Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34P/452/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky H.. G. F., rod. P., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom R. XX, zastúpenej v konaní JUDr. Ľubicou Novosadovou, advokátkou so sídlom v Dubnici nad Váhom, Centrum II. 88, proti odporcovi J. F., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom R. XX, o návrhu na rozvod manželstva takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov G. F., rod. P. a J. F., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu V., vo zväzku 32, ročník 2000, na strane 49, pod por. č. 219 s a r o z v á d z a .

Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom. Uviedla, že manželstvo s odporcom uzatvorili asi po dvojročnej známosti dňa XX.XX.XXXX ale poznali sa od detstva zo základnej školy. Z ich manželstva deti nepochádzajú. Navrhovateľka uzatvárala manželstvo ako rozvedená a mala 2 deti, ktoré sú t.č. už plnoleté. Uviedla, že obaja majú zamestnania náročné na odbornosť a čas, predovšetkým odporca prichádzal domov neskoro, býval pracovne vyťažený a veľa času venoval aj svojej matke a sestre a bol málo doma. Ich spoločne strávený čas a komunikácia postupne prestali. Spočiatku to navrhovateľke vadilo a postupom času jej to prestalo vadiť a zostala voči tomu ľahostajná. Prestali sa zaujímať o problémy toho druhého a riešiť spolu spoločné záležitosti. Jej citové väzby k odporcovi ochladli a v súčasnosti už k nemu necíti žiadnu citovú náklonnosť. Uviedla, že hoci bývajú v spoločnej domácnosti, zdržiavajú sa každý oddelene, navzájom sú si ľahostajní, citové odcudzenie má za následok, že spolu takmer vôbec nekomunikujú. Navrhovateľka uviedla, že odporcu si váži pre jeho charakterové vlastnosti, ale stratila k nemu pozitívne city, pociťuje voči nemu ľahostajnosť a chlad a obáva sa, že keby ich manželstvo takto ďalej pretrvávalo, že by sa ten chlad zmenil na negatívne city, čomu chce rozvodom zabrániť. Poukázala na to, že tento stav dlhodobo pretrváva a nedokázali ho za celé roky vyriešiť. Intímne sa nestýkajú asi päť rokov. Uviedla, že ich manželstvo je trvalo rozvrátené, nie je predpoklad, že v budúcnosti bude ešte plniť svoj spoločenský účel a nemožno očakávať obnovenie ich manželského spolužitia. Uviedla, že počas rozvodového konania na podnet súdu navštívili manželskú poradňu, to však jej rozhodnutie nezmenilo, trvala na rozvode manželstva.

Odporca s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil a domnieva sa, že ich manželstvo by sa dalo ešte zachrániť. Uviedol, že s navrhovateľkou vedia spolu komunikovať a mnohé iné manželstvá by im v podstate mohli závidieť. Priznal, že v manželstve došlo k strate vzájomnej citovej náklonnosti, ale nie z jeho strany, pretože on stále prechováva pozitívne city voči navrhovateľke, ale s jej citmi nemôže manipulovať. Uviedol, že navrhovateľku pozná už od základnej školy, ona bola jeho detskou láskou. Od roku 1999 boli v partnerskom vzťahu. Do manželstva vstupoval s vedomím, že si berie navrhovateľku aj s jej dvoma deťmi z jej predchádzajúceho manželstva, jej deti prijal za svoje, staral sa o ne a vychovával

ich, vychovali z nich slušných a čestných ľudí. Uviedol, že je pravdou, že býval pracovne vyťažený, ale nikdy nestratil záujem o navrhovateľku, po svojom boku si nevie predstaviť inú ženu. Uviedol, že po smrti svojho otca sa venoval aj svojej rodine, ale myslí si, že to by nemohlo byť dôvodom pre narušenie manželských vzťahov. Poukázal na to, že s navrhovateľkou bývajú v jednom dome, vedú spoločnú domácnosť, hospodária spolu, naposledy boli na spoločnej dovolenke pred 2 rokmi. Uviedol, že je pravdou, že intímne sa nestýkajú 5 rokov, ale on má navrhovateľku stále rád. Návštevu manželskej poradne hodnotil kladne a domnieva sa, že by im pomohlo viac takých sedení. V závere uviedol, že hoci on vnútorne nesúhlasí s rozvodom manželstva, ale vzhľadom na postoj navrhovateľky mu asi nezostáva nič iné ako s tým súhlasiť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sobášny list, potvrdenie o bydlisku, vyjadrenie odporcu z čl. 11 a zistil tento skutkový stav :.

Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti, ktorí uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ich manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu V.. U navrhovateľky sa jedná o manželstvo druhé, u odporcu o manželstvo prvé. Z ich manželstva nepochádzajú deti. Navrhovateľka uzatvárala manželstvo ako rozvedená s dvoma deťmi pochádzajúcimi z jej predchádzajúceho manželstva. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v obci R., t.j. v obvode Okresného súdu Trenčín, preto bol na konanie príslušný tunajší súd.

Z výsluchu účastníkov konania mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo po 2 ročnej známosti zo vzájomnej citovej náklonnosti, ale poznali sa od detských čias zo základnej školy. Z ich manželstva deti nepochádzajú. Spočiatku bolo ich manželstvo harmonické, postupom času začalo dochádzať k rozvratu manželstva a narušeniu vzájomných vzťahov. Z ich manželstva sa vytratila vzájomná láska a došlo k citovému odcudzeniu, čo spôsobilo narušenie ich vzájomného vzťahu, komunikácie a pod. Navrhovateľka stratila pozitívne citové väzby k odporcovi, pociťuje voči nemu ľahostajnosť a chlad. Navrhovateľka trvá na rozvode manželstva a nemieni obnoviť manželské spolužitie s odporcom, zatiaľ čo odporca s rozvodom manželstva vnútorne nesúhlasí a domnieva sa, že by sa ich manželstvo dalo ešte zachrániť.

Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení :

Podľa , súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa a 19.

Podľa § l8 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).

Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu účastníkov konania, mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Hoci odporca s rozvodom manželstva vnútorne nesúhlasí, podmienky citovaného zákonného ustanovenia sú splnené, pretože vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo prestalo

plniť svoj spoločenský účel. Ich manželstvo už nie je obojstranné, navrhovateľka nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia a na rozvode manželstva trvá. Hoci manželia žijú v spoločnej domácnosti, ale ich vzájomná komunikácia je narušená, intímne sa nestýkajú už päť rokov, natrávia spolu voľný čas, nechodia už spolu na dovolenky, nežijú spolu vo vzájomnom citovom zblížení a pod. Z ich manželstva sa vytratila vzájomná láska a vzájomné pozitívne citové väzby, navrhovateľka voči odporcovi pociťuje chlad a ľahostajnosť. Súd sa opakovane aj pokúšal o zmierenie účastníkov konania, odporučil im návštevu manželskej poradne, ktorú účastníci na podnet súdu aj absolvovali ale bezúspešne, pretože navrhovateľka na rozvode manželstva trvala a odmietala obnovenie manželského spolužitia. Pre správne fungovanie manželstva je potrebné, aby bolo založené a zotrvávalo na dobrovoľnosti oboch manželov. Podľa názoru súdu nemožno nikoho nútiť, aby proti svojej vôli zotrvával v manželskom zväzku. Keďže navrhovateľka odmieta zotrvať v manželskom zväzku a súd mal za preukázaný rozvrat manželstva, súd na základe týchto skutočností manželstvo účastníkov rozviedol.

O trovách konania rozhodol súd podľa veta prvá , v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne /dvojmo/.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).