Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/3/2010

Potvrdené rozhodnutím 8Sžf/89/2013
„Identifikačné číslo spisu: 7010200050 Dátum vydania rozhodnutia: 21.05.2015 Meno a priezvisko: Mgr. Peter Melicher Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:7010200050.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: SKA METAL, s.r.o., so sídlom Trieda SNP 88, Košice 040 11 IČO: 44 794 690 (predtým INCITY, s.r.o., so sídlom Alžbetina 30, Košice, IČO: 36 579 149), zastúpený: JUDr. Martin Polák, advokát so sídlom Štúrova 7, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/223/14495-113008/2009/992517-r zo dňa 7. októbra 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/3/2010-52 zo dňa 22. mája 2013, jednohlasne, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/3/2010-52 zo dňa 22. mája 2013, p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu INCITY, s. r. o., Košice, Hlavná č. 6, zastúpeného advokátkou JUDr. Gabrielou Čechovou, AK Košice, Moldavská č. 8, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Banská Bystrica, Lazovná č. 63, v konaní o preskúmanie rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR zo dňa 07. 10. 2009 č. I/223/14495-113008/2009/992517-r, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Rozhodnutím zo 07. 10. 2009 č. I/223/14495-113008/2009/992517-r Daňové riaditeľstvo SR podľa č. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej iba zákon o správe daní a poplatkov) v znení neskorších predpisov potvrdilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice I zo dňa 01. 07. 2009 č. /Ben, ktorým bol podľa cit. zákona vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2007 v sume 494.356,10 eur s odôvodnením, že odvolacie námietky spočívajúce v tvrdení, že rozhodnutie správcu dane bolo vydané predčasne a vykonané dokazovanie je nedostatočné, pretože správca dane sa nedostatočne vysporiadal s faktúrami vystavenými spoločnosťou JUKOL, s. r. o., ktorými deklarovala dodanie tovaru v tuzemsku, považuje za neopodstatnené..

Žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Ako dôkaz sú použiteľné doklady len vtedy, ak údaje v nich obsiahnuté pravdivo odrážajú skutočnosť. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať záver, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej z vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Keďže ide o hmotnoprávne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti. Musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú skutočnosť. S poukazom na ustanovenie § 2 ods.6 zákona o správe daní a poplatkov sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie dane. Žalovaný ďalej konštatoval, že správca dane vykonal dokazovanie, pri ktorom nevychádzal len z faktúr a dokladov predložených žalobcom, ale overoval aj súvisiace skutočnosti (posúdenie dodania tovaru u odberateľov a dodávateľov, realizovanie prepravy a overenie prepravných dokladov v prepravných spoločnostiach) za účelom zistenia, či tovar bol dodaný v tuzemsku a či bol predmetom dane podľa o DPH v znení účinnom do 31. 12. 2007 (ďalej iba „zákon o DPH“). Podľa žalovaného správca dane šetreniami (dožiadaniami na príslušných správcov dane spoločností, ktoré vykonali prepravu tovaru, výpoveďami svedkov a medzinárodnou

výmenou informácií) a daňovou kontrolou objektívne spochybnil preukázanie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane predloženými faktúrami od spoločnosti JUKOL, s. r. o. Z dôkazov, ktoré nazhromaždil správca dane vyplýva, že dodanie tovaru sa neuskutočnilo v tuzemsku, ale v zahraničí, spoločnosti JUKOL, s. r. o., nevznikla daňová povinnosť pri dodaní tovaru žalobcovi, a preto žalobca nemá právo na odpočítanie dane. Podľa názoru žalovaného tento záver sa zakladá na objektívnom, pravdivom a úplnom zistení skutkového stavu veci. Žalovaný ďalej uviedol, že z prepravných dokladov CMR, ktoré boli vystavené prepravnou spoločnosťou a z ňou vystavených faktúr vyplýva, že miesto nakládky tovaru bol Terst a Genoa v Taliansku a miesto vykládky Čelakovice v ČR. Tieto doklady mal žalobca k dispozícii, vedel o ich obsahu, a preto vedel a mohol vedieť určiť miesto dodania tovaru v tomto konkrétnom prípade, pričom neprijal všetky opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby sa uistil, že obsah faktúr najmä v súvislosti s uvedením dane z pridanej hodnoty je v súlade so zákonom o DPH. Žalovaný konštatoval, že správca dane v súvislosti s obchodnou spoločnosťou JUKOL, s. r. o., zaobstaral dostatok dôkazov, a to aj bez toho, aby prenášal dôkazné bremeno na žalobcu, pričom nepožadoval predloženie dôkazov, ktorými žalobca nemohol disponovať. Poukázal na to, že správcom dane nebol spochybnený zdaniteľný obchod ako taký, ale jeho právne posúdenie.

Žalobca v odvolaní uviedol, že nevykonanie dôkazov vo vzťahu k JUKOL, s. r. o., spôsobilo neúplnosť dokazovania. Pre riešenie sporných otázok z nemožnosťou vykonania úkonov smerujúcich k inému nespolupracujúcemu subjektu žalobca v odvolaní poukázal na stanovisko generálnej advokátky prednesené na Európskom súdnom dvore vo veci C-409/04, obsahom ktorého je konštatovanie, že subjekt ktorý dokladovo doložil vykonanie obchodných transakcií, nemôže niesť zodpovednosť za konanie iného subjektu, najmä ak konanie tohto iného subjektu nebolo prešetrené v daňovom konaní a ak kontrolovaný daňový subjekt konal v dobrej viere. Poukázal na celý obsah rozhodnutia vo veci C-409/04 aj obdobnú metodickú úpravu Daňového riaditeľstva SR. K tejto odvolacej námietke žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nie je možné potvrdiť, že ide o identický skutkový stav. Tvrdenia žalobcu sú vytrhnuté z kontextu, keďže spomínaný rozsudok Európskeho súdneho dvora vychádza z iných skutkových okolností a je potrebné ho vnímať komplexne. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva nutnosť kvalifikácie dodávky tovaru alebo nadobudnutia tovaru vnútri spoločenstva na základe objektívnych dôkazov, ako je existencia fyzického pohybu tovaru medzi členskými štátmi (vnútri spoločenstva) v súvislosti s podmienkou oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktorá môže byť splnená len vtedy, ak tovar fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a tovar bol platiteľom dane dodaný osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte. V danom prípade nebolo sporné oslobodenie od dane, ale rozhodujúce bolo miesto dodania tovaru. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 13 ods.1 písm. a) zákona o DPH, podľa ktorého ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, miestom dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho preprava začína uskutočňovať. Prepravná trasa, napríklad prejazd kamiónov cez územie Slovenskej republiky nemá vplyv na určenie miesta dodania tovaru. Tovar dodaný v rámci zmluvného vzťahu spoločnosťou JUKOL, s. r. o. bol dodávkou tovaru bez odoslania alebo prepravy, t. j. nepohyblivou dodávkou tovaru a miestom dodania tovaru bolo miesto, kde sa tovar nachádzal v čase keď sa jeho dodanie uskutočňovalo, t.j. Belgicko a Taliansko. Preto žalovaný považoval záver správcu dane, že miestom dodania tovaru spoločnosťou JUKOL nie je tuzemsko a spoločnosti JUKOL, s. r. o., nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 zákona o DPH a žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z predmetných faktúr v zmysle § 49 ods.1 a 2 písm. a) zákona o DPH, pretože pri tomto dodaní nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku a nemohla byť voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku, za súladný s právnymi predpismi. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 21. 10. 2009.

Žalobou zo dňa 18. 12. 2009 podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 21. 12. 2009 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, vrátenia veci na ďalšie konanie a náhrady trov konania. V žalobe konštatoval, že nespochybňoval a nespochybňuje miesto nakládky Belgicko a Taliansko a miesto vykládky tovaru Čelakovice, ČR, pretože bol prepravcom tovaru, ktorý však prepravu tovaru zabezpečoval subdodávateľským spôsobom, čo vyplýva z faktúr, ktoré mal a má zaúčtované a zaevidované pre účely dane z pridanej hodnoty, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane. Tvrdil však, že bol zároveň odberateľom tovaru, ktorý nakúpil od dodávateľa JUKOL, s. r. o.. s miestom dodania tovaru Slovensko, a následne ho dodal do iného členského štátu, do ČR, čo je deklarované ako dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodené od dane podľa § 43 zákona o DPH. Bez vykonania dôkazov vo vzťahu k spoločnosti JUKOL, s. r. o., bez vypočutia dodávateľa tovaru pre spoločnosť JUKOL ako dôležitého článku k predmetu skúmania, považoval dokazovanie za neúplné, preto závery žalovaného, ktorý v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že závery správcu dane sa zakladajú na

objektívnom a pravdivom a úplnom zistení skutkového stavu veci a že konanie správcu dane nebolo v rozpore s platnými právnymi predpismi, sú stavané na hypotetických predpokladoch, domnienkach a indíciách, nemôžu tvoriť základ pre relevantné, záväzné a presvedčivo zaväzujúce rozhodnutia správneho orgánu. Ak sa žalovaný stotožňuje so závermi prvostupňového správneho orgánu, sám tak vytvára fiktívne konštrukcie o nepohyblivej dodávke tovaru a intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru v predmetných spoločnostiach, preto je nutné, aby ich argumentoval. Vo vzťahu k namietanému rozsudku Európskeho súdneho dvora č. C-409/04 žalobca uviedol, že nespochybňuje že skutkový základ pre toto rozhodnutie je odlišný od skutkového základu v tejto veci, ale poukazuje naň z dôvodu, že zakotvuje riešenie sporných otázok v súvislosti s nemožnosťou vykonania úkonov vo vzťahu k nespolupracujúcemu subjektu, ktorým spoločnosť JUKOL, s. r. o., Košice ako dodávateľ tovaru pre spoločnosť INCITY, s. r. o., Košice bola tak v čase riadnej daňovej kontroly, ako aj v čase opakovanej daňovej kontroly, ktorá so správcom dane nespolupracovala, na jeho výzvy nereagovala, nemala ani spracovanú evidenciu prvotných účtovných dokladov, ktorými by preukazovala relevantnosť tvrdení v podanom daňovom priznaní, čo je riešené tak, že pokiaľ sa dodatočne preukáže, že doklad vystavený zhotoviteľom nebol pravdivý, daňový subjekt o tom však nevedel a tiež vedieť nemohol a vykonal všetko v dobrej viere, nesmie mu byť odopreté uplatnenie nároku na odpočet DPH. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Podaním zo dňa 08. 02. 2010 doručeným súdu dňa 10. 02. 2010 žalobca rozšíril žalobné námietky o procesnú vadu spočívajúcu v tom, že správne orgány konali ako so zástupcom žalobcu s JUDr. Kostovčíkom, hoci udelenú plnú moc podpísal len jeden zo štatutárov, ktorí podľa zápisu v obchodnom registri konajú samostatne, ale písomnosti zakladajúce práva a povinnosti obchodnej spoločnosti podpisujú obaja konatelia spoločne.

V písomnom vyjadrení zo dňa 12. 03. 2010 žalovaný zo skutkových aj právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR, ako aj správneho orgánu prvého stupňa navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Postup správneho orgánu prvého stupňa považoval za súladný so zákonom.

Uviedol, že žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2007 uviedol nadmerný odpočet DPH vo výške 15.107.269,-- Sk. V kontrolovanom zdaňovacom období odpočítal daň prevažne z prijatých zdaniteľných plnení za nákup tovaru (zinok) od spoločnosti JUKOL, s. r. o., Pražská 2, Košice na základe faktúr, špecifikovaných v napadnutom rozhodnutí i rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca následne nakúpený tovar dodal do Českej republiky obchodnej spoločnosti DEMONTA TRADE, a. s., Železná 16/492, Brno. Dodanie tovaru bolo deklarované vystavenými faktúrami , ktoré boli rovnako špecifikovanými v napadnutom rozhodnutí i rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Dátum nákupu tovaru je totožný s dátumom predaja tovaru, zhodné je aj množstvo dodaného tovaru uvedeného na faktúrach s množstvom nakúpeného tovaru. Dodania tovaru do Českej republiky sú žalobcom deklarované ako dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodené od dane podľa § 43 zákona o DPH. V čase výkonu riadnej daňovej kontroly žalobcu Daňový úrad Košice II ako miestne príslušný správca dane preveroval u dodávateľa spoločnosti JUKOL, s. r. o., obchodné vzťahy so žalobcom. Splnomocnený zástupca spoločnosti JUKOL s. r. o., predložil správcovi dane dodávateľské a odberateľské faktúry, zoznam vydaných faktúr a výpis z účtu za január 2007. Evidenciu dane z pridanej hodnoty a účtovnú evidenciu splnomocnený zástupca správcovi dane nepredložil. Na faktúrach spoločnosti, ktoré sú vyčíslené bez dane z pridanej hodnoty, nie je uvedený ani spôsob prepravy tovaru, a k overeniu neboli predložené žiadne doklady o možnej preprave na územie Slovenskej republiky a o nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. Spomínaná spoločnosť v riadnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2007 údaje o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu (r.04 DP - § 11 zákona o DPH) neuviedla. Pretože správca dane nespochybňuje dodanie tovaru ako také, neskúmal dodanie tovaru ostatnými spoločnosťami v obchodnom reťazci. Na faktúrach, ktoré platiteľ JUKOL, s. r. o., vyhotovil pre žalobcu, sú uvedené evidenčné čísla motorových vozidiel, ktoré zabezpečovali prepravu, a ktoré sú totožné s evidenčnými číslami nákladných motorových vozidiel na faktúrach, ktoré žalobca vyhotovil pre spoločnosť DEMONTA TRADE, a. s., Brno, z čoho vyplýva, že tovar bol prepravený tými istými motorovými vozidlami.

Prepravu tovaru zabezpečoval žalobca prostredníctvom prepravných spoločností Trans V., L.. C.. I.., V. E. L. - L. L. C.. I.., F.. Faktúry za prepravu boli vystavené pre žalobcu, ktorý ich má zaúčtované a zaevidované v záznamoch pre účely dane z pridanej hodnoty za predmetné zdaňovacie obdobie.

Správca dane vykonal šetrenie dodávateľov prepravných služieb prostredníctvom dožiadaní a zistil, že miesta nakládky tovaru a začatia prepravy boli Antwerpy v Belgicku a Terst a Genoa v Taliansku a vykládky tovaru sa uskutočnili v Čelakoviciach a v Brne v ČR. Správca dane teda zistil, že údaje uvedené v medzinárodných nákladných listoch - CMR, na ktorých je uvedené miesto nakládok Košice a miesto vykládok ČR, ktoré žalobca predložil k opakovanej daňovej kontrole, nezodpovedajú skutočnostiam, ktoré zistil správca dane šetrením z dokladov získaných pri svedeckých výpovediach a dožiadaniami, z ktorých jednoznačne vyplýva, že tovar nebol prepravený z tuzemska, ale z Belgicka a Talianska a spoločnosť DEMONTA TRADE SE, a. s., síce správne priznala nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, ale nie zo Slovenska.

Správca dane kontrolou zistil, že sa jednalo o dodanie tovaru v rámci reťazového obchodu, pri ktorom išlo o predaj toho istého tovaru (predaj farebných kovov) medzi viacerými obchodnými spoločnosťami JUKOL, s. r. o., - INCITY, s. r. o. - DEMONTA TRADE SE, a. s. Prepravu tovaru zabezpečil a zaplatil žalobca, ktorý si u prepravcov objednal prepravu tovaru z Belgicka a Talianska do Českej republiky.

Žalovaný konštatoval, že pre účely správnej aplikácie zákona o DPH, jediný pohyb tovaru môže byť pripočítaný iba jednej z dvoch po sebe nasledujúcich dodávok, a to platí bez ohľadu na to, ktorá zo zdaniteľných osôb má právo disponovať s tovarom počas jeho zaslania alebo dopravy. Pretože len jedna dodávka v obchodnom reťazci môže byť spojená s prepravou, čiže pohyblivá, správca dane skúmal, ktorá dodávka tovaru je pohyblivá dodávka tovaru a ktorá je nepohyblivá dodávka. Pretože prepravu tovaru si zabezpečil žalobca v súvislosti s dodaním tovaru pre spoločnosť DEMONTA TRADE SE, a. s., a tovar bol prepravený na náklady žalobcu, ktorý si prepravu tovaru objednal a aj zaplatil, považuje sa dodávka tovaru žalobcom pre spoločnosť DEMONTRA TRADE SE, a. s., za pohyblivú dodávku, t.j. dodanie tovaru spojené s prepravou. V zmysle ustanovenia § 13 ods.1 písm. a) zákona o DPH ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, miestom dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho preprava začína uskutočňovať, tzn. v Belgicku a Taliansku.

Tovar dodaný v rámci zmluvného vzťahu spoločnosťou JUKOL, s. r. o., pre spoločnosť žalobcu bol na základe týchto skutočností dodávkou tovaru bez odoslania, alebo prepravy, t.j. nepohyblivou dodávkou tovaru a miestom dodania tovaru podľa ustanovenia § 13 ods.1 písm. c) zákona o DPH, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje, čo v danom prípade bolo tiež Belgicko a Taliansko.

V zmysle záverov Európskeho súdneho dvora (C-245/04), hoci dve po sebe nasledujúce dodávky zakladajú iba jediný pohyb tovaru, musia byť považované za časovo po sebe nasledujúce. Sprostredkujúci nadobúdateľ môže previesť na druhého nadobúdateľa právo disponovať s tovarom ako vlastník, iba ak ho predtým dostal od prvého predajcu, a preto v druhej dodávke môže dôjsť až po vykonaní prvej dodávky. Preto je jednoznačné, že ak je miestom dodania pri dodávke tovaru žalobcom pre spoločnosť DEMONTA TRADE SE, a. s., Belgicko a Taliansko, musí tak byť i v prípade dodávky tovaru spoločnosť JUKOL s.r.o. pre žalobcu. Dodávka tovaru vo vnútri spoločenstva predstavuje jedno a to isté hospodárske plnenie a dodávka tovaru má byť zdanená len jedenkrát, čo bolo splnené priznaním nadobudnutia tovaru z iného členského štátu spoločnosťou DEMONTA TRADE SE, a. s.

Správca dane na základe uvedeného vyvodil záver, že v zmysle ustanovenia § 2 ods.1 písm. a) zákona o DPH je predmetom dane dodanie tovaru v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou. V prípade dodania tovaru spoločnosťou JUKOL, s. r. o., miestom dodania tovaru na základe zistení správcu dane nie je tuzemsko, a preto tejto spoločnosti nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 zákona o DPH a žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z predmetných faktúr v zmysle § 49 ods.1 a 2 písm. a) zákona o DPH, pretože pri tomto dodaní nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku a nemohla byť voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku. Z týchto dôvodov správca dane neuznal nárok žalobcu na odpočítanie dane v celkovej sume 14.892.972,-- Sk.

Žalovaný nepovažoval za právne relevantnú námietku žalobcu, že nevykonanie dôkazov vo vzťahu k spoločnosti JUKOL, s. r. o., a to vypočutím dodávateľa tovaru pre túto spoločnosť, je dokazovanie

neúplné a jeho závery uvedené v dôvodoch žalobou napadnutého rozhodnutia sú stavané na hypotetických domnienkach a indíciách. Zdôraznil, že splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov preukazuje daňový subjekt. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je tiež na daňovom subjekte, t.j. platiteľovi dane z pridanej hodnoty. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom prioritou je pri hodnotení týchto dôkazov je ich pravdivosť a preukazná hodnota. Splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Faktúry musia jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti - objekt, subjekt i právnu skutočnosť. Ako dôkaz sú použiteľné len vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť. Keďže ide o hmotno-právne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci táto by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú skutočnosť. Preto k rozhodnutiu správcu dane či uznať alebo neuznať uplatňovaný nárok na odpočítanie dane nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy, ktorými sú podľa všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi. Správca dane daňovou kontrolou a šetreniami objektívne spochybnil preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok predloženými faktúrami vystavenými spoločnosťou JUKOL, s. r. o., Košice, ktorých vierohodnosť a pravdivosť s ohľadom na zistenia týkajúce sa predložených dôkazov a zákon o DPH nebola žalobcom preukázaná. Pravdivosť skutočností uvedených na faktúrach správca dane preveroval prostredníctvom dožiadaní u jednotlivých subdodávateľov prepravných služieb, ktorí prepravy fyzicky vykonali na základe evidenčných čísel motorových vozidiel uvedených na faktúrach alebo CMR. Tuzemské prepravné spoločnosti boli šetrené prostredníctvom dožiadaní na príslušné daňové úrady a prostredníctvom výpovedí svedkov a údaje od českých prepravcov boli získané prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií a odpovede na dožiadania. Z dokladov, ktoré správca dane získal, je zrejmé že miesto nakládky tovaru a začatia prepravy boli Antwerpy v Belgicku a Terst a Genoa v Taliansku a vykládky tovaru sa uskutočnili v Čelakoviciach v ČR. Z toho vyplýva záver, že dodanie tovaru obchodnou spoločnosťou JUKOL, s. r. o., pre žalobcu sa neuskutočnilo v tuzemsku, ale v zahraničí, preto spoločnosti JUKOL nevznikla daňová povinnosť pri dodaní tovaru pre žalobcu a žalobca nemá právo na odpočítanie dane pri dodaní tovaru od spoločnosti JUKOL, s. r. o. Žalovaný tvrdil, že správca dane si v súvislosti s obchodnou spoločnosťou JUKOL, s. r. o., zaobstaral dostatok dôkazov, a to aj bez toho aby dôkazné bremeno preniesol na žalobcu, pričom nepožadoval predloženie dôkazov, ktorými daňový subjekt nemohol disponovať. Pretože správca dane nespochybňoval dodanie tovaru ako také, neskúmal dodanie tovaru ostatnými spoločnosťami v obchodnom reťazci. Správca dane neuvádza v rozhodnutí ako dôvod neuznania nároku na odpočítanie dane to, že nebolo preukázané dodanie tovaru spoločnosťou JUKOL, s. r. o., pre žalobcu, ale to že v zmysle zákona o DPH je predmetom dane dodanie tovaru v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou. V prípade dodania tovaru spoločnosťou JUKOL s.r.o. miestom dodania tovaru nebolo tuzemsko, preto spoločnosti JUKOL, s. r. o., nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa zákona o DPH a žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z predmetných faktúr podľa a zákona o DPH, pretože pri tomto dodaní nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku a nemohla byť voči žalobcovi uplatnená iným platiteľom v tuzemsku.

Žalovaný nepovažoval za akceptovateľnú ani námietku žalobcu, týkajúcu sa povinnosti na daný prípad aplikovať rozsudok Európskeho súdneho dvora C-409/04, pretože predmetom právneho posúdenia v cit. rozsudku bolo oslobodenie „dodávky“ od dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a dôvodom vydania žalobou napadnutého rozhodnutia bolo neuznanie nároku na odpočítanie dane.

Žalovaný konštatoval, že nepopiera prednosť komunitárneho práva ani význam rozsudkov súdneho dvora ako dôležitého zdroja poznania práva z hľadiska vnútroštátnej právnej a súdnej praxe a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok súdneho dvora vo veci C-342/07, v zmysle ktorého právo na odpočet DPH možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu DPH, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Uplatnenie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty osobou podliehajúcou dani sa nevzťahuje k dani, ktorá je splatná výlučne z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Nárok nemožno uplatniť pokiaľ ide o daň, ktorá nezodpovedá určitému plneniu, buď z titulu že je vyššia ako právoplatne splatná daň, alebo z titulu že predmetné plnenie nepodlieha

dani z pridanej hodnoty. Nemožno odpočítať daň, ktorú platiteľ uskutočňujúci zdaniteľné obchody, musí odviesť on preto, že bola uvedená na faktúre.

Tiež z výroku rozsudku súdneho dvora vo veci C-439/04 a C-440/04 vyplýva, že ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane. Vzhľadom na to, že žalobca mal faktúry za prepravu vystavené prepravnými spoločnosťami k dispozícii, vedel o ich obsahu, a preto vedel a mohol vedieť určiť v tomto konkrétnom prípade miesto dodania tovaru, pričom neprijal všetky opatrenia, ktoré boli v jeho moci aby sa uistil, že obsah faktúr, hlavne v súvislosti s uvedením dane z pridanej hodnoty je v súlade so zákonom o DPH. Podľa názoru žalovaného žalobca nekonal v dobrej viere, pretože sám bol prepravcom tovaru, ktorú zabezpečoval subdodávateľským spôsobom, a aj sám v žalobe potvrdil, že vedel o tom, že miesto nakládky, t.j. miesto dodania tovaru je Taliansko a Belgicko, a nie tuzemsko, a teda vedel alebo musel vedieť, že tým, že spoločnosti JUKOL, s. r. o., nevznikla daňová povinnosť, nevznikol ani žalobcovi nárok na odpočítanie dane.

K námietkam uvedeným žalobcom v dodatku žaloby zo dňa 08. 02. 2010 žalovaný poukázal na ustanovenie , podľa ktorého žalobca môže rozsah napadnutia správneho rozhodnutia rozšíriť len v lehote podľa , ktorá už uplynula a ďalej zdôraznil, že tieto námietky neboli predmetom odvolania, preto žalovaný sa k nim vo svojom rozhodnutí nemohol vyjadriť a žiadal, aby krajský súd na toto doplnenie žaloby neprihliadal.

Súd podľa a nasl. postupom podľa , pre aplikáciu ktorého boli splnené všetky zákonné podmienky, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

Žalobca v žalobe namietal nedostatočnosť vykonaných dôkazov správcom dane vo vzťahu k jeho dodávateľovi spoločnosti JUKOL, s. r. o., a povinnosť správnych orgánov aplikovať komunitárne právo, konkrétne rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-409/04.

Z obsahu spisu vyplýva, že Daňový úrad Košice I dodatočným platobným výmerom z 01. 07. 2009 č. /Ben vyrubil žalobcovi podľa v znení neskorších predpisov rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie január 2007 v sume 494.356,10 eur. Dodatočný platobný výmer bol vydaný na podklade výsledkov opakovanej daňovej kontroly ukončenej prerokovaním protokolu zo dňa 29. 06. 2009 č. 695/320/553-54567/2009/Amri.

Z obsahu rozhodnutia, protokolu z vykonania opakovanej daňovej kontroly a administratívneho spisu vyplýva, že žalobca vykázal ako dodanie tovaru oslobodené od dane do iného členského štátu EHS dodanie tovaru (farebné kovy) pre spoločnosť DEMONTA TRADE SE, a. s., Brno, ČR. Splnenie podmienok oslobodenia žalobca preukazoval vyhlásením odberateľa o tom, že tovar zakúpený od žalobcu opustil územie SR a bol dovezený do ČR, prepravnými dokladmi CMR o uskutočnení prepravy z tuzemska do ČR, na ktorých je uvedené miesto nakládky Košice a vykládky ČR. Kontrolou faktúr o preprave správca dane zistil, že prepravu uskutočňoval žalobca dodávateľským spôsobom od tretích osôb. Na základe výsledkov medzinárodnej výmeny informácií, dožiadaním príslušných správcov daní subdodávateľov prepravy a výsluchom svedkov - štatutárov prepravných spoločností - správca dane zistil, že žalobcom predložené CMR nezodpovedajú skutočnosti, pretože miesto nakládky tovaru a začatia prepravy je mimo územia SR (Belgicko a Taliansko) a nejde teda o dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Pretože prepravu tovaru nevykonal odberateľ (DEMONTA TRADE, a. s.), nemohlo byť jeho vyhlásenie o preprave tovaru akceptované ako dôkaz.

Žalobca si v zdaňovacom období január 2007 odpočítal daň prevažne z prijatých zdaniteľných plnení za nákup tovaru (farebné kovy) od spoločnosti JUKOL, s. r. o., Košice, ktorý predložil správcovi dane zoznam vydaných faktúr, odberateľské a dodávateľské faktúry a výpis z účtu. Evidenciu DPH a účtovnú evidenciu nepredložil. Na faktúrach vystavených pre odberateľa - žalobcu nebolo vyčíslené DPH, pričom neboli predložené žiadne doklady o spôsobe prepravy tovaru na územie Slovenskej republiky z iného členského štátu. Bolo zistené, že JUKOL s. r. o. v riadnom daňovom priznaní za obdobie január 2007 údaje o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu neuviedol. Na faktúrach vystavených spomínanou obchodnou spoločnosťou pre žalobcu sú uvedené evidenčné čísla vozidiel,

ktoré zabezpečovali prepravu tovaru a sú totožné s evidenčnými číslami uvedenými na faktúrach žalobcu, ktoré vystavil pre odberateľa DEMONTA TRADE, a. s. Z toho logicky vyplýva, že tovar dodaný JUKOL, s. r. o., žalobcovi a následne DEMONTA TRADE, a. s., bol prepravený tými istými vozidlami. Prepravu zabezpečoval žalobca prostredníctvom subdodávateľov, a to Trans Karpatia, s. r. o., Košice a SD - prepravná spoločnosť, s. r. o., Bratislava. Faktúry vystavené týmito prepravnými spoločnosťami pre žalobcu zaplatil žalobca a má ich zaúčtované a zaevidované pre uplatnenie odpočtu DPH.

Výsluchom konateľa Trans Karpatia, s. r. o. Košice R. U. ako svedka bolo zistené, že miestom nakládky tovaru bol Terst a Genoa v Taliansku a miestom vykládky Čelakovice v ČR.

Zo svedeckej výpovede konateľa SD - prepravná spoločnosť, s. r. o., Bratislava K.. Y. V. bolo zistené, že miestom nakládky tovaru boli Antwerpy v Belgicku a vykládky Brno v ČR. Svedkovia zároveň predložili na podporu svojich tvrdení prepravné doklady CMR a faktúry.

Správca dane medzinárodnou výmenou informácií a dožiadaniami preukázal, že tovar na územie ČR nebol prepravený z tuzemska, ale z Belgicka a Talianska. Odberateľ žalobcu DEMONTA TRADE, a. s., správne priznal nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, aj keď nie zo SR. Ide teda o reťazový predaj toho istého tovaru medzi JUKOL, s. r. o., žalobcom a DEMONTA TRADE, a. s., pričom prepravu zabezpečoval žalobca, ktorý si objednal prepravu z Belgicka a Talianska do ČR.

Správca dane konštatoval, že v zmysle judikatúry Európskeho súdneho dvora (C-245/04) jediný pohyb tovaru môže byť pripočítaný iba jednej z dvoch po sebe nasledujúcich dodávok, a to bez ohľadu na to, ktorá zo zdaniteľných osôb má právo disponovať s tovarom počas jeho dopravy. Pretože žalobca si prepravu tovaru pre DEMONTA TRADE a.s. objednal a bola vykonaná na jeho náklady, správca dane mal za to, že ide o dodanie tovaru spojené s prepravou. S poukazom na ustanovenie § 13 ods.1 písm. a) zákona o DPH potom miestom dodania tovaru je Belgicko a Taliansko. Tovar dodaný v rámci zmluvného vzťahu JUKOL s.r.o. so žalobcom je potom dodávkou bez odoslania a prepravy a miestom dodania je podľa § 13 ods.1 písm. c) zákona o DPH miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa dodanie uskutočňuje, čiže tiež Belgicko a Taliansko. Pretože podľa § 2 ods.1 písm. a) zákona o DPH je predmetom dane dodanie tovaru v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, v prípade dodania tovaru spoločnosťou JUKOL, s. r. o., miestom dodania na základe zistení správcu dane nie je tuzemsko, JUKOL, s. r. o., nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku (§ 19 zákona o DPH) a žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods.1 a 2 písm. a) zákona o DPH, pretože pri tomto dodaní tovaru nemohla byť spoločnosťou JUKOL, s. r. o., uplatnená voči žalobcovi daňová povinnosť, ktorá ju nevznikla.

Proti dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, v ktorom rovnako ako v žalobe namietal nedostatočné dokazovanie, najmä vo vzťahu k s. r. o. JUKOL Košice a poukázal na stanovisko generálnej advokátky vo veci C-409/04 pre riešenie sporných otázok s nemožnosťou vykonania úkonov smerujúcich k inému nespolupracujúcemu subjektu.

O tomto odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

Podľa § 2 ods.1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou.

Podľa § 13 ods.1 písm. a), c) zákona o DPH miestom dodania tovaru: a) ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, b) ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.

Podľa § 19 ods.1 prvá veta zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

Podľa § 43 ods.1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru, alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 - 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a: a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar (§ 43 ods.5 zákona o DPH).

Podľa § 49 ods.1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané (§ 49 ods.2 zákona o DPH).

Podľa v znení neskorších predpisov sa pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu, alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Podľa § 29 ods.1 citovaného zákona dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.

Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods.2 citovaného zákona).

Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a podobne), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim (§ 29 ods.4 citovaného zákona).

Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 8 citovaného zákona).

Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu v danom prípade správne orgány náležitým spôsobom zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Tieto rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke.

Súd na základe dokazovania vykonaného v správnom konaní, vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, dospel k záveru, že námietka žalobcu, že vo vzťahu k jeho dodávateľovi JUKOL, s. r. o., správca dane nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, nie je dôvodná. Správca dane vykonal šetrenie u spoločnosti zabezpečujúcej prepravu tovaru pre žalobcu, vypočul ako svedkov ich štatutárov, ktorí mu predložili doklady, a to faktúry a CMR potvrdzujúce ich tvrdenia o preprave, predovšetkým o mieste vykládky a nakládky. Tieto doklady mal žalobca aj riadne zaúčtované a zavedené do evidencie DPH. Správca dane dožiadaniami u príslušných daňových úradov si zistené skutočnosti overil u prepravných spoločností, a tiež využil medzinárodnú výmenu informácií na zistenie skutočností týkajúcich sa odberateľa žalobcu v ČR. Podľa názoru súdu správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorým bolo zistené, že tovar, ktorý bol predmetom obchodného vzťahu medzi JUKOL, s. r. o., a žalobcom, nemal miesto dodania v tuzemsku. Zistenia správcu dane spochybnili pravdivosť a vierohodnosť faktúr a prepravných dokladov CMR predložených žalobcom, preto žalovaný správne

konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré sa z procesného hľadiska po tom, čo boli ním predložené dôkazy vyvrátené, opäť presúva na žalobcu. Údaje získané správcom dane boli dostatočné a jednoznačné pre posúdenie veci.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, týkajúcu sa aplikácie druhého výroku rozsudku Európskeho súdneho dvora C-409/2004 na daný prípad, je potrebné uviesť, že tento rozsudok vychádzal z iných skutkových zistení ako je tomu v prejednávanej veci. Uvedený spor sa líši od prejednávanej veci v tom, že tovar fyzicky neopustil územie členského štátu dodania, pričom v prejednávanej veci správca dane dodanie tovaru nespochybňoval. Žalobca sa dovolával aplikácie cit. rozsudku tvrdiac, že mu nesmie byť v postavení odberateľa na území SR odopreté uplatnenie nároku na odpočet DPH, pokiaľ sa dodatočne preukáže, že doklad vystavený zhotoviteľom bol nepravdivý, daňový subjekt o ňom nevedel a vedieť nemohol a vykonal všetko v dobrej viere. V danom prípade, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, ktorý medzi účastníkmi sporný nebol, žalobca vedel o mieste dodania tovaru, t.j. že miestom dodania tovaru nie je tuzemsko tak, ako to bolo uvedené v sporných faktúrach a napriek tomu si na základe nepravdivých údajov a faktúr odpočítal DPH na vstupe za dodávku tovaru od spoločnosti JUKOL, s. r. o., Košice. Žalobca mal vedomosť z akého a do akého miesta sa dodávka tovaru uskutočnila, pretože túto sám zabezpečoval subdodávateľským spôsobom, a preto mal a mohol vedieť, že v danom prípade si nemôže odpočítať daň podľa zákona o DPH pre absenciu daňovej povinnosti u dodávateľa JUKOL, s. r. o.

Žalobca rozšíril žalobné námietky o tvrdenie, že obidve rozhodnutia správnych orgánov trpia procesnou vadou konania, pretože žalobca nebol v daňovom konaní právne relevantne zastúpený, keďže plnomocenstva udelené JUDr. Kostovčíkovi neboli podpísané dvoma konateľmi tak, ako to vyplýva zo spoločenskej zmluvy, ktorou bol žalobca založený, a podľa ktorej sa vyžaduje pre právne relevantné zastúpenie s účinkami procesnými a hmotno-právnymi jeho udelenie dvoma konateľmi. Pretože správne orgány túto vadu neodstránili ich rozhodnutia treba považovať za nulitné. Súd z výpisu obchodného registra Okresného súdu Košice I vložky č. 17870/V zistil, že za spoločnosť INCITY, s. r. o., konajú konatelia spoločnosti samostatne, pričom písomnosti zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti podpisujú dvaja konatelia spoločne, a to tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému menu spoločnosti pripoja svoje vlastnoručné podpisy. Súd považuje za správny názor žalovaného, že udelenia plnomocenstva nie je písomnosťou zakladajúcou práva a povinnosti spoločnosti, a preto skutočnosť, že plnomocenstvo bolo podpísané iba jedným z konateľov, nemá za následok takú procesnú vadu konania, ktorá by spôsobila nulitu rozhodnutí správnych orgánov.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, žalobu žalobcu jednomyseľne ( v znení účinnom od 01. 05. 2011) podľa ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.