Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/50/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, na verejnom zasadnutí 22. mája 2013, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, prejednal odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 11.03.2013, sp.zn. a takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc sám v zmysle obžalovaného W. Z. o d s u d z u j e podľa Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného W. Z. na výkon trestu zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

V ostatných častiach zostáva rozsudok okresného súdu nezmenený.

odôvodnenie:

z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 14.12.2011 prostredníctvom obchodného zástupcu spoločnosti Provident Financial s.r.o. požiadal o poskytnutie úveru vo výške 300,- Eur, pričom do žiadosti o úver - zákazníckej karty uviedol nepravdivé údaje o svojich príjmoch, kde uviedol mzdu vo výške 289,- Eur, pričom v danom čase bol nezamestnaný a nebol poberateľom žiadnej sociálnej dávky, následne bol úver schválený a dňa 14.12.2011 uzatvorená úverová zmluva č. XXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 300,- Eur, ktorý prevzal, zaviazal sa splácať v pravidelných 45 týždenných splátkach, avšak úver podľa dohodnutých podmienok nesplácal, čím spôsobil pre spoločnosť Provident Financial s.r.o., Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, škodu vo výške 300,- Eur.

Za to bol odsúdený podľa Tr. zák. s použitím , Tr. zák., a Tr. zák. na trest povinnej práce vo výmere 200 hodín. Podľa mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Provident Financial, s.r.o. Bratislava, Mlynské Nivy 49, škodu v sume 247,- Eur a so zvyškom nároku bola táto poškodená strana podľa odkázaná na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor, čo do výroku o treste, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku v tejto časti a uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Okresný prokurátor vyslovil názor, že uložený trest neplní svoju výchovnú funkciu z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie a nezabraňuje obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Vzhľadom na doterajší život obžalovaného mu mal byť uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Poukázal na skutočnosti, že sa obžalovaný dopustil v krátkom na seba nadväzujúcom období opakovane trestnej činnosti, keď rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 28.03.2011 bol uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom. V skúšobnej dobe tohto trestu sa však neosvedčil a bol nariadený jeho výkon. Následne opätovne dňa 30.11.2011 bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Tieto predchádzajúce odsúdenia a nepodmienečné tresty odňatia slobody ho vedú k názoru, že je neprimerané v súčasnej dobe ukladať obžalovanému trest povinnej práce. Tiež poukázal na skutočnosť, že najprv v tejto veci súd trestným rozkazom zo 14.12.2012 uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody a bez zmeny dôkaznej situácie na hlavnom pojednávaní potom ukladal v napadnutom rozsudku už trest povinnej práce. Tiež vyslovil názor, že samotná skutočnosť, že ide o osobu, ktorá dovŕšila 20 rokov veku, neodôvodňuje takýto druh trestu. Možno preukázať, že je schopný viesť riadny život, mal už v minulosti v skúšobnej dobe prvého odsúdenia, pritom sa neosvedčil a dopustil sa celkove troch trestných činov.

Obžalovaný a obhajca na verejnom zasadnutí vo svojich návrhoch navrhli zamietnuť odvolanie okresného prokurátora v stručnosti v tom smere, že uložený trest je zákonný.

Krajský súd na základe odvolania okresného prokurátora preskúmal v zmysle ust. , zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým smerovalo odvolanie okresného prokurátora, ako aj správnosť postupu konania v tejto časti, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku a zistil, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné.

Treba konštatovať, že v predmetnej veci obžalovaný v prípravnom konaní, ale potom aj na hlavnom pojednávaní uznal svoju vinu, preto bolo vykonané dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste a náhrade škody, odvolanie bolo podané jedine okresným prokurátorom, a to len čo do výroku o treste, preto len v tej časti aj odvolací súd preskúmaval napadnutý rozsudok.

Skúmajúc zákonnosť výroku o treste, krajský súd dospel k inému názoru, ako súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, preto v tejto časti napadnutý rozsudok zrušil podľa , a následne rozhodujúc sám v zmysle rozhodol vo výroku o treste. Pri preskúmaní všetkých významných skutočností pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu v zmysle , Tr. zák. odvolací súd dospel k záveru, že u obžalovaného nemôže uložený trest povinnej práce splniť zákonom sledovaný účel, tento účel môže splniť jedine nepodmienečný trest odňatia slobody, hoci aj na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby prečinu úverového podvodu podľa Tr. zák., z ktorého bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného napadnutým rozsudkom. Je pravdou, že obžalovanému poľahčovalo, že sa priznal k spáchaniu predmetnej trestnej činnosti a túto aj oľutoval, čím je daná poľahčujúca okolnosť v zmysle Tr. zák. Na druhej strane však obžalovanému priťažuje, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený, pritom odvolací súd musel prihliadnuť k tejto priťažujúcej okolnosti vzhľadom na obdive predchádzajúce odsúdenia, a to rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, sp.zn. , ktorý sa stal právoplatným 28.03.2011 a bol odsúdený podľa Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov s určením skúšobnej doby dvoch rokov a bol mu uložený aj probačný dohľad, ktorý trest mal plynúť 28.03.2013. Odsúdený však počas tejto skúšobnej doby neviedol riadny život a podľa rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 30.11.2011, sp.zn. sa dopustil prečinu krádeže podľa Tr. zák., bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a tento trest už aj vykonal 27.04.2012. V súčasnosti však vykonáva trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov z prvého rozsudku, výkon ktorého bol nariadený uznesením okresného súdu z 26.03.2012, keďže sa neosvedčil v skúšobnej dobe pre spáchanie spomínaného prečinu.

Treba uviesť, že prvého skutku sa dopustil 20.10.2010, teda zločinu lúpeže, následne sa dopustil v skúšobnej dobe tohto podmienečne odloženého trestu 20.07.2011 skutku prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a teraz prejednávaného skutku sa dopustil 14.12.2011, dva dni pred

právoplatnosťou rozsudku, sp.zn. , keď tento rozsudok sa stal právoplatným 16.12.2011 a z tohto pohľadu nemohol byť potom obžalovanému ukladaný súhrnný trest, lebo prejednávaný skutok spáchal dva dni pred nadobudnutím právoplatnosti tohto rozsudku. Odvolací súd však prihliadol k tejto skutočnosti a k tomuto skutku a trestu ako priťažujúcej okolnosti, predovšetkým však nemohol prehliadnuť a nevyhodnotiť v neprospech obžalovaného tú skutočnosť, že teraz prejednávaného skutku sa hlavne dopustil počas plynutia skúšobnej doby dvojročného podmienečného trestu za zločin lúpeže, keď výkon tohto trestu bol nariadený až 26.03.2012 pre iný spomínaný skutok a právoplatné odsúdenie z 30.11.2012.

Z týchto skutočností potom možno vyvodiť, že pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností boli splnené podmienky pre ukladanie trestu v základnej sadzbe trestného činu, resp. prečinu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., ktorá je stanovená v rozmedzí jedného až piatich rokov, odvolací súd ukladal nepodmienečný trest na dolnej hranici trestnej sadzby s prihliadnutím na v podstate sústavnú a trestnú činnosť majetkovej ako aj násilnej povahy, páchanej obžalovaným vo veľmi krátkom časovom slede, od nula do dvoch rokov prejednávaného prečinu, za ktorý mu bol v jednom prípade uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov, ktorý vykonal a potom teraz prejednávaného prečinu. Tieto okolnosti vedú odvolací súd k jednoznačnému záveru, že u obžalovaného zákonom sledovaný účel nemôže splniť iný druh trestu ako nepodmienečný, hoci uložený na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, a to s prihliadnutím na osobu obžalovaného, ako aj nevyhnutné podmienky individuálnej a generálnej prevencie.

Obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do najmiernejšej skupiny stráženia odsúdených, s prihliadnutím na tú skutočnosť, že pred spáchaním tohto skutku nebol odsúdený potrestaný a vo výkone trestu pre iný úmyselný trestný čin.

V podstatných častiach odvolací súd rozsudok okresného súdu nepreskúmaval z vyššie uvedených dôvodov a v tejto časti, kde bol preskúmaný rozsudok odvolacím súdom na podklade odvolania okresného prokurátora, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a dôvodnosť podaného odvolania okresným prokurátorom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.