Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_18C-9-2013.pdf
PDF · 108.28 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/9/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci navrhovateľa: Ředitelství silnic a dálnic ČR, so sídlom Na Pankráci 546/56, Praha, IČO : 65993390, právne zastúpený JUDr. Mgr. Janou Navrátilovou, Ph.D., so sídlom Prvního pluku 206/7, Praha 8, na základe substitúcie Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi: M. B., Z. O. A. C. XXX, L. : XXXXXXXX, o zaplatenie 55,62 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 55,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 55,62 Eur od 27.02.2012 až do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 16,50 eur, titulom súdneho poplatku za vyhotovenie rovnopisu návrhu na začatie konania a jeho príloh vo výške 6,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 58,16 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 19.12.2012, doručeným Okresnému Žilina dňa 20.12.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 55,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne od 27.02.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že odporca užíval spoplatnené pozemné komunikácie cestnými motorovými vozidlami s registračnými značkami: N., N., N., N., N.. Vzhľadom k tomu, že išlo o vozidlá, ktorých najvyššia povolená hmotnosť predstavovala najmenej 12 ton, podliehali tieto vozidlá v súlade s ust. § 22 zák. č. 13/1997 Sb. o pozemních komunikacích, úhrade mýtneho. Odporcovi tak na základe uvedeného vzniklo momentom, kedy sa dobrovoľne rozhodol využiť na prejazd po území Českej republiky spoplatnenú časť pozemnej komunikácie a prešiel s motorovým vozidlom mýtnym bodom na spoplatnenej pozemnej komunikácii, povinnosť zaplatiť mýtne. Navrhovateľ uviedol, že medzi účastníkmi ide o vzťah vykazujúci znaky rovnosti, pretože navrhovateľ nemohol jednoznačne nanútiť odporcovi povinnosť úhrady mýta, inak povedané navrhovateľ nemohol jednoznačne nanútiť odporcovi, aby tento využil na prejazd územím Českej republiky spoplatnenú časť pozemnej komunikácie a prešiel s motorovým vozidlom mýtnym bodom. Použitie pozemnej komunikácie nebolo pre odporcu povinné a výlučné. Navrhovateľ nemohol jednoznačne nanútiť odporcovi určité práva alebo povinnosti. Povinnosť odporcu nebola založená jednostranným rozhodnutím cudzieho verejnoprávneho orgánu. Vzťah medzi účastníkmi konania tak vykazuje znaky súkromnoprávneho vzťahu. Povinnosť odporcu nevznikla ako dôsledok rozhodnutia vyjadrujúceho suverenitu štátu, ale ako dôsledok jeho vlastného rozhodnutia použiť spoplatnenú časť pozemnej komunikácie. Základom právnych vzťahov sú v súkromnom práve právne úkony, zatiaľ čo vo verejnom práve správne akty. Povinnosť odporcu nemá svoj pôvod v správnom akte, ale v prejave jeho vôle (právnom úkone) smerujúcom najmä k vzniku povinnosti,
ktorú právny predpis spája s takýmto prejavom (platba mýta). Odporca sa dobrovoľne rozhodol pre použitie spoplatnenej pozemnej komunikácie v Českej republike a to v situácii, keď mal na výber medzi nespoplatnenými vedľajšími cestami a spoplatnenými hlavnými cestami, čím sa sám dobrovoľne rozhodol, že vstúpi do právneho vzťahu s navrhovateľom a preto ide v okolnostiach prípadu o súkromnoprávny vzťah. Odporca svoju povinnosť úhrady počnúc 12.09.2008 a končiac 30.01.2009 niekoľkokrát porušil, keď na základe vlastnej vôle a slobodného rozhodnutia prešiel niekoľkými mýtnymi bodmi bez toho, aby mýtne uhradil. Navrhovateľ uskutočňujúci prevádzku systému elektronického mýtneho a inkaso mýta vyzval doporučeným listom zo dňa 26.01.2012 odporcu k zaplateniu dlžného mýta, pričom výšku dlhu vyčíslil sumou 55,62 eur v súlade s rozpisom nedoplatkov a stanovil mu náhradnú lehotu do 26.02.2012. Odporca aj napriek výzve svoj dlh nesplnil a to ani čiastočne. Navrhovateľ poukázal na znenie ust. § 22 zák. č. 13/1997 Sb. Vzhľadom k tomu, že prevádzkovateľ systému elektronického mýtneho je právnickou osobou registrovanou v Českej republike, domáha sa zaplatenia úrokov z omeškania podľa českého súdneho poriadku.
Navrhovateľ svoj návrh uplatnil na tlačive A v súlade s článkom 4 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“).
Súd po preskúmaní navrhovateľovho návrhu dospel k záveru, že navrhovateľov návrh spadá do pôsobnosti článku 2 cit. Nariadenia a zároveň, že ide o cezhraničný spor. Po splnení poplatkovej povinnosti zo strany navrhovateľa, súd s poukazom na článok 5 bod 2 tohto nariadenia zaslal odporcovi tlačivo C spolu s vyplnenou časťou 1. Odporca bol v tomto tlačive poučený, že v prípade, ak neodpovie vyplnením tlačiva na odpoveď, súd vo veci vydá rozsudok. Odporcovi bolo uvedené tlačivo spolu s návrhom a prílohami k návrhu doručené riadnym spôsobom do vlastných rúk dňa 22.03.2013. Odporca v lehote 30 dní odo dňa doručenia týchto písomností žiadnym spôsobom neodpovedal.
Vzhľadom na splnenie všetkých podmienok pre vydanie rozsudku podľa článku 7 ods. 3 tohto cit. Nariadenia súd vo veci verejne vyhlásil rozsudok. Súd sa v danej veci oboznámil s obsahom spisového materiálu a to listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a to najmä návrhom, plnou mocou, výzvou zo dňa 26.01.2012, rozpisom nedoplatkov, výpisom z verejnej časti živnostenského registra a zistil nasledovný skutkový stav:
Z rozpisu nedoplatkov súd zistil, že odporca užíval spoplatnené pozemné komunikácie viacerými motorovými vozidlami a to vozidlami: N., N., N., N., N. v časovom úseku od 12.09.2008 do 30.01.2009 a celkový dlh odporcu predstavuje sumu 55,62 eur. Z výzvy navrhovateľa adresovanej odporcovi k úhrade nedoplatku na mýtnom zo dňa 26.01.2012 súd zistil, že odporca bol touto výzvou vyzvaný na uhradenie dlžnej sumy a to nedoplatku na mýtnom vo výške 55,73 eur najneskôr do 26.02.2012. Súd poznamenáva, že rozdielnosť vo výške pohľadávky uvedenej vo výzve a v návrhu na začatie konania je v tom, že výmenný kurz medzi EUR a CZK v čase podania výzvy bol 25,205 CZK za 1,-eur a v čase podania návrhu 25,256 CZK za 1,-eur.
Navrhovateľ, ktorý má sídlo v Českej republike, podal žalobu na súde Slovenskej republiky. Súd skúmal právomoc slovenských súdov, ktorá je daná v zmysle nižšie citovaných ustanovení.
Podľa článku 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel 1), toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.
Podľa článku 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach , ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa článku 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie s nízkou hodnotou sporu, toto nariadenie ustanovuje európske konanie pre pohľadávky s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu"), ktorého cieľom je zjednodušenie a zrýchlenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v
cezhraničných sporoch a zníženie nákladov. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu predstavuje pre strany alternatívu konaní existujúcich podľa práva členských štátov.
Podľa článku 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie s nízkou hodnotou sporu, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii"). Podľa článku 3 „Cezhraničné spory“ bod 1 až 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie s nízkou hodnotou sporu : 1. Na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci. 2. Bydlisko sa určuje v súlade s článkami 59 a 60 nariadenia (ES) č. 44/2001. 3. Relevantným okamihom pre určenie, či ide o cezhraničný spor, je dátum, keď sa príslušnému súdu alebo tribunálu doručilo tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky. Podľa článku 59 bod 1 a 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach: 1. Na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. 2. Ak účastník nemá bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, potom na určenie, či má účastník bydlisko v inom členskom štáte, súd použije právny poriadok tohto členského štátu.
Podľa článku 60 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, na účely tohto nariadenia obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických osôb alebo právnických osôb má bydlisko v mieste, kde má a) registrované sídlo alebo b) ústrednú správu alebo c) hlavnú prevádzkareň.
Podľa článku 4 „Začatie konania“ bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie s nízkou hodnotou sporu, navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.
Podľa článku 5 „Priebeh konania“ bod 1 až 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie s nízkou hodnotou sporu, 1. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok. 2. Po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky. 3. Odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. Podľa článku 7 „Skončenie konania“ bod 1 až 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie s nízkou hodnotou sporu, 1. Do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo: a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky, b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania. 2. Súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od uskutočnenia ústneho pojednávania, alebo po doručení všetkých potrebných
informácií na vydanie rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s článkom 13. 3. Ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke. Podľa článku 15 „Vykonateľnosť rozsudkov“ bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie s nízkou hodnotou sporu, rozsudok je vykonateľný bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok. Nevyžaduje sa zloženie záruky.
Podľa článku 16 „Trovy konania“ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie s nízkou hodnotou sporu, trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke.
Podľa článku 19 „Rozhodné procesné právo“ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie s nízkou hodnotou sporu, Pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Súd zdôrazňuje, že v prípade, ak skutková podstata sporu sa týka viac než jedného štátu, nestačí vedieť, ktorý súd je príslušný na prejednávanie a jeho rozhodovanie podľa medzinárodného práva; je nutné tiež vedieť, aké právo bude súd používať pri rozhodovaní o skutkovej podstate. Pravidlá „kolíznych noriem“ určujú, ktoré právo bude použité na vyriešenie danej medzinárodnej problematiky. Súdy nepoužívajú vždy právo svojej krajiny - lex fori - ale niekedy používajú právo inej krajiny, s ktorou je spor úzko spojený. Úlohou pravidiel o „kolízii noriem“ je, aby sa mohlo určiť, podľa akého práva bude právna situácia posudzovaná (zmluvy, osobné ujmy, rodinné situácie, dedičstvo, majetkové problémy manželov, majetok vo všeobecnosti a tak ďalej). Určité skupiny, ako napríklad neplnoleté deti, spotrebitelia a zamestnanci, si zasluhujú osobitnú ochranu. Kolízne pravidlá sú súčasťou tzv. medzinárodného práva súkromného, ale medzinárodnými sú iba podľa názvu: podľa tradície má každý štát svoj vlastný národný systém pre kolízne pravidlá.
Podľa článku 4 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky podpísaný v Ríme dňa 19.06.1980, v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3 zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Ak je však časť zmluvy oddeliteľná od jej zostatku a táto časť má užšiu väzbu s iným štátom, možno ju výnimočne posudzovať podľa právneho poriadku tohto iného štátu. Podľa článku 4 ods. 2 veta prvá Dohovoru s výhradou ustanovenia ods. 5 platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby, svoju ústrednú správu.
Súd v prejednávanej veci v rámci skúmania podmienok konania vyhodnotil, že na prejednanie veci má právomoc, ktorá je daná v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 a Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007.
Z hľadiska procesného postupu súdu v prejednávanej veci je namieste aplikovať lex fori t.j. procesné právo Slovenskej republiky a to s poukazom na cit. článok 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007.
Z hľadiska vyhodnotenia rozhodujúcich skutkových okolností v prejednávanej veci je potrebné na právny vzťah účastníkov s cudzím prvkom aplikovať s ohľadom na hraničný ukazovateľ podľa článku 4 ods. 1 Rímskeho dohovoru hmotné právo Českej republiky, nakoľko najužšia väzba právneho vzťahu účastníkov je k hmotnému právu Českej republiky. Rozhodným právom pre právny vzťah medzi účastníkmi konania je právny poriadok Českej republiky, keďže na jej území došlo k plneniu - k použitiu spoplatnenej pozemnej komunikácie cestným motorovým vozidlom odporcom. Súd preto na tento vzťah aplikoval príslušné ustanovenia právneho poriadku Českej republiky.
Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 13/1997 Sb. o pozemních komunikacích (zákon platný v Českej republike), použitie spoplatnenej pozemnej komunikácie cestným motorovým vozidlom najmenej so štyrmi kolesami, ktorého najväčšia povolená hmotnosť predstavuje viac ako 3,5 tony (ďalej len vozidlo v systéme elektronického mýtneho), podlieha úhrade mýtneho.
Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 13/1997 Sb. o pozemních komunikacích (zákon platný v Českej republike) v znení citácie: Užití zpoplatněné pozemní komunikace silničním motorovým vozidlem nejméně se čtyřmi koly, jehož největší povolená hmotnost činí více než 3,5 tuny (dále jen "vozidlo v systému elektronického mýtného"), podléhá úhradě mýtného.
Podľa § 22 ods. 2 zák. č. 13/1997 Sb. o pozemních komunikacích (zákon platný v Českej republike) v znení citácie: Výše mýtného se zjišťuje pomocí systému elektronického mýtného, jehož součástí je elektronické palubní zařízení schválené podle zvláštního zákona 11j), kterým musí být vybaveno vozidlo v systému elektronického mýtného (dále jen „elektronické zařízení“). Elektronické zařízení je nepřenositelné a jeho užití je vázáno na konkrétní vozidlo zaevidované v systému elektronického mýtného. Výše mýtného se stanoví součinem sazby mýtného a ujeté vzdálenosti po zpoplatněné pozemní komunikaci. Sazby mýtného mohou být rozlišeny podle emisní třídy vozidla, počtu náprav vozidla nebo jízdní soupravy, období dne, dne nebo podle období roku. (Výška mýtneho sa zisťuje pomocou systému elektronického mýtneho, ktorého súčasťou je elektronické palubné zariadenie schválené podľa osobitného zákona, ktorým musí byť vybavené vozidlo v systéme elektronického mýtneho („ďalej len elektronické zariadenie“). Elektronické zariadenie je neprenosné a jeho použitie je viazané na konkrétne vozidlo zaevidované v systéme elektronického mýtneho. Výška mýtneho sa stanoví súčinom sadzby mýtneho a prejdenej vzdialenosti po spoplatnenej pozemnej komunikácii. Sadzby mýtneho môžu byť rozlíšené podľa emisnej triedy vozidla, počtu náprav vozidla alebo cestnej súpravy, obdobia dňa, dňa alebo podľa obdobia roku.)
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca použil spoplatnené pozemné komunikácie v Českej republike viacerými motorovými vozidlami a tým mu vznikla povinnosť uhradiť mýto s poukazom na cit. ust. § 22 zák. č. 13/1997 Sb. o pozemních komunikacích. Odporca si dobrovoľne svoju povinnosť nesplnil a preto bol výzvou zo dňa 26.01.2012 vyzvaný na úhradu dlžného mýtneho. V tejto výzve bola odporcovi uložená lehota na zaplatenie najneskôr do 26.02.2012.
S poukazom na uvedené skutočnosti a cit. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a zák. č. 13/1997 Sb. o pozemních komunikacích súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný, má oporu v zákonných ustanoveniach a preto rozhodol tak, že zaviazal odporcu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 55,62 eur.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Českej republiky v znení citácie: Jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis. (Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.)
Podľa § 1 Nařízení vlády č. 142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroků z prodlení a poplatku z prodlení podle Občanského zákonníku, výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodů. (podľa § 1 Nariadenia vlády č. 142/1994 Zb., ktorým sa stanoví výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania podľa Občianskeho zákonníka, výška úroku z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o sedem percentuálnych bodov.)
Keďže odporca neuhradil dlžnú sumu v lehote na zaplatenie určenej vo výzve zo dňa 26.01.2012 a to najneskôr do 26.02.2012, vzniklo navrhovateľovi aj právo požadovať úroky z omeškania vo výške 7% z dlžnej sumy a to nasledujúci deň po tejto lehote, teda od 27.02.2012 do zaplatenia v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občanského zákonníku a § 1 Nařízení vlády č. 142/1994 Sb. a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenia práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s ustanovením § 151 ods.
1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Navrhovateľ bol v konaní úspešný v celom rozsahu, pretože jeho návrhu súd v celom rozsahu vyhovel a tak je odporca povinný zaplatiť aj trovy konania spolu vo výške 81,16 eur a to titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania sumu 16,50 eur, titulom súdneho poplatku za vyhotovenie rovnopisu návrhu na začatie konania a jeho príloh v sume 6,50 eur podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov a titulom trov právneho zastúpenia sumu 58,16 eur za dva úkony právnej služby: za úkon právnej služby - prevzatie a prípravu veci a za úkon právnej služby - podanie návrhu na súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je určená podľa § 10 ods. 1 vyhlášky za každý úkon 16,60 eur + 20% DPH podľa § 18 ods. 3 a náhrada hotových výdavkov za každý úkon 7, 63 eur + 20% DPH (§ 16 ods. 3, § 18 ods. 3).
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinných zaplatiť ju advokátovi.
S poukazom na uvedené súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške spolu 81,16 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, číslo účtu zástupcu T. A., Z..F..P..: XXXXXXXXXX/ XXXX a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).