Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/72/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú R. C. L.Ú., M.. XX.XX.XXXX, dieťa zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, odbor sociálnych vecí, dieťa rodičov: matka - J. U., M.. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXX a otec - I.. J. L., M.. XX.XX.XXXX, bytom Q., Š.Š. XXX/XX, o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd maloletú R. C. L., M.. XX.XX.XXXX, zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je povinný platiť na výživu maloletej sumu 300 eur mesačne za obdobie od 22.09.2011 do 31.12.2012 a sumu 200 eur mesačne od 01.01.2013, vždy do 24. dňa mesiaca vopred k rukám matky.

Dlh na zročnom výživnom otcovi za obdobie od 22.09.2011 do 31.05.2013 nevznikol.

Súd upravuje styk otca s mal. R. nasledovne: otec je oprávnený stýkať sa s dieťaťom každú nedeľu od 15:00 do 17:00 hod. Matka je povinná dieťa na styk pripraviť a v stanovenom čase otcovi odovzdať v mieste bydliska dieťaťa a otec je povinný v stanovenom čase dieťa v mieste jeho bydliska matke vrátiť. V prípade, že sa z vážnych dôvodov nemôže styk v stanovenom čase uskutočniť sú rodičia povinní sa o tomto dôvode vzájomne informovať najneskôr 24 hodín vopred.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 22.09.2011 sa matka maloletej domáhala úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu tak, aby súd maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude dieťa aj zastupovať a spravovať jeho majetok a aby otca zaviazal k plateniu výživného sumou 800 eur mesačne od 23.02.2011. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2011. Výchovu a starostlivosť o maloletú od narodenia zabezpečuje výlučne sama, otec dieťaťa od jej narodenia javil o styk s dieťaťom minimálny záujem a väčšinu dňa sa zdržiaval vzhľadom na svoj pracovný úväzok a súbežné živnostenské podnikanie mimo domova. O dieťa sa stará osobne matka, dieťa žije s matkou v rodinnom dome F. Č.. Otec na výživu dieťaťa prispieval len počas spolužitia do augusta 2011 tak, že posielal na účet matky platby, ktoré neboli účelovo určené na výživu dieťaťa, boli používané na chod spoločnej domácnosti. Styk otca s dieťaťom sa realizuje podľa dohody rodičov, otec môže voľne podľa svojich možností vidieť dieťa kedykoľvek, čo doteraz využil len zopárkrát. Na výživu dieťaťa otec neprispieva, o dieťa prejavuje občasný záujem, často však večer, kedy už dieťa spí.

Pri návštevách otca často dochádza zo strany otca k agresívnemu správaniu voči nej a otcovi matky. Matka poberá materské a prídavky na jedno dieťa. Otec dieťaťa je zamestnaný a zároveň podniká ako živnostník v rámci výučby cudzích jazykov, podľa matky jeho priemerný mesačný príjem predstavuje 2.800 eur. Písomným podaním zo dňa 23.01.2012 matka navrhla aj úpravu styku otca s maloletou v rozsahu 1-krát do mesiaca 2 hodiny v prítomnosti matky s poukazom na to, že počas návštevy maloletej sa otec hrubým spôsobom správa k matke, nadáva a fyzicky ju napáda, jeho nevhodné správanie (v prítomnosti dieťaťa sa sústavne obnažuje) hrubým spôsobom narušuje zdravý a pokojný vývoj dieťaťa.

Matka vyčíslila priemerné mesačné výdavky na maloletú sumou celkom 740,58 eur („nákup liekov, mastičiek, olejov - 30 eur, očkovanie a lekárske ošetrenie - 40 eur, čaje pre bábätká - 7 eur, plienky

- 130,76 eur, prebaľovacie plachty - 5 eur, výživy a potraviny - príkrmy - 23,30 eur, kozmetika, oleje, krémy, mydlá, papierové utierky - 46 eur, oblečenie, topánky zimné, letné - 93 eur, predmety osobného používania - tanierik, hrnček, príbor, obrúsok - 32 eur, materské mlieko na dokrmovanie (27,29 eur za 1 liter) - 230,24 eur, destilovaná voda na sterilizáciu a ohrievanie stravy - 12,32 eur, pracie prostriedky na 3 týždne - 9 eur, ekologický prostriedok na umývanie kojeneckých fliaš - 13 eur, antibakteriálne Protex mydlo - 6 eur, doprava autom k lekárovi, pre lieky, na vyšetrenia - 50 eur, dojčenská voda 12 fliaš - 6,96 eur a cumlíky - 6 eur).

K návrhu sa vyjadril otec maloletej písomne podaním z 06.12.2011 s tým, že finančná situácia matky je neporovnateľne lepšia oproti jeho situácii, keďže vlastní trojpodlažný rodinný dom a prednedávnom predala ďalšiu nehnuteľnosť. V čase spolužitia rodičov finančne podporoval matku maloletej, vzhľadom na vysoké nároky matky si k tomu zobral úvery v banke. Jeho súčasný mesačný príjem predstavuje 930 eur netto, popri zamestnaní doučuje anglický jazyk, z čoho mal podľa daňového priznania za rok 2010 mesačný zisk 280 eur netto. Navrhol určiť mu výživné sumou 200 eur mesačne a upraviť rozsah styku počas sobôt, nedieľ a sviatkov od desiatej do osemnástej hodiny. Vyjadrenie doplnil písomnými podaniami zo dňa 20.01.2012 a zo dňa 21.02.2012 s tým, že poukázal na jeho vysoké výdavky súvisiace s predloženými pokladničnými dokladmi o nákupoch pre dieťa v období pred podaním návrhu, pričom na tom, aby zvládal znášať výdavky na dieťa a rodinu počas spolužitia pracoval denne 14 hodín, ktoré pracovné tempo nie je možné vydržať nastálo. Jeho príjmy za výučbu anglického jazyka sa predpokladane v roku 2012 znížia, keďže mu nebola obnovená zmluva na rok 2012 na organizáciu kurzov. K tvrdeniam matky ohľadne jeho obnažovania pred dieťaťom navrhol vypočuť ako svedkyňu jeho matku. Tvrdenia matky maloletej a jej kolegyne považuje za osobnú pomstu za názorové nezhody. K svojim mesačným výdavkom poukázal na to, že jeho mesačný príjem nepresahuje 1.100 eur netto a z toho platí mesačne splátky 725 eur, bývanie 200 eur, stravu 200 eur, výdavky na vozidlo 150 eur a 300 eur výživné, z čoho vyplýva, že sa naďalej viac zadlžuje.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, svedkýň, znalcom a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, otcovstvo bolo uznané na matričnom úrade. Podľa správy kolízneho opatrovníka z novembra 2011 matka s dieťaťom obýva päťizbový rodinný dom, má vytvorené vhodné podmienky na zdravý a všestranný vývin maloletej.

Matka (dňa 07.12.2011) vypovedala, že od septembra 2010 bola práceneschopná, jej gravidita bola riziková, nemocenské dostávala 390 eur mesačne, od februára 2011 nastúpila na materskú dovolenku, materské poberala po dobu 37 týždňov. V súčasnosti má príjem z rodičovského príspevku (190,10 eur mesačne), poberá prídavok na dieťa (22,01 eur mesačne). Predtým bola zamestnaná na plný pracovný úväzok, jej príjem predstavoval 700 eur mesačne, k tomu pri nástupe na materskú dovolenku jej bol zamestnávateľom vyplatený príspevok 800 eur. Vlastní rodinný dom zakúpený z prostriedkov získaných z predaja bytu svojho a jej rodičov, iný majetok nemá. Od podania návrhu otec na výživu dieťaťa posiela mesačne 300 eur, k tomu navyše poskytol 160 eur na nákup mlieka pre dieťa. Výdavky na bývanie má za energie 170 eur mesačne, na vodné-stočné, koncesionárske poplatky, daň z nehnuteľnosti a odvoz komunálneho odpadu. Ďalej uviedla, že sama trpí kožnými problémami a z dôvodu prevencie preto zakupuje dieťaťu špeciálne lieky a mastičky. Očkovanie a ani nákup tanierika, hrnčeka, ... nie sú mesačné výdavky, ale ich pri vyčíslení prepočítala na výdavky za mesiac. Dieťa je zdravé, u

lekára absolvuje s ním len preventívne prehliadky. Nemá vozidlo, preto musí vždy niekoho známeho požiadať o odvoz s dieťaťom lekárovi, za čo známym zaplatí okolo 40 eur. Materské mlieko zakupuje dieťaťu z dôvodu, že malo zažívacie problémy pri pití sušeného mlieka. Kúpnu cenu za získaný predaj nehnuteľnosti spotrebovala na vrátenie pôžičiek a na výdavky na pohreb otca v októbri 2011. Rodinný dom Čenkovciach nadobudla za 5,5 milióna Sk (182.566 eur) a investovala doň sumu 3,5 milióna Sk (116.178 eur).

Matka od novembra 2011 poberá rodičovský príspevok. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne poberala matka od februára do októbra 2011 materské vo výške 18,97 eur za deň, čo predstavuje okolo 569 eur mesačne. Za rok 2010 vykázala príjem zo zamestnania za obdobie od januára do 21. augusta 2010 v priemere 872,66 eur mesačne. Od augusta bola práceneschopná, nemocenské jej bolo priznané vo výške 13,81 eur za deň, čo predstavuje približne 414,30 eur mesačne.

Podľa kúpnej zmluvy podpísanej dňa 09.09.2011 oboma zmluvnými stranami matka maloletej predala tretej osobe nehnuteľnosť - rodinný dom s pozemkom za 18.000 eur s tým, že kupujúci mal kúpnu cenu zaplatiť vkladom do banky.

Písomným podaním zo dňa 16.03.2012 sa matka vyjadrila okrem iného (tvrdenia a vyjadrenia súvisiace s priebehom vzťahu a spolužitia rodičov, so vzťahmi s príbuznými a nesúvisiace s predmetom konania) s tým, že nie je pravdou, že by otcovi bránila v styku s dieťaťom, otec však nedodržiaval dohodnutý čas návštev a stretnutie mu neumožní, keď sa dostaví bez ohlásenia v neskorých večerných hodinách, keď už dieťa spí.

Otec poukázal na to, že navrhovanou výškou výživného chce matka pokryť výdavky na bývanie a správu svojho niekoľkomiliónového majetku. Od apríla 2011 vlastní osobné vozidlo Mercedes sčasti prefinancované lízingom, s lízingovými splátkami 245,79 eur mesačne. Lízing má trvať do marca 2013. Vo svojej výpovedi (dňa 23.01.2012) uviedol, že je nemajetný, zo vzťahu s matkou mu ostali iba dlhy, ktoré už čiastočne splatil. Aj naďalej pracuje u toho istého zamestnávateľa, popričom má príjem zo živnosti za výučbu anglického jazyka, z toho odhadol príjem za predchádzajúci rok asi 500 eur mesačne. Vlastní osobné vozidlo Mercedes triedy A, časť kúpnej ceny riešil lízingom, časť bankovým úverom a časť vlastnými prostriedkami. Mesačná splátka predstavuje celkom 725 eur mesačne. Býva u svojej matky F. Q. v rodinnom dome. Výživné 300 eur mesačne platí naďalej na základe zriadeného trvalého príkazu v banke.

Za mesiace január až október 2011 vykázal otec príjem zo zamestnania vo výške 955,28 eur mesačne. V roku 2010 mal príjem v priemere 877,54 eur mesačne. K tomu podal Daňové priznanie za rok 2010, z ktorého vyplýva jeho príjem vrátane príjmu zo zamestnania vo výške 1.295,80 eur mesačne. Podľa Daňového priznania za rok 2011 mal otec príjem zo živnosti vrátane príjmu zo zamestnania v priemere 1.473,32 eur mesačne.

Svedkyňa F. B. vo svojej výpovedi (dňa 21.03.2012) uviedla, že s matkou maloletej sú kolegyne aj kamarátky. Poukázala na to, že na také správanie, aké predvádzal otec maloletej pred ňou a jej štrnásťročnou dcérou, nebola zvyknutá, keď pred nimi chodil len v spodnej bielizni, pričom keď sedel na pohovke, dali sa vidieť jeho intímne miesta, za ktoré sa aj chytal. Bolo to vo viacerých prípadoch.

Svedkyňa F. C. - matka otca maloletej vo svojej výpovedi uviedla, že tvrdenia obvinenia matky o obnažovanie nie sú pravdivé, poukázala na to, že pred časom matka rovnako obvinila aj svojho otca.

K vážnym tvrdeniam matky o možnom duševnom defekte súd nariadil znalecké dokazovanie v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Súdom ustanovený znalec znalecký posudok pod č. 27/2013 predložil súdu dňa 10.04.2013. Z jeho záverov vyplýva, že otec maloletej netrpí duševnou chorobou, osobnostne ide u neho o jedinca s ľahko impulzívnymi charakteristikami, po sexuálnej stránke vitálneho a zdravého muža, nemožno hovoriť o žiadnej deviácii v tejto oblasti. Neboli zistené

žiadne osobnostné problémy takého charakteru, pre ktoré by sa mohol so svojim dieťaťom stretávať v obmedzenom rozsahu. Matka má naznačené sklony niektoré javy pre účely dosiahnutia svojich cieľov skresľovať alebo zveličovať, v jej osobe ide o senzitívnu a emočne nevyrovnanú osobnosť, v súčasnosti k predmetnému problému už zaujíma o niečo racionálnejší a triezvejší postoj. Obaja rodičia sú na základe svojho psychického stavu schopní riadne sa postarať a vychovávať svoje dieťa.

Vo svojej doplňujúcej výpovedi matka uviedla, že v septembri (2013) mieni nastúpiť do zamestnania a maloletú umiestniť v predškolskom zariadení, do úvahy však prichádza súkromná škôlka v Bratislave s výdavkami vrátane stravného 402 eur mesačne. Styk otca s maloletou prebieha v zmysle predbežného opatrenia, zriedkavo však otec nepríde, pričom matke neoznámi túto skutočnosť ani dôvod. Podľa matky vzťah dieťaťa k otcovi nie je dostatočne vytvorený, pretože pokiaľ matka nie je dieťaťu na očiach, tak dieťa s otcom riadne komunikuje, ale keď sa objaví v jej dohľade matka, otca už odmieta.

Otec doplnil svoju výpoveď s tým, že v zmysle Daňového priznania za rok 2012 sa jeho príjem znížil oproti predchádzajúcemu roku asi o 40%. S poukazom na závery znaleckého posudku navrhol úpravu rozsahu styku s maloletou častejšie - aj v sobotu aj nedeľu (oproti trvajúcemu predbežnému opatreniu). Výživné naďalej platí vo výške 300 eur mesačne, navrhol ho upraviť sumou 200 eur mesačne s poukazom na svoju finančnú situáciu s tým, že jeho príjem zo zamestnania predstavuje 900 eur mesačne a popritom z podnikania 200 až 300 eur. Mesačne splátky v súvislosti s osobným vozidlom vyplatil novým úverom, ktorý spláca po 310 eur mesačne s v trvaním 10 rokov.

Podľa daňového priznania za rok 2012 mal otec netto príjem zo živnosti vrátane príjmu zo zamestnania vo výške 1.147,10 eur mesačne. Podľa potvrdenia zamestnávateľa otca o jeho príjme v roku 2012 predstavuje jeho príjem za dané obdobie sumu 907,06 eur mesačne v priemere.

Kolízny opatrovník navrhol maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matke, výživné otcovi určiť podľa jeho možností a schopností a odôvodnených potrieb dieťaťa a upraviť styk otca s dieťaťom podľa návrhu matky.

Maloletá má v súčasnosti 2 roky, je v celodennej starostlivosti matky. Výrazne zvýšené (a účelné) výdavky (nad rámec bežných odôvodnených potrieb dieťaťa) na jej starostlivosť matka neuviedla, nemá výdavky mimo bežných okrem plienok.

Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia a 26 sa použijú primerane. ( o rodine)

Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)

Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov

a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)

Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 zák. o rodine)

Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)

Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v otázke zverenia dieťaťa jednému z rodičov, v danom prípade matke, nevznikol medzi rodičmi žiadny spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by dieťa nemalo ostať v starostlivosti matky a preto súd

zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o dieťa riadne stará. Vyživovaciu povinnosť otca súd určil s prihliadnutím na vek dieťaťa a z neho vyplývajúce všeobecné odôvodnené potreby dieťaťa v danom veku. Dieťa je v celodennej starostlivosti matky, je odkázané na jej opateru a touto starostlivosťou matka vyvažuje svoju mieru vyživovacej povinnosti, preto sa po finančnej stránke na výžive dieťaťa musí

vo väčšom rozsahu podieľať otec. Za primeranú základným odôvodneným potrebám dieťaťa a bežným výdavkom na dieťa (zvýšené náklady na starostlivosť o dieťa neboli preukázané), súd určil vzhľadom na preukázaný príjem otca spätne od podania návrhu (na úpravu pomerov na čas pred podaním návrhu neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce na strane navrhovateľa - v tomto prípade matky nemožnosť podať návrh na úpravu pomerov skôr) sumu 300 eur mesačne a od januára t. r. 200 eur mesačne, keďže v zhode s ustálenou rozhodovacou praxou na výživné možno počítať až s 20 až 25% čistého príjmu výživou povinného rodiča a príjem otca sa oproti roku 2011 v roku 2012 podstatne znížil - o približne 330 eur mesačne, určená čiastka postačuje na zabezpečenie potrieb dieťaťa a na pokrytie výdavkov potrebných v súvislosti so starostlivosťou o dieťa.

Výživné otcovi súd určil spätne - od podania návrhu, otec v priebehu konania výživné sumou 300 eur mesačne platil, preto mu dlh na zročnom výživnom nevznikol.

S poukazom na § 25 ods. 2 zák. o rodine rozhodol súd o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom vzhľadom k tomu, že rodičia sa na úprave styku otca s maloletou nevedia jednoznačne dohodnúť.

Súdom upravený styk otca s dieťaťom je v záujme maloletého dieťaťa. S prihliadnutím na vek dieťaťa je tu potreba intenzívneho styku a teda častejšieho stretávania, hoci aj v menšom časovom rozmedzí, pretože takéto stretnutia rozvíjajú vzťah rodiča s dieťaťom a citovo vzťah môžu napĺňať a upevňovať. Dôkazom znalca súdu neboli preukázané dôvody, pre ktoré by mal byť styk otca s dieťaťom obmedzený, prípadne zakázaný. V priebehu konania bol styk dočasne upravený predbežným opatrením v dvojtýždennom rozsahu počas dvoch hodín v prítomnosti matky. Vzhľadom na to, že dieťa má už dva roky a podľa matky sa vzťah otca rozvíja veľmi pomaly, podľa súdu je tu dôvod na intenzívnejšie stretnutia v týždňových intervaloch a bez prítomnosti matky, ale stále počas dvoch hodín, nakoľko väčší časový rozsah, ktorý by dieťa (doteraz zvyknuté na stálu prítomnosť matky) strávilo bez matky, by mohol mať na rozvoj vzájomného vzťahu opačný, než očakávaný kladný účinok. Nič však nebráni rodičom postupne styk otca s dieťaťom rozširovať nad rámec súdnej úpravy dohodou.

O trovách konania súd rozhodol podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

Z. z. (Exekučný poriadok).