Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_2S-175-2011.pdf
PDF · 90.59 KB
No categories available
2S/175/2011
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1. A. V., R. 2, L., 2. J. D., R. 2, L., 3. K.. B. D., R. 2, L., 4. H.. J. F., R. 2, L., 5. F. F., R. 2, L., 6. J.. F. S., R. 4, L., 7. A.. H. J., J. 1, L., 8. A.. H. B., J. 1, L., 9. X. B., J. 1, L., XX. H.. J. J., J. 1, L., XX. A.. H. L., J. 1, L., XX. Y. L., J. 1, L., všetci zastúpení: JUDr. Erika Filkusová, advokátka, Timravina 7, Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, za účasti spoločnosti: IPP Services, s.r.o., Slávičie údolie 31, Bratislava, zastúpený: Mgr. Tomáš Szabo, advokát, Radvanská 23, Bratislava, o žalobe podanej podľa § 250b ods. 2 O.s.p., jednohlasne, takto
rozhodol:
Súd ukladá žalovanému povinnosť doručiť žalobcom rozhodnutie č. 2761/54646/2010/URS/Kul-G/117 zo dňa 07.12.2010 v lehote 20 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Žalobou podanou podľa ustanovenia § 250b ods. 2 O.s.p. žalobcovia žiadali o vydanie uznesenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcom rozhodnutie č. XXXX/XXXXX/XXXX/URS/Kul-G/ XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalovaný ako príslušný stavebný úrad podľa §§ 41 a 68 stavebného zákona a §§ 4 a 10 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. povolil stavebníkovi - spoločnosti IPP Services, s.r.o. zmenu stavby pred dokončením: „P. garáž - X.. C. G., L.“. B. rozostavanej stavby spočívala v navýšení podzemných podlaží z dvoch na štyri a z toho vyplývajúcej zvýšenej kapacity podzemnej garáže zo 140 na XXX státí. Napojenie na inžinierske siete, dopravné napojenie a architektúra stavby ostali nezmenené.
Žalobcovia uviedli, že žalovaný v zlúčenom územnom a stavebnom konaní povolil dňa 27.07.2010 stavebníkovi stavbu hromadnej garáže, pričom začatie konania v tomto prípade oznámil známym účastníkom konania verejnou vyhláškou. Žalobcovia ako vlastníci pozemkov a stavieb boli účastníkmi uvedeného konania. Stavebník dňa 27.10.2010 požiadal o zmenu stavby pred dokončením, avšak rozhodnutie o povolení žiadanej zmeny stavby pred dokončením zo dňa 07.12.2010 už žalobcom doručené nebolo. Žalobcovia poukázali na § 34 ods. 2 a § 59 ods. 1, 2 stavebného zákona s tým, že sú vlastníkmi bytov a domov, v ktorých bývajú a sú priamo dotknutými účastníkmi stavebného konania. Poukázali tiež na § 139 ods. 2 písm. d/ stavebného zákona s tým, že žalovaný ich neupovedomil, že zmenou stavby pred dokončením dôjde skoro k dvojnásobnému zvýšeniu počtu státí, ktoré bude mať vplyv na životné prostredie a nekonal s nimi ako s účastníkmi stavebného konania. Predmetom stavebného konania je posúdenie vplyvu budúcej stavby na životné prostredie a predovšetkým na zdravie vlastníkov susedných stavieb. Zmenou stavby sa zvýši zaťaženie komunikácie, pričom počet áut zo 140 na 271 je obrovský rozdiel a s tým súvisí zvýšenie objemu výfukových plynov a hlučnosti, čo bude priamo ohrozovať zdravie žalobcov. Namietali tiež pokles hodnoty ich nehnuteľností a poukázali na protest prokurátora podaný OP BA I.
Podaním zo dňa 14.12.2011 žalobcovia poukázali na list vedúceho stavebného oddelenia žalovaného, v ktorom sa vyjadril, že mu je ľúto, aký bol prístup úradu k určovaniu okruhu účastníkov v minulosti vo veci konania zmeny podzemných garáží ...
Vo vyjadrení k obsahu žaloby žalovaný zotrval na svojom stanovisku, ktorým formálne nevyhovel protestu prokurátora a odstúpil spis Krajskému stavebnému úradu v Bratislave. Uviedol, že stavebný úrad pri preskúmaní protestu prokurátora opätovne zisťoval, akým spôsobom by sa mohla zmena stavby dotýkať práv a právom chránených záujmov alebo povinností, pričom nedospel k zisteniu, že by zmena stavby spočívajúca vo zvýšení počtu garáží vyvolávala potrebu splnenia nových požiadaviek vyplývajúcich zo zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Už v rozhodnutí vydanom v spojenom územnom a stavebnom konaní bolo vykonané zisťovacie konanie na počet 275 státí, pričom zmenou stavby sa povolilo celkom 271 garážových státí. Taktiež nenašiel rozpor medzi zmenou stavby (zmena pôvodných 2 podzemných na 4 podzemné podlažia) a počtom podzemných podlaží (4 podlažia), vyplývajúcich z platnej územno-plánovacej dokumentácie - územný plán zóny bol schválený uznesením miestneho zastupiteľstva č. 23/2010, pričom predmetná zmena ÚPD predchádzala zmene stavby. Ani z iných aspektov týkajúcich sa technológie zakladania stavby a technologických zariadení, povolení vjazdu a dopravného značenia a iných opatrení, nebolo zistené porušenie predpisov hmotného práva týkajúceho sa povoľovania stavieb. Napokon poukázal na rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A-XXXX/XXXX-DLD zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým tento správny orgán nevyhovel protestu prokurátora.
Podaním zo dňa 10.01.2012 žalobcovia oznámili, že stavba garáží je v rozpore s územným plánom zóny.
Uznesením č.k. 2S XXX/XXXX-XX zo dňa 17.01.2012 súd pribral do konania podľa § 250 ods. 1 O.s.p. účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť neskorším zrušením správneho rozhodnutia dotknuté, spoločnosť IPP Services, s.r.o. Tento účastník navrhol žalobu zamietnuť, pričom sa stotožnil s vyjadrením žalovaného k žalobe. V súvislosti s § 68 stavebného zákona poukázal na správny postup žalovaného.
Podaním zo dňa 13.03.2012 žalobcovia oznámili skolaudovanie stavby Krajským stavebným úradom v Bratislave.
Podľa § 250b ods. 2 O.s.p., ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí.
V § 250b ods. 2 O.s.p. je zakotvený inštitút tzv. opomenutého účastníka. V prípade takto podanej žaloby musí súd zisťovať, či mal byť žalobca účastníkom správneho konania (v zmysle správneho poriadku, resp. osobitného právneho predpisu - napr. stavebného zákona) a charakter rozhodnutia, ktoré žalobca žalobou napáda. Tieto skutočnosti súd zisťuje predovšetkým z obsahu administratívneho spisu. V zmysle súdnej judikatúry § 250b ods. 2 O.s.p. prelamuje dôsledky § 247 ods. 2 a § 250 ods. 2 O.s.p. v tom, že priznáva procesné právo podať žalobu aj tomu, s kým správny orgán ako s účastníkom konania nekonal (aj keď žalobca účastníkom správneho konania bol) a napadnuté rozhodnutie mu nebolo doručené. Súd je názoru, že vo svojom dôsledku toto ustanovenie pripúšťa podanie žaloby aj proti neprávoplatnému rozhodnutiu a pri nevyčerpaní opravných prostriedkov, a to v záujme dôslednej ochrany práv fyzických a právnických osôb. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že sa so žalobcom malo konať ako s účastníkom konania, uloží správnemu orgánu povinnosť doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie. Podľa okolností prípadu môže odložiť vykonateľnosť tohto rozhodnutia.
Súd žalobcom oznámil, že ich žiadosti o odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.12.2010 nevyhovel. Z okolností prípadu totiž bolo celkom zrejmé, že konkrétne zmena stavby pred dokončením, spočívajúca v navýšení podzemných podlaží z dvoch na štyri, bola ako hrubá stavba zrealizovaná dávno pred podaním samotnej žaloby, a preto by odloženie vykonateľnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby nemalo prakticky žiaden dopad.
Z obsahu spisu súd zistil, že stavba: „P. garáž - X.. C. G., L.“ bola povolená v spojenom územnom a stavebnom konaní rozhodnutím žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX ako objekt podzemného parkovacieho domu s dvoma podzemnými podlažiami umožňujúcimi parkovanie XXX vozidiel. Dňa 27.10.2010 podal stavebník IPP Services, s.r.o. žiadosť o zmenu stavby pred dokončením, ktorej predmetom bolo navýšenie počtu podzemných podlaží z dvoch na štyri, v dôsledku čoho sa zvýši kapacita garáže zo 140 na XXX parkovacích státí. Žalovaný ako stavebný úrad posúdil žiadosť ako úplnú a dňa 08.11.2010 oznámil známym účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie konania o zmene stavby pred dokončením, nariadil vo veci ústne pojednávanie a miestne zisťovanie. Dňa 07.12.2010 žalovaný rozhodol o povolení zmeny stavby pred dokončením s tým, že napojenie na inžinierske siete, dopravné napojenie a architektúra stavby ostávajú nezmenené.
Žalobcovia svoje tvrdenie o účastníctve v predmetnom konaní o povolení zmeny stavby pred dokončením opreli o skutočnosť, že podľa ich názoru, zmena stavby bude mať vplyv na životné prostredie a predovšetkým na zdravie vlastníkov susedných stavieb. Vyslovili názor, že zmenou stavby sa zvýši zaťaženie komunikácie, a taktiež dôjde k zvýšeniu objemu výfukových plynov a hlučnosti.
Podľa § 68 ods. 1, 2 stavebného zákona, stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením. V rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní.
Podľa § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté.
Z ustanovenia § 68 stavebného zákona vyplýva, že stavebný úrad prerokuje zmenu stavby pred dokončením v takom rozsahu, v akom sa jej rozsah môže dotknúť práv a oprávnených záujmov účastníkov pôvodného stavebného konania. Z uvedeného teda vyplýva, že tie osoby, ktorým bolo priznané účastníctvo v stavebnom konaní, nie sú automaticky aj účastníkmi konania o zmene stavby pred dokončením, ktorým sa pôvodné stavebné povolenie v určitom rozsahu mení, ale že stavebný úrad aj v konaní o zmene stavby pred dokončením samostatne vymedzuje okruh účastníkov konania, a to práve vo väzbe na § 68 stavebného zákona. Zmena stavby pred dokončením spočívala vo zvýšení počtu podzemných podlaží o dve a v navýšení počtu parkovacích státí zo 140 na 271. Všetky ostatné parametre stavby zostali bezo zmeny, t.j. jej polohové umiestnenie, objektová skladba, napojenie na inžinierske siete, dopravné napojenie, architektonické riešenie, nedošlo ani k zmenám technológie, nezasahovalo sa do povrchovej (priamo vnímateľnej) časti stavby, nemenil sa projekt organizácie výstavby. Tak žalovaný ako aj Krajský stavebný úrad v Bratislave poukázali na to, že zmena stavby pred dokončením je v súlade s platnou územno-plánovacou dokumentáciou - územným plánom zóny A4 H. sever - J., schváleným Y. č. X/XXXX v znení zmien a doplnkov č. X schválenom Y. č. XX/ XXXX, ktorý bol obstaraný, verejne prerokovaný (aj za možnej účasti zainteresovaných osôb - žalobcov) a schválený zákonným spôsobom. I.-plánovacia dokumentácia vymedzuje garáž na štyri podzemné podlažia. Aj keby teda vlastníci susedných nehnuteľností ako účastníci konania o zmene stavby pred dokončením namietali navýšenie podzemnej podlažnosti, ktorá je v súlade s územno-plánovacou dokumentáciou, išlo by o námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené pri prerokúvaní územného plánu zóny a stavebný úrad by na ne nebol povinný podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona prihliadať. K námietkam žalobcov treba tiež uviesť, že už na účely vydania stavebného povolenia bolo vydané rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave zo dňa 09.11.2009, podľa ktorého sa navrhovaná činnosť nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z., pričom tento správny orgán už pri vydávaní rozhodnutia posudzoval umiestnenie podzemnej garáže s kapacitou 275 parkovacích miest, t.j. počet, ktorý zodpovedá ich navýšeniu prostredníctvom zmeny stavby pred dokončením (271 státí). Navýšenie počtu státí teda taktiež nevyvoláva automaticky zmenu požiadaviek ani z aspektu posudzovania vplyvu na životné prostredie a ani z aspektu ochrany zdravia. Žiadne zo stanovísk
dotknutých orgánov nepreukázali, že by navrhovanou zmenou mali byť vo väčšom rozsahu dotknuté práva a oprávnené záujmy účastníkov pôvodného stavebného konania.
Na základe uvedených skutočností súd dospel pôvodne k záveru, že žalobcovia neboli v konaní o povolení zmeny stavby pred dokončením opomenutí a preto konanie o žalobe uznesením č.k. 2S/175/2011-92 zo dňa 30.05.2012 zastavil.
Žalobcovia v odvolaní proti tomuto uzneseniu uviedli, že boli účastníkmi konania pri povoľovaní stavby, pri zmene stavby pred dokončením zo 07.12.2010 už neboli účastníkmi konania a pri zmene dokončenej stavby Kaviareň na 1. NP a 2.NP objektu zo dňa 04.05.2012 boli opäť účastníkmi konania. Súd nemôže dopredu vedieť, aké námietky voči zmene stavby pred dokončením by účastníci konania proti rozhodnutiu podali, pričom stavebný úrad aj v konaní o zmene stavby pred dokončením samostatne vymedzuje okruhu účastníkov konania vo väzbe na § 68 stavebného zákona. Zotrvali na názore, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rozpore s územným plánom zóny a tiež uviedli, že proti rozhodnutiu o povolení užívania stavby bol podaný protest prokurátora.
Žalovaný ako aj pribratý účastník konania navrhli uznesenie Krajského súdu v Bratislave ako správne potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovel odvolaniu žalobcov a uznesením sp. zn. 5Sžp/35/2012 zo dňa 17.12.2012 zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave o zastavení konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie s názorom, že krajský súd vychádzal zo zúženého výkladu ustanovenia § 68 ods. 2 stavebného zákona, odnímajúci žalobcom možnosť uplatniť ich námietky nielen v konaní o zmene stavby pred dokončením, ale v konečnom dôsledku aj pred súdom. Uviedol, že zúžený výklad § 68 ods. 2 stavebného zákona odporuje účelu tohto ustanovenia ako aj základným pravidlám správneho konania zakotveným v § 3 správneho poriadku a je i v rozpore s účelom, zmyslom a podstatou správneho súdnictva poskytovať efektívnu ochranu verejným subjektívnym právam fyzických a právnických osôb v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí „poučil“ žalobcov o potrebe podať aj samotnú žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.12.2010 (čo títo následne aj urobili) a záverom polemizoval o „neústavnosti“ nálezu Ústavného súdu SR č.k. I ÚS 351/2011-52 z 05.10.2011.
S poukazom na viazanosť Krajského súdu v Bratislave vysloveným názorom Najvyššieho súdu SR o zákonnosti extenzívneho výkladu § 68 ods. 2 stavebného zákona súd uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcom rozhodnutie č. 2761/54646/2010/URS/Kul-G/117 zo dňa 07.12.2010. Keďže argumenty žalobcov týkajúce sa ich účastníctva v konaní sa eventuálne môžu dotýkať aj ďalších osôb, bude vhodné doručiť rozhodnutie formou verejnej vyhlášky, rovnako, ako bolo doručované rozhodnutie žalovaného zo dňa 27.07.2010, ktorým bola povolená stavba ako objekt podzemného parkovacieho domu s dvomi podzemnými podlažiami, ktoré umožnia parkovanie 140 vozidiel, ktorý bude využívať terénnu vlnu (svah) na vytvorenie parku.
Vychádzajúc z § 68 ods. 2 stavebného zákona je zrejmé, že účastníkmi konania o zmene stavby pred dokončením by mali byť tí účastníci správneho konania, ktorých vlastnícke alebo iné práva k susedným nehnuteľnostiam by mohli byť navrhovanou zmenou stavby dotknuté. Účastníkmi tohto konania by mohli byť aj tí susedia, ktorí neboli účastníkmi pôvodného stavebného konania, pretože pôvodne povolená stavba nemala na ich nehnuteľnosti stavebným zákonom požadované účinky, ale ak by sa takéto účinky prejavili až v dôsledku uskutočnenia navrhovanej zmeny. Žalobcovia dôvodili dvojnásobným zvýšením počtu státí, čo bude mať vplyv na životné prostredie, zvýšenie zaťaženia komunikácie ako aj zvýšenie objemu výfukových plynov a hlučnosti. Je pravdou, že navýšenie počtu státí umožňujúcich parkovanie pôvodne 140 vozidiel na 271 vozidiel, je tak veľký (aj kvalitatívne) rozdiel, že už výlučne z týchto dôvodov možno mať za to, že práva žalobcov (resp. aj iných dotknutých osôb) mohli byť dotknuté a preto mali byť tiež účastníkmi konania o zmene stavby pred dokončením, a malo im byť verejnou vyhláškou oznámené začatie aj tohto konania. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že (ako to už súd uviedol v uznesení zo dňa 30.05.2012), zmena stavby pred dokončením spočívala len vo zvýšení počtu podzemných podlaží o dve a v navýšení počtu parkovacích státí zo 140 na 271 s tým, že všetky ostatné parametre stavby zostali bezo zmeny. Nemenilo sa teda polohové umiestnenie stavby, objektová skladba, napojenie na inžinierske siete, dopravné napojenie, architektonické riešenie, nedošlo ani ku zmenám technológie, nezasahovalo sa do povrchovej (priamo vnímateľnej) časti stavby a nemenil sa ani projekt organizácie výstavby, pričom zmena stavby pred dokončením bola v súlade
s územno-plánovacou dokumentáciou a tiež, že už pred vydaním stavebného povolenia bolo vydané rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave zo dňa 09.11.2009, podľa ktorého sa navrhovaná činnosť nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z., pričom už v tomto konaní sa posudzovalo umiestnenie podzemnej garáže s kapacitou až 275 parkovacích státí. K námietkam žalobcov je treba dodať, že viaceré z nich smerujú obsahovo skôr proti rozhodnutiu zo dňa 27.07.2010, avšak toto rozhodnutie bolo žalobcom nepochybne riadne doručené, títo sa voči nemu neodvolali a taktiež nepodali ani žalobu na preskúmanie jeho zákonnosti. Dôvodnosť či nedôvodnosť podaných námietok však nemá vplyv na stanovenie okruhu účastníkov konania o zmene stavby pred dokončením, ale o týchto námietkach bude v prípade, ak žalobcovia po doručení rozhodnutia žalovaným podajú proti tomuto odvolanie, rozhodovať v správnom konaní v inštančnom postupe príslušný správny orgán.
Keďže od vydania rozhodnutia žalovaného ešte neuplynula lehota troch rokov (§ 250b ods. 3 O.s.p.) súd mohol postupovať podľa § 250b ods. 2 O.s.p. a uložil žalovanému povinnosť doručiť správne rozhodnutie, pričom žalovaný bez zbytočného odkladu upovedomí súd o tom, ak sa v rámci správneho konania po doručení rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, t.j. žalobcovia proti nemu podajú odvolanie.
O náhrade trov konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej a to v nadväznosti na ďalší priebeh konania.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.