Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_TN-29Sa-8-2023.pdf
PDF · 108.22 KB
Case nature
Area
Subarea
TN-29Sa/8/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci žalobkyne: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.02.2023, o sumu invalidného dôchodku, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01. februára 2023 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu (100%), v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 od právoplatnosti uznesenia o výške trov.
odôvodnenie:
Administratívne konanie 1. Žalobkyňa žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočke Trenčín dňa 05. 10. 2022 požiadala o priznanie invalidného dôchodku. 2 TN-29Sa/8/2023 Prvostupňové administratívne rozhodnutie 2. Sociálna poisťovňa, ústredie, prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. 10. 2022 podľa § 70 ods. 1, § 82 a §293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), priznala žalobkyni invalidný dôchodok v sume 174,40 EUR mesačne od 17. 12. 2021, ktorý bol zvýšený od 01. 01. 2022 podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z na sumu 176,70 EUR. Vychádzala z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín zo dňa 05.10.2022, podľa ktorého je žalobkyňa invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenou posudkovým lekárom na 50% od 17. 12. 2021. Žalobkyňa proti predmetnému rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom nesúhlasila s posúdením jej zdravotného stavu. Namietala, že bol nedostatočne zistený skutkový stav, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Nesúhlasila s odborným posudkom o invalidite v časti rekomandácia. Navrhovala zohľadniť aj závažnosť iných zdravotných postihnutí, na dôkaz čoho pripojila lekárske správy z odborných vyšetrení. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01. 02. 2023 podľa § § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietol odvolanie žalobkyne a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 4. Z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia vyplýva, že zdravotný stav žalobkyne bol po podaní odvolania opätovne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín dňa 09. 01. 2023. Keďže posudkový lekár odvolaniu nevyhovel, bol spisový materiál postúpený posudkovému lekárovi ústredia žalovanej, ktorý posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 25. 01. 2023 v jej neprítomnosti, v súlade s opatreniami prijatými počas krízovej situácie, na základe dostupnej lekárskej dokumentácie. 5. Posudkový lekár ústredia žalovanej v odbornom
posudku uviedol, že u žalobkyni bol zistený a odstránený nulový variant duktálneho karcinómu in situ bez prerastania do strómy. Ochorenie klasifikoval ako T1 Nx M0, teda najnižšej závažnosti. Chemoterapia bola ukončená v apríli 2022, prebieha nekauzálna, pomocná hormonálna liečba, ktorá spôsobila arteficiálnu menopauzu. Subjektívne ťažkosti po operáciách nie sú uvedené. Pre psychické ťažkosti navštívila žalobkyňa prvýkrát psychológa dňa 12. 12. 2022. Ochoreniu žalobkyne a jeho stupňu zodpovedá posúdenie zaradené v kapitole XIII, položke 2, písmene b) podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., pričom posudkový lekár určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % z rozpätia 50 %-70 %. Konštatoval, že bolo určené posúdenie vo vyššom stupni ochorenia ako zodpovedá pôvodnej klasifikácii karcinómu in situ (T1 Nx M0), avšak zohľadnil recidívu ochorenia s geneticky potvrdeným zvýšeným rizikom vzniku malígnych ochorení, nežiaduce účinky liečby pri chemoterapii 3 TN-29Sa/8/2023 spolu s reaktívnymi zmenami nálad, pre ktoré žalobkyňa začala so psychoterapiou (bez psychiatra). Aktuálne neprebieha kauzálna onkologická liečba, nie sú prítomné metastázy a stav je stabilizovaný, preto nie je odôvodnené posúdenie zaradené v kapitole XIII, položke 2, písmene c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. Posudkový lekár nezistil zvýšenie miery poklesu rozhodujúceho postihnutia za iné ochorenia v zmysle § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. a konštatoval, že žalobkyňa má aj iné ochorenia, ale psychiatrické ťažkosti sú obsiahnuté v základnom ochorení, preto nemôžu byť použité ešte raz samostatne, a slabozrakosť je ľahká, covid nezanechal následky, pľúcna liečba neprebieha. 6. Odvolací orgán v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia tiež konštatoval, že posudzovanie invalidity podľa pracovného zaradenia sa od roku 2004 už nevykonáva, rozhodujúce sú diagnostické závery. Zdravotný stav bol zdokumentovaný desiatkami odborných vyšetrení, preto bez uvedenia konkrétneho dôvodu tvrdenia nedostatočného zistenia zdravotného stavu, takéto tvrdenie nie je možné uznať. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Dokazovanie v tomto smere je zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce. Pracovná rekomandácia obsiahnutá v lekárskej správe je teoretickým orientačným odporúčaním pracovnej činnosti, s navrhovaným zaradením v pracovnom prostredí zohľadňujúcom možné obmedzenie schopností žalobkyne, bez akéhokoľvek záväzného charakteru na existujúcom trhu práce. Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobkyne 7. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa správnu žalobu v sociálnych veciach, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej a prvostupňového rozhodnutia, ako aj postupu žalovanej v administratívnom konaní a navrhla zrušiť rozhodnutie generálneho riaditeľa a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúcom v nesprávnom posúdení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (tzv. invalidity) u žalobkyne - v neúplnom, nedostatočnom a nepresvedčivom posúdení zdravotného stavu, a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietala nesprávny údaj, ak posudkový lekár uviedol, že chemoterapia bola ukončená v apríli 2022, pretože od 07. 03. 2022 každých 28 dní je jej podávaný Zoladex, aj v čase podania žaloby. Chemoterapia začala 16. 03. 2022 a posledný cyklus v redukcii bol podaný 29. 06. 2022. Pre výrazné ťažkosti s liečbou bola onkológom ukončená chemoterapia 06. 07. 2022. Zdôraznila, že všetky tieto skutočnosti sú uvedené v predložených lekárskych správach, pričom posudkový lekár žiadnym spôsobom nezhodnotil jej ďalšiu liečbu. V druhostupňovom rozhodnutí nie je ani zmienka o liečbe od 02. 08. 2022 - zahájená adjuvantná rádioterapia EXRT na prsníky, lúče v opakovaní 20 krát denne do 30. 08. 2022, keď táto liečba nie je žiadnym spôsobom vyhodnotená. Od 15. 09. 2022 pre vysoké riziko relapsu ochorenia u žalobkyne, pre výrazné genetické riziko prebieha zaisťovacia hormonálna liečba. Od 07. 11. 2022 žalobkyňa na odporúčanie onkológa absolvuje pravidelné návštevy psychológa. Aktuálne žalobkyňa je pracovne neschopná z dôvodu výraznej únavy, bolestí, stuhnutosti 4 TN-29Sa/8/2023 kĺbov, nesústredenosti a výrazných návalov. Tieto zdravotné ťažkosti vyplývajú z lekárskej správy - Klinika klinickej onkológie - Amb. OACH III zo dňa 26. 10. 2022, očné vyšetrenie zo dňa 08. 12. 2022 a psychologická správa zo dňa 12. 12. 2022, ktoré boli predložené už pri odvolaní. Namietala záver posudkového lekára, že jej sekundárne zdravotné ťažkosti sú už zohľadnené v miere invalidity základného, t. j. invalidizujúceho ochorenia, najmä z dôvodu ak posudkový lekár stanovil mieru invalidity na spodnej hranici na 50 % z rozpätia 50 %- 70 %. Dožadovala sa priznania vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s odkazom na aplikáciu § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. a teda zohľadniť aj závažnosť jej ostatných zdravotných postihnutí. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú navrhol podľa § 190 SSP zamietnuť. Uviedol, že v odvolacom konaní po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, bolo lekárskymi správami a odbornými nálezmi preukázané, že od 17. 12. 2021 za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkový lekár určil ochorenie
(duktálny karcinóm in situ pravého prsníka riešený operačne, opakovane 04. 12. 2019 a 11. 02. 2022, profylaktická mastektómia dňa 29. 07. 2020 ľavého prsníka pre pozitívne genetické vyšetrenie. Chemoterapia bola ukončená pre nežiaduce účinky, hormonálna liečba s arteficiálnou menopauzou v remisii, bez recidívy, boli implantované náhrady), ktoré bolo podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. zaradené do kapitoly XIII - choroby ženských pohlavných orgánov, položky 2 - zhubný nádor prsníka, písm. b) - po odstránení v štádiu II (T2 N1 M0), ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (z percentuálneho rozpätia 50 %-70 %). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 17. 12. 2021 je 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za iné zdravotné postihnutia uvedené v diagnostických záveroch posudkový lekár nezvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. V odbornom lekárskom posudku zo dňa 25. 01. 2023 v časti „Lekárske vyšetrenia“ je uvedené, na základe akých medicínskych zistení bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudzované lekárske vyšetrenia dostatočne podrobne dokumentujú zdravotný stav žalobkyne, určená miera je teda medicínsky odôvodnená a preukázaná zdravotnou dokumentáciou. Určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je v prípade žalobkyne objektívne doloženými odbornými nálezmi preukázané. Replika žalobkyne na vyjadrenie žalovaného 9. Reakciou žalobkyne na doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo predloženie psychologickej správy zo dňa 27. 04. 2023, ktorou žalobkyňa navrhla doplniť dokazovanie o jej nepriaznivom zdravotnom stave, ktorý dlhodobo pretrváva. Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom 5 TN-29Sa/8/2023 10. Správny súd v Banskej Bystrici, na ktorý s účinnosťou od 01. 06. 2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne vo veciach správneho súdnictva podľa zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a ktorý vec vedie pod novou spisovou značkou TN-29Sa/8/2023, preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade s ustanovením § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) bez nariadenia pojednávania, pretože pojednávanie žiaden z účastníkov konania nežiadal a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 21. 07. 2023. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 27. 07. 2023 (§ 137 ods. 3 SSP). 11. Predmetom tohto súdneho konania je posudzovanie zákonnosti rozhodnutí a postupu Sociálnej poisťovne v konaní o priznanie invalidného dôchodku na základe žiadosti žalobkyne podanej dňa 05.10.2022. Ochoreniu žalobkyne a jeho stupňu zodpovedá podľa posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej posúdenie zaradené v kapitole XIII, položke 2, písmene b) podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % z rozpätia 50 %-70 %. Žalobkyňa nesúhlasila s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, namietajúc nesprávny postup a záver pri posudzovaní jej zdravotného stavu, tiež nezohľadnenie aj pridružených ochorení a nezvýšenie určenej miery pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí v zmysle § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. 12. Jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok je invalidita poistenca, ktorá v danom prípade medzi účastníkmi konania nie je sporná. Z administratívneho spisu je zrejmé, že vznik invalidity bol u žalobkyni určený dňom 17. 12. 2021, keď došlo histologické potvrdenie recidívy zhubného ochorenia, konkrétne zhubného nádoru pravého prsníka. Ochoreniu je priradený kód MKCH-10: C50- recidíva zhubného nádoru pravého prsníka; stav po operáciách, chemoterapii a rádioterapii. Prvýkrát bola žalobkyňa operovaná - odstránenie prsnej žľazy vpravo a biopsia sentinelovej uzliny v pravom podpazuší - dňa 04. 12. 2019 počas hospitalizácie v Národnom onkologickom ústave Bratislava, druhýkrát dňa 11. 02. 2022, keď došlo k odstráneniu recidívy tumoru pravého prsníka. 13. Podmienky, za ktorých sa považuje poistenec za invalidného upravuje § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Postup pri zisťovaní tejto skutočnosti, vznik nároku na invalidný dôchodok a obsah tohto nároku vymedzuje § 71 zákona o sociálnom poistení nasledovne: za invalidného sa poistenec považuje, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ods. 1). Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako rok (ods. 2). Pokles tejto schopnosti sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a rovnakých schopností zdravej fyzickej osoby (ods. 3). Pokles sa 6 TN-29Sa/8/2023 posudzuje na základe a) lekárskych správ a jeho zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov (ods. 4). Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe číslo 4 (ods. 5). Miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (ods. 6). Jednotlivé percentuálne miery poklesu sa nesčítavajú (ods. 7). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (ods. 8). 14. Spornou je medzi účastníkmi konania miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorej výška (rozsah poklesu vyjadrený v percentách) je významná pre spôsob výpočetu sumy invalidného dôchodku (§ 73 ods. 1 alebo ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.). U žalobkyni bola suma invalidného dôchodku určená podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého; suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 15. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a s tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu, resp. jeho poklesu oproti zdravej fyzickej osobe je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je správny súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Práve preto, že lekársky posudok o invalidite je podkladom rozhodnutia 7 TN-29Sa/8/2023 žalovanej, je potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch zrozumiteľný a presvedčivý. 16. Po preskúmaní veci, príslušných lekárskych posudkov vyhotovených posudkovými lekármi organizačných zložiek vo veci žalobkyne a tvoriacich podklad pre následné vydanie prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej a tiež vzhľadom na obsah posudkového spisu, súčasťou ktorého sú lekárske nálezy doložené žalobkyňou v priebehu dávkového konania, najmä odvolacieho konania, dospel správny súd k záveru, že posudok posudkového lekára ústredia žalovanej nespĺňa požiadavky na obsahovú stránku takéhoto posudku uvádzané vyššie. Toto pochybenie v procese posudzovania zdravotného stavu žalobkyne malo zásadný vplyv na zistenie a následné ustálenie skutočného stavu veci. 17. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 18. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 19. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 20. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.; účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktorú účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 21. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.; organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 22. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.
z.; v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 23. V posudkovom spise sa nachádzajú lekárske nálezy, na ktoré posudkový lekár ústredia dostatočným spôsobom nereflektoval, najmä nezhodnotil ďalšiu liečbu žalobkyne. Nesvedčí o 8 TN-29Sa/8/2023 objektívnom a komplexnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne konštatovanie o ukončení chemoterapie a apríli 2022, ak posledný cyklus v redukcii Zoladex bol podaný ešte 29. 06. 2022. Nepresvedčivo vyznieva konečný záver posudkového lekára, ak sa nezaoberal ani liečbou žalobkyne formou adjuvantnej rádioterapie a jej výsledkom, ktorú žalobkyňa podstúpila v auguste 2022. Príslušný posudkový lekár dostatočne nevyhodnotil ani psychologický nález zo dňa 12. 12. 2022, v ktorom už psychológ konštatoval prítomnosť prejavov anxiety, aj zmiernenie depresívnych symptómov, potrebu pravidelnej psychoterapie. Posudkový lekár v posudku konštatoval, že psychiatrické ťažkosti sú obsiahnuté v základnom ochorení, preto nemôžu byť použité ešte raz samostatne, bližšie však tento záver neodôvodnil. Konštatoval slabozrakosť ako ľahkú a tiež skutočnosť, že Covid nezanechal následky, pľúcna liečba neprebieha a preto ďalšie ochorenia žalobkyne vyhodnotil ako neopodstatnené pre možnú aplikáciu § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. 24. Súlade s § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Sociálna poisťovňa v konaní musí postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Podľa § 196 ods. 1 tohto zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických a právnických osôb. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti uvedené v § 209 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala (§ 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení). 25. Je pravdou, že v odbornom lekárskom posudku zo dňa 25. 01. 2023 v časti „Lekárske vyšetrenia“ sú uvedené v jednotlivých lekárskych správach medicínske zistenia, z ktorých vyvodil posudkový lekár záver o určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Avšak podľa správneho súdu podstatnou časťou lekárskej správy je samotný posudok posudkového lekára, v ktorom vyhodnocuje predmetné medicínske zistenia z lekárskych vyšetrení, ktoré má k dispozícii. Dôraz je potrebné klásť na zrozumiteľnosť samotného posudku, z ktorého musí byť zrejmé, ktoré medicínske zistenia boli relevantné pre vyvodenie záveru posudkového lekára. Inak povedané, nestačí iba vymenovať lekárske vyšetrenia, ale vyhodnotiť ich obsah. V závere posudku by mali byť premietnuté všetky relevantné medicínske zistenia, tieto vyhodnotené tak, aby záver posudku bol určitý, zrozumiteľný a presvedčivý a nevyvolával pochybnosti nad objektivitou a úplnosťou vysporiadania sa so všetkými relevantnými medicínskymi závermi pre urobenie záveru o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 26. Správny súd považoval za dôvodnú námietku žalobkyne, že jej zdravotný stav nebol dostatočne posúdený. Len taký posudok je možné považovať za presvedčivý a dostatočný, 9 TN-29Sa/8/2023 ktorý nevnáša pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného stavu žiadateľa o dávku, obsahuje logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom nielen o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ale aj o závažnosti ostatných zdravotných postihnutí, čo v predmetnej veci nie je splnené. 27. Posudkový lekár v ďalšom konaní, prípadne aj za prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore v zmysle § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., opätovne vyhodnotí mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, dôsledne sa vyjadrí ku všetkým skutočnostiam uvedeným v predložených lekárskych správach (vrátane ďalšej žalobkyňou doloženej správy psychológa z 27.04.2023), riadne vyhodnotí zdravotný stav žalobkyne z hľadiska všetkých jej zdravotných postihnutí, pričom svoj záver presvedčivo a riadne odôvodní. Pri stanovení miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je potrebné aj v zmysle všeobecného posudkového hľadiska prihliadať na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, na vplyvy prostredia, možnosti pracovného a sociálneho zaradenia. Žalovaná následne znovu rozhodne o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu. 28. Záverom dáva správny súd žalobkyni do pozornosti ustanovenie § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Z tohto dôvodu nebolo možné prihliadnuť na správu z psychologického vyšetrenia z 27.04.2023 predloženú žalobkyňou v priebehu súdneho konania, ktorá bola vystavená až po vydaní rozhodnutia, zákonnosť ktorého je preskúmavaná v tomto súdnom konaní. 29. Z dôvodov vyššie
uvedených správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej nie je v súlade so zákonom, lebo zistenie skutkového stavu žalovanej nie je dostačujúce na riadne posúdenie veci a preto rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní v zmysle § 191 ods. 6 SSP viazaný. 30. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej správny súd priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku vydaním samostatného uznesenia súdnym úradníkom podľa § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde 10 TN-29Sa/8/2023 v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).