Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-51-2022.pdf
PDF · 130.31 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/51/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu A. B., nar. XX. XXXX XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX C., zastúpeného JUDr. Vladimírom Rybovičom, advokátom, so sídlom Nám. Štefana Moysesa 4, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej D. E. C., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, bytom F. XX, XXX XX F. F., zastúpenej JUDr. Mgr. Ivanou Švarcovou, advokátkou, so sídlom Horná 41, P.O.BOX 239, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 3.653,23 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/61/2017 – 255 zo dňa 04. februára 2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.653,23 Eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 24. mája 2017 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“) tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 %.
1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca si žalobou podanou voči žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie sumy 3.653,23 Eur s 5 % úrokom z omeškania od 24. mája 2017 až do zaplatenia, predstavujúcej polovicu zostatku spoločných úverov, ktorú sumu sa mu žalovaná zaviazala vyplatiť do 60 dní od uzavretia Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a o vyporiadaní ďalších práv a povinností, uzavretej dňa 23. marca 2017 (ďalej len „Dohoda“) po tom, čo žalobca uhradí spoločné záväzky v sume 7.306,44 Eur. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť s odôvodnením, že Dohodu podpísala pod nátlakom a za pre ňu zjavne nevýhodných podmienok. Uviedla, že žalobca jej posielal výhražné SMS a vyhrážal sa jej aj osobne, že ak Dohodu nepodpíše, nebude súhlasiť s predajom bytu, čo by znamenalo, že by sa rodičia žalovanej dostali do nevýhodnej situácie, lebo byt bol kúpený za peniaze z úveru, ktorý bol zabezpečený ich nehnuteľnosťami. Namietala, že žalobca opiera svoj nárok o Dohodu, ktorá je neplatná, lebo ju nepodpísala slobodne, bola pre ňu zjavne nevýhodná a nezodpovedá zákonným ustanoveniam o BSM, pretože nezohľadňuje viaceré do BSM patriace položky. Žalobca pred súdom uviedol, že Dohodu uzavreli z vôle oboch strán. Žalovaná spoločné dlhy uznávala, pričom on považoval za nevyhnutné vyriešiť otázku bytu, lebo predpokladal, že po uzavretí Dohody (ktorej byt nebol predmetom), by sa už o byte nedohodli. Komunikácia o znení Dohody prebiehala prostredníctvom ich advokátov, ktorí s nimi jednotlivé kroky konzultovali. Žalovaná
pred súdom uviedla, že keď žalobcovi oznámila, že sa chce rozviesť, prestal platiť úver na byt. Tvrdila, že navrhované znenie Dohody so svojim advokátom namietala, lebo neobsahovala všetko, čo patrilo do BSM a peniaze, ktoré im dali jej rodičia a brat. Žalobca nesúhlasil, aby zostala bývať s dcérou v byte. V záujme „zbavenia sa úveru“ bolo nevyhnutné byt predať, ale súhlas s predajom bytu viazal žalobca na to, že žalovaná podpíše Dohodu. Uznala, že ako prvá podpísala Dohodu ona, lebo žalobca bol v zahraničí. Žalobca v reakcii na námietky žalovanej týkajúce sa Dohody argumentoval tým, že Dohoda je výsledkom komunikácie advokátov oboch strán a jej podpisovú verziu, finalizovanú advokátom žalovanej, podpísala ako prvá žalovaná. Právny zástupca žalobcu uviedol, že ak by bol na žalovanú vyvíjaný nátlak takej intenzity, že by sa cítila byť nútená Dohodu podpísať, nesporne by to signalizovala svojmu advokátovi alebo by podala trestné oznámenie na žalobcu. Vysvetlil, že motiváciou žalobcu bolo vysporiadať veci ešte pred predajom bytu, lebo sa obával, že ak by sa so žalovanou nedohodli, neskôr by sa to už nepodarilo.
1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, vypočutím ich právnych zástupcov a oboznámením sa s ich písomnými vyjadreniami, výsluchom svedkov G. C., H. C. a C. C., oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/18/2016-122 zo dňa 27. októbra 2016, Dohodou zo dňa 23. marca 2017, písomnou SMS korešpondenciou žalobcu a žalovanej a ich právnych zástupcov, emailovou korešpondenciou advokátov žalobcu a žalovanej, predchádzajúcou uzavretiu Dohody, s dokladmi o platbách, s výpismi z účtu, s listami C. I. I., s výpisom z LV č. XXXX, so zmluvou o prevode vlastníctva k bytu zo dňa 20. septembra 2016, so zmluvou o prevode vlastníctva k bytu zo dňa 27. marca 2017, emailom adresovaným D. F. I. a D. J. I. právnej zástupkyni žalovanej a na základe vykonaného dokazovania zistil pre rozhodnutie nasledovné významné skutočnosti: Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č.k. 32P/18/2016-122 zo dňa 27. októbra 2016 rozviedol manželstvo strán sporu uzavreté dňa 01. augusta 2009 a schválil ich dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej dcére K.. Dňa 23. marca 2017 uzavreli strany sporu Dohodu, v čl. V. 5.1 písm. d) ktorej sa dohodli, že úvery špecifikované v čl. III. Dohody v celkovej sume 7.306,46 Eur uhradí žalobca a žalovaná mu v zmysle čl. V. 5.1 písm. f) Dohody po úhrade týchto úverov vyplatí sumu 3.653,23 Eur v lehote 60 dní od uzavretia Dohody. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že je zrejmé, že text Dohody vypracovali na základe vzájomnej komunikácie a po konzultácii so svojimi klientami advokáti strán sporu – súčasný právny zástupca žalobcu a za žalovanú Mgr. Roman Haluška. Emailovou komunikáciou uvedených advokátov v období od 27. februára 2017 do 22. marca 2017 mal okresný súd za preukázané, že ich komunikácia bola korektná a vecná, pričom je zrejmé, že do textu Dohody boli zapracované pripomienky advokáta žalovanej i to, že záverečnú podpisovú verziu Dohody poslal v tom čase advokát žalovanej Mgr. Roman Haluška advokátovi žalobcu dňa 22. marca 2017 o 15:48 hod. Strany sporu nespochybnili, že Dohodu ako prvá podpísala v nasledujúci deň žalovaná. SMS komunikácia strán sporu zodpovedá napätiu obvyklému medzi bývalými manželmi, je obojstranne negatívna a agresívna. Jednostranný neprimeraný nátlak ktorejkoľvek strany na druhú z nej nemožno podľa názoru okresného súdu vyvodiť. Zo zmluvy o prevode vlastníctva k bytu uzatvorenej dňa 27. marca 2017 medzi žalobcom a žalovanou ako predávajúcimi a D. F. I. a D. J. I. ako kupujúcimi, okresný súd zistil, že predaj bytu bol zrealizovaný za kúpnu cenu 89.500,- Eur. Podľa čl. I. bod 2 kúpnej zmluvy, predávajúci vlastnili byt v podielovom spoluvlastníctve, každý v podiele 1. Podľa čl. VIII.1. kúpnej zmluvy viazlo na byte záložné právo zabezpečujúce splnenie pohľadávky Slovenskej sporiteľne a. s., úhrada ktorej bola dohodnutá v čl. VI. 2.zmluvy úhradou sumy 86.500,- Eur z hypotekárneho úveru poskytnutého kupujúcim. Z emailovej správy manželov I., adresovanej právnej zástupkyni žalovanej (č.l. 180 spisu) okresný súd zistil, že manželia I. sa ako svedkovia odmietli zúčastniť súdneho pojednávania a uviedli, že pri kúpe bytu boli problémy spočívajúce v tom, že žalobca nechcel podpísať kúpnu zmluvu „...kvôli nejakým peniazom, alebo úveru, resp. ich finančnému vyrovnaniu medzi sebou...“.
1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku zhrnul obsah svedeckých výpovedí vypočutých svedkov a uviedol, že svedkyňa G. C. G. B., sestra žalobcu (žalovaná je jej nevlastná neter) na pojednávaní konanom pred okresným súdom „vyslovila názor“, že Dohoda nebola podpísaná pod nátlakom. Uviedla, že s manželom požičali žalobcovi peniaze, aby svoj záväzok z Dohody mohol splniť. Za jej prítomnosti žalovaná povedala žalobcovi, že ak sa rozvedú, bude vydieraný ohľadom dieťaťa a jej zostane všetok majetok. Podľa svedkyne G. C. si v čase svadby strany sporu zobrali úver, ktorý splácal žalobca, lebo žalovaná nebola zamestnaná a museli si požičať aj od nich. Svedkyňa G. C. ďalej uviedla, že nátlak vyvíjala žalovaná, ktorá obťažovala nepríjemnými SMS aj jej manžela. Svedkyňa H. C., matka žalovanej, uviedla, že sa stranám sporu snažili s manželom pomôcť a ručili za
ich hypotekárny úver najprv bytom a neskôr domom. Podľa jej názoru krízu v manželstve zavinil žalobca, ktorý sa nemohol vyrovnať s tým, že žalovaná úspešne skončila Policajnú akadémiu a podala návrh na rozvod. Vyslovila presvedčenie, že Dohodu napísal žalobca a žalovanú donútil podpísať ju. Zdôraznila, že keď prestal žalobca uhrádzať úver, museli ho splácať oni, lebo by prišli o dom. Svedkyňa H. C. ďalej uviedla, že žalobca žiadal odstupné 30 000 eur za prenechanie bytu žalovanej. Na otázku žalobcu, či vie, že predmetom Dohody je aj vyporiadanie úveru v C. I. I., aký bol účel tohto úveru a kto ho hradil, svedkyňa H. C. odpovedala, že si ho zobral žalobca pre seba a jeho účel nepozná. Poprela, že účelom úveru bolo financovanie rekonštrukcie domu svedkyne a jej manžela. Svedok C. C., otec žalovanej, v rámci svojej svedeckej výpovede na pojednávaní konanom na okresnom súde uviedol, že po svadbe si strany sporu zobrali úver, za ktorý ručil s manželkou domom. Po rozvode si strany sporu splácanie úveru rozdelili na polovicu, ale žalobca to zneužíval a dvakrát museli za neho splátku úveru uhradiť. Žalobca nesúhlasil s tým, že úver preberie žalovaná a žiadal odstupné za byt v sume 30 000,- Eur. „Naťahovali sa“, a preto žalobcovi navrhol, že byt treba predať, lebo za splácanie úveru poskytnutého na jeho kúpu ručili s manželkou domom. Na to mu žalobca povedal, že sa byt nepredá, kým žalovaná nepodpíše Dohodu. Žalobca našiel kupcov na byt. Tí apelovali na žalovanú, aby podpísala Dohodu, na ktorú viazal žalobca predaj bytu. Na otázku žalobcu, z akých finančných prostriedkov sa prerábal dom v Očovej, svedok odpovedal, že z peňazí získaných zo stavebného úveru, ktorý si zobrali s manželkou. Zo žalobcom predloženého zoznamu dokladov, preukazujúcich účelové použitie finančných prostriedkov z úveru poskytnutého Prvou stavebnou sporiteľnou (č. zmluvy o stavebnom sporení XXXXXXXXXX) okresný súd zistil, že bol uskutočnený nákup materiálu a že boli vykonané práce v celkovej sume 12 187, 67 eur, vrátane okien, krbovej vložky, obkladu, dlažby, sprchovacieho setu, vykurovacích rohoží podlahového profilu a pod. (č. l. 153 spisu).
1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku odcitoval ustanovenie § 488, § 489, § 36 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) a uviedol, že žalobca opiera svoj nárok na úhradu žalovanej sumy o Dohodu strán sporu tvrdiac, že splnil odkladaciu podmienku – uhradil spoločné záväzky a preto mu je žalovaná povinná zaplatiť sumu predstavujúcu ich polovicu. Konštatoval, že uzavretie Dohody a to, že žalobca splnil odkladaciu podmienku, strany sporu nespochybnili. Žalovaná spochybnila platnosť Dohody argumentujúc tým, že Dohoda je neúplná, neobsahuje všetky veci patriace do BSM, je pre ňu zjavne nevýhodná a podpísala ju pod nátlakom. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že „z tohto dôvodu je pre rozhodnutie kľúčové posúdiť platnosť Dohody ako právneho titulu, ktorým žalobca odôvodnil uplatnený nárok“ a zároveň uviedol, že má za to, že „žalovaná svoje tvrdenie o neúplnosti Dohody nepreukázala, neuviedla, ktoré konkrétne aktíva alebo pasíva nadobudnuté stranami sporu počas manželstva do BSM sa predmetom Dohody nestali“. Všeobecný odkaz na peňažné dary od rodiny žalovanej podľa názoru okresného súdu neobstojí, pričom treba konštatovať, že byt mali strany sporu v podielovom spoluvlastníctve, a preto jeho nezahrnutie do Dohody nečiní Dohodu neplatnou. Dokazovaním nebola podľa okresného súdu preukázaná ani námietka žalovanej, že Dohoda je pre ňu zjavne nevýhodná, a že ju uzatvorila pod nátlakom. Listinnými dokladmi mal okresný súd za preukázané, že text Dohody dohadovali počas jedného mesiaca advokáti oboch strán sporu vzájomnou vecnou a korektnou komunikáciou, pričom ho obaja so svojimi klientami (stranami sporu) konzultovali. Z emailovej komunikácie advokátov vyplýva, že do textu Dohody boli zapracované i pripomienky v tom čase advokáta žalovanej Mgr. Romana Halušku, ktorý dňa 22. marca 2017 odoslal advokátovi žalobcu konečnú „podpisovú“ verziu Dohody. Tú žalovaná nasledujúci deň ako prvá podpísala. Žalovaná nepreukázala zjavnú nevýhodnosť Dohody a svoje tvrdenie, že ju podpísala pod nátlakom. Z SMS komunikácie strán sporu je podľa okresného súdu síce zrejmá istá miera obojstranných negatívnych emócií a agresie, ale táto miera neprekračuje obvyklý rámec komunikácie bývalých manželov a nie je jednostranná. Žalobcove vyjadrenia nemajú intenzitu spôsobilú vytvoriť taký nátlak, že by mu žalovaná i vzhľadom k svojmu vzdelaniu, profesionálnemu postaveniu a asistencii advokáta nemohla odolať. Žalobca nespochybnil a v konaní to nebolo sporné (vyplýva to i z vyjadrenia kupujúcich byt, manželov Süčovcov), že viazal podpis Dohody na predaj bytu. Svoj postoj podľa názoru okresného súdu racionálne vysvetlil obavou, že by sa inak so žalovanou o byte nedohodli. Z uvedených dôvodov sa okresný súd nestotožnil s tvrdením žalovanej o neplatnosti Dohody. Konštatoval, že žalobca splnil odkladaciu podmienku, čím sa záväzok žalovanej dohodnutý v článku V. 5.1 písm. f) Dohody aktivoval, preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel a v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi i úrok z omeškania (§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.) od splatnosti žalovanej sumy do zaplatenia.
2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaná odvolala a v odvolaní uviedla, že podľa § 355 ods. 1 a nasledujúce Civilného sporového poriadku, podáva prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu v zákonnej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, pretože odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a tiež z toho dôvodu, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), pretože súd prvej inštancie „dostatočným spôsobom neprihliadol na všetky okolnosti posudzovaného prípadu, komplexne a dostatočne nepreskúmal a nevyhodnotil výsledky dokazovania vo vzájomných súvislostiach a nezohľadnil všetky potrebné zákonné kritériá, potrebné na takéto rozhodnutie a tiež preto, že súd prvej inštancie vyhodnotil dôkaznú situáciu výhradne v prospech žalobcu, pričom sa nevysporiadal so skutočnosťami na strane žalovanej“.
2.1 V nadväznosti na uvedené žalovaná v odvolaní uviedla, že jej základnou odvolacou námietkou, vyvracajúcou právny názor súdu prvej inštancie je, že Dohodu o vyporiadaní BSM zo dňa 23. 03. 2017, ktorú žalobca považuje za právny titul pre vymáhanie žalovanej sumy s príslušenstvom, považuje od počiatku za neplatnú, a to najmä z nasledovných dôvodov: Dohoda bola uzatvorená pod nátlakom, nie vážne a slobodne, je zjavne nevýhodná, poškodzujúca práva žalovanej a jej právne záujmy, ako aj záujem jej maloletej dcéry, ktorú je povinná chrániť a poskytnúť jej zázemie. Uviedla, že žalobca sa od momentu podaného návrhu na rozvod manželstva odmietal akokoľvek podieľať na fungovaní rodiny, najmä odmietal dieťaťu poskytovať čokoľvek a trval na okamžitom predaji bytu s cieľom získať financie pre seba. Žalobcu žiadala, aby ich nechal s dcérou bývať v byte, že ona preberie úver a bude ho splácať, s čím žalobca nesúhlasil, pritom veľmi dobre podľa žalovanej vedel, že je zaťažená spotrebiteľským úverom a s jej mesačným príjmom nespĺňa podmienky na poskytnutie hypotekárneho úveru. Okrem toho boli hypotekárnym úverom na kúpu spoločného bytu so žalobcom zaťažení jej rodičia, ktorí za poskytnutý úver ručili svojou nehnuteľnosťou v L.. Žalobca podmieňoval jej a dcérine zotrvanie v byte za cenu odstupného 30.000,- Eur. V uvedenej súvislosti poukázala žalovaná v odvolaní na to, že predmetný byt sa predal za 86.000,- Eur, úver poskytnutý na kúpu bytu „vyplácali“ so žalobcom v sume cca. 94.000,- Eur, t. j. každý z nich doplatil ku kúpnej cene bytu ešte cca. 4.500,- Eur. Žalobca nebral ohľad na to, že po predaji bytu ostala s dcérou bez bývania a bez prostriedkov. Ďalšie výhrady žalovanej uvádzané žalovanou v odvolaní vo vzťahu k Dohode o vyporiadaní BSM sa okrem tvrdenia o donútení k jej podpisu Dohody týkali toho, že v Dohode nie sú zahrnuté všetky spoločne nadobudnuté aktíva a pasíva, ktoré vznikli počas trvania manželstva, ako aj dary, ktoré žalovaná dostala od rodiny a vzniesla ich do manželstva. Uviedla, že žalobca pri podaní žaloby opomenul skutočnosť, že žalovaný nárok v čase uzavretia Dohody vôbec neexistoval, pretože žalobca sa v Dohode zaviazal uhradiť záväzky, ktoré na seba Dohodou prevzal, až keď mu ich preplatí žalovaná. Zdôraznila, že pokiaľ žalovaný prevzal na seba určité záväzky vyplývajúce z masy BSM, rozhodol sa tak dobrovoľne za predpokladu, že si kompenzoval ich hodnotu v iných aktívach.
2.2 Žalovaná v odvolaní ďalej uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie napáda odvolaním tiež preto, že vychádza z „neexistentného právneho titulu“, keďže predmetná Dohoda o vyporiadaní BSM je nejasná, neurčitá, zmätočná, nemá oporu v predmete plnenia a nárok žalobcu nie je preukázaný ani z hľadiska rozsahu uplatnenej výšky. Žalovaná v odvolaní namietala tiež znenie Dohody v otázke vyporiadania hnuteľných vecí, ktoré ku dňu zániku manželstva malo tvoriť zariadenie domácnosti, pretože v texte Dohody absentuje nesporná špecifikácia týchto hnuteľných vecí a ich ustálená hodnota; uviedla, že tieto veci sú podľa znenia Dohody zameniteľné, preto neexistuje možnosť ich reálneho vyporiadania. Vo vzťahu k dôvodom rozhodnutia súdu prvej inštancie žalovaná v odvolaní uviedla, že ak súd prvej inštancie opiera platnosť Dohody a z nej vyplývajúci nárok žalobcu o to, že text Dohody počas jedného mesiaca dohadovali advokáti oboch strán sporu, pričom ho obaja advokáti so svojimi klientami konzultovali, tak považuje za potrebné uviesť, že „ide o špekuláciu súdu, nakoľko stranám bol predložený neurčitý zväzok listov“. V nadväznosti na uvedené žalovaná v odvolaní uviedla, že „z uvedeného dôvodu namietala tento dôkaz od začiatku, nakoľko jej obsah nemožno žiadnym spôsobom overiť, naopak, možno predpokladať, že do obsahu a znenia komunikácie mohlo byť akokoľvek zasahované, preto nemožno rozsudok súdu prvej inštancie opierať o údajnú komunikáciu ich právnych zástupcov, ktorá zároveň podlieha ochrane podľa osobitných predpisov, pričom žiadny z právnych zástupcov účastníkov údajnej Dohody nebol zbavený mlčanlivosti“. V posudzovanom prípade došlo podľa názoru žalovanej k vynútenému uzavretiu Dohody o vyporiadaní BSM dňa 23. 03. 2017, ktorá bola pripravená výhradne žalobcom, resp. jeho právnym zástupcom bez akéhokoľvek pripustenia vzájomnej diskusie o konečnom
znení Dohody, pričom žalobca zneužil proti nej jej ťaživú finančnú situáciu spojenú s rozvodom. Zdôraznila, že neodmietla samotnú možnosť uzavrieť po rozvode dohodu o vyporiadaní spoločných záväzkov vzniknutých v manželstve. Problém nastal v tom, že žalobca nepripúšťal inú variantu Dohody ako vlastnú. Nakoniec bola nútená Dohodu podpísať najmä s ohľadom na svojich rodičov a kupujúcich. Zdôraznila, že trvá na tom, že s Dohodou nebola vnútorne stotožnená. Žalobca tvrdil, že ak Dohodu nepodpíše, byt sa nepredá. V takom prípade by samozrejme došlo k priamemu ohrozeniu existencie jej rodičov, ktorí ručili za úver poskytnutý na kúpu bytu svojou nehnuteľnosťou, kde stále žijú. Okrem toho by došlo k priamemu ohrozeniu jej existencie, keďže banka by vzniesla nárok na jej príjem, čím by bola ohrozená aj ich maloletá dcéra a v neposlednom rade by vznikli nemalé škody rodine kupujúcich, ktorí už mali v tom čase schválený hypotekárny úver. V uvedenej súvislosti žalovaná v odvolaní poukázala na písomné vyjadrenie kupujúceho F. I. zo dňa 05. 11. 2020, kde uviedol, že „pri predaji bytu boli problémy s pánom B., ktorý viazal svoj súhlas na predaj bytu na vzájomné finančné vysporiadanie medzi ním a žalovanou. V neposlednom rade je žalovaný nárok podľa žalovanej v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko požadované peňažné prostriedky vynaložila najmä na sťahovanie a zariadenie detskej izby ich maloletej dcéry, ako aj na jej výživu a na jej odôvodnené potreby, keďže žalobca nesúhlasil, aby ostali bývať v pôvodnom domácom prostredí, pričom dcéra znášala sťahovanie veľmi zle. Súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil situáciu žalovanej v čase podpisu Dohody v súvislosti s jej maloletou dcérou, ktorá bola v zlom psychickom stave z rozvodu rodičov a z nútenej zmeny prostredia. Zároveň súd prvej inštancie neprihliadol podľa žalovanej na mieru starostlivosti žalovanej o maloleté dieťa, ktoré potrebovalo v tom čase sústavnú opateru, k čomu žalobca nijako neprispel.
2.3 Žalovaná v odvolaní poukázala na ust. § 34, § 37 ods. 1, § 39 a § 150 Občianskeho zákonníka a uviedla, že trvajúc a odvolávajúc sa na všetky doterajšie vyjadrenia a písomné podania má za to, že z vyššie uvedených dôvodov je odvolaním napadnutý rozsudok nesprávnym rozhodnutím. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a aby podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie „s tým, že v konečnom dôsledku sa domáha, aby bola žaloba žalobcu zamietnutá v celom rozsahu ako nedôvodná“.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že odvolacie dôvody uvádzané žalovanou v bode II. odvolania považuje za odcitovanie ustanovení Civilného sporového poriadku bez uvedenia relevantných dôkazov v bode III. odvolania, ktoré by mali jej odvolacie dôvody potvrdzovať. Žalovaná v bodoch článku III. odvolania opakuje svoje tvrdenia, ktoré uvádzala v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, avšak nepreukázala ani jednu skutočnosť, ktorá by jej tvrdenia potvrdzovala. Dohodu o vyporiadaní BSM zo dňa 23.03.2017 považuje žalovaná za neplatnú od počiatku z dôvodov, ktoré evidentne nie sú dôvodmi, ktoré by mali spôsobovať neplatnosť právneho úkonu. Žalovanou uvádzané odvolacie dôvody môžu pôsobiť skôr na city, ale nie ako skutočnosti, ktoré spôsobujú neplatnosť riadne dohodnutej dohody o vyporiadaní BSM. Rozpad manželstva nespôsobil on a v zlej finančnej situácií bol aj on. Z jeho strany nešlo o neľudské chovanie voči bývalej manželke a ich dcére, ale o nevyhnutné kroky, ktoré musel urobiť, keďže žalovaná nič neriešila, iba chcela, aby jej všetko nechal, čo odôvodňovala potrebami dcéry. Nesúhlasila ani s riešením, že sa byt a zariadenie bytu ponechá jej s tým, že mu vyplatí finančnú náhradu. Keďže takéto riešenie odmietla a on nebol schopný vyplatiť ju, ostalo im iba jediné riešenie, predať byt, vyplatiť hypotéku a rozdeliť si ostatné nadobudnuté veci a aj splácanie úverov, ktoré vznikli počas manželstva. Túto situáciu vyriešila žalovaná tak, že ho počas pobytu na turnuse v zahraničí na základe vlastného rozhodnutia vysťahovala z bytu do podnájmu a vysťahovala z bytu aj zariadenie. Na základe týchto skutočnosti trval na spísaní dohody o vysporiadaní BSM. Zariadenie bytu, ktoré malo pripadnúť podľa Dohody jemu mu žalovaná nevydala a nesplnila ani ostatné dohodnuté veci, ktoré mala podľa Dohody splniť. To, k čomu sa zaviazal v Dohode on, splnil, preto nemožno jeho konanie posudzovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o výhrady žalovanej uvedené v bode III./4 odvolania, žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že do predmetnej Dohody boli zapracované všetky skutočnosti, ktoré ako účastníci Dohody v čase do podpisu Dohody žiadali v Dohode uviesť s tým, že konečné znenie Dohody podpísala žalovaná ako prvá, čím odsúhlasila ako prvá konečne znenie Dohody. Skutočnosti, ktoré žalovaná teraz namieta, začala uvádzať až v priebehu súdneho konania, preto ich považuje za jej účelové tvrdenia a účelovú obranu, rovnako ako tvrdenie žalovanej, že Dohoda je absurdný právny akt, lebo v čase podpísania Dohody záväzok žalovanej neexistoval. Zdôraznil, že Dohoda v tej časti, ktorá je predmetom tohto konania riešila to, že tak ako žalobca aj žalovaná zaplatí polovicu dlhu vzniknutého za trvania manželstva. Takže záväzok - dlh existoval, dohodli sa len na jeho výške, spôsobe a čase splatenia, pričom on takto vzniknutý záväzok podľa Dohody splnil a žalovaná nie. Tvrdenie žalovanej, že Dohoda je nejasná, neurčitá, zmätočná, že nemá oporu
v predmete plnenia a že jeho nárok ako žalobcu nie je preukázaný, je „len dookola opakovaná mantra zbožného želania žalovanej“ s cieľom vyhnúť sa povinnosti zaplatiť polovicu dlhu, ktorý vznikol počas trvania manželstva. Za účelovú obranu je možné podľa žalobcu považovať aj tvrdenia žalovanej ohľadne zaplatenia spoločných záväzkov, ktoré v priebehu konania doložil dokladmi, na rozdiel od žalovanej, ktorá v priebehu konania k svojim tvrdeniam nepredložila ani jeden relevantný doklad, ktorý by mohol súd akceptovať. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej ďalej uviedol, že pokiaľ ide o skutočnosti uvádzané žalovanou v bode III./6 odvolania, tak k týmto sa vyjadril v podaní zo dňa 30. 12. 2019, ktorého sa pridržiava a nepovažuje za potrebné tieto skutočnosti opakovať. Z ním predloženej emailovej komunikácie medzi ich právnymi zástupcami je podľa žalobcu evidentne jasné, že sa znenie textu Dohody menilo podľa námietok tej-ktorej strany, pričom z posledného mailu a z jeho prílohy je zrejmé, že ide o konečnú verziu Dohody, ktorá je totožná s podpísaným znením Dohody, čo skonštatoval aj súd prvej inštancie. Žalovaná v odvolaní neuviedla aké zasahovanie do mailovej komunikácie mohlo zmeniť mailovú komunikáciu vo vzťahu ku konečnému zneniu Dohody. Tvrdenie žalovanej, že zverejnenie komunikácie medzi klientami a ich právnymi zástupcami podlieha mlčanlivosti v konaní, kde sú účastníkmi konania iba účastníci Dohody, označil žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej za ničím nepodložený pokus žalovanej o dosiahnutie zrušenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Kategorický poprel tvrdenie žalovanej uvedené v bodoch III./7-8 odvolania. Zdôraznil, že nikto žalovanú nenútil podpísať Dohodu, na znení ktorej sa spoločne dohodli a ktorú žalovaná sama, bez jeho účasti pred svojim právnikom ako prvá podpísala. O znení Dohody diskutovali prostredníctvom svojich právnikov, keďže neboli schopní spolu komunikovať. Na podpísaní Dohody a zmluvy o predaji bytu trval preto, že mal obavu, že pokiaľ sa ich byt, kde ručiteľmi boli rodičia žalovanej predá bez dohody o vysporiadaní BSM, žalovaná bude robiť problémy, a preto sa bude musieť o vysporiadanie BSM súdiť. Jeho podozrenie o tom, ako sa žalovaná zachová po predaji bytu sa potvrdilo. Napriek tomu, že uzavreli písomnú dohodu o vysporiadaní BSM, sa súdu nakoniec nevyhol. Ak konal niekto v rozpore s dobrými mravmi tak to bola žalovaná, nie on. Nie je totiž proti dobrým mravom žiadať, aby každý z bývalých manželov v rámci vysporiadania BSM zaplatil polovicu spoločných dlhov bez ohľadu na to, kto má akú finančnú situáciu. Námietky žalovanej voči odvolaním napadnutému rozsudku spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie nezohľadnil situáciu žalovanej vo vzťahu k uzatvoreniu Dohody, že nezohľadnil zlý psychický stav ich dcéry po rozvode, starostlivosť žalovanej o ich dcéru a nútenú zmenu prostredia, ako aj to, že súd prvej inštancie neprihliadol pri rozhodovaní na mieru starostlivosti žalovanej o ich maloletú dcéru, ktorá potrebovala v dobe po rozvode sústavnú starostlivosť, k čomu on (žalobca) nemal prispieť – označil žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej za neopodstatnené a vo vzťahu k predmetu sporu za nenáležité a právne bezvýznamné. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379 CSP a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrário) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov uplatnených žalovanou v odvolaní v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
6. Podľa ust. § 488 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
7. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, spôsobenej škody, bezdôvodného obohatenia, alebo iných skutočností uvedených v zákone.
8. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
9. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
10. Po prejednaní odvolania žalovanej odvolací súd uvádza, že sa v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
a na zdôraznenie správnosti jeho záverov uvádza: Z obsahu odvolania žalovanej vyplýva, že žalovaná pod odvolacie dôvody uplatnené v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP subsumovala nasledovnú odvolaciu argumentáciu: že a) súd prvej inštancie pri rozhodovaní o žalobou uplatnenom nároku „nezohľadnil situáciu v akej sa žalovaná nachádzala v súvislosti s jej maloletou dcérou, ktorá bola v zlom psychickom stave v dôsledku rozvodu rodičov a nútenej zmeny prostredia a tiež neprihliadol na mieru starostlivosti žalovanej o spoločné maloleté dieťa, ktoré potrebovalo v tom čase sústavnú opateru k čomu žalobca nijako neprispel“, že b) žalovaný nárok je v rozpore s dobrými mravmi, pretože peňažné prostriedky, na zaplatenie ktorých si žalobca podanou žalobou uplatňuje nárok, použila žalovaná na sťahovanie a na zariadenie detskej izby ich maloletej dcéry ako aj na jej výživu a odôvodnené potreby, keďže žalobca nesúhlasil, aby dcéra zostala v pôvodnom domácom prostredí, pričom sťahovanie znášala zle, že c) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z „neexistentného“ právneho titulu, keďže Dohoda je nejasná, neurčitá, zmätočná, nemá oporu v predmete plnenia a že nárok žalobcu nie je preukázaný ani z hľadiska uplatnenej výšky, že d) namieta znenie Dohody pokiaľ ide o vyporiadanie hnuteľných vecí, ktoré ku dňu zániku manželstva mali tvoriť zariadenie domácnosti, keďže v texte Dohody absentuje ich špecifikácia a ustálená hodnota, že e) žalovaná bola k podpisu Dohody donútená a že v Dohode nie sú obsiahnuté (zahrnuté) všetky spoločné aktíva a pasíva, ktoré vznikli počas trvania manželstva ako aj dary, ktoré dostala od rodiny a vzniesla ich do manželstva, že f) žalovaný nárok v čase uzavretia Dohody vôbec neexistoval, nakoľko žalobca sa v Dohode zaviazal uhradiť záväzky, ktoré na seba Dohodou prevzal až keď mu ich „preplatí“ žalovaná, v dôsledku čoho je podľa žalovanej možné predmetnú Dohodu považovať za absurdný právny akt.
11. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že odvolacia argumentácia žalovanej nekorešponduje v niektorých jej vyššie uvedených súčastiach nielen s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ale ani s predmetom konania. V uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd na ust. § 363 CSP, v zmysle znenia ktorého „odvolateľ v odvolaní uvedie z akých dôvodov považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne“, čo znamená, že odvolacia argumentácia má celkom logicky vychádzať z dôvodov odvolaním napadnutého rozhodnutia, uvedených v odôvodnení jeho písomného vyhotovenia (viď ust. § 220 ods. 2 CSP). Odvolaciu argumentáciu žalovanej, ktorá nevychádza z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a nesúvisí ani s predmetom tohto konania, nemožno preto považovať za relevantnú. Ide o odvolaciu argumentáciu uvedenú pod písm. a) a b) zhrnutia odvolacej argumentácie žalovanej, uvedeného v odseku 4. odôvodnenia tohto rozsudku, ktorá korešponduje obsahovo s konaním vo veci starostlivosti súdu o maloletých, kde má svoje miesto a opodstatnenie a kde mala (konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 32P/18/2016 o rozvod manželstva, právoplatne skončené dňa 09. 11. 2016, ktorého súčasťou bola aj úprava práv a povinností k maloletej dcére strán sporu) žalovaná zo zákona vyplývajúcu možnosť na jej uplatnenie. Predmetom tohto konania je nárok na zaplatenie žalovanej sumy 3 653,23 Eur s prísl., vyplývajúci z „Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a o vyporiadaní ďalších práv a povinností“, ktorú strany sporu uzatvorili dňa 23. 03. 2017 a ktorú žalovaná v odvolaní označila za „neexistentnú“, uzatvorenú pod nátlakom, nejasnú, neurčitú, zmätočnú, neúplnú, nemajúcu oporu v predmete plnenia a za absurdný právny akt. S uvedenou argumentáciou prezentovanou žalovanou už počas konania na súde prvej inštancie sa súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku jasne a zreteľne vysporiadal tak, že uvedené tvrdenia žalovanej, vrátane tvrdenia, že Dohoda je pre ňu zjavne nevýhodná a že ju uzatvorila pod nátlakom, rovnako ako tvrdenie o neúplnosti Dohody, neboli v konaní preukázané. Zároveň súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej o absurdnosti Dohody ako právneho aktu správne uviedol, že žalobca splnil odkladaciu podmienku, (čo nebolo v konaní žalovanou právne relevantným spôsobom spochybnené), čím sa záväzok žalovanej dohodnutý v čl. V. 5.1 písm. f) Dohody aktivoval. Pokiaľ ide napr. konkrétne o tvrdenie žalovanej o neúplnosti Dohody, súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaná neuviedla, ktoré konkrétne aktíva a pasíva nadobudnuté stranami sporu počas trvania ich manželstva neboli do Dohody zahrnuté. Všetky vyššie uvedené tvrdenia prezentované žalovanou vo vzťahu k Dohode pred súdom prvej inštancie, zopakovala žalovaná aj v odvolaní, avšak opäť len vo všeobecnej rovine, pričom žalovaná v odvolaní nekonkretizovala v čom konkrétne súd prvej inštancie pri posúdení jej tvrdení, ktoré považoval za tvrdenia nepreukázané pochybil, prípadne v čom konkrétne spočívajú nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie a na ne nadväzujúce žalovanou tvrdené nesprávne právne posúdenie. Žalovaná v odvolaní neuviedla, že by v konaní pred súdom prvej inštancie navrhla na preukázanie svojich tvrdení vykonanie nejakého konkrétneho dôkazu, ktorý by súd prvej
inštancie nevykonal a neuviedla ani to v čom konkrétne spočíva ňou tvrdené nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie.
12. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a ust. § 262 ods. 2 CSP tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov odvolacieho konania.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C .s .p. (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP) na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).