Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-170-2012.pdf
PDF · 80.02 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/170/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., Žilina, Hodžova 11, IČO 31 575 951, zastúpeného: Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o., Bratislava, Žabotova 2/B, proti žalovanej: Q. J., I.. XX.XX.XXXX, bytom V., W. XXX/ XXA, o zaplatenie 3.328,01 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2.592,39 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 24.03.2011 do zaplatenia, v splátkach po 200 eur mesačne, vždy do 25. dňa mesiaca, pod stratou výhody splátok, počnúc mesiacom júl 2013.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 186,50 eur na trovách právneho zastúpenia a 111,72 eur na ďalších trovách, na adresu sídla právneho zástupcu žalobcu do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 14.08.2012 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu istiny vo výške 3.328,01 eur s príslušenstvom (9% úrokom z omeškania a náhradou trov konania) s odôvodnením, že žalobca so žalovanou uzavreli dňa 05.12.2008 zmluvu, na základe ktorej povolil žalobca žalovanej prečerpať určenú čiastku poskytovanú žalobcom na jej osobnom účte. Žalovaná však po prečerpaní nedoplnila na svojom účte prostriedky. Zostatok predstavuje 3.328,01 eur, pozostáva z istiny 2.592,39 eur a zo sankčného úroku z omeškania 735,62 eur.
Súd žalovanej doručil žalobu dňa 28.11.2012, napriek výzve súdu sa k žalobe nevyjadrila
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Žalovaná dňa 05.12.2008 uzatvorila so žalobcom (pod obchodným menom Dexia banka Slovensko, a. s.) s poukazom na § 708 a nasl. Obch. zák. Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb s dodatkom č. 1 o poskytnutí bonusu a viazanosti žalovanej po dobu 24 mesiacov. Súčasťou zmluvy sa stali Všeobecné obchodné podmienky.
Listom zo dňa 11.02.2011 upozornil žalobca žalovanú na to, že od 01.01.2011 na jej účte eviduje debetný zostatok vo výške 3.097,98 eur, hoci sa v zmluve zaviazala neprekročiť limit povoleného prečerpania 1.770 eur. Listom zo dňa 15.03.2011 žalobca oznámil žalovanej odstúpenie od zmluvy vzhľadom k tomu, že od 01.01.2010 je vykazovaný na jej účte debetný zostatok s aktuálnou výškou 2.559,01 eur. Zároveň bola žalovaná vyzvaná na úhradu debetného zostatku do troch dní.
Podľa výpisu z účtu žalovanej ku dňu 23.03.2011 evidoval žalobca na jej účte pri uzavretí účtu 2.592,39 eur. Od 01.01.2011 vložila na účet 3x 300 eur.
Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že žalobca jej zriadil kontokorentný účet. V danom čase jej zamestnávateľ posielal výplatu na predmetný účet, avšak následne si zriadila účet v inej banke, kde jej bola posielaná výplata. Potvrdila výšku vyčíslenej istiny, v časti sankčného úroku z omeškania ponechala rozhodnutie na úvahu súdu, žiadala o možnosť splátok.
Zmluva o bežnom účte, z ktorej žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, je zmluvou upravenou v § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Žalovaná však uzavrela predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, ide teda o zmluvu spotrebiteľskú, podriadenú navyše aj právnej úprave § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ).
Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 vyhl. č. 87/1995 Z. z. v znení platnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd s poukazom na citované ustanovenia dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej žalobca žalovanej založil a viedol peňažný účet. Žalovaná nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke čo do dôvodu nesporovala. Vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu však súd z úradnej moci preskúmal oprávnenosť nároku. Vzhľadom na oprávnenosť nároku súd zaviazal žalovanú k zaplateniu vykázanej istiny na účte vo výške 2.592,39 eur aj s úrokom z omeškania uplatneným v zákonnej výške, keďže sa žalovaná preukázateľne dostala do omeškania. Sankčný úrok z omeškania je však už podľa pomenovania sankciou, žalobca si ho uplatnil za nedodržanie zmluvných podmienok, dojednanie o tzv. sankčnom úroku súd však považuje za obchádzanie zákona (§ 39 OZ), aby nemusel žalobca uplatňovať úrok z omeškania v limitovanej výške. Navyše zákon takýto pojem ani nepozná, skôr sa však charakterovo približuje k zmluvnej pokute, o ktorej dojednaní však zákon vyžaduje písomnú formu. Na základe uvedeného súd žalobu v časti nároku na sankčný úrok (vyčíslený vo výške nepovolenej zákonom) zamietol.
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom na žiadosť žalovanej a výšku uloženej povinnosti, jej súd povolil vykonať peňažné plnenie v splátkach, pričom ich výšku určil tak, aby bola pohľadávka žalobcu vrátane úrokov z omeškania v rámci možností žalovanej čo najskôr uspokojená. Pokiaľ sa však omešká so zaplatením čo i len jednej splátky, stane sa splatnou jej uložená povinnosť v celosti.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p. a žalobcovi ako úspešnejšiemu účastníkovi konania priznal náhradu trov voči žalovanej v rozsahu 56% (podľa pomeru úspechu žalobcu a žalovanej 78%:22%), a to zo súdneho poplatku zaplateného vo výške 199,50 eur a z trov právneho zastúpenia - v zmysle špecifikácie vyhotovenej advokátom v žalobe vo výške tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby (1. prevzatie veci a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby) - po 157,36 eur, paušálne výdavky 2x 9,16 eur, vrátane DPH. Náhradu úkonu právnej služby (vrátane režijného paušálu a DPH) špecifikovaného advokátom ako „písomné podanie protistrane - pokus o zmier“) súd žalobcovi nepriznal, nakoľko v súdnom konaní sa k náhrade priznávajú právne úkony vykonané v priebehu súdneho konania a nie pred podaním žaloby, teda pred začiatkom súdneho konania. Účelom takéhoto podania je riešenie sporného právneho vzťahu inou ako súdnou cestou a nie je podmienkou uplatnenia práva žalobcu na súde a preto náklady spojené s týmto úkonom nie je možné považovať za účelne vynaložené v súvislosti s týmto konaním.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995
Z. z. (Exekučný poriadok)