Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_BA-5S-205-2019.pdf
PDF · 148.84 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-5S/205/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: L Racing s.r.o., so sídlom Osloboditeľov 569, 049 41 Krásnohorské Podhradie, IČO: 36 375 616, právne zastúpený: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Kováčska 53, 040 01 Košice, IČO: 36 730 564, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101576582/2019 zo dňa 28.06.2019, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Bratislava (ďalej „správca dane“, „prvostupňový orgán“) vykonal u žalobcu ako daňového subjektu (ďalej „žalobca“, „daňový subjekt“) daňovú kontrolu zameranú na daň z pridanej hodnoty (ďalej „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2017. Daňová kontrola bola začatá dňa 20.12.2017 na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 10.11.2017. Výsledkom daňovej kontroly bol protokol č. 102295967/2018 zo dňa 22.11.2018 (ďalej len „protokol“), ktorého súčasťou bola aj výzva adresovaná žalobcovi na vyjadrenie sa k zisteniam správcu dane. Protokol bol žalobcovi spolu s výzvou doručený dňa 11.12.2018, čím došlo k ukončeniu daňovej kontroly a dňa 12.12.2018 začal správca dane vyrubovacie konanie. Dňa 04.01.2019 podal žalobca vyjadrenia a pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole a dňa 28.01.2019 mu bolo doručené predvolanie vo veci prerokovania na deň 07.02.2019, pričom sa na toto prerokovanie nedostavil. Počas telefonického kontaktu vykonaného dňa 07.02.2019 konateľ žalobcu správcovi dane oznámil, že sa prerokovania nezúčastní.
2. Rozhodnutím č. 100457459/2019 zo dňa 18.02.2019 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „daňový poriadok“) vyrubil daňovému subjektu rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2017 v sume 160.947,08 eura, keď mu nepriznal právo na odpočítanie dane uplatnené z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou admass SK s.r.o. (ďalej „spoločnosť admass SK“). Správca dane vychádzal z výsledkov vykonanej daňovej kontroly, v rámci ktorej zistil, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon o DPH“). Daňová povinnosť žalobcu „na vstupe“ mala vzniknúť na základe dodávok služieb ale i tovarov, ktoré boli predmetom dodania od dodávateľa admass SK so sídlom na rovnakej adrese ako žalobca, pričom podľa
predložených listín (najmä faktúr) sa malo jednať o predmet plnenia ako doprava súťažného motorového vozidla a servisného zázemia, personálne zabezpečenie a catering, príprava servisného zázemia a prieskum trhu pre potrebu rozloženia reklamných bannerov na mieste podujatia, opravy vozidla počas pretekov, nastavovanie súťažného vozidla, či testovanie súťažného motorového vozidla na uzavretej trati po opravách vykonaných po poškodeniach počas pretekov (žalobcom označovaných ako „rally“). Podľa správcu dane si žalobca nesplnil povinnosť a nepreukázal vecnými dôkazmi skutočnosti uvedené na jednotlivých faktúrach, z ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane, nepreukázal, že mu predmet dane dodal dodávateľ na nich uvedený a ani priame a bezprostredné spojenie prijatých zdaniteľných plnení s uskutočnenými zdaniteľnými obchodmi žalobcu čím nesplnil podmienky § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný ako odvolací správny orgán rozhodnutím č. 101576582/2019 zo dňa 28.06.2019 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil. Mal za to, že správca dane zistil vyčerpávajúco skutkový stav a odôvodnil nepriznanie odpočtu dane s poukázaním na dôkazy za situácie, kedy daňový subjekt nespolupracoval a nepredložil požadované doklady a dôkazy na potvrdenie svojich tvrdení uvedených na dokladoch a na preukázanie existencie zdaniteľného plnenia podľa predložených faktúr. Žalobca v daňovom konaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy k odberateľským faktúram, ktoré vystavil pre rôzne subjekty, pričom žiadnym spôsobom nepreukázal odôvodnenie výšky DPH uvedenej na faktúrach, preto nebolo možné overiť správnosť vystavených faktúr. Správca dane daň uvedenú na odberateľských faktúrach ponechal z dôvodu jej uvedenia na faktúrach podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. Poukázal tiež na zistenia správcu dane o personálnom prepojení platiteľa s deklarovaným dodávateľom admass SK, ako aj s ďalšími relevantnými spoločnosťami v reťazci dodávateľov.
II.
Správna žaloba (žalobné body) 4. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 18.09.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a ich zrušenia. Namietal neúplné a nesprávne skutkové zistenia orgánov finančnej správy ako aj nesprávne právne posúdenie veci. V konkrétnostiach rozporoval použitie informácií z daňových kontrol týkajúcich sa iných daňových subjektov, všeobecné odôvodnenie prvostupňového a napadnutého rozhodnutia bez uvedenia konkrétnych ustanovení zákona, ktorých porušenia sa mal žalobca dopustiť a nesprávneho procesného vysporiadania sa s návrhmi žalobcu na doplnenie dokazovania. Prvostupňové aj napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za nezákonné, keďže bol ako účastník administratívneho konania ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch.
5. Správca dane podľa názoru žalobcu odoprel vykonanie dôkazov vo vyrubovacom konaní vyplývajúcich z vyjadrenia zo dňa 04.01.2019 k zisteniam uvedeným v protokole, čím porušil § 68 ods. 3 daňového poriadku. Keďže žalobca očakával, že správca dane v rámci vyrubovacieho konania vykoná navrhované dôkazy, nemal dôvod dohodnúť so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených a až v prípade, pokiaľ by k dohode nedošlo, mohol a mal určiť deň ich prerokovania správca dane.
6. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia (ako aj protokolu) vo vzťahu k vyrubeniu rozdielu DPH považoval žalobca za nedostatočné a neobjektívne. K jednotlivým faktúram (obchodným prípadom) obsahuje protokol aj rozhodnutie žalovaného iba všeobecné odôvodnenie bez uvedenia konkrétnych skutočností vzťahujúcich sa na jednotlivé faktúry (obchody). Žalobca žiadal, aby správca dane vo vyrubovacom konaní odôvodnil svoj postup pri určení rozdielu dane a to vo vzťahu ku každej jednotlivej faktúre konkrétne a určito, aby mal možnosť zaujať stanovisko, respektíve navrhnúť dôkazy pre každý jednotlivý prípad a nie iba vo všeobecnej rovine. Za všeobecné považoval odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia aj z dôvodu, že toto obsahovalo len citácie zákona, vrátane ustanovení o dôkaznom bremene žalobcu v rozpore s judikatúrou.
7. Skutočnosť, že správca dane mal v prípade predložených faktúr dôvodné pochybnosti ešte neznamená, že jeho závery zodpovedajú realite, a to až do času, kým nie sú tvrdenia správcu dane v tomto smere jednoznačne preukázané. Vyvodzovanie absolútnej dôkaznej povinnosti voči daňovému subjektu ako to správca dane vykonal v tomto prípade je tak v rozpore so zákonom.
8. Za podstatné porušenie svojich procesných práv v administratívnom (daňovom) konaní považoval žalobca stav, keď navrhoval vypočuť ako svedka bývalého konateľa spoločnosti admass SK tak, aby mohol byť prítomný pri tejto svedeckej výpovedi a klásť svedkovi otázky, k čomu však nedošlo a správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že výsluch uvádzaného svedka nebol v konaní potrebný, keďže vo vzťahu k všetkým ostatným zisteným dôkazom by nemohol privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Správca dane však v rámci vyrubovacieho konania „pracoval“ s výpoveďou dotknutého svedka vykonanou v inom daňovom konaní (týkajúcou sa iného daňového subjektu) a žalobcovi tak nebolo umožnené byť pri vypočutí prítomný a klásť svedkovi otázky. Žalovaný následne postup správcu dane „podporil“, čím podľa žalobcu oba správne orgány porušili § 24 ods. 4, § 25 ods. 4 a § 63 ods. 3 daňového poriadku.
9. Ďalej žalobca namietal, že správca dane ako aj žalovaný v rámci vykonanej daňovej kontroly a aj následne vo vyrubovacom konaní vychádzali aj zo záverov z protokolov týkajúcich sa daňových kontrol u iných daňových subjektov, avšak žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt nimi nedisponoval a nemal možnosť sa týchto daňových konaní zúčastniť ani klásť svedkom otázky. Zároveň sa na zistenia obsiahnuté v protokoloch z iných daňových konaní týkajúcich sa iných daňových subjektov vzťahuje daňové tajomstvo a nie je možné ich použitie v rámci daňovej kontroly vykonanej u žalobcu, pretože by došlo k porušeniu a vyzradeniu daňového tajomstva a takto získaný dôkaz by bolo nutné považovať za nezákonný.
10. K uplatnenému právu na odpočítanie DPH za odberateľské faktúry vystavené v mesiaci august 2017 žalobca uviedol, že v rámci svojej dôkaznej povinnosti predložil všetky potrebné doklady ktorými disponoval a preukázal splnenie podmienok podľa § 51 ods. 1 písm. a) v spojení s § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Pokiaľ mal správca dane pochybnosti o existencii zdaniteľného plnenia či o jeho dodaní deklarovaným dodávateľom (spoločnosť admass SK), dôkazné bremeno v tomto rozsahu znášal práve správca dane a nemohol dôkaznú povinnosť presunúť na žalobcu ako na kontrolovaný daňový subjekt. Pochybnosti správcu dane pritom bolo potrebné v rámci daňovej kontroly „preniesť“ do roviny skutkových zistení a jednoznačných záverov.
11. Za irelevantné považoval žalobca zistenia správcu dane ohľadne zmien a transformácií týkajúcich sa dodávateľa (spoločnosti admass SK) z dôvodu zlúčenia v rade iných spoločností, pričom správcom dane popisované právne skutočnosti nastali až po čase realizácie kontrolovaných zdaniteľných plnení. Ani skutočnosť, že dodávateľ kontrolovaného daňového subjektu nepredložil správcovi dane svoje účtovníctvo, sama o sebe nič nepreukazuje a uvedené žalobca ani nemal možnosť ovplyvniť. Dodávateľská spoločnosť admass SK potvrdila uskutočnenie zdaniteľných plnení pre žalobcu ako kontrolovaný daňový subjekt v zmysle predmetných faktúr a objednávok a správca dane nesprávne vyhodnotil získané dôkazy.
12. Súhrnom bol žalobca toho názoru, že v rámci daňového konania preukázal splnenie všetkých administratívnych ako aj materiálnych podmienok na odpočítanie DPH, avšak správca dane ako aj žalovaný dospeli k nesprávnym právnym záverom, ktorým predchádzalo nesprávne skutkové zisťovanie a porušenie viacerých ustanovení daňového poriadku týkajúcich sa procesných práv daňového subjektu a dokazovania v konaní.
III.
Vyjadrenie žalovaného
13. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 08.11.2019 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a nepriznať účastníkom náhradu trov konania.
14. K námietke nekonkrétnosti a nedostatočnosti odôvodnenia vo vzťahu k jednotlivým faktúram žalovaný uviedol, že v protokole ako aj v meritórnych rozhodnutiach (prvostupňovom aj napadnutom) bolo jednoznačne určené, z ktorých faktúr nebolo žalobcovi priznané právo na odpočet DPH a tieto boli zároveň špecifikované svojim označením ako aj obsahom (textom). Správca dane nemal dôvod uvádzať pri každej jednotlivej faktúre dôvod porušenia ustanovení zákona o DPH, keďže skutkové aj právne okolnosti každej z predložených faktúr zakladali rovnaké právne posúdenie. Takýto postup by bol zároveň nehospodárny. Bolo na žalobcovi, ako obsahovo preukazoval svoje tvrdenia uvedené na
dokladoch, z ktorých si uplatňoval právo na odpočítanie dane a správca dane nebol povinný napovedať, aké dôkazy mal vo vzťahu k svojim tvrdeniam žalobca predložiť.
15. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou smerujúcou k procesnému postupu a celkovému posúdeniu návrhu žalobcu na výsluch svedka – konateľa spoločnosti admass SK. Správca dane z vlastnej iniciatívy predvolaním č. 100949984/2018/9104401/Ris dotknutého konateľa ako svedka predvolal na pojednávanie konané dňa 12.06.2018, pričom upovedomenie o jeho predvolaní bolo doručené aj žalobcovi. Navrhovaný svedok sa na pojednávanie nedostavil a zaslal správcovi dane žiadosť, aby bol vypočutý ako svedok na inom vecne príslušnom správnom orgáne - Daňovom úrade Košice. Správca dane preto požiadal ešte pred ukončením daňovej kontroly Daňový úrad Košice o vypočutie navrhovaného svedka, ktorý sa však na výsluch dňa 15.11.2018 nedostavil. Následne svedok doručil Daňovému úradu Košice doklad o práceneschopnosti, podľa ktorého bol od 19.10.2018 práceneschopný. Žalovaný tak bol toho názoru, že správca dane v konaní nebol nečinný a dokazovanie v rozsahu navrhovanom žalobcom o výsluch svedka nevykonal a opakovane svedka nepredvolával, pretože tento sa už vyjadroval a jeho nová výpoveď by nemala vplyv na zmenu výsledku v prospech žalobcu a zjavne sa ďalšej výpovedi vyhýbal.
16. Za nedôvodnú považoval žalovaný aj námietku žalobcu o nemožnosti používať v daňovom konaní informácie získané z dokladov týkajúcich sa daňových kontrol iných daňových subjektov, keď podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku možno ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobca mal zároveň možnosť sa so všetkými dôkazmi a zisteniami, vrátane zistení z protokolov vypracovaných v súvislosti s daňovými kontrolami iných daňových subjektov, oboznámiť a vyjadriť sa k nim.
17. Žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt bol povinný preukázať rozhodujúce skutočnosti, ktorými sú pri uplatnení práva na odpočítanie dane reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia a fakt, že predmetné plnenie prijal od odberateľa uvedeného na dokladoch, z ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane. Žalobca si v tomto smere svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, a preto mu nebolo priznané právo na odpočítanie dane. Ako platiteľ dane síce predložil doklady k daňovej kontrole, ale žiadnym dôkazom nepreukázal vecné údaje tvrdené na týchto dokladoch. Na žalobcu nebola prenesená dôkazná povinnosť za iné daňové subjekty, pretože žalobca si v prvom rade nesplnil svoju dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z § 24 a § 45 daňového poriadku.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
18. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov je ďalej uvedené, že „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: BA-5S/205/2019.
19. Správny súd v Bratislave (ďalej „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane jemu predchádzajúce, vrátane postupu správnych orgánov v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
20. O podanej žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní konanom dňa 31.07.2024 zo začiatkom o 09.30 hod. a ukončením o 09.45 hod., keďže bola splnená podmienka jeho nariadenia podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP (žiadosť aspoň jedného z účastníkov konania o nariadenie pojednávania).
Účastníci konania boli na pojednávanie riadnym spôsobom predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 a 3 SSP, pričom na pojednávanie sa nedostavili. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 29.07.2024; rovnako tak žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 29.07.2024. Správny súd vec prejednal a rozhodol v súlade s § 114 SSP.
21. Dňa 31.07.2024 o 14.45 hod., t. j. po ukončení pojednávaniaí, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku vo veci, podal konateľ žalobcu osobne na podateľni správneho súdu podanie označené ako „Žiadosť o vytýčenie náhradného termínu pojednávania“, v ktorom uviedol, že na pojednávanie sa mienil dostaviť, ale pre technické problémy na motorovom vozidle sa nestihol dostaviť včas. Na uvedené podanie reagoval správny súd (predsedníčka senátu) oznámením zo dňa 01.08.2024, v rámci ktorého bol konateľ žalobcu oboznámený o vykonanom pojednávaní, na ktorý postup boli splnené podmienky podľa § 114 SSP.
22. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
25. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
26. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
27. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, predmetom dane je poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
28. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
29. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
30. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
31. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
32. Podľa § 51 ods.1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
33. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
34. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku, tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.
35. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
36. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
37. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
38. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
39. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
40. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
41. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
42. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
43. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
44. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku, má kontrolovaný daňový subjekt vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
45. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
46. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
47. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam.
48. Správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP), resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad § 134 ods. 2 SSP, § 195 SSP). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti vrátane presvedčivého odôvodnenia, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.
49. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného potvrdzujúce rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 160.947,08 eura na DPH za zdaňovacie obdobie august 2017. V rámci vedeného daňového konania správne orgány posudzovali zákonom stanovené podmienky vzniku nároku žalobcu na odpočet DPH za fakturované zdaniteľné plnenia (služby a tovary) v kontrolovanom zdaňovacom období august 2017 od dodávateľskej spoločnosti admass SK a v neposlednom rade preverovali, či je napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnené.
50. Správny súd po preskúmaní rozhodnutí daňových orgánov a oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného a správcu dane dospel k záveru, že daňové orgány postupovali v súlade so zákonom, keď dostatočne zistili skutkový stav a tento náležite právne posúdili, svoje rozhodnutia odôvodnili jasne, zrozumiteľne, presvedčivo a pri zohľadnení všetkých skutočností, konkrétnych okolností kontrolovaného obdobia august 2017 a zároveň pri dôkladnej analýze dôkazov, ktoré boli pri daňovej kontrole zabezpečené.
51. Žalobcom vznesené žalobné námietky sa vo veľkej miere prekrývajú s námietkami obsiahnutými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, s ktorými sa žalovaný v rámci napadnutého rozhodnutia náležitým spôsobom vysporiadal.
52. Správny súd sa v danom prípade nestotožnil s námietkou žalobcu týkajúcou sa konania správcu dane v rozpore s § 68 ods. 3 daňového poriadku. Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, pričom nasledujúce okolnosti vyplávajú aj z odôvodnení prvostupňového a napadnutého rozhodnutia, že pred vyhotovením protokolu z daňovej kontroly bol žalobca oznámením zo dňa 02.11.2018 poučený o tom, že v rámci ústneho pojednávania konaného dňa 22.11.2018 môže uplatniť svoje právo podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, t. j. vyjadriť sa k správcom dane zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby boli v protokole zaznamenané vyjadrenia k nim, ktorú procesnú možnosť žalobca nevyužil. Následne správca dane podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku dňa 11.12.2018 doručil žalobcovi protokol zo dňa 22.11.2018 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam správcu dane a na označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Žalobca svoje právo podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku využil a k protokolu sa vyjadril a zároveň navrhol doplnenie dokazovania, všetko podaním zo dňa 02.01.2019 doručeným správcovi dane dňa 04.01.2019. Správca dane následne žalobcu podľa § 20 ods. 1 daňového poriadku predvolal na ústne pojednávanie v súvislosti s prerokovaním pripomienok a námietok na deň 07.02.2019, avšak na toto prerokovanie sa žalobca nedostavil. V ten istý deň (t. j. 07.02.2019) bol správcom dane telefonicky kontaktovaný konateľ žalobcu, ktorý uviedol, že sa na prerokovanie nedostaví a vzdáva sa možnosti podané pripomienky k protokolu prerokovať s odôvodnením, že „by to na veci nič nezmenilo“.
Úradným záznam č. 100410680/2019 zo dňa 08.02.2019 tvoriaci súčasť administratívneho spisu zachytáva následný postup správcu dane, ktorý sa aj napriek uvedenému vyjadreniu konateľa žalobcu s námietkami žalobcu ako aj s návrhmi na doplnenie dokazovania oboznámil a dospel k záveru, že žalobca nepredložil v rámci vyrubovacieho konania žiadne nové dôkazy ani nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktorý by bolo potrebné posúdiť a vyhodnotiť.
53. Z uvedeného sledu okolností podľa názoru správneho súdu jasne vyplýva, že správca dane pred vydaním protokolu ako aj následne, až do času vydania prvostupňového rozhodnutia, v plnej miere zachoval žalobcovi ako kontrolovanému daňovému subjektu jeho práva vyplývajúce z daňového poriadku. K námietke žalobcu o tom, že správca dane mal najskôr termín prerokovania námietok a pripomienok k protokolu dohodnúť so žalobcom správny súd uvádza, že žalobca bol o postupe správcu dane riadnym spôsobom oboznámený, pričom na prípadné procesné nezrovnalosti mal možnosť poukázať už v administratívnom konaní. V danom prípade je potrebné brať do úvahy aj tú skutočnosť, že žalobca bol o určenom termíne prerokovania pripomienok a námietok, vrátane návrhov žalobcu na doplnenie dokazovania, vopred informovaný dostatočne dlhý čas na to, aby správcovi dane oznámil, že určený termín mu nevyhovuje. Dôvodom nedostavenia sa žalobcu na stanovený termín bola, vychádzajúc z úradného záznamu spísaného dňa 07.02.2019 o telefonickom kontakte s konateľom žalobcu, výlučne neochota konateľa dostaviť sa na predvolanie, pretože „by to na veci nič nezmenilo“. Na druhej strane, z predmetného úradného záznamu nevyplýva, že by žalobca akýmkoľvek spôsobom namietal nemožnosť sa na určený termín dostaviť či potrebu dlhšieho časového priestoru na prípravu, čo by boli skutočnosti relevantné k námietke ohľadne postupu správcu dane pri určovaní (resp. dohadovaní) termínu prerokovania vznesených námietok k protokolu. Inými slovami, správca dane podľa názoru správneho súdu procesne nepochybil, keď úkony daňového konania podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku vykonával aj s prihliadnutím na správanie daňového subjektu a na obsah jeho podaní či vyjadrení, avšak za zachovania všetkých jeho procesných práv.
54. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu o nedostatočnom a neobjektívnom odôvodnení prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k jednotlivým faktúram. Správca dane jednotlivé faktúry popísal na str. 25 až 28 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia ich presným číselným a interným označením, dátumom dodania, predmetom plnenia ako aj sumou rozdelenou na základ dane a na daň z pridanej hodnoty. Vo vzťahu k nesplneniu zákonom stanovených podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH následne správca dane vychádzal z popisu zistených skutkových okolností komplexne, vo vzťahu k všetkým kontrolovaným plneniam. Rovnako v rámci odvolacieho konania pri odôvodňovaní napadnutého rozhodnutia postupoval aj žalovaný. Úvahy správnych orgánov uvedené v napadnutých rozhodnutiach sú jasné a je v nich prítomná vzájomná logická spojitosť zisteného skutkového stavu s formulovanými závermi žalovaného i správcu dane. Skutkové a právne dôvody pre dorubenie DPH sú vo vzťahu k všetkým faktúram dodávateľa admass SK rovnaké – žalobca nepreukázal vo vzťahu k žiadnemu zdaniteľnému plneniu uvedenému na predmetných 43 faktúrach, že mu predmet dane bol dodaný, resp. že tento dodal dodávateľ na nich uvedený a nepreukázal ani priame a bezprostredné spojenie prijatých zdaniteľných plnení s uskutočnenými zdaniteľnými obchodmi žalobcu, čím nesplnil podmienky § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH.
55. Vo vzťahu k odôvodneniu prvostupňového a napadnutého rozhodnutia nepovažoval správny súd za dôvodnú ani námietku žalobcu ohľadne toho, že správne orgány sa mali obmedziť na uvádzanie citácií zákona, vrátane zákonných ustanovení o dôkaznom bremene žalobcu v rozpore s judikatúrou. Správne orgány naopak v danom prípade zistené skutkové okolnosti obsahovo obšírne a vyčerpávajúco popísali, pričom na tieto zistenia aplikovali relevantnú právnu úpravu a dospeli pritom k správnemu, riadnym spôsobom odôvodnenému právnemu záveru vo veci.
56. Žalobca v rámci podanej žaloby ďalej namietal nezákonný prenos dôkazného bremena zo správcu dane na daňový subjekt. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že aktuálne judikatórne závery týkajúce sa problematiky (ne)priznania práva daňového subjektu na odpočet DPH vychádzajúce z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ v zásade poukazujú na možnosť správnych orgánov v rámci daňových konaní toto právo daňového subjektu vyplývajúce zo zákona o DPH obmedziť v prípadoch, ak 1/ zdaniteľná osoba nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, 2/ došlo k daňovému podvodu alebo 3/ došlo k zneužitiu práva (bližšie napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Prípad obmedzenia
práva daňového subjektu na odpočet DPH podľa bodu 2/ môže vychádzať zo stavu a/ spáchania daňového podvodu priamo daňovým subjektom alebo b/ účasti daňového subjektu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
57. Rozlišovanie podstaty zistení správcu dane majúce za následok nepriznanie práva na odpočet DPH nie je samoúčelné. Zatiaľ čo pri skúmaní hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (bod 1/ predchádzajúceho odseku) dôkazné bremeno primárne zaťažuje daňový subjekt a jeho dobrá viera v zásade nezohráva žiadnu rolu (bližšie napr. rozhodnutie Súdneho dvora EU v spojených veciach C-459/17 a C-460/17), v prípade preukazovania daňového podvodu (bod 2/ predchádzajúceho odseku pri oboch jeho eventualitách označených ako body a/ a b/) a pri zneužití práva (bod 3/ predchádzajúceho odseku) dôkazné bremeno primárne zaťažuje finančné orgány (bližšie napr. rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk 27/2021 zo dňa 30. novembra 2022 a sp. zn. 3Sfk 133/2022 zo dňa 28.03.2024).
58. V prejednávanej veci správca dane konajúci v prvom stupni ako aj žalovaný, po oboznámení sa so zisteným skutkovým stavom tak, ako vyplynul z vykonanej daňovej kontroly a v následnom vyrubovacom konaní, dospeli k záveru o nepreukázaní hmotnoprávnych podmienok žalobcom vo vzťahu k uplatnenému právu na odpočet DPH za zdaňovacie august 2017. Dôkazné bremeno tak vzhľadom na podstatu zistení primárne zaťažovalo žalobcu ako daňový subjekt, ktorý mal relevantným spôsobom preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH.
59. V zmysle zákona o DPH sa hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane myslia (i) existencia zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (bližšie nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 569/2022 zo dňa 07.02.2023). Týmto spôsobom sa dôkazné bremeno, primárne zaťažujúce daňový subjekt, v časti dôvodných pochybností a produkovaných tvrdení správcu dane prenesenie práve na orgán finančnej správy.
60. Ustálenie skutkového stavu, presné vymedzenie rozsahu nad všetky pochybnosti preukázaných skutočností ako aj skutočností, ohľadne ktorých existujú dôvodné pochybnosti, nepochybne nadväzuje na rozsah dôkazného bremena, ktoré zaťažuje žalobcu preukazujúceho splnenie hmotnoprávnych podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH. Správca dane musí pomenovať svoje pochybnosti dostatočne jasne, aby daňový subjekt poznal rozsah svojho dôkazného bremena a na základe informácií správcu dane vedel, aké skutočnosti má doložiť ďalšími dôkazmi.
61. Posúdením obsahu predloženého administratívneho spisu správny súd vyhodnotil, že správca dane v danom prípade svoje pochybnosti v súvislosti so žalobcom uplatneným právom na odpočet DPH z dotknutých dodávateľských faktúr v rámci daňovej kontroly riadnym spôsobom objektivizoval už v rámci ústneho pojednávania konaného dňa 09.01.2018 (zápisnica č. 100070954/2018/9104401/Ris zo dňa 09.01.2018) a ďalej dôkazné bremeno na preukázanie skutkových okolností formálne zachytených na predložených faktúrach zaťažovalo práve kontrolovaný daňový subjekt (žalobcu).
62. Žalobca bol v rámci daňovej kontroly za účelom unesenia dôkazného bremena opakovane vyzývaný správcom dane na predloženie relevantných listín podľa § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku. Vo výzve zo dňa 11.05.2018 a potom opätovne vo výzve zo dňa 30.05.2018 správca dane podrobne špecifikoval, ktoré listiny je v konaní potrebné žalobcom predložiť, pričom žalobca predložil správcovi dane „len“ dokumenty - Smernicu ošetrovania pretekárskeho vozidla Ford Fiesta R5 a organizačnú štruktúru žalobcu za rok 2018. Ani tieto doklady, vrátene iných dokladov predložených správcovi dane, bez ďalšieho nepreukázali uskutočnenie zdaniteľných plnení.
63. Pre úplnosť správny súd dodáva, že podľa zápisnice zo dňa 09.01.2018 boli žalobcom na ústnom pojednávaní predložené len samotné účtovné doklady za august 2017 (saldokonto 321, saldokonto 311, účtovný denník, obratová predvaha, hlavná kniha, daňové priznanie, kontrolný výkaz DPH, účtovný denník DPH, evidencia DPH výstup/vstup, došlé faktúry, vystavené faktúry, účtovný doklad 03 - výpis, výdavkové účtovné doklady a príjmové účtovné doklady). Ďalšie doklady predložené žalobcom dňa 22.02.2018 boli zmluvami o nájme športových motorových vozidiel a zmluvou o nájme nebytových priestorov, všetky uzavreté medzi žalobcom a spoločnosťou L sport s.r.o. (ďalej „spoločnosť L sport“). Tieto sa netýkali plnení od dodávateľa - spoločnosti admass SK a zároveň je potrebné uviesť, že písomné vyjadrenie k celej podnikateľskej činnosti žalobcu od nákupu služieb, tovaru až po predaj, licencia súťažiaceho pretekára a ani ďalšie interné smernice a zmluvy, ktoré boli explicitne požadované v rámci opatrenia prijatého na ústnom pojednávaní dňa 09.01.2018, správcovi dane predložené neboli.
64. Na základe oboznámenia sa s obsahom administratívneho spisu správny súd konštatuje, že záver správcu dane a žalovaného o tom, že žalobca bol v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august 2017 nečinný a neposkytol správcovi dane požadované doklady a dôkazy k preukázaniu skutočnej realizácie zdaniteľných plnení fakturovaných dodávateľom žalobcu faktúrami v danom období, je v súlade so zisteniami a dôkazmi zabezpečenými správcom dane v rámci daňovej kontroly. Žalobca uvedené doklady ani na opakované výzvy, ktoré boli jednoznačne formulované aj ku daňovej kontrole za obdobie august 2017, nepredložil. Nepredložil ani iné, správcom dane nešpecifikované doklady, ktoré by preukazovali reálne dodanie služieb a tovarov, a preto neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodného uplatnenia práva na odpočet DPH.
65. Nedôvodnou je v danom prípade žalobná námietka žalobcu smerujúca voči procesnému postupu správcu dane vo vzťahu k (ne)prihliadnutiu na navrhované doplnenie dokazovania o výsluch svedka – konateľa spoločnosti admass SK. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že správca dane z vlastnej iniciatívy predvolal konateľa spoločnosti admass SK A. B. ako svedka na pojednávanie s určením termínom dňa 12.06.2018, o čom upovedomil aj žalobcu, a to upovedomením č. 100953128/2018/9104401/Ris, ktoré žalobca prevzal dňa 18.05.2018. Konateľ spoločnosti admass SK predvolanie prevzal dňa 28.05.2018 a v reakcii naň zaslal správcovi dane dňa 01.06.2018 žiadosť, aby bol ako svedok vypočutý na Daňovom úrade Košice. Daňový úrad Košice na dožiadanie správcu dane predvolal konateľa spoločnosti admass SK na vypočutie v termíne 15.11.2018, pričom o tomto upovedomil aj žalobcu. Svedok – konateľ spoločnosti admass SK sa v určenom termíne na Daňový úrad Košice nedostavil, pričom zaslal doklad o práceneschopnosti, podľa ktorého bol od 19.10.2018 práceneschopný. Z uvedeného vyplýva, že v danej súvislosti nebol správca dane nečinný. Naviac, správca dane v rámci daňovej kontroly žalobcu vychádzal aj z informácii obsiahnutých v protokole o daňovej kontrole spoločnosti admass SK, kedy bol ako svedok vypočutý aj konateľ spoločnosti, t.j. navrhovaný svedok v daňovom konaní žalobcu. Z výpovede konateľa spoločnosti admass SK v uvádzanom inom daňovom konaní vyplynulo, že v čase deklarovaných zdaniteľných obchodov so žalobcom ako odberateľom neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali, že spoločnosť admass SK vykonávala zdaniteľné obchody a dodávala žalobcovi fakturovaný predmet dane (tovary a služby). Svedok nemal žiadne konkrétne a odborné vedomosti o predmete činnosti vo vzťahu k jednotlivým fakturovaným tovarom a službám, nemal základné informácie ako mala spoločnosť admass SK s.r.o. nadobúdať tovar od deklarovaného dodávateľa - spoločnosti JPL FINANCIAL HOLDING Ltd. (ďalej „spoločnosť JPL“), s kým jednal a mal uzatvárať obchody, ako mal byť predmet dane nadobudnutý a podobne. Naviac, správne orgány v danom prípade usúdili, že ani ďalšia výpoveď navrhovaného svedka nemohla privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech, vzhľadom na všetky zistené dôkazy, ktoré nepreukazovali vecné údaje na dokladoch a vo vzťahu ku ktorým žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
66. Znenie § 24 daňového poriadku ponecháva na správcovi dane, aké prostriedky zvolí v rámci dokazovania tak, aby bolo zistenie skutkového stavu úplné. Pokiaľ je zvolený ďalší postup odôvodnený a neprekračuje hranice uváženia pri výbere následných možností vyplývajúce predovšetkým z účelu aplikovanej právnej normy, správny súd nevidí priestor vstupovať do tohto uváženia správneho orgánu. Rozhodnutie o nevykonaní samostatného výsluchu svedka v rámci predmetnej daňovej kontroly a použitie zápisníc z iných výsluchov totožného svedka k obchodnej činnosti spoločnosti admass SK, ktoré boli vykonané v rámci iných daňových kontrol (hoc aj iných daňových subjektov), je v súlade s procesnými možnosťami dokazovania, ktoré správcovi dane poskytuje zákon.
67. Skutočnosť, že sa žalobca objektívne nemohol zúčastniť výsluchu konateľa spoločnosti admass SK realizovaného v rámci inej daňovej kontroly, keďže v danom čase sa výsluchy nevykonávali vo vzťahu k daňovej kontrole žalobcu, neznamená, že žalobca bol ukrátený na svojich právach v rámci daňovej kontroly žalobcu. V rámci tejto kontroly sa mohol žalobca plne vyjadrovať k zisteniam správcu dane a použitiu zápisnice z výsluchu dotknutého svedka v inom daňovom konaní. Okrem povinnosti predložiť doklady podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, mohol žalobca taktiež písomne predložiť akékoľvek svoje ďalšie tvrdenia týkajúce sa predmetnej kontroly.
68. Ako dôvodná neobstojí námietka žalobcu o tom, že nedisponoval závermi vyplývajúcimi z protokolov vyhotovených v súvislosti s daňovými kontrolami iných daňových subjektov. Dotknuté protokoly tvoria súčasť predloženého administratívneho spisu, do ktorého mal žalobca právo po dohode so správcom dane nazrieť a informácie vyplývajúce z ich obsahu boli súčasťou protokolu z vykonanej daňovej kontroly, ku ktorému sa žalobca vyjadroval.
69. K námietke nemožnosti použitia informácií z iných daňových kontrol týkajúcich sa iných daňových subjektov z dôvodu porušenia daňového tajomstva správny súd poukazuje na postup správcu dane, ktorý poučil kontrolovaný daňový subjekt (žalobcu) a iné osoby v zmysle § 11 ods. 3 daňového poriadku o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti podľa § 264 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení účinnom v rozhodnom čase.
70. K úvahám žalobcu obsiahnutým v podanej žalobe o tom, že správca dane a následne žalovaný založili svoje závery na skutočnostiach týkajúcich sa transformácie dodávateľa v čase po realizácii kontrolovaných zdaniteľných plnení ako aj na stave, kedy dodávateľ žalobcu nepredložil správcovi dane svoje účtovníctvo, správny súd zdôrazňuje, že tieto skutočnosti boli síce daňovými orgánmi zistené, avšak tvorili len súčasť celkovo zisteného skutkového stavu, pričom nemožno tvrdiť, že sa jednalo o skutočnosti kľúčové pre nepriznanie práva žalobcu na odpočet DPH. Uvedenými okolnosťami, tak ako pri množstve ďalších skutočností, vyplývajúcich aj z protokolov vypracovaných v daňových konaniach iných daňových subjektov, správca dane a následne aj žalovaný komplexne popísali výsledky zisťovania skutkového stavu, ktoré okolnosti v komplexnom vyhodnotení dotvorili právny záver o nepreukázaní zákonných podmienok pre možnosť žalobcu uplatniť si v dotknutom zdaňovacom období právo na odpočet DPH podľa § 19 v spojení s § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods.1 písm. a) zákona o DPH z dotknutých faktúr.
71. Súhrnom uvedeného, po preštudovaní predloženého administratívneho spisu a po preskúmaní zákonnosti prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia daňových orgánov v rozsahu a z dôvodov uvádzaných žalobcom v podanej žalobe dospel správny súd k záveru, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane ako ani napadnuté rozhodnutie žalovaného netrpia vadou nepreskúmateľnosti, úvahy správnych orgánov sú jasné a je v nich prítomná vzájomná logická spojitosť zisteného skutkového stavu s formulovanými závermi žalovaného i správcu dane. Rozhodnutia správnych orgánov tak žalovaného, ako aj správcu dane, vychádzajú z riadne zisteného skutkového stavu, sú jasné, zrozumiteľné a obsahujú všetky zákonné náležitosti. Žalovaný i správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlili, ktoré skutočnosti nepovažovali za preukazné, z ktorých dôkazov vychádzali, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili a ako právnu vec posúdili, a preto postupovali presne v intenciách daňového poriadku. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov, a preto mu ani nemôže byť uplatnenie práva na odpočítanie DPH z predmetných faktúr uznané ako oprávnené. Správny súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutia sú vydané v súlade so zákonom o DPH v spojení s daňovým poriadkom a nemožno prisvedčiť žiadnej zo vznesených žalobných námietok žalobcu.
72. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že dokazovanie bolo vykonané náležite a v hodnotení dôkazov správcu dane ako aj žalovaného súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
73. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.
74. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 písm. a) a § 493e SSP/. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).