Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-37-2021.pdf
PDF · 81.65 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/37/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu, členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej, v spore žalobcu: G 3 Plus, s. r. o., sídlo: Šoltésovej 421, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 316 202, zastúpený advokátskou kanceláriou: LEGAL POINT s.r.o., sídlo: Nemocničná 979, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 253 495 proti žalovanému: Investičná Správcovská s. r. o., sídlo: Zvonárska 3, Košice – mestská časť Staré Mesto 040 01, IČO: 44 484 011, zastúpený advokátom: JUDr. Miloš Kaščák, sídlo: Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie 6.366 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. 38Cb/134/2015-138 zo dňa 2. apríla 2019, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok Okresného súdu Košice II č. k. 38Cb/134/2015-138 zo dňa 2. apríla 2019 a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Citovaný rozsudok súd prvej inštancie vydal na základe návrhu žalovaného podľa § 278 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ako rozsudok pre zmeškanie žalobcu.
2. Žalobca podal proti vydanému rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom daným v § 365 ods. 1 písm. a) CSP (obsahovo aj dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP). Možnosť podať odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie odôvodnil ustanovením § 356 písm. b) CSP a tvrdením, že na vydanie takéhoto rozsudku neboli splnené stanovené podmienky. Na základe uvedeného žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalobca konkrétne namietal, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie napadnutého rozsudku. Poukázal na zákonné podmienky zakotvené v § 278 a 280 CSP, na základe ktorých a iba pri ich súčasnom naplnení je možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Žalobca konkrétne namietal nesplnenie týchto podmienok: 1, Žalobca v predvolaní na pojednávanie nebol poučený o následku nedostavenia sa na pojednávanie vrátane možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu; 2, Nie je pravdou, žeby sa žalobca nezúčastnil pojednávania uskutočneného dňa 2.4.2019, pretože na toto pojednávanie sa dostavil žalobca a to prostredníctvom splnomocneného A. B. C., ktorý bol žalobcom na tento jeden konkrétny úkon splnomocnený a to po dohode so svojim právnym zástupcom. Pokiaľ súd prvej inštancie takéto zastúpenie považoval za neprípustné, tak mal o neprípustnosti tohto zastúpenia procesne rozhodnúť a rozhodnutie doručiť žalobcovi, čo sa však nestalo. Súd prvej inštancie postupoval príliš formalisticky, keď aj za tejto situácie (snaha žalobcu vo veci konať) vo veci rozhodol rozsudkom pre zameškanie žalobcu podľa § 278 CSP, čo je v rozpore s článkom 3 CSP a článkom 2 CSP, podľa ktorých ochrana práv musí byť spravodlivá a účinná, tak aby bol naplnený princíp právnej istoty.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Odvolanie žalobcu označil za nedôvodné, pretože žalobca je v konaní zastúpený advokátom, ktorého podľa § 160 ods. 3 CSP nie je potrebné poučovať o procesných právach a povinnostiach, t.j. nemusel byť poučený ani o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal tiež na ustanovenie článku 11 ods. 3 CSP, podľa ktorého sa advokát (zástupca žalobcu) považuje za osobu schopnú konať s náležitou odbornou starostlivosťou. Žalobca zastúpený advokátom si musel byť vedomý toho, že podľa § 91 CSP sa iné zastúpenie ako advokátom (s výnimkou osôb s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa) nepripúšťa. Preto ak sa na pojednávanie dňa 2.4.2019 za žalobcu dostavil A. B. C., tak žalobca si musel byť vedomý, že takéto zastúpenie sa nepripúšťa a teda žalobca sa pojednávania jednoznačne nezúčastnil.
5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani verejný záujem.
6. Podľa § 365 (Odvolacie dôvody) ods. 1 CSP: „(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“
7. Podľa § 389 ods. 1 CSP: „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.“
8. Podľa § 391 CSP: „(1) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. (2) Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. (3) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.“
9. Podľa § 356 písm. b) CSP: „Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.“
10. Podľa § 278 CSP (Rozsudok pre zmeškanie žalobcu): „Na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.“
11. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu, z vyjadrenia strán sporu a hlavne z priebehu konania pred súdom prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že vo veci sú dané odvolacie dôvody uvedené žalobcom (§ 365 ods. 1 písm. a) a b) CSP). Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je procesne správne, preto ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Tento postup odvolacieho súdu vyplýva z ustanovenia vyššie citovaného § 389 ods. 1 písm. a) a b) v spojení s § 391 CSP.
12. Proti rozsudku pre zmeškanie vo všeobecnosti nie je odvolanie prípustné (§ 356 písm. b) CSP), preto bolo v prvom rade potrebné vyriešiť otázku prípustnosti odvolania žalobcu. V tomto konkrétnom prípade je naplnená podmienka prípustnosti podania odvolania, pretože ako to z ďalšej časti tohto odôvodnenia vyplýva (ods. 13 až 16), vo veci neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie.
13. Ustanovenie vyššie citovaného § 278 CSP konkrétne vymedzuje procesné podmienky umožňujúce vydať tzv. rozsudok pre zmeškanie žalobcu. Z obsahu tohto zákonného ustanovenia dostatočne jednoznačne vyplýva, že rozsudok pre zmeškanie je možné vydať iba za splnenia všetkých presne vymedzených podmienok.
14. Jednou z procesných podmienok, ktoré musia byť pre účely vydania rozsudku pre zmeškanie žalobcu splnené je povinnosť súdu v predvolaní na pojednávanie poučiť žalobcu o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie v prípade, že sa nedostaví na pojednávanie. Pokiaľ nie je táto zákonná podmienka splnená, tak procesne vo veci nie je možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu.
15. Neobstojí argumentácia žalovaného v tom zmysle, že žalobca bol zastúpený advokátom a preto s ohľadom na výnimku zo všeobecnej poučovacej povinnosti súdu (podľa znenia § 160 ods. 1 a 3 CSP) na vydanie rozsudku pre zmeškanie nebolo potrebné príslušné poučenie. CSP skutočne v prípade zastúpenia strany sporu advokátom upúšťa od všeobecnej poučovacej povinnosti súdu, toto však s ohľadom na striktnú a špeciálnu úpravu podmienok vydania rozsudku pre zmeškanie žalobcu v jeho § 278 neznamená, žeby takéto poučenie v predvolaní na pojednávanie nemuselo byť. Je pravdou, že súd nemusí stranu sporu zastúpenú advokátom v tomto smere poučiť, avšak pokiaľ toto poučenie v predvolaní absentuje, tak konajúci súd v danej veci rozsudkom pre zmeškanie rozhodnúť nemôže.
16. Ďalšou z podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie je tiež to, že žalobca sa nedostaví na pojednávanie. Z obsahu spisu ako aj z vyjadrení strán sporu vyplýva, že žalobca sa mienil zúčastniť pojednávania nariadeného na deň 2.4.2019 a za týmto účelom splnomocnil Ing. Pavla Kučeru (pravdepodobne zamestnanec žalobcu) na svoje zastupovanie, ktorý sa na pojednávanie skutočne aj dostavil. Súd prvej inštancie postupoval procesne správne, keď takéto zastúpenie podľa § 91 CSP uzavrel ako neprípustné. Pokiaľ však za takejto situácie na základe návrhu žalovaného rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, je potrebné dať žalobcovi za pravdu, že takýto procesný postup nebol v súlade so zásadami civilného sporového konania podľa článkov 2 a 3 CSP. Za takéhoto procesného stavu bolo vhodnejšie najskôr rozhodnúť o neprípustnosti zastúpenia A. B. C. a odročiť pojednávanie na iný termín (prípadne uskutočniť pojednávanie bez účasti žalobcu). Vydaním rozsudku pre zmeškanie za situácie, keď sa žalobca zjavne mienil zúčastniť nariadeného pojednávania, je preto potrebné považovať za porušenie procesných práv žalobcu v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nie je možné v konaní pred odvolacím súdom napraviť.
17. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vo veci riadne konať, t.j vykonať opodstatnene navrhované dokazovanie a vo veci náležite rozhodnúť. Súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.
18. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( § 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).