Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-151-2012.pdf
PDF · 81.53 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/151/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členov senátu JUDr. Natálie Čekanovej a JUDr. Ondreja Samaša v právnej veci žalobcu: A P I A G R A, klimatizácie a vetranie, spol. s r.o., so sídlom Slanická č. 36, 029 43 Zubrohlava, IČO: 31 578 977 zastúpeného N.. C. D., advokátom so sídlom D. XXX/XX, T. proti žalovanému: DMK - BAU, s.r.o. so sídlom Kúpeľná 4, 914 51 Trenčianske Teplice, IČO: 36 297 011, zastúpeného N.. N. Y., advokátom so sídlom G. X, XXX XX U. U. o zaplatenie 3 653,49 s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/193/2011-38 zo dňa 29. júna 2012 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 178,46 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu N.. C. D., advokáta, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 653,49 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 16.10.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 992,33 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu N.. C. D., advokáta, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe dokazovania vykonaného oboznámením sa s obsahom žaloby, s faktúrou č. 20100356 vystavenou dňa 30.09.2010 na sumu 6 153,49 eur splatnou dňa 15.10.2010, objednávkou č. 37/2010, montážnym denníkom, cenovou ponukou, výpisom z podnikateľského účtu žalobcu zo dňa 30.10.2010, s obsahom odporu proti platobnému rozkazu, s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu a s výpismi z obchodného registra žalobcu i žalovaného mal za preukázané, že objednávkou č. 37/2010 zo dňa 07.12.2009 si žalovaný u žalobcu objednal dodávku a montáž VZT zariadenia v zmysle cenovej ponuky č. 230/09/2010 zo dňa 13.09.2010, a to za sumu 5 171 eur bez DPH. Z montážneho denníka zo dňa 30.09.2010 vyplynulo, že žalobca dielo vykonal a následne dňa 30.09.2010 vystavil žalovanému faktúru. 20100356 na sumu 6 153,49 eur (5 171 eur bez DPH) splatnú dňa 15.10.2010. Z tejto faktúry dňa 29.10.210 žalovaný uhradil na účet žalobcu sumu 2 500 eur, avšak zvyšok doposiaľ nezaplatil. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 536 a nasl. Obch. zák. a konštatoval, že žalovaný ako objednávateľ si nesplnil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu zo zmluvy o dielo, keď napriek tomu, že žalobca mu poskytol plnenie v dohodnutom rozsahu, neuhradil mu v plnej výške dohodnutú cenu diela, ale len jej časť. Toto čiastočné plnenie súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 323 Obch. zák. v nadväznosti na ust. § 407 ods. 3 Obch. zák. vyhodnotil ako uznanie záväzku. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca neodovzdal dielo, neodskúšal jeho funkčnosť a nedoložil skúšobný protokol, súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 554 ods. 1, 3 a § 555 ods. 2 zdôraznil, že povinnosť vykonať skúšky a odovzdať skúšobný protokol za účelom splnenia povinnosti vykonať dielo existuje v prípade zmluvy o dielo, iba ak to bolo dojednané v zmluve. Takéto dojednanie žalovaný nepreukázal.
Žalobca splnil svoju povinnosť vykonať dielo tak, že umožnil žalovanému s ním nakladať v mieste jeho vykonania. Z týchto dôvodov žalobe o zaplatenie 3 453,49 eur vyhovel. Keďže žalovaný sa dostal s úhradou nedoplatku ceny diela do omeškania, uložil mu povinnosť zaplatiť žalobcovi aj 9% ročný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, a to v sadzbe určenej podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v spojení s ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 ods. 1 Nar. vl. č. 87/1995, keď v období od 13.05.2009 do 12.04.2011 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1%. Výrok o náhrade trov konania odôvodil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo vec plný úspech priznal náhradu trov spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 219 eur a 773,33 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo aby ho zmenil tak, že žalobu zamietne. Poukázal na skutočnosť, že už v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že žalobca neodskúšal funkčnosť diela, nedodal mu certifikáty a skúšobný protokol a že dielo mu neodovzdal. Je pravdou, že nebolo v písomnej forme dojednané splnenie takejto povinnosti, avšak nemožno sa stotožniť so záverom prvostupňového súdu, že žalobca splnil povinnosť vykonať dielo tak, že mu s ním umožnil nakladať v mieste jeho vykonania. Táto argumentácia je v priamom rozpore s § 554 ods. 1 Obch. zák., ktoré súd prvého stupňa síce citoval, avšak dôsledne ho neaplikoval. Nie je zrejmé, čo slovným spojením „umožnenie nakladania“ súd mienil vyjadriť, je však nepochybné, že žalobca mu dielo neodovzdal tak, ako to predpokladá us.t. § 554 Obch. zák., ani ho na prevzatie nevyzval. Fakturácia bola preto predčasná. Ďalej spochybnil súdom konštatovanú skutočnosť, že zaplatením sumy 2 500 eur na účet žalobcu došlo k uznaniu zvyšku dlhu. Poukázal na to, že faktúra bola vystavená až 30.09.2010, avšak sumu 2 500 eur poukázal na účet žalobcu už 29.10.2010. Nešlo o plnenie na faktúru, ale o preddavok, preto touto platbou nemohlo ísť o uznanie zvyšnej časti dlhu, nakoľko v čase zaplatenia tohto preddavku on vôbec nepoznal výšku dlhu. Okrem toho, právny inštitút uznania dlhu čiastočným plnením je len právnou domnienkou, a zo žiadneho jeho prejavu, či už voči žalobcovi alebo voči súdu, nemožno vyvodiť takýto záver. Odôvodnenie rozsudku je zmätočné, neúplné a nie je súladné s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnil a vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a správne vo veci rozhodol. Zdôraznil, že žalovaný v konaní pred súdom prvého stupňa nespochybnil a nepreukázal opak jeho tvrdení, ktoré vychádzali z listinných dôkazov. Uviedol, že účastníci sú povinní svoje tvrdenia nielen prezentovať, ale aj preukázať a v danej veci bolo z jeho strany nepochybne preukázané, že v prospech žalovaného vykonal uvedené práce (o čom svedčí záznam v montážnom denníku potvrdený zástupcom žalovaného zo dňa 30.09.2010) a že cenu za ne fakturoval v zmysle cenovej ponuky faktúrou č. 20100356 vystavenou dňa 30.09.2010 na sumu 6 153,49 eur s dátumom splatnosti 15.10.2010. Žalovaný vykonal čiastočnú úhradu vo výške 2 500 eur dňa 29.10.2010 a ako už bolo preukázané pred súdom prvého stupňa, napriek viacerým upomienkam zostatok fakturovanej sumy doposiaľ neuhradil. Uviedol, že tvrdenia žalovaného sú len účelové s cieľom oddialiť úhradu ceny diela, nakoľko faktúru nerozporoval. Ak by nesúhlasil s predmetnou faktúrou, bol povinný vrátiť mu ju.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
Žalovaný založil dôvody svojho odvolania na tvrdení, že súd prvého stupňa nemal pre právny záver vyslovený v napadnutom rozsudku náležite zistený skutkový stav a že vykonané dôkazy nesprávne vyhodnodil, keď vyvodil záver, že žalobca ako zhotoviteľ splnil svoju povinnosť zo zmluvy o dielo tým, že mu umožnil s dielom nakladať, a že v dôsledku čiastočnej úhrady na účet žalobcu vo výške 2 500 eur možno usúdiť, že týmto čiastočným plnením žalovaný uznal aj zvyšnú časť dlhu. Žalovaný bol názoru, že pre takýto záver nemal súd prvého stupňa podklad vo vykonanom dokazovaní, lebo žalobca nijako nepreukázal, že dielo odovzdal. Tvrdil, že pokiaľ plnil žalobcovi sumu 2 500 eur, nešlo o plnenie na úhradu faktúry č. 20100356, ale o zálohovú platbu, čo žalovaný odôvodňoval tým, že faktúra bola vystavená až 30.09.2010, avšak preddavok bol poukázaný už 29.10.2010.
Odvolací súd sa s argumentáciou žalovaného prezentovanou v odvolaní nestotožnil a v plnom rozsahu poukazuje na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, na odôvodnenie ktorého v podrobnostiach odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd zdôrazňuje, že z dôkazov predložených žalobcom nepochybne vyplynulo, že dielo v zmysle objednávky žalovaného vykonal a to, že bolo riadne ukončené a odovzdané vyplýva nielen z montážneho denníka zo dňa 30.09.2010, ale aj zo skutočnosti, že žalovaný od tohto momentu žalobcovi nevytkol vady diela, nereklamoval ho, nevyzval ho k ukončeniu a odovzdaniu (ak tvrdí, že mu dielo nebolo riadne odovzdané). Správny je záver prvostupňového súdu aj v tom smere, že žalovaný nepreukázal dojednanie, z ktorého by vyplývala žalobcovi povinnosť odovzdať protokol o vykonaní skúšok. Zo žiadneho z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise nemožno vyvodiť, že by žalovaný akýmkoľvek spôsobom namietal vady alebo neúplnosť zhotovovaného diela, preto súd prvého stupňa správne na vec aplikoval ust. § 544 ods. 1, 3 Obch. zák., pričom tento správny právny záver o riadnom ukončení a odovzdaní diela vyvodil zo skutkových zistení majúcich dostatočný podklad vo vykonanom dokazovaní. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného o tom, že plnenie vo výške 2 500 eur nebolo, a ani nemohlo byť plnením na úhradu faktúry č. 20100356 vystavenej dňa 30.09.2010. Predmetná faktúra totiž bola splatná dňa 15.10.2010 a keďže žalovaný plnil na účet žalobcu dňa 30.10.2010, teda po splatnosti predmetnej faktúry, súd prvého stupňa toto plnenie správne vyhodnotil ako plnenie majúce účinky uznania zvyšku dlhu v zmysle § 407 ods. 3 v spojení s ust. § 323 ods. 1, 2 Obch. zák. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, čo mal žalovaný na mysli, keď argumentoval tým, že platba 2 500 eur poukázaná na účet žalobcu dňa 29.10.2010 nemohla byť platbou na úhradu faktúry vystavenej dňa 29.09.2010, splatnej dňa 15.10.2010. Žalovaný si zrejme neuvedomil postupnosť a časový sled jednotlivých úkonov.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa vecou dôkladne zaoberal a vyhodnotil účastníkmi produkované tvrdenia a predložené dôkazy. Na základe takto zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil aplikáciou ust. § 536 a nasl. Obch. zák. upravujúcich zmluvu o dielo a § 369 ods. 1 Obch. zák. upravujúceho omeškania dlžníka s plnením peňažného záväzku a náležite svoje rozhodnutie odôvodnil. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov spočívajúcich v odmene advokáta za poskytnutú právnu službu - za vyjadrenie k odvolaniu a 141,09 eur, paušálna náhrada 7,63 eur, 20 % DPH 29,74 eur, všetko v súlade s prísl. ust. vyhl.č. 655/2004 Z.z. Trovy odvolacieho konania tak celkom predstavujú sumu 178,46 eur.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.