Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/170/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Rotha a členov senátu Michala Havaša a Rudolfa Babiča, v trestnej veci obžalovaného Y. Š., trestne stíhaného pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4) Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. mája 2013, takto

rozhodol:

Obžalovaný

Y. Š. E. U. X. N. , nar. XX.XX.XXXX U. T., trvale bytom Q., G.. L. Č.. XXX, okres Poprad,

j e v i n n ý , ž e

ako konateľ spoločnosti Blue plus s.r.o. so sídlom Lúčna č. 117/28, Spišský Štiavnik, okres Poprad, IČO: 365 129 82, dňa 06.04.2006 uzavrel so spoločnosťou Slovenská záručná a rozvojová banky, a.s., Štefánikova 27, Bratislava, IČO: 006 824 20 zmluvu č. UMU-50938-2006 o poskytnutí úveru v sume 43.981,94 € (1.325.000,- Sk) na dohodnutý účel a to financovanie zariadenia pneuservisu, internetovej kaviarne a kúpu osobného automobilu, s podmienkou čerpania úveru a to uzavretím zmluvy o zriadení záložného práv k hnuteľným veciam zo dňa 06.04.2006 č. UMU-50938-2006, v ktorej je predmet zálohu konkrétne uvedený s tým, že úver je poskytnutý na tam uvedené hnuteľné veci, ktorých vlastníkom sa stane obvinený, pričom k žiadosti o úver zo dňa 17.03.2006 predložil doklady a to predfaktúru č. 62020 dodávateľa Wagon Trading s.r.o. Poprad o kúpe osobného motorového vozidla Peugeot Boxer Minibus 290CS2.OHDi za sumu 834.700,- Sk, objednávací list a predfaktúru č. 7874 so zálohovým listom zo dňa 15.03.2006 dodávateľa KH Trading s.r.o. Praha 9, Česká republika o kúpe zariadenia pneuservisu na sumu 215.123,- Sk, faktúru č. 060064 zo dňa 28.04.2006 dodávateľa Forte Plus s.r.o. Poprad o kúpe zariadenia pre pneuservis v sume 184.326,- Sk, pričom k ich kúpe nedošlo, pretože neboli zaplatené fakturované sumy a faktúry boli stornované a súčasne predložil čestné prehlásenia zo dňa 03.03.2006 o tom, že voči spoločnosti Blue plus s.r.o. Sociálna poisťovňa a.s. v Poprade ani zdravotné poisťovne nemajú evidované žiadne pohľadávky po lehote splatnosti, že spoločnosť disponuje hnuteľným a nehnuteľným majetkom v sume 700.000,- Sk, že obvinený ako fyzická osoba disponuje hnuteľným a nehnuteľným majetkom v hodnote 1.350.000,- Sk a jeho manželka Alena Šavelová disponuje majetkom v hodnote 1.300.000,- Sk, pričom v tom čase na jeho rodinný dom v Spišskom Štiavniku súpisné číslo 117 v spoluvlastníctve s manželkou, boli vedené najmenej tri exekučné konania podľa zápisov na LV č. 429 k.ú. Spišský Štiavnik z titulu nezaplatenia úveru OTP Banke Slovensko a.s. zo dňa 22.06.2004 Ex00415/99 na vymoženie pohľadávky Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad č. Ex 326/04 ti dňa 20.06.2005, nezaplatenia pohľadávky fyzickej osobe J. Turóczimu č. Ex 930/2005 zo dňa 17.02.2006, výkon ktorých odvrátil uhradením pohľadávok z poskytnutého úveru, pričom pneuservis nezriadil a z poskytnutého úveru doposiaľ nezaplatil istinu s príslušenstvom v celkovej výške 42.909,57 € ku škode Slovenskej rozvojovej a záručnej banke a.s. Bratislava a tým, že nenadobudol do vlastníctva veci, tvoriace predmet zálohu zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam č. UMU-50938-2006 zo dňa 06.04.2006 a to motorové vozidlo zn. Peugeot Boxer Minibus 290CS 2.0Hdi, sťahovák guľových čapov TYP S, kliešte k vyvažovačke kolies, vyvažovačku C99-02, hydraulický zdvihák HJ-2/800, mechanickú sťahovačku ložísk, špirálovú

hadicu, hustičku pneumatík s manometrom, GUDE kompresor 631/10/90, podpery ľahké prestaviteľné, račňu „súprava 14-dielna, rozdvojky, stojanový rozťahovač plášťov MTS16, uťahovač“ 350Nm, 13-dielny nástenný organizér, sadu pneumatického náradia 43-dielnu, vyzúvačku 533DIP AUTOMATIC a 25 - dielny nástenný organizér, znemožnil realizáciu tejto zmluvy, zabezpečujúcej poskytnutý úver v plnom rozsahu,

t e d a

od iného vylákal úver a zabezpečenie úveru tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a spôsobil tak značnú škodu,

č í m s p á c h a l

zločin úverového podvodu podľa , ) .

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa ) , s použitím , , ) , , trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa ) s použitím mu výkon trestu podmienečne odkladá a zároveň mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa ) mu určuje skúšobnú na 5 (päť) rokov a zároveň podľa ukladá povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe poškodenému Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., Štefánikova 27, Bratislava, IČO: 00 682 420, spôsobenú škodu., ktorá povinnosť je súčasťou probačného dohľadu.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 04.12.2012 podal na tunajšom súde obžalobu zo dňa 03.12.2012 na obvineného Y. Š. pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4) Tr. zákona a to na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v skutkovej vete výroku tohto rozsudku. Súd vo veci vykonal dokazovanie, z výsledkov ktorého zistil nasledovné:

Obžalovaný Y. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pôvodne podnikal prostredníctvom obchodnej spoločnosti ALMA s.r.o. Spišský Štiavnik, mal v prenájme bitúnok, avšak podnikanie sa mu v neskorších rokoch nedarilo. V roku 2005 založil obchodnú spoločnosť Blue plus s.r.o., plánoval prevádzkovať pneuservis, internetovú kaviareň a prevoz ľudí za prácou. Keďže nemal dostatok finančných prostriedkov požiadal Slovenskú záručnú a rozvojovú banku a.s. o úver. K žiadosti o úver predložil čestné prehlásenia, medzi iným, že spoločnosť disponuje majetkom vo výške 700.000,- Sk a on sám majetkom 1.350.000,- Sk. Takýto majetok však nevlastnil, vlastnil rodinný dom v Spišskom Štiavniku, na ktorý bola vyhlásená exekúcia, pričom v tom čase mal veľké dlhy z predchádzajúceho podnikania. K žiadosti o úver predložil predfaktúru o kúpe vozidla Peugeot Boxer a faktúry spoločnosti Forte Plus, o kúpe zariadenia kaviarne a pneuservisu. Z predložených faktúr však kúpil len zariadenie internetovej kaviarne, z položiek faktúry č. 060664 nekúpil nič. Zariadenie kaviarne sa doposiaľ nachádza na adrese jeho trvalého bydliska. Ďalej uviedol, že kúpil vozidlo zn. Opel Vivaro od spoločnosti PK Auto, toto vozidlo však získal na leasing, pričom zaplatil akontáciu 200.000,- Sk. Zvyšnú časť úveru použil na úhradu dlhov z predchádzajúceho obdobia. Splátky z poskytnutého úveru spočiatku uhrádzal, avšak keď sa mu pokazilo vozidlo, nemohol vykonávať prepravu osôb a nemal peňažné prostriedky na splácanie úveru. Situáciu potom riešil odchodom do cudziny, kde začal pracovať, pričom má záujem svoj dlh poškodenému uhradiť. Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že aj keď nevlastnil majetok

v deklarovanom rozsahu, v súvislosti s požadovanou žiadosťou o poskytnutie úveru, bol vlastníkom desiatich certifikátov ISO, ktorými sa deklaruje kvalita mäsových výrobkov s požadovanými normami ich predaja na tuzemskom trhu, ako aj v zahraničí, ktoré tiež mali určitú hodnotu, každý z nich okolo 80.000,- až 100.000,- Sk. Tak isto mal doma stroje určené na mäsovýrobu a mal aj pozemky v Spišskom Štiavniku, a Hrabušiciach, ktoré mohli byť určené ako stavebné parcely, vo vzťahu ku ktorým ako vlastník bola evidovaná jeho mama a ktoré by získal on. Tieto pozemky však neboli na neho prevedené z toho dôvodu, že mal dlhy aj voči nebankovým inštitúciám, o ktorých si požičal asi do 450.000,- Sk. Akú hodnotu mal tento majetok to on nevie, ale stroje ktoré vlastnil, odovzdal neskôr likvidátorovi spoločnosti ALMA a zdá sa mu, že tieto boli predané za sumu 600.000,- až 700.000,- Sk. Vyjadril sa, že v súvislosti s jeho podnikateľským zámerom podnikať prostredníctvom obchodnej spoločnosti Blue plus s.r.o. Spišský Štiavnik bol jeho zámer pôvodne taký, že mienil podnikať v oblasti dopravy, chcel zakúpiť deväť miestne vozidlo, prostredníctvom ktorého by realizoval tento zámer. Z tohto dôvodu oslovil spoločnosť Forte Plus, ktorá mu vypracovala podnikateľský plán, prostredníctvom nejakej firmy v Košiciach, ponúkla mu možnosť získať úverové prostriedky zo Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a to aj vo vzťahu k širšiemu predmetu podnikania, o ktorý nemal pôvodne záujem, a síce o zriadenie internetovej kaviarne a pneuservisu. On s tým potom súhlasil, internetovú kaviareň zriadil, pneuservis sa mu nepodarilo zriadiť, pretože nezískal pozemok. V čase keď žiadal spoločnosť Forte Plus o vypracovanie podnikateľského plánu, hovoril spoločnosti že vlastní rodinný dom v Spišskom Štiavniku, ktorý vlastní spolu s manželkou, nie je zaťažený exekučným právom, spoločnosť to však do podnikateľského plánu neuviedla. Dom napokon predal, z predaných peňazí vyplatil záložných veriteľov a iných veriteľov, ktorých mal v rámci predchádzajúceho podnikania a zostalo mu okolo 100.000,- Sk. Vo vzťahu k majetku svojej manželky, vyhlásenie, že táto disponuje majetkom v hodnote 1.300.000,- Sk urobil on po tom, čo sa dohodol s firmou, ktorá mu robila podnikateľský plán. Priznal, že v čase uzatvárania úverovej zmluvy s poškodeným v súhrne nedisponoval majetkom tak, ako to deklaroval vo svojich vyhláseniach. Samotný úver chcel získať na to, aby mohol splatiť svoje predchádzajúce dlhy a realizovaním podnikateľského zámeru prepravy osôb a tovaru chcel splácať poskytnutý úver, z ktorého sa mu podarilo zatiaľ zaplatiť okolo 8.000,- €. Vyjadril sa aj k skutočnosti, že v súvislosti s poskytnutím úveru mal zriadiť aj záložného právo na vecí, ktoré z poskytnutých peňazí zakúpi, t.j. záložné právo na auto, vybavenie kaviarne a pneuservisu. Záložné právo na vybavenie kaviarne v hodnote 186.000,- Sk aj zriadil. K spôsobu vystavovania predfaktúr uviedol, že on ekonomickým činnostiam veľmi nerozumie a preto spoločnosť Forte Plus sa mu ponúkla, že mu bude viesť aj účtovníctvo a teda vystavovala aj predfaktúry, ktoré boli potom podkladom pre poskytnutie úveru, ako aj podkladom pre vypracovanie zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam. Tak isto aj čestné vyhlásenie ohľadom majetku, ktorým disponuje, vzťahujúce sa k žiadosti o poskytnutie úveru, navrhla predložiť spoločnosť Forte Plus, pričom reálnosť ohodnotenia majetku v rámci čestných prehlásení, nikto neskúmal. K spoločnosti Forte Plus uviedol, že on sa v minulosti poznal s pánom Y., ktorý mu povedal, že má takú spoločnosť a preto sa na túto spoločnosť obrátil, predtým s ňou nespolupracoval. Za vypracovaný podnikateľský plán zaplatil 50.000,- Sk a za poradenskú činnosť celkovo zaplatil asi 450.000,- Sk. Uvedené sumy zaplatil z peňazí, ktoré dostal z poskytnutého úveru. Dodal, že je mu ľúto, čo sa stalo, je si vedomý svojho dlhu, ktorý má záujem splatiť, má zamestnanie, zarába okolo 800-900 € mesačne. Má chemické odborné vzdelanie, kategórie ako ekonomika, účtovníctvo či právo, nie sú mu veľmi známe, veľmi tomu nerozumie, a preto sa spoliehal na tých, ktorí tomu rozumejú, aj keď na druhej strane je samozrejme si je vedomý svojej zodpovednosti.

Svedkyňa Y. Y., splnomocnenec poškodeného, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že vnútornej agende týkajúcej sa obžalovaného sa venuje od roku 2007, pri uzatváraní úverovej zmluvy s obžalovaným nebola. Predpokladom pre poskytnutie úveru, v konkrétnom prípade, podobne ako v iných prípadoch, bolo predloženie podnikateľského plánu, ktorý posudzujú príslušní pracovníci banky a ktorí ho potom predložia rozhodujúcemu orgánu. Súčasťou splnenia podmienok pre poskytnutie úveru sú požadované čestné vyhlásenia o tom, či žiadateľ má záväzky voči vybraným subjektom, vyhlásenie o majetku a samotné predfaktúry na tovar, na nákup ktorého bol úver účelovo viazaný. Pokiaľ podmienky pre poskytnutie úveru boli splnené a riadiaci orgán rozhodol, že úver bude poskytnutý, došlo k podpísaniu samotnej úverovej zmluvy a súčasne dohody o vyplňovacom práve blankozmenke. Tak isto bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam, ktoré boli zakúpené z prostriedkov z poskytnutého úveru, ktorá zmluva mala byť potom zaregistrovaná v centrálnom notárskom registri záložných práv. K samotným podmienkam pre poskytnutie úveru sa svedkyňa bližšie vyjadriť nevedela s tým, že ona pracuje na oddelení vymáhania pohľadávok a nie na oddelení poskytovania úverov. Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedala o konkrétnostiach uzavretia samotnej úverovej zmluvy, vychádzala

z podkladov, ktoré mala počas výpovede pri sebe k dispozícii, na konkrétnosti sa však už nepamätá. K oboznámenej výpovedi z prípravného konania svedkyňa uviedla, že na základe úverovej zmluvy uzavretej s obžalovaným dňa 06.04.2006 tomuto bol poskytnutý úver v celkovej výške 1.325.000,- Sk, ktorý bol účelovo viazaný. Obžalovaný k žiadosti predložil podnikateľský plán, čestné prehlásenia, že daňový úrad, sociálna poisťovňa ani zdravotné poisťovne neevidujú voči nemu pohľadávky po lehote splatnosti, že spoločnosť Blue plus s.r.o. disponuje majetkom v hodnote 700.000,- Sk, sám obžalovaný majetkom v hodnote 1.350.000,- Sk a jeho manželka majetkom v hodnote 1.300.000,- Sk. Ďalej obžalovaný predložil predfaktúru spoločnosti Wagon Trading s.r.o. na kúpu motorového vozidla zn. Peugeot Boxer minibus, predfaktúru spoločnosti Forte Plus s.r.o. na kúpu kaviarenského zariadenia a objednávací list pre spoločnosť KF Trading s.r.o. na kúpu zariadenia pneuservisu. Obžalovaný v zmysle úverovej zmluvy bol povinný do 30 dní od dňa čerpania úveru predložiť doklady o použití peňažných prostriedkov. Obžalovaný predložil doklady a to faktúry spol. Forte plus s.r.o. o kúpe počítačov a zariadenia kaviarne, a faktúru o kúpe vozidla Opel Vivaro combi vystavenú spoločnosťou PK Auto s.r.o.. Úver dočerpal 28.04.2006 predložením dokladov o kúpe zariadenia pneuservisu. Pri neskoršom rokovaní dňa 04.01.2007 obžalovaný priznal, že vozidlo nadobudol uzavretím leasingovej zmluvy, zariadenie pneuservisu nekúpil a peniaze z úveru v ostatnej časti použil na úhradu dlhov. Obžalovaný úver spočiatku splácal, pričom banka dňa 16.10.2007 uzavrela s obžalovaným Dodatok č. 1 k zmluve týkajúci sa zmeny splátkového kalendára. Poslednú splátku obžalovaný zaplatil 02.05.2008. Potom opäť požiadal o odklad splácania úveru a zníženie mesačných splátok, čo banka neakceptovala a dňa 10.10.2008 vyhlásila úver za predčasne splatený. Listom zo dňa 10.11.2008 oznámila obžalovanému, že začína výkon záložného práva na hnuteľné veci ich predajom na verejnej dražbe, ktorá však nebola úspešná, pretože veci neboli nájdené. Ku dňu výpovede svedkyne na hlavnom pojednávaní, t.j. ku dňa 08.02.2013 záväzok obžalovaného predstavuje sumu 56.472,78 €, z čoho istina predstavuje sumu 36.357,90 € a zvyšok predstavuje príslušenstvo pohľadávky. Poškodený si škodu neuplatňuje v rámci trestného konania, pretože disponuje exekučným titulom a to zmenkovým platobným rozkazom, ktorý je právoplatný a na základe ktorého je aj voči obžalovanému vedená exekúcia.

Svedok K.. Y. T. na hlavnom pojednávaní sa vyjadril k bližším podmienkam za akých bol zo strany poškodeného poskytnutý úver obžalovanému s tým, že v organizácii poškodeného pracuje od roku 2006 a do jeho pracovnej náplne patrila aj problematika poskytovania úverov podnikateľom, tzv. mikroúverov, ktoré boli účelovo viazané na podporu malého a stredného podnikania do sumy 1.500.000,- Sk. Samotný úver bol poskytovaný aj na podporu začínajúcich podnikateľov, pričom banka vypracovala také podmienky, aby došlo k jeho urýchlenému poskytnutiu do 14 dní od podania žiadosti. Žiadosť o poskytnutie úveru sa podávala na formulárovom tlačive. K žiadosti sa predkladali účtovné výkazy, v prípade začínajúceho podnikateľa tento doklad sa nepredkladal. Ďalej sa predkladal podnikateľský plán na obdobie jedného roka dopredu, a záujemca predkladal čestné vyhlásenia, že nemá záväzky voči vybraným subjektom a čestné vyhlásenie o stave majetku. Samozrejme výhodou bolo ak toto čestné prehlásenie obsahovalo majetok, ktorý by zodpovedal aspoň sume požadovaného úveru, v opačnom prípade rozhodnutie o poskytnutí úveru bolo na posúdení banky, v závislosti od rizikovosti obchodu. Rizikovosť úveru, či bonita klienta, bola potom skutočnosťou, keď banka požadovala aj ručiteľský záväzok, pričom aj ručiteľ predkladal vyhlásenie o svojom majetku. Na základe takto predložených podkladov potom banka určila bankový rating v stupnici A-D, pričom stupeň D znamenal neposkytnutie úveru. V konkrétnom prípade obžalovaný dosiahol stupnicu B predmetnej rizikovosti a preto ako forma ručenia bola požadovaná účasť ručiteľa, ktorý ručil formou zmenky a ďalej to bola blankozmenka na strane dlžníka. Tak isto v konkrétnom prípade potom ďalšou z foriem zábezpeky bolo zriadenie záložného práva na hnuteľný majetok zakúpený z poskytnutého úveru a to zariadenie internetovej kaviarne, pneuservisu a automobilu. Pokiaľ by zo strany obžalovaného nebola zabezpečená taká forma ručenia ako bola prezentovaná, banka by pravdepodobne k poskytnutiu úveru nepristúpila. Ďalej uviedol, že banka jednotlivé deklarované informácie neoverovala, pretože práve zámerom bolo skrátiť lehoty na poskytovanie úverov. Tak isto nebol overovaný ani majetok ručiteľov. Pokiaľ by banka disponovala informáciou, že na deklarovaný majetok sú vedené exekučné konania, úver by poskytnutý nebol. Tak isto jednou z podmienok bola požiadavka 25 % spoluúčasti dlžníka krytia výdavkov z vlastných zdrojov, tzn. že výška podnikateľského zámeru v konkrétnom prípade predstavovala sumu 1.769.909,- Sk, pričom z predložených faktúr zo strany banky tieto boli uhradené v rozsahu 75 %, t.j. v sume 1.325.000,- Sk. Vo svojej výpovedi dodal, že v súvislosti s deklarovaným vyhlásením o majetku, takýmto majetkom by mohol byť aj predmet duševného vlastníctva, ktorý tiež má svoju hodnotu pokiaľ by to žiadateľ v žiadosti uviedol, banka by to akceptovala, neskúmala, reálnosť by však musela byť daná.

Svedok K.. R. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná, je spoločníkom spoločnosti Forte Plus s.r.o., pričom ďalším spoločníkom bol K.. Y., ktorý však zomrel a ktorý viedol účtovníctvo pre spoločnosť Blue plus s.r.o, ktorej konateľom je obžalovaný. Spomína si, že obžalovaný chcel zobrať nejaký úver a pre tento účel potreboval nejaký podnikateľský plán, ktorý mu vypracovala spoločnosť Forte Plus niekedy v roku 2008. V súvislosti s vypracovaním tohto podnikateľského plánu, mala byť v kontakte s obžalovaným aj spoločnosť Unimedion s r.o. Košice, bližšie sa však nepamätá. Spoločnosť Forte Plus ešte dodala obžalovanému elektroniku pre zariadenie internetcafé, ktorou činnosťou sa tiež zaoberala. Pamätá si, že zo strany ich spoločnosti bola potom vystavená jedna predfatkúra, ktorá zahŕňala elektroniku a nejaké zariadenia v súvislosti so servisom, čo napokon ani realizované nebolo a táto predfaktúra bola potom aj stornovaná a v účtovníctve firmy Forte Plus sa ani nenachádza. Akú sumu peňazí zaplatila spol. Blue plus spoločnosti Forte Plus za činnosti, ktoré vykonávali pre pána Š., si už nepamätá. Jeho spoločník, ktorý zomrel, pána Š.E. poznal a na jeho príhovor spoločnosť Forte Plus vykonávala pre pána Š. činnosti, pričom jeho majetkové pomery bližšie neskúmali. Pamätá si, že v súvislosti s vypracovaným podnikateľským plánom malo zísť zo zámeru súvisiaceho s vybavením servisu a to kvôli nejakým technickým problémom týkajúcej sa nejakej parcely. Tak isto si spomína, že v súvislosti s podnikateľským zámerom pána Š., v celom procese zmien, po tom čo zišlo zo zámeru podnikania v oblasti autoservisu, tento prejavil záujem zakúpiť vozidlo za účelom autodopravy. Či spoločnosť Forte Plus vystavila aj iné predfaktúry okrem predfaktúry súvisiacej s nákupom zariadenia pre internetcafé, na to si už nespomína. V prípravnom konaní sa svedok vyjadroval aj k ďalším vystaveným faktúram, s tým že tieto boli pôvodne vystavené za účelom realizácie podnikateľského projektu, ale neskôr boli stornované. Upresnil, že v rámci podnikateľskej činnosti spoločnosti Forte Plus mali s nebohým spoločníkom rozdelené činnosti, keď vedeniu účtovníctva sa venoval K.. Y. a on mal na starosti nákup a predaj zariadení. Tak isto vypracoval obžalovanému podnikateľský plán. Pokiaľ vie, tak pán Š. nosil K.. Y. doklady na zaúčtovanie, ktoré potom boli spracované. Nemá vedomosť o tom, aby sa v ich spoločnosti nachádzalo účtovníctvo spoločnosti Blue plus. Pokiaľ vie, tak po smrti K.. Y. nejaké materiály ostali v jeho garáži, pričom ďalej on v týchto činnostiach nepokračoval, pretože je po mozgovej príhode.

Svedok K.. T. T. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako zástupca spoločnosti PK Auto s.r.o. si pamätá iba skutočnosť, že pán Š. si u nich objednal vozidlo a vie, že toto vozidlo získal na leasing. Bližšie okolnosti si nepamätal. V prípravnom konaní vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaný dňa 05.04.2006 ako konateľ spoločnosti Blue plus s r.o. si objednal automobil Oper Vivaro, bola vystavená aj zálohová faktúra na sumu 27.769,06 € , ktorú však nevyplatil a preto bola stornovaná. Objednané auto bolo potom predané leasingovej spoločnosti ČSOB Leasing a obžalovaný s ňou uzavrel leasingovú zmluvu, pričom dňa 13.07.2006 mu bolo vozidlo aj odovzdané.

Svedok K.. Y. F., starosta obce Hranovnica, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný v obci nepodnikal, ani sa v nej dlhšie nezdržiava.

Svedkyňa Y. V., starostka obce Spišský Štiavnik vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný v minulosti podnikal v ich obci v oblasti spracovania mäsa, neskôr mal zriadenú kaviareň, ale v tomto podnikaní úspešný nebol, pneuservis zriadený nemal. Rodinný dom, ktorý vlastnil, bol predmetom exekúcie.

Svedkyňa E. Š., manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a odmietla vo veci vypovedať, v prípadnom konaní vo svojej výpovedi uviedla, že v čase vystavenia čestného prehlásenia sama nedisponovala majetkom v sume 1.300.000,- Sk.

Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov a to najmä dokladov predložených poškodeným Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou a to najmä faktúr a predfaktúr, čestných prehlásení, ktoré predložil obžalovaný pri uzatváraní úverovej zmluvy, ktorá je tak isto súčasťou spisového materiálu, podnikateľského plánu, správy Dopravného inšpektorátu ORPZ v Poprade, z ktorej vyplynulo, že obžalovaný nebol vlastníkom motorového vozidla zn. Peugeot, listín súvisiacich so živnostenským oprávnením obžalovaného a založenia obchodnej spoločnosti Blue plus s r.o., správy a ďalších listín Správy katastra nehnuteľností Poprad, z ktorých vyplynulo, že obžalovaný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti s tým, že v minulosti vlastnil rodinným dom v obci Spišský Štiavnik, ktorý bol založený v roku 2001 záložným právom v prospech Daňového úradu v Poprade a na ktorý dom v neskoršom období boli zriadení viaceré exekučné záložné práva a ktorý bol napokon aj predaný. Dokazovanie ďalej vykonal súd aj oboznámením faktúr vystavených spoločnosťou Forte

Plus s.r.o., leasingovej zmluvy týkajúcej sa motorového vozidla Opel Vivaro combi zo dňa 12.07.2006, fotodokumentácie, ktorou je zadokumentovaná existencia zariadenia internetovej kaviarne a ďalších listinných materiálov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal súd dostatočne preukázané, že skutok sa stal tak, ako to súd ustálil v skutkovej vete výroku tohto rozsudku, že tento skutok je trestným činom, pre ktorý bola podaná obžaloba a že skutok spáchal obžalovaný Y. Š..

Obžalovaný spáchanie skutku vo svojej výpovedi prakticky priznal. Svoje konanie oľutoval, jeho výpoveď korešponduje ostatným vykonaným dôkazom a to najmä výpovediam vypočutých svedkov, ako aj listinným dôkazom, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a ktoré boli oboznámené na hlavnom pojednávaní. Takto vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba, pričom z hľadiska právnej kvalifikácie súd jeho konanie posudzoval ako zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4) Tr. zákona, pretože od iného vylákal úver a zabezpečenie úveru tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a spôsobil tak značnú škodu. Obžalovaný je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti, trestnej činnosti sa dopustil zavinene vo forme priameho úmyslu, pretože predkladaním nepravdivých účtovných dokladov iba predstieral splnenie podmienok na poskytnutie úveru, ktorý napokon mu poskytnutý bol, ktorý bol účelovo viazaný a ktorý len v nepatrnej miere bol použitý na stanovený účel. Podstatná časť peňažných prostriedkov z poskytnutého úveru bola použitá na iný účel, najmä na úhradu predchádzajúcich dlhov, pričom konaním obžalovaného tak isto nebol naplnený ani účel uzavretej záložnej zmluvy, predmetom ktorého bolo zriadenie záložného práva a to na konkrétne motorové vozidlo zn. Peugoet Boxer minibus a na zariadenie pneuservisu, ktoré veci obžalovaný z poskytnutého úveru nenadobudol. Objektom uvedeného trestného činu je ochrana majetkových hodnôt iných subjektov. Medzi protiprávnym konaním obžalovaného a spôsobeným následkom existuje vzájomná kauzalita.

Obžalovaný z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený, súdne trestaný doposiaľ nebol. V roku 2005 bolo voči nemu vedené trestné stíhanie pre pomoc k trestnému činu úverového podvodu podľa § 10 ods. 1 písm. c, § 250a ods. 1) Tr. zákona, ktoré trestné stíhanie bolo podmienečné zastavené s určením skúšobnej doby, v ktorej sa osvedčil.

Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné kritériá ukladania trestu vymedzené v ustanovení § 34 ) Tr. zákona, prihliadajúc pritom predovšetkým na skutočnosť, že trest má plniť represívnu funkciu ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie a súčasne má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Za takýto trestný čin obžalovanému hrozil trest odňatia slobody vo výmere 5 až 12 rokov. Ako poľahčujúcu okolnosť súd konštatoval okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zákona, t.j. skutočnosť, že obžalovaný svoj čin priznal a oľutoval. Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37) Tr. zákona súd nezistil. S prihliadnutím na vyššie uvedené kritériá rozhodné pre ukladanie trestu, ako aj s prihliadnutím na okolnosti prípadu a pomery páchateľa, súd mal za to, že ukladanie trestu odňatia slobody v rámci trestnej sadzby ustanovený za tento trestný čin, by bolo neprimerane prísne a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, pričom obžalovanému je možné uložiť trest aj pod dolnú hranici trestu ustanoveného za trestný čin, ktorého sa dopustil. V prvom rade je potrebné poukázať predovšetkým na okolnosti skutku, za ktorých sa tento stal, keď obžalovaný ako neúspešný podnikateľ z predchádzajúceho obdobia sa snažil svoju situáciu riešiť opätovne podnikaním v inom predmete podnikateľskej činnosti, čím by vytvoril priestor pre úhradu svojich dlhov z predchádzajúceho podnikania a súčasne zabezpečil základné ekonomické fungovanie svojej rodiny. V tejto súvislosti sa obrátil na spoločnosť, ktorej predmetom podnikania bolo vedenie ekonomických, účtovných a poradenských činností, za účelom vyhotovenia podnikateľského plánu, ktorý mal byť podkladom pre poskytnutie úveru na účely podnikania. V súvislosti so svojím zámerom podnikať predovšetkým v oblasti autodopravy, sa spoliehal na to, že z podnikateľskej činnosti získa príjmy, ktorými by splácal poskytnutý úver a súčasne prostriedky z poskytnutého úveru by mohol použiť na úhradu predchádzajúcich dlhov. Uvedený zámer však obžalovanému nevyšiel, poskytnutý úver spočiatku splácal, pretože mal príjmy z oblasti autodopravy, no následne po tom, čo sa mu vozidlo, ktoré používal na účel tohto podnikania, pokazilo, nebol schopný z vlastných zdrojov toto opraviť a získať tak príjmy potrebné pre splácanie úveru, pretože finančné prostriedky, ktoré mu boli poskytnuté z úverových prostriedkov, v prevažnej miere už použil na úhradu prechádzajúcich dlhov. Je potrebné prihliadať na to, že na strane obžalovaného nebola od

počiatku motivácia finančné prostriedky z poskytnutého úveru nevrátiť, aj keď je nepochybné, že na to, aby mu takýto úver mohol byť poskytnutý, musel predstierať splnenie podmienok pre jeho poskytnutie, ktoré reálne nespĺňal. Nebolo zistené, aby obžalovaný získaním úverových prostriedkov sledoval prospech obohatiť sa na úkor poškodeného. Napokon napriek tomu, že tieto úverové prostriedky získal, k jeho obohateniu ani nedošlo, tento prakticky nedisponuje žiadnym výraznejším majetkom, pričom príjmy pre svoje živobytie si zaobstaráva riadnou pracovnou činnosťou. Obžalovaný sledovaný zámer v súvislosti s poskytnutým úverom prakticky nedosiahol, dlhy z predchádzajúceho podnikania sa mu síce znížili, ale naďalej mu zostali, akurát mu pribudol nový záväzok vo vzťahu k poškodenému v predmetnej trestnej veci. Z obsahu spisu okrem iného vyplynuli i také skutočnosti, ktoré dôvodne nasvedčujú tomu, že na podnikateľskom zámere obžalovaného participovali iné subjekty, keď napr. spoločnosť Forte Plus, ktorá vypracovala obžalovanému podnikateľský plán, súčasne navrhovala obžalovanému aj rozšírenie podnikateľského zámeru, napr. o zriadenie internetovej kaviarne, zariadenie ktorej aj obžalovanému dodala, pričom podnikanie v tejto oblasti pre obžalovaného bolo neefektívne, resp. uvedená spoločnosť vystavovala aj iné predfaktúry na dodávku tovaru - zariadenia pneuservisu, ktoré v skutočnosti dodané neboli a ktoré faktúry potom následne stornovala. Súčasne táto spoločnosť viedla obžalovanému aj účtovníctvo, pričom za svoje činnosti, podľa vyjadrenia obžalovaného, si fakturovala sumu okolo 450.000,- Sk, ktorá napokon jej aj bola zaplatená z prostriedkov získaných z úveru, ktorý bol poskytnutý obžalovanému. Z vyjadrení obžalovaného v priebehu trestného konania, ale aj z jeho vystupovania na hlavnom pojednávaní, je súčasne možné dospieť k záveru, že v osobe obžalovaného nejde o nejako znalého človeka v oblastiach ekonomických, účtovných, či právnych činností, čo však obžalovaného nepochybne nezbavuje jeho trestnej zodpovednosti za protiprávne konanie, pre ktoré je stíhaný, čo tento si aj sám uvedomuje, pričom vyjadruje úprimnú snahu na splácaní škody. Práve nedostatok právneho vedomia na strane obžalovaného, bol aj v minulosti dôvodom pre jeho trestné stíhanie súvisiace s účastenstvom na trestnom čine, ktorý spáchala iná osoba, ktoré trestné stíhanie bolo napokon podmienečne zatavené. Vyššie uvedené skutočnosti potom poukazujú aj na pomery páchateľa, ktorý inak žil riadnym a slušným spôsobom. S prihliadnutím na vyššie uvedené, bol potom súd toho názoru, že v danom prípade sú dané okolnosti pre mimoriadne zníženie trestu tak ako to má na zreteli ustanovenie § 39 ods. 1) Tr. zákona, pričom účel trestu v danom prípade môže byť dosiahnutý aj uložením prísneho podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. Za primeraný trest potom súd považoval trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorého výkon obžalovanému odložil na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov. Zároveň bol súd toho názoru, že pri uložení trestu odňatia slobody, ktorý nie je bezprostredne spojený s jeho výkonom, je namieste uloženie povinnosti obžalovanému spojenej s nahradením škody poškodenému v skúšobnej dobe, ktorá povinnosť je súčasťou probačného dohľadu a nesplnenie ktorej môže mať za následok neosvedčenie sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.