, keď sa otec dostal do výkonu trestu. Otec si neuvedomuje, že nielen matku, ale aj deti vystavil neskonalej potupe, psychickým problémom, posmeškom, s ktorými sa najmä deti musia denne vyrovnávať. Otec si neuvedomuje dosah svojho trestného činu, ktorý spáchal, a za ktorý bol odsúdený. Do uvedenej situácie sa otec dostal sám, a preto súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, ktorý otcovi uložil povinnosť platiť výživné zodpovedajúce jeho príjmu na slobode pred trestným stíhaním.
Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v tomto zákonnom ustanovení. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že otec v podanom odvolaní vytýka prvostupňovému súdu, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keďže namieta, že je vo výkone trestu odňatia slobody a dosahuje len minimálny príjem. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že svoju nepriaznivú finančnú situáciu zapríčinil vlastným zavinením, keď sa dopustil trestnej činnosti voči mal. E.. Uplatnil tak odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.
Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ku ktorému mohlo dôjsť byť použitím iného právneho predpisu, než ktorý mal byť správne použitý, alebo síce aplikáciou správneho predpisu, ale nesprávnym výkladom.
V prejednávanej veci sa matka domáhala zvýšenia výživného na mal. deti tým, že rozsah vyživovacej povinnosti podľa poslednej právnej úpravy, ktorá bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22.11.2011, č.k. 4P/53/2011-55, nepostačuje na krytie potrieb mal. detí. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa významne zmenia pomery na strane dieťaťa alebo jeho rodičov. Súd prvého stupňa v preskúmavanej veci posudzoval rozsah vyživovacej povinnosti k mal. E., D., C. a R. v súlade s citovanou právnou úpravou a jej výkladom a správne porovnával, či v pomeroch účastníkov nastala taká zmena, ktorá odôvodňuje zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti, ktorá bola naposledy upravená rodičovskou dohodou zo dňa 22.11.2011, na základe ktorej boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal k povinnosti prispievať na ich výživu na každé dieťa po 26 Eur mesačne s účinnosťou od 01.12.2011. Okresný súd v dôsledku vykonaného dokazovania, ktoré otcom nie je podaným odvolaním spochybňované, rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti na mal. deti tak, keď zvýšil výživné s účinnosťou od 01.11.2012 zo strany otca na mal. E. zo sumy 26 Eur na 110 Eur, na mal. D. zo sumy 26 Eur na 80 Eur, na mal. C. zo sumy 26 Eur na 80 Eur a mal. R. zo sumy 26 Eur na 60 Eur. Okresný súd v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval, a z ktorých vyvodil svoje právne závery, prijaté závery primerane vysvetlil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 O.s.p., na ktoré v podrobnostiach poukazuje.
K námietkam otca, že je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody a v dôsledku toho má nepriaznivú finančnú situáciu, odvolací súd uvádza, že rozhodovacou činnosťou súdov bolo ustálené, že v zmysle článku 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti, deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento Ústavou zaručený princíp ochrany práv zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine s prihliadnutím na to, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pokiaľ sa rodič svojím úmyselným konaním, pre ktoré bol vo výkone väzby a následne odsúdený k výkonu trestu odňatia slobody, zbavil objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu mal. dieťaťu, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa. Dieťa nemôže trpieť za to, že rodič úmyselným konaním zbavil sa objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o zvýšení vyživovacej povinnosti k mal. deťom a rozhodnuté o nedoplatku na zročnom výživnom, potvrdil.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .