Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozhodnutie_14Cpr-8-2012.pdf
PDF · 88.13 KB
No categories available
14Cpr/8/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: T. C., L.. XX.XX.XXXX, J. V. T. XX, D., právne zastúpenému JUDr. Petrom Čurillom, advokátom so sídlom Hlavná 11, Prešov, proti žalovanému: Ľ. T., L.. XX.X.XXXX, J. D. XX/A, G., právne zastúpeného JUDr. Petronelou Kaveckou, advokátkou so sídlom Kolísková 1, Bratislava, o náhradu škody, takto
rozhodol:
žalobu z a m i e t a ,
žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému 100% trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práv žalovaného, na účet právnej zástupkyne žalovaného.
odôvodnenie:
Žalobou súdu doručenou dňa 11.10.2012 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.987,45 EUR s 9%-tným ročným úrokom z omeškania od 21.6.2001 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. V rámci žaloby poukázal na to, že žalobca uzavrel dňa 1.6.2006 so spoločnosťou Staviteľ, s.r.o. pracovnú zmluvu na základe ktorej začal vykonávať prácu dispečera nákladných vozidiel. Dodatkom k tejto pracovnej zmluve zo dňa 1.4.1999 sa zamestnávateľ zaviazal platiť žalobcovi mzdu vo výške 15.000,- Sk mesačne vždy do 20-teho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Počas trvania pracovného pomeru žalovaný nevyplatil žalobcovi mzdu za obdobie od 1.1.2001 do 30.5.2001. Žalobca ďalej poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 1.10.2009 sp. zn. 33T/217/2008 bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 284a ods. 1, ods. 2 písm. a, ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, keďže ako štatutárny orgán právnickej osoby nevyplatil svojim zamestnancom mzdu, náhradu mzdy a odstupné na ktorých vyplatenie mali zamestnanci nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal finančné prostriedky na ich výplatu. V rámci žaloby žalobca, okrem iného, citoval ustanovenie § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Súd v predmetnej veci vydal dňa 10.12.2012 platobný rozkaz, na základe ktorého žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor v rámci ktorého namietal výšku uplatneného nároku a premlčanie nároku. Taktiež poukázal na právoplatne skončený spor vo veci 12C/188/2003 a namietal prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Namietal aj podstatu nároku, ktorú žalobca žiada priznať z titulu náhrady škody s poukazom na to, že nie sú preukázané a splnené predpoklady požadované ustanovením § 420 Občianskeho zákonníka.
Žalobca C.. T. C. v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že v spoločnosti D., D..O..M.. pracoval od 1.6.1996 s tým, že jeho čistý príjem od 1.4.1999 predstavoval 15.000,- Sk mesačne. Uviedol, že problémy v spoločnosti nastali vtedy, keď žalovaný začal budovať svoju vlastnú firmu a podľa jeho názoru vyberal peniaze z tejto firmy a dával ich do svojej firmy. Uviedol, že v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 12C/188/2003, kde bola riešená otázka vyplatenia mzdy za mesiac november bolo preukázané, že podpis na výplatnej listine je jeho podpisom, hoci on ani teraz s určitosťou nemôže povedať, či mu táto mzda bola alebo nevyplatená, avšak keď je to jeho podpis, v tomto konaní si neuplatňuje výplatu
za mesiac november, ale iba výplaty za mesiac december roku 2000 a január až máj roku 2001. Vyjadril sa aj k otázke zníženia mzdy, ktorá mu mala byť znížená na sumu 4.400,- Sk v hrubom, avšak ani takáto mzda mu vyplatená nebola a o tom, že mu mala byť znížená mzda počul prvýkrát až v rámci tohto pojednávania. Žalobca sa nevedel vyjadriť dokedy fakticky vykonával v spoločnosti prácu, pričom niekedy v roku 2001 keď prišiel do firmy, mu bolo na vrátnici oznámené, že tam má zakázaný vstup.
Žalovaný Ľ. T. v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že nárok žalobcu neuznáva, pretože v decembri roku 2000 vzhľadom na dlhodobú zlú finančnú situáciu v spoločnosti navrhol práve otec žalobcu zníženie miezd na minimálne mzdy, pričom žalobcovi bola táto mzda takto znížená. Ďalej poukázal na to, že v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 14C/169/2003 kde boli riešené nároky otca žalobcu boli výpovede svedkov o tom, že mzda bola žalobcovi znížená, keďže s tým žalobca súhlasil. Žalovaný uviedol, že spoločnosť fakticky fungovala do konca marca roku 2001, pričom s otcom žalobcu si rozdelili nehnuteľnosti patriace do firmy a keďže otcovi žalobcu boli poskytnuté nehnuteľnosti vo vyššej hodnote, než bol jeho vklad do spoločnosti, vznikol tam rozdiel 1.760.000,- Sk, ktorý mal zaplatiť, čo však dodnes neurobil.
Svedkyňa S. J., v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že vo firme D.Ľ., D..O..M.. pracovala ako účtovníčka a pokladníčka od 1.2.1997 do 31.5.2001, pričom mala na starosti aj vyplácanie miezd. Poukázala na to, že so žalobcom bol pracovný pomer ukončený dohodou k 31.3.2001, pričom k tomuto dátumu boli skončené pracovné pomery dá sa povedať so všetkými zamestnancami, keďže bolo zrejmé, že firma končí, pričom zamestnanci si boli vedomí tejto situácie. Zároveň uviedla, že ona spolu s G.. I., ktorá bola mzdárkou pracovali do 31.5.2001, keďže dávali všetky doklady do poriadku a archivovali ich. Vyjadrila sa aj ku skutočnosti týkajúcej sa zníženia mzdy žalobcu a v tejto súvislosti uviedla, že niekedy pred Vianocami roku 2000 všetkých THP pracovníkov zavolal do svojej kancelárie G.. C. st., otec žalobcu, ktorý ich informoval o tom, že finančná situácia je v spoločnosti veľmi zlá, preto je potrebné zníženie mzdy zamestnancov na minimálne mzdy, pričom nikto z prítomných s tým nesúhlasil, okrem žalobcu, a preto G.. C. D.. dal p. I. ako mzdárke pokyn, aby mu znížila mzdu na minimálnu mzdu. Z tohto dôvodu bola preto mzda žalobcu od januára roku 2001 do marca roku 2001 4.400,- Sk mesačne v hrubom. Zároveň uviedla, že žalobcovi nebola vyplatená aj mzda za mesiac december roku 2000, kedy mal dohodnutú mzdu 15.000,- Sk, pokiaľ si pamätá tak v čistom. Uviedla tiež, že k zníženiu mzdy žalobcu došlo na základe dodatku k pracovnej zmluve, ktorý na základe žiadosti žalovaného aj chcela pre potreby tohto konania vyhľadať, avšak zistila, že tento dodatok nie je k dispozícii a taktiež aj ďalšie doklady zo zložky žalobcu, pričom je možné, že tieto doklady mohol zobrať aj samotný žalobca, resp. jeho otec, keďže mali kľúče od budovy, kde bol archív týchto dokumentov.
Svedok I. T. vypovedal, že v spoločnosti D., D..O..M.. pracoval od apríla roku 1997 do 31.3.2001 ako stavebný technik a určitý čas ako vedúci dopravy, pričom pracovný pomer skončil obdobne ako ostatní zamestnanci dohodou k 31.3.2001. Zároveň uviedol, že v roku 2000 začali vo firme finančné problémy, pričom niekedy koncom roku 2000 bola zvolaná porada, na ktorej otec žalobcu predniesol návrh na zníženie miezd na minimálnu mzdu, čo bolo vtedy asi okolo 4.000,- Sk, pričom on osobne ani nikto iný s tým nesúhlasili, avšak súhlasil s tým žalobca, ktorému bola táto mzda aj pravdepodobne znížená, keďže s tým súhlasil. Svedok uviedol, že ekonomické veci a financie mal na starosti otec žalobcu a technické záležitosti riešil žalovaný. Svedok uviedol, že pracovný pomer s ním bol skončený dohodou, ktorú aj podpísal, pretože si bol vedomý situácie vo firme a každý kto chcel riadne pracovať si musel byť vedomý, že spoločnosť je v takej situácii, že už ľudí zamestnávať nebude.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12C/88/2003 vyplýva, že žalobca si žalobou súdu doručenou dňa 8.8.2003 uplatnil voči spoločnosti D., D.. D. O..M.., G. Š. XX, D. náhradu nevyplatenej mzdy vo výške 90.000,- Sk za obdobie 11 - 12/2000 a za obdobie 1 - 3/2001, ako aj náhradu za dovolenku za rok 2000, spolu 90.000,- Sk. Z uznesenia v tejto veci zo dňa 19.11.2007 (právoplatné dňa 14.12.2007) vyplýva, že konanie v tejto veci bolo zastavené, keďže žalovaný bol dňa 15.6.2007 ex offo vymazaný z obchodného registra, nakoľko bol žalovaný zrušený rozhodnutím konkurzného súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku podľa § 68 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Keďže výmazom žalovaného z obchodného registra zanikla jeho spôsobilosť byť účastníkom konania a tento nedostatok podmienky konania nie je možné odstrániť, súd konanie v tejto veci zastavil. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 28.11.2007.
Z pripojeného trestného spisu sp. zn. 33T/217/2008 vyplýva, že rozsudkom zo dňa 1.10.2009 bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 284 a ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, keďže ako konateľ spoločnosti D., D..O..M.. D. v roku 2001 od 1.1. do 30.5. vo výplatných termínoch za jednotlivé mesiace nevyplatil zamestnancom spoločnosti mzdy, náhradu mzdy alebo odstupné v celkovej výške najmenej 391.844,- Sk, aj keď v deň ich splatnosti mal finančné prostriedky na ich výplatu. Z predmetného rozsudku zároveň vyplýva, že poškodený C.. T. C. bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Z uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1To/98/2010 zo dňa 6.4.2011 vyplýva, že bolo zamietnuté odvolanie poškodených E. Y., C. E. S. S. T., ktorí vystupovali ako poškodení v predmetnej veci a to z dôvodu, že poškodení si v prejednávanej veci v rámci adhézneho konania uplatňovali nárok na náhradu nevyplatenej mzdy a s tým súvisiaceho príslušenstva. Nárok na mzdu však poškodeným ako zamestnancom nevznikol v dôsledku protiprávneho konania obžalovaného, čo by v zmysle citovaného ust. § 46 ods. 3 Trestného poriadku zakladalo dôvod na priznanie takéhoto nároku v rámci adhézneho konania, ale vznikol na základe príslušných ustanovení Zákonníka práce (zák č. 65/1995 Zb. v znení neskorších predpisov) a zák. č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov za vykonanú závislú prácu pre zamestnávateľa dohodnutú v pracovnej zmluve. Pokiaľ teda nárok poškodených na mzdu nevznikol ako dôsledok protiprávneho konania obžalovaného, ale vznikol priamo na základe zákona, jeho priznania sa nie je možné domáhať v trestnom konaní v rámci adhézneho konania (tak ako tomu je v prípade nároku na výživné vzniknuté na základe zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov a nárokov štátu na zaplatenie jednotlivých daní vzniknutých na základe príslušných daňových zákonov) a aj keď takíto poškodení majú zachované všetky ostatné práva vyplývajúce z ust. § 46 ods. 1 Trestného poriadku (napr. právo navrhovať vykonanie dôkazu, nazerať do spisu, zúčastniť sa hlavného pojednávania atď.), právo uplatniť nárok na náhradu škody v trestnom konaní vyplývajúce z ust. § 46 ods. 3 Trestného poriadku im nepatrí. Súd prvého stupňa preto mal poškodených postupom podľa § 256 ods. 4 Trestného poriadku s ich nárokmi na náhradu škody podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku, pri zachovaní všetkých ich ostatných práv ako poškodených vyplývajúcich z ust. § 46 ods. 1 Trestného poriadku, do konania nepripustiť a o ich nárokoch, a to ani odkázaním na občianske súdne konanie, nerozhodovať. Ani takýto postup však poškodeným nebráni, aby si svoje nároky na mzdu uplatňovali v občianskom súdnom konaní. Z pripojeného trestného spisu ďalej vyplýva, že žalovaný pred vyšetrovateľom vypovedal ako svedok - poškodený dňa 20.10.2004, kedy uviedol, že mzda mu nebola vyplácaná od októbra roku 2000 až do apríla roku 2001, pričom si na to presne nespomína a ako poškodený sa pripojil k trestnému konaniu a uplatnil si náhradu škody vo výške približne 100.000,- Sk, ktorú však do konca trestného konania upresní a žiada aby súd o jeho nároku rozhodol. Žalobca vypovedal, že ako svedok - poškodený aj dňa 19.8.2008, kedy už uviedol, že mu nebola vyplatená mzda za mesiaca november a december roku 2000, ako aj január, február a marec roku 2001 v celkovej sume 75.000,- Sk a taktiež mu nebola preplatená dovolenka za rok 2000, ktorej náhrada mzdy predstavuje 15.000,- Sk. S poukazom na ustanovenie § 46 ods. 3 Trestného poriadku si teda uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 90.000,- Sk.
Podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka (ďalej len Obch.Z), nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty. Podľa § 135a ods. 1 Obch.Z, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Podľa § 135a ods. 2 Obch.Z, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a)poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.
Podľa § 135a ods. 3 Obch.Z, konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k jednoznačnému záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný, keďže nie je nárokom spoločnosti na náhradu škody voči konateľom spoločnosti, pretože sa jedná o nárok samotného žalobcu z titulu nevyplatenej mzdy. Žalobca zároveň neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by mali svedčať o tom, že spoločnosť (D. D.. D. O..M..) má nárok na náhradu škody voči konateľom spoločnosti a v tomto smere teda neuniesol dôkazné bremeno. Podstatnou skutočnosťou je však to, že nárok, ktorý si uplatňuje žalobca nie je nárokom v zmysle ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka, teda nárokom, ktorý má spoločnosť voči vlastným konateľom. Z tohto podstatného dôvodu preto súd žalobu zamietol a z dôvodu procesnej ekonómie sa už nezaoberal ďalšími námietkami žalovaného.
Podľa § 151 ods. 7 O.s.p., súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100% trov konania potrebných na účelné uplatnenie práv žalovaného, s tým, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením, a to aj s vzhľadom na skutočnosť, že súd po skončení dokazovania odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozhodnutia, pričom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. je účastník konania povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.