Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-87-2012.pdf
PDF · 90.76 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/87/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej vo veci žalobcu: U. B., nar. X.XX.XXXX, bytom V. nad K., C. 33X/XX, zastúpený JUDr. Petrom Rychnavským, advokátom vo Vranove nad Topľou, Rázusova 111/9, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 827 484, pobočka Vranov nad Topľou, Rázusova 128, 093 18 Vranov nad Topľou, o zaplatenie 44.214,30 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu vo Vranove nad Topľou č.k. 9C/85/2008-117 zo dňa 3.7.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie o zaplatenie sumy 24.297,95 Eur. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.979,20 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 %-uálnych bodov vyššej ako bude základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu vykonateľnosti tohto rozsudku v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vychádzal zo zistenia, že žalobca bol zamestnancom spoločnosti Bukóza, a.s. Vranov nad Topľou od 01.02.1991 do 30.04.2007. Dňa 13.10.1994 utrpel na pracovisku pracovný úraz, následkom ktorého boli zranenia, ktoré zanechali aj trvalé následky. Išlo o stredne ťažký úraz, ktorý bol predmetom konania pred Okresným súdom vo Vranove nad Topľou pod č.k. 6C/1047/96.
Spoločnosť Bukóza, a. s. Vranov nad Topľou zanikla v dôsledku vyhláseného konkurzu a reštrukturalizácie bez právneho nástupcu a bola vymazaná z Obchodného registra dňa 15.11.2006. V dôsledku poúrazového stavu a neznesiteľných bolestí najmä v chodidle, ale aj na celej nohe, bol nútený navštevovať lekárov a od posledného bodového ohodnotenia došlo k značnej deformácii pravej nohy, zborteniu klenby, k vytvoreniu poúrazovej plochej nohy s došľapovaním len na vonkajšiu hranu pravého chodidla. V dôsledku toho žalobcovi opúchajú nadmieru nohy, tvoria sa otlaky, miesto sa zapaľuje a často je práceneschopný. Zhoršený zdravotný stav vyžiadal ošetrenia a žalobca požiadal aj o nové bodové hodnotenie, ktoré vypracoval MUDr. V. X. dňa 06.11.2006. Priznal žalobcovi bodové hodnotenie vo výške 370 bodov titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Následne na požiadavku žalovaného MUDr. X.
vypracoval opravné bodové hodnotenie z 03.11.2011 a ustálil nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu vo výške 250 bodov.
Žalovaný rozhodnutím č. 4013 - 19/2011 - VT z 21.11.2011 rozhodol, že žalobca ma nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu 13.10.1994 v sume 248,96 Eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia.
Žalovaný priznal žalobcovi v dôsledku poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou osobou pre zhoršenie jeho zdravotného stavu a obmedzenie jeho spoločenského uplatnenia čiastočný invalidný dôchodok. Žalobca pred pracovným úrazom bol zdravý, hral futbal, chodil do spoločnosti, na zábavy, pestoval turistiku, v súčasnej dobe pracuje ako závozník na 8 hodín, kde vykonáva odber vzoriek a kontrolu kanálov. Neudrží stabilitu, nemôže sa venovať vnúčatám, nechodí na prechádzky kvôli bolesti v nohe, zabezpečuje si špeciálnu obuv, v práci musí do nej použiť až tri páry ponožiek, pravidelne navštevuje lekára a užíva masť od bolesti a iné lieky.
Výrok o trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
Proti rozsudku v časti zamietnutej žaloby v prevyšujúcej časti a v časti výroku o náhradu trov konania podal odvolanie žalobca. Poukázal na to, že žalobca sa domáhal priznania sumy 19.916,35 Eur v dôsledku utrpeného pracovného úrazu z 13.10.1994 ako zamestnanec Bukózy, a. s. Vranov nad Topľou. V dôsledku tohto úrazu došlo k amputácii II., III. a IV. palca pravej nohy, k dilacerácii a pomľaždeniu pravého chodidla. Okrem toho utrpel otvorenú trieštinu zlomeniny I. predpriehlavkovej kosti pravej nohy s posunom úlomkov, otvorenú zlomeniu II. predpriehlavkovej kosti - hlavičky s posunom úlomkov. Úraz zanechal trvalé následky s tým, že znalec z odboru zdravotníctva posúdil tento úraz ako stredne ťažký s trvalými následkami. Odôvodnil svoj nárok tým, že síce v pôvodnom konaní pred Okresným súdom vo Vranove nad Topľou pod č. k. 6C/1047/96 bol odškodnený sumou 135.000 Sk (4.481,17 Eur), ale vo zvyšku bola žaloba zamietnutá. Skutočnosť, že zdravotný stav žalobcu sa naďalej zhoršoval možno odôvodniť bodovým hodnotením, ktoré bolo vypracované na požiadanie žalovaného. Znalec ustáli hodnotu jedného bodu 0,9958 Eur a pri hodnote 250 bodov ako náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia išlo o sumu 248,96 Eur. Zároveň poukázal na to, že žalobca je aj čiastočne invalidný dôchodca o čom rozhodla takisto žalovaná.
Vyčítal súdu prvého stupňa, že nie je zrejmé prečo ustálil nárok žalobcu na 20-násobok a nie na 40, 50, či 80-násobok sťaženia spoločenského uplatnenia. Ide o nový nárok, samostatný nárok, a preto nemožno vychádzať zo záverov rozsudku Okresného súdu vo Vranove nad Topľou v predchádzajúcom konaní.
Vzhľadom k tomu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v rozsahu v akom sú mu vytýkané vady zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie. Zároveň namietal aj rozhodnutie súdu prvého stupňa pokiaľ išlo o náhradu trov konania s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p., ktoré považoval za nezákonné.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa a preto žiada, aby tento rozsudok bol potvrdený ako vecne správny.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad zistenia skutkového stavu. Na týchto správny skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
V odvolacom konaní so zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výrok o trovách konania. Výrok, ktorým bolo konanie zastavené v časti a ktorým bolo žalobe vyhovené, odvolaním napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli a ako také nadobudli právoplatnosť (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.).
Podľa § 260 ods. 1 veta prvá zák. č. 461/2003 Z. z., dávky nemocenského poistenia, dávky dôchodkového zabezpečenia, plnenia vyplývajúce z nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, peňažná náhrada a podpora v nezamestnanosti, priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za dávky podľa tohto zákona, a to v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003; ak nárok na výplatu týchto dávok, plnení, peňažnej náhrady a podpory v nezamestnanosti trval k 31. decembru 2003, dávky, plnenia, peňažná náhrada a podpora v nezamestnanosti sa vyplácajú aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších právnych predpisov, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod.
Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
V predmetnom konaní bolo nepochybne zistené, že následné zhoršenie zdravotného stavu u žalobcu nastalo v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpel dňa 13.10.1994 u svojho vtedajšieho zamestnávateľa Bukóza, a. s. Vranov nad Topľou. Rovnako bolo zistené, že uvedená spoločnosť bola 15.11.2006 vymazaná z Obchodného registra bez právneho nástupníctva. Následne nároky žalobcu prešli na žalovaného. Tento priznal čiastočný invalidný dôchodok žalobcovi práve v dôsledku trvalého zhoršeného zdravotného stavu. Rovnako bolo zistené, že skorším rozhodnutím odvolacieho súdu 1Co/217/09 - 57 z 06.09.2010 bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa z 16.10.2009 a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa prerušil konanie v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu a vyčkal za právoplatnosťou rozhodnutia o sťažení spoločenského uplatnenia a o priznaní náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalovaným. Žalovaný rozhodnutím z 21.11.2011 priznal žalobcovi nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume základného bodového hodnotenia 250 bodov a k tomu prislúchajúcich 248,96 Eur. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa priznal 20-násobné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia s prihliadnutím na mimoriadne okolnosti, ktoré u žalobcu existovali.
K odvolacím námietkam žalobcu je potrebné skonštatovať, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu. Aj keď nárok žalobcu v tomto konaní bol samostatným - novým nárokom na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorý vznikol následným zhoršením jeho zdravotného stavu, nemožno konštatovať nesprávnosť postupu súdu prvého stupňa pokiaľ porovnával pomery žalobcu v čase prebiehajúceho konania o nároku na priznanie sťaženia spoločenského uplatnenia po vzniku pracovného úrazu a v súčasnej dobe. Ide o nárok, ktorý sa naďalej odvodzuje od pracovného úrazu, ktorý utrpel žalobca ešte v roku 1994 a boli mu priznané nároky na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia s poukazom na vtedajšie vykonané dokazovanie, ktorého predmetom medzi iným boli aj zistené zmeny v osobnom, rodinnom živote, ale hlavne zdravotnom stave žalobcu. Vzhľadom k tomu, že žalobca uviedol a predložil aj dôkaz v podobe bodového hodnotenia, že došlo k následnému zhoršeniu zdravotného stavu, bolo potrebné pri zisťovaní či sú splnené podmienky na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzať z pomerov u žalobcu v čase, kedy utrpel úraz, v čase kedy mu priznal nároky súd prvého stupňa v roku 1996 a v súčasnej dobe.
Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia a nedôsledného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, prečo priznal práve 20-násobné mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ani tu nie je možné vyčítať nesprávny postup súdu prvého stupňa. Súd
prvého stupňa postupoval v súlade s pokynmi odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí a vyčkal za právoplatným priznaním nároku žalobcu žalovaným, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť.
Pokiaľ išlo o ustálenie nároku žalobcu na mimoriadne zvýšenie vo výške 20-násobku súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vyporiadal s dôvodmi, ktorého viedli práve k takémuto zvýšeniu oproti požadovanému zvýšeniu až vo výške 80-násobku. Preto sa nemožno stotožniť s odvolacími námietkami žalobcu, keďže ide o konanie, kde výsledok sa určuje na základe zistených skutočností a výsledkov vykonaného dokazovania.
Vykonané dokazovanie potvrdzuje, že žalobca dňa 13.10.1994 na jeho pracovisku utrpel pracovný úraz, následkom ktorého bola amputácia II., III., IV. palca pravej nohy, dilacerácia a pomliaždenie pravého chodidla, keď pri úraze utrpel tiež otvorenú trieštivú zlomeninu I. priehlavkovej kosti pravej nohy s posunom úlomkov, otvorenú zlomeninu II. predpriehlavkovej kosti - hlavičky s posunom úlomkov. Tento úraz zanechal u žalobcu trvalé následky, a to stratu palca II., III., IV. pravej nohy na úrovni predpriehlavkovo-článkových kĺbov s čiastočnou stratou hlavičiek. Išlo o stredne ťažký úraz s trvalými následkami, čo bolo konštatované už v predchádzajúcom konaní Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 6C/1047/96.
V dôsledku zhoršenia zdravotného stavu, ktoré je v príčinnej súvislosti s pôvodne utrpeným pracovným úrazom, žalobca požaduje sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré bolo MUDr. V. X., chirurgom, v posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia z 18.8.2011 určené rozsahom 250 bodov. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočky Vranov nad Topľou na základe stanoviska posudzujúceho lekára a opraveného posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 6.11.2006 a 18.8.2011 vykonal 3.11.2011 kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Kontrolou bolo zistené, že posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vystavený posudzujúcim lekárom MUDr. V. X., chirurgom, je správny, keďže po úraze vznikla deformácia zbytku chodidla a vyvinula sa plochá noha ťažkého stupňa, pričom žalobca došliapuje len na vonkajšiu hranu chodidla.
Výška konkrétneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je závislá jednak od ohodnotenia v lekárskych posudkoch a zároveň aj od toho, či a v akom rozsahu a s akými prejavmi došlo k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Pri porovnaní významu a intenzity zapojenia sa žalobcu do života vo všetkých jeho sférach v čase pred poškodením zdravia s možnosťami a rozsahom týchto aktivít po úraze, odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na súčasný zdravotný stav žalobcu sú tieto možnosti z jeho strany sčasti obmedzené. Nebolo možné však nezohľadniť aj to, že žalobca predsa len nebol vrcholovým športovcom, nevenoval sa nadpriemerne aktívne spoločenskému či kultúrnemu životu, aj po utrpenom úraze a poškodení zdravia žalobca naďalej vedie rodinný a pracovný život. Preto so zreteľom na zistené obmedzenia žalobcu najmä pokiaľ ide o fyzickú stránku života a s tým súvisiacu sčasti zníženú kvalitu jeho súčasného života, mal odvolací súd za to, že zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je opodstatnené v rozsahu, ako to realizoval súd prvého stupňa.
So zreteľom na vyššie uvedené výrok napadnutého rozsudku odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Pochybil však súd prvého stupňa pokiaľ ide o trovy konania vzhľadom k tomu, že použil ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. a vychádzal z konštatovania, že ani jedna zo strán nemala úspech vo veci v celom rozsahu. Z charakteru sporu vyplýva, že ide o konania, ktorého výsledok závisel od znaleckého dokazovania a úvahy súdu. Z tohto dôvodu odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. rozsudok v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa aplikovať na výrok o trovách konania ust. § 142 ods. 3 O.s.p.
V končenom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania § 224 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.