Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9To-13-2023.pdf
PDF · 91.12 KB
Case nature
Area
Subarea
9To/13/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša, sudcov JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.07.2023, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/39/2022 zo dňa 17.04.2023, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..
odôvodnenie:
uznal obžalovaného A. B. vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, ktorý spáchal tak, že
- dňa 5.11.2021 vo večerných hodinách v byte na ulici A. C. XX, D. E., po predchádzajúcom požití alkoholu a po následnej verbálnej hádke najmenej dvakrát svojou pravou rukou udrel do oblasti tváre svoju družku F. A., nar. XX.X.XXXX a následne počas ďalšieho priebehu hádky ju udrel svojou pravou rukou do oblasti tváre, v dôsledku čoho spadla a hlavou sa udrela o drevený stôl a počas toho, ako po páde ležala na podlahe pokračoval v úderoch do oblasti hlavy, trupu, rúk a nôh, čím jej spôsobil stredne ťažké zranenie – podplášťové krvácanie pod tvrdú plenu mozgovú v pravej spánkovo-temeno-záhlavnej oblasti s dobou liečenia najmenej dva týždne a ľahké zranenia – pomliaždenie pravej strany hlavy s krvnou podliatinou, tržnú ranu pravej strany čela a pomliaždenia oboch podočnicových oblastí s dobou liečenia najmenej štrnásť dní
Za to mu súd uložil podľa § 156 ods. 1 Tr. Zákona v spojení s § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona oproti žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zákona v spojení s § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona peňažný trest vo výške 300,- eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov.
Dňa 02.05.2023 obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podal odvolanie proti rozsudku.
Dňa 14.06.2023 obžalovaný sám vo svojom mene podal odvolanie proti rozsudku, špecifikoval, že odvolanie smeruje proti výroku o vine a treste.
Odvolanie obžalovaného odôvodnil obhajca podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 16.06.2023. Obhajca konštatuje, že napadnutým rozsudkom súd uznal obžalovaného za vinného a uložil mu peňažný trest 300,- eur, pre prípad úmyselného zmarenia náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov. Podľa dôvodov rozsudku mal súdny znalec pri výsluchu vylúčiť, že by k uvedenému zraneniu došlo
pádom poškodenej na obrubník, a preto súd má za to, že poškodená si zranenia nemohla spôsobiť sama, ale že jej ich spôsobil obžalovaný.
Závery, ktoré súd urobil z vykonaného dokazovania v tomto dokazovaní nemajú oporu a sú v rozpore s vykonanými dôkazmi. Podľa rozsudku súd vychádzal z výpovede svedka G., ktorý potvrdil, že poškodená A. už ráno mala zlepené vlasy a mala nejaký šrám na nose s krvou a že v priebehu dňa odbehla, naspäť ju doviezol H. B. a bola ešte viac dotlčená ako pred tým. Svedok B. uviedol, že našiel na parkovisku ležať p. A., ktorá bola celá polepená, špinavá, ale nevedel uviesť, či bola zakrvavená. Podľa rozsudku svedkovia nevideli, resp. nevedeli uviesť, či videli na nej nejaké čerstvé zranenia a škvrny na gauči, resp. pri gauči v čase ich návštevy neboli, pričom podľa znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU- KE-EXP-2021/2859 ide o biologický materiál poškodenej.
Ďalej súd vychádzal zo znaleckého posudku z odboru traumatológie MUDr. Valdmana, z ktorého vyplýva, že utrpela tržnú ranu pravej strany čela, čomu zodpovedá úder päsťou, čo mala uviesť poškodená a súd z toho usúdil, že krv na gauči je práve z tejto tržnej rany. Preto uveril poškodenej, že ju obžalovaný napadol a spôsobil jej ďalšie zranenia a to podplášťové krvácanie pod tvrdú plenu mozgovú v pravej spánkovo-temeno-záhlavnej oblasti a pomliaždenie pravej strany hlavy s krvnou podliatinou a pomliaždenie oboch podočnicových oblúkov.
Podľa obžaloby aj uznesenia o vznesení obvinenia mal obžalovaný spôsobiť poškodenej a) podplášťové krvácanie pod tvrdú plenu mozgovú v pravej spánkovo-temeno-záhlavnej oblasti b) pomliaždenie pravej strany hlavy s krvnou podliatinou c) tržnú ranu pravej strany čela d) pomliaždenie oboch podočnicových oblúkov
Zo znaleckého posudku znalca Valdmana, ktorý vychádzal zo zápisu z ošetrenia zo dňa 06.11.2021 o 20.13 hod. vyplýva, že bola ošetrená vlasatá časť pokrytá zaschnutou krvou, krvná podliatina spánkovo-temeno-záhlavnej oblasti, staršia tržná rana prednej strany čela v tvare V, pokrytá chrastou, pod pravou očnicou pomliaždenie, vľavo menšie pričom boli zistené staršie poranenia:
- zlomenina pravej spánkovej a záhlavnej kosti
- krvná podliatina nad pravou stranou hlavy
Z toho potom znalec uzavrel, že poškodená utrpela
- pomliaždenie pravej strany hlavy s krvnou podliatinou, pričom vyššie konštatoval, že je to staršie poranenie
- tržnú ranu pravej strany čela, ktorú však tiež vyššie označil ako staršie poranenie, preto tieto poranenia nemohol jej spôsobiť obžalovaný.
- podplášťové úrazové krvácanie
- obojstranné pomliaždenie podočnicových oblúkov.
Podľa znaleckého posudku mali byť poranenia spôsobené päsťou na tvár a pomliaždenie pravej strany hlavy malo byť spôsobené barlou. Spôsobenie poranenia barlou pri výsluchu vylúčil znalec a nemohlo to byť spôsobené barlou, lebo poškodená vypovedala, že barlou bola udretá do stehna a na barle neboli zistené žiadne stopy. Pri výsluchu 31.03.2022 poškodená uviedla, že obžalovaný ju udrel rukou, môže byť že dlaňou, teda nie päsťou. Ak znalec vychádzal z toho, že ju udrel päsťou, jeho závery sú nesprávne. Znalec vychádzal z výpovede poškodenej zo dňa 07.11.2021, ktorá sa nezhoduje s výpoveďou z 31.03.2022, ale ani z výpoveďou na hlavnom pojednávaní, pričom údery barlou boli v priebehu konania úplne vylúčené. Výpovede poškodenej sa preto javia účelové, aby ospravedlnila svoje alkoholické zlyhanie, pád na parkovisku aj v byte, následkom ktorých došlo k zraneniam.
Záver súdu o tom, že tržná rana pravej strany čela mala byť spôsobená úderom päsťou a že z tejto rany boli stopy na gauči však nezodpovedá konštatovaniu v znaleckom posudku, podľa ktorého tržná rana pravej strany čela je staršia. Záver súdu nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. V znaleckom posudku znalec sa nezaoberal tým, či poranenia poškodenej mohli byť spôsobené jej pádom v dôsledku opitosti na parkovisku. Znalec však túto možnosť nevylúčil. Pri svojej výpovedi uviedol, že vychádzal z toho, čo popísal traumatológ: „ Aj krvácanie pod tvrdou mozgovou kôrou je vágne, či to bolo dôsledkom toho,
alebo niečoho pred tým. Mala tam aj staršie pomliaždeniny, takže je to ťažké špecifikovať“. Na otázku, že tržná rana mohla vzniknúť aj viac ako pred 24 hodinami odpovedal : „Mohla vzniknúť aj 5.11. aj 4.11.“ Aj k podliatinám na tvári sa vyjadril, že: „Niektoré boli spôsobené 5.11.2021 a niektoré 2-3 dni skôr.“
Zo znaleckého posudku a výpovede znalca teda nevyplýva jednoznačne taký záver, ako urobil súd. Nie je preto možné s určitosťou povedať, že poškodenej spôsobil poranenia obžalovaný a znalec nevylúčil, že by nešlo o staršie poranenie, resp. k ním nedošlo aj pádom poškodenej.
Vzhľadom k tomu, že pri opisovaní záznamu z pojednávania došlo k chybám navrhol aby odvolací súd priamo zo záznamu zistil zmysel výpovede znalca, ktorý so zápisnicou o hlavnom pojednávaní nekorešponduje.
Vzhľadom na uvedené dôvody nebolo jednoznačne preukázané, že poranenia spôsobil obžalovaný, pričom sú tu dôvodné pochybnosti vyplývajúce zo znaleckého posudku aj z výsluchu znalca o čase vzniku poranení, ako aj mechanizmu ich vzniku, ktoré odôvodňujú uplatnenie zásady in dubio pro reo a oslobodenie obžalovaného spod obžaloby, príp. vrátenie veci prvostupňovému súdu. Navrhuje preto, aby odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám rozhodol a obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku.
Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného A. B. nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., výsluchom poškodenej F. A., výsluchom svedkov E. G., H. B., výsluchom znalca a znaleckým posudkom MUDr. Petra Valdmana z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie, traumatológie, oboznámením listinných dôkazov, ktoré boli zabezpečené v štádiu prípravného konania.
Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa urobil vyhlásenie, že je nevinný. Ku kritickému dňu sa vyjadril, že popíjali alkoholické nápoje. Na tele poškodenej videl už podliatiny, ktoré mala pred týmto incidentom. Vznik ďalších podliatin na tele poškodenej vysvetľoval tým, že poškodená padala a tieto zranenia si musela spôsobiť pádom. V priebehu dňa na hlavnom pojednávaní sa vyjadril, že videl, že poškodená sedí na gauči, krváca. Došlo medzi nimi k hádke. Poškodená mala v jeden čas v ruke nôž, šermovala s ním, vyhrážala sa mu, že ho zabije, preto ju udrel do ruky, nôž jej vypadol z ruky na podlahu. Hádka pokračovala, preto jej dal dve facky a ona spadla ku stolu. Túto okolnosť na rozdiel od prípravného konania popisoval na hlavnom pojednávaní odlišne, pretože pri svojom výsluchu dňa 27.03.2022 konštatoval, že dostala dlaňou do oblasti tváre, pričom spadla a hlavou sa udrela o drevený stôl. Okrem toho uviedol, že bola opitá, ledva sa dvíhala. Keď si išiel ľahnúť počul ešte dva silné nárazy. Nevie koľkokrát ešte spadla a sa poudierala.
Na rozdiel od prípravného konania obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď vstal videl v byte H. B. E. G.. Počul ako poškodená padala, našiel ju ležiacu v kúpeľni, následne sa poškodená rozhodla, že pôjde preč z bytu. Potom sa vrátil, počul pády, počul, že sú tam aj nejakí muži. Keď vyšiel z izby už tam nikto nebol. Videl, že poškodená bola celá od krvi, vlasy mala zlepené. Nadávali si, on jej ostrihal vlasy. Znova si išiel ľahnúť, počul ako poškodená telefonovala s matkou. Ráno vošli do bytu policajti, ktorí ho zadržali a odviedli. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konštatoval, že od H. B. vie, že poškodená v ten deň, keď bola vonku nakupovať alkohol spadla na obrubník.
O tejto skutočnosti, že v kritický deň mala poškodená spadnúť a udrieť hlavou o obrubník sa dozvedel od H. B., ktorý mu to povedal pár dní po tom, čo bol prepustený z cely policajného zadržania.
Krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že okolnosť o prítomnosti svedkov obžalovaný začal spomínať až na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.10.2022, aj napriek tomu, že sa o nej dozvedel od svedka B. no túto skutočnosť ani raz nespomenul pri svojom prvotnom výsluchu v postavení obvineného, kedy bol vypočúvaný dňa 27.03.2022 po prepustení z cely policajného zaistenia.
Na druhej strane je výpoveď poškodenej F. A., ktorá popísala priebeh kritického večera, kedy popíjali alkohol, zdôraznila, že nebola medzi nimi hádka, obžalovaný ju udieral päsťami, kopal do nej, upadla do bezvedomia, následne jej ostrihal vlasy, to zistila až keď sa prebrala z bezvedomia, potom volala prostredníctvom aplikácie svojej mame, mama keď ju videla v akom je stave zavolala záchranku, nepamätala si či v ten deň sa v byte ešte niekto iný okrem nej a obžalovaného nachádzal.
Súd prvého stupňa vypočul svedka E. G., ktorý vo svojej výpovedi tvrdil, že si pamätá ako deň pred zadržaním obžalovaného bol v jeho byte. Prišiel tam skoro ráno, chcel s ním rozprávať, avšak obžalovaný spal. V byte bola iba poškodená A., rozprával sa s ňou, videl, že mala zlepené vlasy, mala nejaký šrám na nose aj s krvou, mala dosť vypité. Obžalovaný driemal, prebral sa až vtedy keď išiel na záchod. Poobede z bytu odišiel, do bytu sa už nevrátil. Nevidel aby obžalovaný útočil na poškodenú. Počas toho dňa poškodená odbehla niekde z bytu, pričom naspäť ju doviedol H. B.. B. sa v byte dlho nezdržal, vykričal sa na A., že prečo ho volá, keď spí a potom odišiel preč. Keď sa vrátila A. bola dotlčená viac ako predtým.
Svedok H. B. uviedol, že na presný deň si nepamätá. Bol dohodnutý, že príde na návštevu k A. B., keď pred bytovkou zaparkoval auto na parkovisku videl pri obrubníku ležať poškodenú A., bolo to doobeda, bolo na nej vidno, že je opitá, nevedela poriadne artikulovať, tak ju zobral do bytu, nevedela otvoriť ani dvere, on musel otvoriť kľúčmi. Následne išiel za obžalovaným, ten spal, na jeho otázky nereagoval, v byte bol aj p. G.. Potom sa obžalovaný zobudil, zafajčili a odišiel preč. Poškodená bola špinavá, bola celá olepená, nevie či to bola krv, bola celá špinavá.
Poškodená bola podrobená dychovej skúške. Zo záznamu vyplýva, že dňa 06.11.2021 o 14.48 hod. mala 1,9 mg/l vo vydychovanom vzduchu. Obžalovaný sa odmietol podrobiť dychovej skúške.
Znalec z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie, traumatológie MUDr. Peter Valdman na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch znaleckého posudku, z ktorého vyplýva rozsah poranení, ktoré utrpela poškodená, pomliaždenie pravej strany hlavy s krvnou podliatinou, podplášťové úrazové krvácanie pod tvrdú plenu mozgovú v pravej spánkovo-temennej-záhlavovej oblasti, tržnú ranu pravej strany čela, pomliaždenie oboch podočnicových oblastí. Zároveň znalec konštatuje, že poškodená mohla utrpieť i mnohopočetné pomliaždenia na horných a dolných končatinách ale z fotodokumentácie, ktorá nie je kvalitná je zrejmé, že tieto podliatiny sú hlavne staršieho dáta. Vyjadril sa, že išlo o stredne ťažké zranenie a to o podplášťové krvácanie pod tvrdú plenu mozgovú, ostatné pomliaždenia ako poranenia hodnotil ako ľahké. Z lekárskeho hľadiska bolo vhodné aj ústavné sledovanie práve podplášťového krvácania pod tvrdú plenu mozgovú, čo poškodená odmietla.
Znalec sa zaoberal mechanizmom vzniku, dospel k záveru, že útok s razanciou akou bol spôsobený nemohol spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, i keď násilie pôsobilo na oblasť mozgu. Násilie pôsobiace na pravú stranu hlavy spôsobilo podplášťové krvácanie pod tvrdú plenu mozgovú ale mozog ako taký nepoškodilo. Vyššia razancia by mohla spôsobiť pomliaždenie mozgu. Všetky pomliaždenia, tržná rana čela a krvácanie pod tvrdú plenu mozgovú vznikli priamym pôsobením tupého až tupohranného predmetu na poranené oblasti násilím stredne silnej intenzity. Tomuto konštatovaniu zodpovedajú údery päsťou i úder drevenou barlou. Pomliaždenie trupu a končatín sú staršieho dáta, mohli vzniknúť najskôr fyzickým násilím ale nie je možno vylúčiť ani ich samospôsobenie nárazom na tvrdý predmet. Pomliaždenie a poškodenie mohli vzniknúť tak, ako to ona udáva vo svojej výpovedi.
K dobe liečenia sa vyjadril, že bežná doba liečenia sa pohybuje v rozmedzí 10-14 dní s čím koreluje práceneschopnosť. Poškodená bola jednorazovo ošetrená dňa 06.11.2021, práceneschopná nebola.
Na základe námietky vznesenej odvolateľom krajský súd na hlavnom pojednávaní prehral zvukový záznam z hlavného pojednávania, z ktorého je zrejmé, že súd prvého stupňa v zápisnici o hlavnom pojednávaní nezaznamenal všetky odpovede znalca tak, ako ich predniesol na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.01.2023. Znalec pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní na otázky, ktoré boli prednesené poukazoval na svoje závery, ktoré sú obsiahnuté v znaleckom posudku, predovšetkým odpovedal na to, ktoré boli zranenia novšieho dáta a ktoré boli staršieho dáta. Poukázal práve na posudkovú časť znaleckého posudku na č.l. 6. Znalec okrem iného zdôraznil tú skutočnosť, že celková lekárska správa bola spracovaná všeobecne.
Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní o vine obžalovaného konštatoval, že uveril tvrdeniam poškodenej, že ju obžalovaný fyzicky napadol, spôsobil jej poranenia tak, ako boli špecifikované. O fyzickom útoku svedčia aj biologické stopy, ktoré boli zaistené a sú popísané v znaleckom posudku kriminalisticko-expertízneho ústavu. De facto v súlade s výpoveďou poškodenej je aj výpoveď obžalovaného B. z prípravného konania, kde konštatoval a priznal, že obžalovanú udieral, no zdôraznil, že bolo to otvorenou dlaňou a rovnako priznal, že v dôsledku týchto úderov padla a udrela sa o drevený stôl, čo už na hlavnom pojednávaní vylučoval a konštatoval, že padla vedľa stola.
Aj keď súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov to nevyjadril, krajský súd musí zdôrazniť, že sú nelogické tvrdenia obžalovaného o tom, že od svedka B. a G. sa dozvedel po tom čo bol prepustený z cely policajného zaistenia, že poškodená bola vonku, bola spadnutá na zemi, bola celá polepená, špinavá, pretože o tejto okolnosti sa nezmieňoval ani pri svojom prvotnom výsluchu, ktorý sa uskutočnil dňa 27.03.2022, teda v kratšom časovom úseku po tom, čo bol prepustený zo zadržania, kedy sa mal dozvedieť, že svedok H. B. a E. G. boli v byte. Je prirodzeným javom, že plynutím času ľudia zabúdajú, no u obžalovaného A. B. sa objavil iný fenomén a to, že plynutím času si spomínal na viac okolností a spomenul si aj na tú skutočnosť, že v byte boli títo dvaja svedkovia, no pri svojom prvotnom výsluchu v postavení obvineného o tejto okolnosti sa ani nezmienil, pričom výsluch bol vykonaný v krátkom čase potom, čo bol prepustený zo zadržania a medzi tým bol ešte vypočutý v procesnom postavení svedka a ani pri tomto výsluchu dňa 15.12. nespomínal, že by v byte boli prítomní práve títo dvaja svedkovia. Podľa názoru krajského súdu títo dvaja svedkovia vytvárajú situáciu a prednášajú tvrdenia, ktoré majú pomôcť zbaviť sa obžalovanému svojej zodpovednosti za svoje konanie.
Na základe týchto skutočností krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný A. B. svojím konaním, tak ako je uvedené v skutkovej vete rozsudku inému úmyselne ublížil na zdraví a týmto svojím konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a to po stráne objektívnej ako i subjektívnej s úmyslom priamym.
Krajský súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že účel trestu, ktorý je vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zákona sa vzhľadom na osobu obžalovaného a charakter trestnej činnosti dosiahne peňažným trestom vo výmere 300,- eur. Súd prvého stupňa tento záver odôvodnil tým, že mal na zreteli nielen osobu obžalovaného ale zohľadnil poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti nezistil.
Aj s pohľadu krajského súdu pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený bol stanovený náhradný trest vo výmere 3 mesiacov, tento trest je primeraný a postačujúci.
Vzhľadom na tieto skutočnosti, krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Uznesenie bolo prijaté jednohlasne. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.