Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-18-2013.pdf
PDF · 89.83 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/18/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú K. T., E.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - A. S., E.. XX.XX.XXXX, I. K. A., D. XXX/XX, zastúpená JUDr. Evou Skačániovou, advokátkou, Dunajská Streda, Korzo B. Bartóka 789/3 a otec - W. T., E.. XX.XX.XXXX, I. K. A., S. X, zastúpený JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletej, takto
rozhodol:
Súd maloletú K. T., E.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti otcovi, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Matka je povinná platiť na výživu mal. K. 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám otca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Týmto sa mení v časti úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletej rozsudok tunajšieho súdu č. k. 10C/112/2010-26 zo dňa 13.05.2010.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 11.02.2013 sa matka maloletej domáhala zvýšenia výživného otcovi zo sumy 50 eur na sumu 160 eur mesačne od septembra 2012. Návrh odôvodnila tým, že otec napriek súdnej úprave výšky výživného dobrovoľne v období od júna 2011 do augusta 2012 platil výživné v sume 160 eur, od septembra platí 50 eur mesačne, pričom k zmene okolností na jeho strane nedošlo. Maloletá chodí v súčasnosti do 8. triedy ZŠ, matka so začiatkom školského roka mala mimoriadne výdavky 20 eur na poplatku do ZRŠ, 30 eur na školských potrebách a 60 eur na novom oblečení, otec sa na týchto výdavkoch nepodieľal.
K návrhu sa vyjadril otec maloletej písomne podaním z 05.04.2013 s tým, že platiť vyššie výživné mu umožňoval jeho príjem za prácu v zahraničí, ktorú ukončil v auguste 2012, k tomu splácal aj nájom a úver k spoločnému majetku rodičov. O maloletú sa riadne stará, majú vytvorený vzájomne veľmi dobrý vzťah a maloletá prejavila záujem byť zverená do jeho starostlivosti. Rodičia bývajú v jednej domácnosti, spoločný majetok ešte nevyporiadali. Navrhol, aby súd zveril maloletú do jeho starostlivosti, s tým, že bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a matku zaviazať k plateniu výživného sumou 150 eur mesačne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, maloletej, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a predchádzajúcou úpravou a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 10C/112/2010-26 zo dňa 13.05.2010 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, na čas po rozvode bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný k plateniu výživného sumou 50 eur mesačne. Maloletá mala v tom čase 11 rokov. Podľa obsahu spisu bol v čase úpravy výšky výživného otec (od februára 2010) evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, bol bez príjmu (len z príležitostných prác), matka bola zamestnaná, mala ďalšie dve vyživovacie povinnosti.
Matka sa cestou právnej zástupkyne vyjadrila, že nesúhlasí s návrhom otca o zmenu umiestnenia maloletej k druhému rodičovi s poukazom na to, že starostlivosť o maloletú zvláda, učí sa s ňou, zabezpečuje stravu a ošatenie, poukázala na to, že otec si riadne vyživovaciu povinnosť neplní, má na zročnom výživnom dlh. Vo svojej výpovedi uviedla, že k zmene umiestnenia sa rozprávala s maloletou, ktorá sa vyjadrila, že sama nevie, u ktorého z rodičov by chcela byť. V rámci výchovy a starostlivosti má s maloletou bežné problémy, vznikajú medzi síce nimi názorové rozdiely, pravdepodobne súvisiace s jej vekom, ale aj vplyvom otca.
Podľa zárobkového výkazu zamestnávateľa matky (Edscha Veľký Meder, s .r. o.) mala matka v roku 2012 príjem netto v priemere 619,52 eur mesačne.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že medzičasom rieši svoju bytovú otázku, presťahoval sa do prenajatého bytu. Maloletá má záujem na tom, aby bola zverená do jeho starostlivosti, na čom sa s dieťaťom dohodli už dávnejšie, nakoľko medzi nimi je vytvorený lepší vzťah než medzi dieťaťom a matkou. Poprel, že by dieťa ovplyvňoval oproti matke. Je schopný sa o dieťa postarať. Príjem uviedol vo výške 600 eur mesačne.
Z potvrdenia o príjme a daňovej povinnosti otca za rok 2011 vyplýva jeho príjem v priemere 420,66 eur mesačne netto. V roku 2012 mal podľa daňového priznania nulový základ dane. Od apríla 2013 pracuje v riadnom pracovnom pomere (40 hodín týždenne), podľa pracovnej zmluvy má dojednanú mzdu brutto 2,50 eur za hodinu. Od apríla 2013 na dobu troch rokov prerušil podnikateľskú činnosť.
K otázke záujmu maloletej na zmene umiestnenia bol vykonaný s maloletou pohovor psychológom činným pri kolíznom opatrovníkovi. Z jeho správy vyplýva, že sa maloletá vyjadrila, že má rada oboch rodičov a jej rozhodnutie ísť otcovi súvisí s tým, že s matkou nevedia riadne komunikovať a hádajú sa aj na maličkostiach, kvôli čomu sa necíti doma dobre. Matku stratiť nechce, navštevovala by ju. S otcom sa však cíti lepšie a chce bývať s ním, u neho je pokojnejšia atmosféra a o všetkom sa dokážu porozprávať. Vo svojej výpovedi pred súdom maloletá uviedla, že s otcom lepšie vychádza, s matkou má názorové nezhody, často sa hádajú alebo sa vôbec nerozprávajú. S otcom sa vie porozprávať o svojich problémoch a otec jej vie pomôcť.
Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletú do osobnej starostlivosti otcovi, zaviazať k plateniu výživného matku a styk matky s dieťaťom ponechať neobmedzený.
Maloletá má v súčasnosti 14 rokov, navštevuje 8. triedu ZŠ, výrazne zvýšené výdavky (nad rámec bežných odôvodnených potrieb dieťaťa) na jej starostlivosť matka neuviedla.
Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine)
Maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. (§ 43 ods.1 zák. o rodine)
Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)
Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu,
ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného
stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je potrebné pristúpiť k zmene úpravy výkonu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, nakoľko to odôvodňuje záujem maloletej. Súd nepristúpil na návrh matky zveriť maloletú do striedavej starostlivosti oboch rodičov, keďže striedavá starostlivosť by nebola v záujme maloletej, ako to vyžaduje ustanovenie § 24 ods. 2 zákona o rodine. Vzťah matky s dieťaťom je pre názorové nezhody narušený a striedanie dieťaťa u rodičov by mohlo prekážať psychickému vývoju dieťaťa vo veku adolescenta. Preto súd s prihliadnutím na výpoveď maloletej aj návrh kolízneho opatrovníka vyhovel návrhu otca a zveril maloletú do jeho starostlivosti, keďže má vyriešenú bytovú otázku aj vytvorené podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloletú. Vyživovaciu povinnosť matky súd určil s prihliadnutím na vek dieťaťa a z neho vyplývajúce všeobecné odôvodnené potreby dieťaťa v danom veku, keď zvýšené výdavky v súvislosti so starostlivosťou o maloletú preukázané neboli. Za primeranú základným odôvodneným potrebám dieťaťa a bežným výdavkom na dieťa, s prihliadnutím na zárobkové pomery rodičov súd určil čiastku 100 eur mesačne (keďže v zhode s ustálenou rozhodovacou praxou na výživné možno počítať až s 20 až 25% čistého príjmu výživou povinného rodiča), určená čiastka postačuje na zabezpečenie potrieb dieťaťa a na pokrytie nákladov potrebných v súvislosti so starostlivosťou o dieťa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995
Z. z. (Exekučný poriadok).