Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-43-2013.pdf
PDF · 78.53 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/43/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaného Q. V., pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. mája 2013, prerokoval odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 20.02.2013, sp.zn. 1T 147/2012 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Q. V. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 20.02.2013, sp.zn. 1T 147/2012 bol obžalovaný Q. V. uznaný vinným z prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zák., ktorého skutku sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
po tom, čo poverený príslušník Obvodného oddelenia PZ Zvolen dňa 30.12.2010 začal uznesením podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie vo veci prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Trestného zákona vedeného pod sp.zn. ČVS: ORP-169/ZV-ZV-2011, dňa 17.01.2011 v zápisnici o výsluchu svedka poškodeného konaného na Obvodnom oddelení Zvolen, okres Zvolen, uviedol nepravdu o tom, že dňa 06.10.2009 na pobočke pošty vo Zvolene, pošta Zvolen 1 neprevzal od pracovníčky pošty A.. P. A. finančnú hotovosť vo výške 442,91 Eur ako rozdiel dávky v hmotnej núdzi zo Sociálnej poisťovne poukážkou s číslom 3120E a podpis na poštovej poukážke s podacím číslom 3120E bol pravdepodobne sfalšovaný, lebo podpis nepatrí jemu, dokonca sa ani na jeho podpis nepodobá a uvedené uviedol do zápisnice o výsluchu svedka napriek tomu, že bol povereným príslušníkom PZ pred týmto úkonom riadne poučený o následkoch krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona, pričom zo záverov znaleckého posudku z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo č. 62/2011 zo dňa 04.11.2011 vyplynulo, že Q. V. je pisateľom podpisu na poštovom peňažnom poukaze s číslom 3120E, pričom trestné stíhanie bolo následne uznesením povereného príslušníka PZ zo dňa 22.11.2011 podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zastavené, pretože bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2011.
Za to mu bol uložený podľa § 346 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 46 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný Q. V.. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s rozhodnutím súdu nesúhlasí, pretože on sa absolútne necíti byť vinným. Poznamenal, že podľa jeho názoru nebola naplnená subjektívna stránka prečinu podľa § 346 ods. 1 Tr. zák., a to jeho zavinenie. Vyslovil názor, že celá kauza je absolútne právne irelevantná,
neprofesionálne, neodborne prešetrená, a to už v prípravnom konaní. Orgány prípravného konania sa absolútne nezaoberali otázkou zavinenia, t.j. subjektívnou stránkou skutkovej podstaty prečinu. Ďalej zdôraznil, že podľa jeho názoru pravdu nevypovedala svedkyňa pani A.. P. A., pretože vydala dôchodok osobe, ktorá sa preukázala jeho občianskym preukazom, ktorý mu bol odcudzený. V tejto súvislosti dodal, že v konaní mala byť vykonaná konfrontácia s uvedenou svedkyňou, čo však nebolo v prípravnom konaní akceptované. Súčasne súdu predložil k nahliadnutiu listinné dôkazy, a to žiadosť voči poisťovni Allianz, Slovenská poisťovňa Bratislava, od ktorej žiadal vrátenie poistnej udalosti, t.j. poistky, v sume 282,- Eur, ktorú mu odmietli vyplatiť z titulu trvalých následkov a takisto aj žiadosť voči tej istej poisťovni vo veci jeho životnej poistky, pretože podľa názoru tejto poisťovni neuviedol všetky nemoci ochorenia pri uzavretí poistky do základného formulára. Záverom poznamenal, že v údajne demokratickom a právnom štáte bol on ako invalidný dôchodca okradnutý a poškodený a nakoniec bol označený ako zlodej, kriminálnik, čo bolo podporené jeho trestným stíhaním a nakoniec aj odsúdením.
Na verejnom zasadnutí zopakoval dôvody uvedené v písomnom vyhotovení odvolania a poznamenal, že on sa tak nepodpisuje, ako je prezentovaný jeho podpis na spornej poštovej poukážke. Súčasne súdu predložil aj listinný dôkaz zo dňa 06.10.2009, ktorý mal potvrdzovať to, že podpis na uvedenej poštovej poukážke nie je jeho.
Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla, urobila to v lehote ustanovenej v zákone, pričom však zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Okresný súd pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa tretej časti tretej hlavy Trestného poriadku ako aj ďalších jeho ustanovení, upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil takých pochybení, ktoré by bolo možné považovať za podstatné chyby konania v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti, svedčiace proti obvinenému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa na základe úplného a zákonne vykonaného dokazovania po vyhodnotení dôkazov v súlade s kritériami uvedenými v § 2 ods. 12 Tr. por. dospel k správnym skutkovým záverom, a to zo súhrnu priamych a nepriamych dôkazov ako aj listinných dôkazov, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v tzv. skutkovej vete výroku o vine napadnutého rozsudku.
V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa podrobne a presvedčivým spôsobom poukázal na obsah vykonaných dôkazov. V súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol svoje právne úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení jednotlivých dôkazov a podrobne sa tiež zaoberal hodnotením obhajoby obžalovaného, ostatných svedeckých výpovedí, znaleckého posudku a listinných dôkazov.
Dôkazy následne správne vyhodnotil v súlade s citovanými zákonnými kritériami a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, a to, že bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, uvedeného v tzv. skutkovej vete výroku o vine odvolania napadnutého rozsudku, teda, že ako svedok v trestnom konaní pred policajtom uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá mala podstatný význam pre rozhodnutie.
Súd prvého stupňa akceptovateľným spôsobom konštatoval, že žalovaný skutok je bez všetkých pochybností preukázaný najmä výpoveďou svedkyne A.. P. A., či už z prípravného konania alebo aj z hlavného pojednávania, ktorá podrobne opísala, akým spôsobom malo dôjsť zo strany obžalovaného k prevzatiu finančnej hotovosti vo výške 442,91 Eur dňa 06.10.2009, a to na základe predloženia občianskeho preukazu SČ SP XXXXXX, čo v podstate vyplýva z potvrdenia na kvitančnom liste o výplate dôchodkov obžalovanému. Ani odvolací súd neuveril tvrdeniu obžalovaného v tom smere, že v uvedený deň on predmetnú sumu neprevzal, pretože tieto skutočnosti vyplývajú nielen z obsahu výpovede uvedenej svedkyne, ale aj zo záverov znaleckého posudku č. 62/2011 zo dňa 04.11.2011, vypracovaného znalkyňou W.. Z. B. z odboru písmoznalectva, ktorá v záveroch znaleckého posudku jednoznačne uviedla, že obžalovaný Q. V. je pisateľom podpisu na predloženom spornom materiáli
- poštovom peňažnom poukaze s číslom 3120E. V tejto súvislosti treba poukázať na skonštatovanie znalkyne, ktorá uviedla okrem iného, že sporný podpis z pohľadu svojej celkovej úrovne, výraznej variability a rytmickej a ťahovej neukáznenosti patrí medzi nenapodobiteľné rukopisy, a preto zistené zhody medzi porovnávajúcimi rukopismi majú jednoznačný význam.
K dôkazom, ktoré obžalovaný predložil odvolaciemu súdu treba poznamenať, že jeho žiadosti voči poisťovni Allianz, týkajúce sa vrátenia poistky s danou vecou nesúhlasia a ďalší listinný dôkaz, a to fotokópia poštovej poukážky zo dňa 06.10.2009, ktorou sa obžalovaný snažil dokázať, že jeho podpis na uvedenej poukážke nie je jeho, k tomuto odvolací súd konštatuje, že presne taký istý listinný dôkaz sa už v spise nachádza, a to na č.l. 78, pričom uvedený listinný dôkaz bol podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku. Okrem toho odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvostupňovým, ktorý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uzavrel, že tvrdenie obžalovaného je potrebné vyhodnotiť ako nehodnoverné, nakoľko obžalovanému boli aj neskôr v dňoch 23.12.2009 a 19.02.2010 vyplatené dôchodky, na základe predloženého OP B., čo vyplýva z potvrdenia na kvitančnom liste o výplate dôchodkov, a to aj napriek jeho tvrdeniu, že v tom období mal už mať uvedený občiansky preukaz odcudzený a až dňa 08.03.2010 mu bol vyplatený dôchodok na základe nového OP B. XXXXXX. Z oznámenia OR PZ Zvolen, oddelenie dokladov totiž vyplýva, že obžalovaný nahlásil stratu OP B. XXXXXX až dňa 19.02.2010, kedy mu bolo vystavené potvrdenie o občianskom preukaze, hoci v písomne podanom trestnom oznámení zo dňa 22.12.2010 a aj v zápisnici o výsluchu poškodeného zo dňa 17.01.2011 tvrdil, že OP B. XXXXXX mal už v inkriminovanom období, t.j. dňa 06.09.2010 odcudzený. Tieto tvrdenia obžalovaného sa podľa názoru odvolacieho súdu nezakladajú na pravde, nakoľko zo správy OR PZ Zvolen, oddelenia dokladov vyplynulo, že až dňa 20.02.2010 zaevidovali nález uvedeného OP, pričom obžalovaný zároveň požiadal o vydanie nového OP, ktorý mu bol vydaný pod č. Z. XXXXXX, ktorý si prevzal až dňa 24.02.2010.
V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že obžalovaný tým, že ako svedok v trestnom konaní pred policajtom uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá mala podstatný význam pre rozhodnutie, dopustil sa prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zák.
Záverom odvolací súd uzatvára, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní žiadne doplnenie dokazovania nenavrhol a tak jeho argumentácia o nevyhovení doplnenia dokazovania neobstojí.
Odvolací súd preskúmaním výroku o treste dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď zistil všetky skutočnosti rozhodné pre určenie druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 34 a nasl. Tr. zák. Výmera trestu, a to trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu dvanásť mesiacov, zohľadňuje osobu obžalovaného, spôsob spáchania činu a jeho následok, poľahčujúce okolnosti, jeho pomery a možnosti jeho nápravy a prihliada tiež na splnenie individuálnej ako aj generálnej prevencie.
Keďže odvolanie obžalovaného dôvodné nebolo, krajský súd postupom podľa § 319 Tr. por. jeho odvolanie ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.