Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Er-69-2012.pdf
PDF · 85.81 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/69/2012
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, krajská pobočka Trnava, Halenárska 22, 917 02 Trnava, proti povinnému: Ľ. K., N.. XX.XX.XXXX, A. R.. M.. A. XX, XXX XX C., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Hana Cibulková, Opletalova 96, 841 07 Bratislava, pre vymoženie sumy 1.812,74 EUR a trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii a proti predbežným trovám exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
II. Súd námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie vyhovuje v časti 234,34 EUR.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava dňa 14.09.2012 poveril v zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok, Ex. por.“), súdneho exekútora, JUDr. Hana Cibulková, vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - vykonateľných rozhodnutí Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., krajskej pobočky Trnava č.k. 1211647813 zo dňa 26.04.2012 a 1211897613 zo dňa 22.06.2012 (ďalej len „exekučný titul“).
Poverený súdny exekútor upovedomil povinného o začatí exekúcie a vyzval ho, aby uspokojil pohľadávku oprávneného a predbežné trovy exekúcie, alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (ďalej len „upovedomenie“) vzniesol námietky proti exekúcii a/alebo aby do 3 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky proti trovám exekúcie. Povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 15.10.2012.
Dňa 17.10.2012 podal povinný v zákonom stanovenej lehote podanie označené ako „Odvolanie proti exekúcii“, z obsahu ktorého vyplýva, že mienil podať námietky proti exekúcii a námietky proti predbežným trovám exekúcie. Povinný neuviedol dôvody podaných námietok ani nepripojil relevantné dôkazy.
Podľa § 50 ods. 1 až 6 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Námietky proti exekúcii
je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia. Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením).
Dôvodmi neprípustnosti exekúcie, ktoré môže povinný namietať v námietkach podľa § 50 Exekučného poriadku sú väčšine prípadov skutočnosti, ktoré vedú k zastaveniu exekúcie.
Z dôvodu, že exekúcia prebieha na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a povinný vo svojich námietkach neuviedol žiadne dôvody a skutočnosti v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, na základe ktorých by mohlo byť námietkam proti exekúcii vyhovené a v konaní nevyšli najavo ani žiadne iné skutočnosti preukazujúce pochybenie pri výkone exekúcie, súd námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné v celom rozsahu zamietol.
Súd sa ďalej zaoberal námietkami proti predbežným trovám exekúcie, ktoré povinný podal v zákonom stanovenej lehote, avšak ich bližšie neodôvodnil.
Súdny exekútor k námietkam povinného uviedol, že predbežné trovy boli určené v súlade s ustanovením § 5 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a § 201 ods. 1 Exekučného poriadku. Vo vyčíslení trov pre prípad dobrovoľného plnenia uviedol ako základ na určenie odmeny vymáhanú pohľadávku pozostávajúcu z istiny 1.812,74 EUR a výšku predbežných trov vyčíslil ako 10% z výšky vymáhanej pohľadávky t.j. 181,50 EUR, hotové výdavky - poštovné vo výške 31,78 EUR, a 20% DPH v sume 42,66 EUR, t.j. predbežné trovy exekúcie celkom vo výške 255,94 EUR.
Súd preskúmal námietky povinného proti predbežným trovám exekúcie a celý spisový materiál a dospel k záveru, že námietkam možno v časti vyhovieť, z dôvodu, že pri vyčíslení výšky odmeny súdny exekútor postupoval nesprávne v zmysle § 4 a § 5 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom do 31.12.2008. Súdny exekútor mal pri vyčíslení predbežných trov exekúcie postupovať v zmysle § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. Takýmto osobitným predpisom je už vyššie uvedená vyhláška. Vzhľadom k tomu, že exekučné konanie sa začalo dňa 22.08.2012 podaním návrhu na vykonanie exekúcie, mal súdny exekútor postupovať v zmysle uvedenej vyhlášky v znení účinnom od 1.1.2009.
Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku v aktuálnom znení v rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu
času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
V zmysle § 5 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1, t.j. odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 Eur a najviac 33 193, 92 Eur. V zmysle § 4 ods. 1 vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak.
Ako vyplýva z citovaného znenia zákona, základom pre určenie odmeny je vymožená suma a nie suma vymáhaná, ako ustanovovala vyhláška účinná do 31.12.2008. V čase dobrovoľného plnenia, resp. v lehote na podanie námietok ešte nebola exekútorom vymožená žiadna suma. Podľa právnej teórie pre určenie odmeny exekútora teda chýba základ pre jej určenie v znení platných predpisov (Krajčo, J. Komentár: Exekučný poriadok, Eurounion, 2009, str. 401). Súd na základe jazykového (gramatického) výkladu dospel k záveru, že pokiaľ nebola súdnym exekútorom vymožená žiadna suma, nemožno nájsť oporu pre priznanie odmeny súdnemu exekútorovi v zákone z vymáhanej sumy a preto je potrebné určiť predbežné trovy exekúcie v tomto prípade, vychádzajúc z nároku súdneho exekútora na minimálnu odmenu t.j. vo výške 50 % zo základu minimálnej odmeny vo výške 33,19 EUR.
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že súdny exekútor si v upovedomení o začatí exekúcie nesprávne vyčíslil odmenu a rozhodol, že odmena súdneho exekútora v rámci predbežných trov exekúcie v tomto exekučnom konaní je v zmysle § 201 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 5 ods. 2 vyhlášky vo výške jednej polovice minimálnej odmeny, t.j. v sume 16,60 EUR.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Nakoľko súdny exekútor nezaslal súdu na preskúmanie vyčíslenia predbežných trov exekučný spis iba kópie doručeniek, súd na základe vykonaného dokazovania nepovažuje všetky položky za preukázané z exekučného spisu. Súdny exekútor mal v upovedomení pri vyčíslení predbežných trov exekúcie v časti hotových výdavkov postupovať pri vyčíslení náhrady trov tak, ako to vyplýva z teleologického výkladu predmetnej vyhlášky a i samotného Exekučného poriadku a vychádzať z reálne vynaložených výdavkov v predmetnej exekúcii v čase vydania upovedomenia. Takýto výklad súdu zákonodarca sám potvrdil novelou Exekučného poriadku účinnou od 15.10.2008, ktorou bola do § 201 ods. 1 Exekučného poriadku vsunutá druhá veta, v ktorej zákonodarca jasne uviedol, že v rámci predbežných trov exekúcie si súdny exekútor náhradu výdavkov vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zákonodarca v § 22 vyhlášky jasne špecifikuje hotové výdavky ako hotové výdavky (už) účelne vynaložené v súvislosti s výkonom exekúcie a nie výdavky, ktorých vznik súdny exekútor, čo aj odôvodnene, predpokladá. Pre ich priznanie súd vyžaduje, aby súdny exekútor relevantne preukázal skutočne vzniknuté výdavky, ktoré vo forme ich náhrady prináležia súdnemu exekútorovi popri odmene.
Súd preskúmal uskutočnenie a rozsah hotových výdavkov vyčíslených súdnym exekútorom v exekučnom spise a dospel k záveru, že súdny exekútor si mohol v upovedomení o predbežných trovách exekúcie vyčísliť poštovné v sume 1,40 EUR za doručenie 1 x upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Súdu je z jeho doterajšej činnosti ako aj z platného cenníka poštových služieb známe, že cena odoslania doporučeného listu s hmotnosťou do 100g 1. triedou do vlastných rúk je 1,40 EUR.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi v rámci preskúmania námietok proti predbežným trovám exekúcie priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise resp. vrátenou obálkou k zaslanej listine. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky,
ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz, preto si súdny exekútor nemal uplatňovať nárok na poštovné v sume 14,00 za zaslanie 10 x príkazov na začatie exekúcie do bánk. Súd nemohol súdnemu exekútorovi priznať náhradu výdavkov vzniknutých v súvislosti s úkonmi, ku ktorým evidentne a preukázateľne (najmä podľa samotného vyčíslenia v upovedomení a exekučného spisu) nedošlo do vydania upovedomenia o začatí exekúcie (10 x príkaz na odblokovanie do bánk, vrátenie poverenia, oznámenie povinnému o skončení konania). Súdny exekútor tiež nepreukázal hotový výdavok, ktorý mu vznikol v súvislosti s poskytnutím súčinnosti dopravného inšpektorátu v sume 0,25 EUR.
Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, odmenu v zmysle § 14 vyhlášky mu zvýšil o DPH v sume 3,60 EUR (20% z 18,00 EUR). V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
Na základe vyššie uvedeného, súd znížil predbežné trovy exekúcie celkovo zo sumy 255,94 EUR na sumu 21,60 EUR. Súd vyhovel námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie v časti 234,34 EUR, čo predstavuje rozdiel medzi celkovou výškou predbežných trov vyčíslenou v upovedomení o začatí exekúcie (vrátane DPH) a výškou predbežných trov, ktoré môže súdny exekútor uviesť v upovedomení v zmysle zákonných predpisov, t.j. odmena súdneho exekútora vo výške 16,60 EUR, náhrada hotových výdavkov vo výške 1,40 EUR, 20 % DPH.
Súd si dovoľuje upozorniť, že napriek tomu, že súd rozhodol o námietkach proti predbežným trovám exekúcie, konečná výška trov exekúcie bude určená konkrétnym postupom špecifickým pre konkrétny spôsob ukončenia exekúcie. Ustanovenie § 201 ods. 1 Exekučného poriadku limituje výpočet odmeny ako aj hotových výdavkov ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Tým pádom je potrebné, aby si súdny exekútor všetky ostatné vzniknuté nároky uplatnil prostredníctvom upovedomenia o ďalších trovách exekúcie.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 2 O.s.p.).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, podané písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).