Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5S-12-2012.pdf
PDF · 148.33 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/12/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobkyne T. L. - ORCHIDEA, so sídlom V. XXX/X O. nad K., právne zastúpenej JUDr. Stanislavom Kaščákom, advokátom so sídlom ul. 1. mája 1246, Vranov nad Topľou, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu žalovaného zo dňa 5. septembra 2012 č. 1020505/1/1149575/2012, č. 1020505/1/1149583/2012, č. 1020505/1/1149598/2012 a č. 1020505/1/1149606/2012 na základe žalôb takto
rozhodol:
Žaloby z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobami zo dňa 16.11.2012 sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutí žalovaného zo dňa 05.09.2012 č. 1020505/1/1149575/2012, č. 1020505/1/1149583/2012, č. 1020505/1/1149598/2012 a č. 1020505/1/1149606/2012, ktorými potvrdil dodatočné platobné výmery Daňového úradu Prešov (ďalej len „správca dane“) zo dňa 22.05.2012 č. 9715401/5/486776/2012/Suk, č. 9715401/5/486942/2012/Suk, č. 9715401/5/487107/2012/Suk a č. 9715401/5/493775/2012/Suk, ktorými vyrubil žalobkyni rozdiel z dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobia I. štvrťrok 2006 v sume 1 581,39 €, II. štvrťrok 2006 v sume 439,62 €, III. štvrťrok 2006 v sume 1 335,19 € a IV. štvrťrok 2006 v sume 1 438,02 €.
Proti všetkým štyrom napadnutým rozhodnutiam namietala, že nemá možnosť objektívne predložiť správcovi dane dôkazy, ktoré vyžaduje a následkom ich nepredloženia je záver žalovaného o tom, že k uskutočneniu obchodu (kúpe tovaru, z ktorého ceny je ňou uplatňovaný odpočet dane z pridanej hodnoty) nedošlo. Uviedla, že žalovaný jej vytýka žalobkyni, že nepredložila v rámci daňovej kontroly žiadne iné dôkazy ako faktúry od dodávateľa tovaru a príjmové doklady o úhrade týchto faktúr, ktoré by mohol považovať za hodnoverné. Ak nákup tovaru uskutočnila od osoby, ktorá jej predložila s dodaným tovarom aj faktúry a ktoré zaevidovala vo svojej účtovnej evidencii, nemá sa čím iným preukázať ani pri daňovej kontrole. Dodávateľ nepredložil žiadne iné doklady a nemusel tak ani konať, pretože nie je povinnosťou v obchodných vzťahoch pri kúpe a predaji tovaru odovzdať kupujúcemu, napr. dodacie listy, výdajky tovaru zo skladu, ani iné dodatočné druhy dokladov. Spôsob odovzdávania predávaného tovaru, jeho evidovanie a potvrdzovanie v prípadných dodacích listoch závisí len od vzájomnej dohody účastníkov obchodného vzťahu, teda od predávajúceho a kupujúceho.
Uviedla, že ani z jedného napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že by jej bolo vytýkané, že porušila nejaký hmotnoprávny predpis, teda že by zanedbala nejakú svoju hmotnoprávnu povinnosť uloženú zákonom. Žalovaný žiadnym spôsobom nevyhodnocuje tú skutočnosť, že dodávateľ tovaru P. K. - COFFIN vo všetkých svojich vyjadreniach pred dožiadaným daňovým úradom potvrdil, že tovar jej dodal, a že mu za neho zaplatila dohodnutú kúpnu cenu, tak ako to vyplýva aj z faktúr a príjmových pokladničných dokladov, ktoré v rámci daňovej kontroly predložila. Ak teda potvrdil, že k dodávke tovaru skutočne došlo, potvrdil aj pravdivosť jej výpovedí a vyjadrení v daňových kontrolách, a teda aj správnosť jej postupu pri odpočítavaní DPH z kúpených tovarov.
Konštatovala, že kontrolnou činnosťou prostredníctvom dožiadaných daňových úradov bola zistená chyba a nedostatky na strane dodávateľa P. K. - COFFIN. Nespochybňuje závery žalovaného uvedené v napadnutých rozhodnutiach, ktoré sa týkajú pochybení na strane dodávateľa. Nie je však nijako zainteresovaná na podnikaní tohto dodávateľa, nie je s ním v žiadnom vzťahu zakladajúcom akúkoľvek zodpovednosť alebo majetkovú účasť na jeho podnikaní, ani na zodpovednosti za jeho správanie, vedenie účtovníctva, dodržiavanie právnych predpisov ohľadne vedenia účtovnej a inej evidencie archívnej povahy. Nie je teda možné považovať za jej chybu, ak si dodávateľ nesplní svoje povinnosti a vedie svoje evidencie nesprávne. O chybách vo vedení účtovných evidencií dodávateľa P. K. - COFFIN sa dozvedela až v priebehu daňových kontrol. Nemala vedomosť o tom, že dodávateľ truhiel a príslušenstva nemá zdokladované nákupy dreva, materiálu na výrobu truhiel a podobne. Ani v jednom z napadnutých rozhodnutí sa žiadne prepojenie medzi ňou a dodávateľom (vo forme akéhosi spolupáchateľstva) neuvádza. Ak teda nemala možnosť ovplyvniť, ani kontrolovať vedenie účtovníctva u dodávateľa, nie je možné ju sankcionovať za to, že dodávateľ nemá ako preukázať nákupy materiálu na výrobu tovaru, ktorý jej bol predaný. Takýto postup by bol v rozpore so zásadami právneho štátu, pričom odkázala na ustanovenie čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Poukázala na publikované rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo 06.07.2006 v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 - skrátene Axel Kittel (C-439/04), ktorého publikovaná právna veta znie: V prípade, že dodávka bola uskutočnená platiteľom dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného predávajúcim, sa má článok 17 Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo dňa 17.05.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej ustanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23), zmenenej a doplnenej smernicou Rady 95/7/ES zo dňa 10.04.1995, vykladať v tom zmysle, že bráni pravidlu vnútroštátneho práva, podľa ktorého zrušenie kúpnej zmluvy podľa vnútroštátneho občianskeho práva, ktoré postihuje túto zmluvu absolútnou neplatnosťou ako zmluvu, ktorá je v rozpore s verejným poriadkom pre nezákonný dôvod na strane predajcu, má za následok stratu práva na odpočet DPH zaplatenú týmto platiteľom dane. V tejto súvislosti je nepodstatná otázka, či táto neplatnosť vyplýva z podvodu vo vzťahu k DPH alebo z iných podvodov. Naopak, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane.
Argumentovala, že tak isto ako v prípade „Axel Kittel“ súdny dvor neuznal možnosť, aby daňový subjekt stratil možnosť na odpočet DPH, ak nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného predávajúcim, tak isto jej nemožno odňať právo na odpočítanie DPH, ak nevedela ani nemohla vedieť, že predávajúci nedodržal svoje účtovno-evidenčné povinnosti alebo klamal vo veci preukázania nákupu surovín na podnikateľskú výrobu. V citovanom rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie je strata práva daňového subjektu na odpočet DPH uvádzaná výlučne v tom prípade, kedy sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka bola uskutočnená pre platiteľa, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Žiadna takáto objektívna skutočnosť v predmetných daňových konaniach však nebola preukázaná.
Uviedla, že v napadnutých rozhodnutiach je jej vytknuté aj to, že faktúry a doklady, ktoré predložila pri kontrole, sa nezhodovali s tými faktúrami a dokladmi, ktoré predložil dodávateľ P. K. - COFFIN pri miestnom zisťovaní a daňovej kontrole. Žalovaný však v odôvodnení napadnutých rozhodnutí
nevyhodnotil tú skutočnosť, že dodávateľ potvrdil, že faktúry, ktoré predložila sú správne a takéto boli ním samým vystavené. Doklady, ktoré predložil daňovému úradu pri kontrole si sám (bez asistencie žalobkyne) následne vyrobil z dôvodu, že mal poruchu na počítači a faktúry si dopisoval dodatočne.
Poukázala aj na skutočnosť, že dokazovaním bolo preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou potvrdila, že 35 poberateľov príspevku na pohreb sa preukázalo dokladom o nákupe truhly od nej. Znamená to, že 35 truhiel nepochybne predala koncovým zákazníkom a teda týchto 35 truhiel musela mať aj k dispozícii. Uviedla, že truhly nevyrába a teda si ich mohla sama iba nakúpiť od dodávateľa. V rozhodnom čase nakupovala truhly iba od P. K. - COFFIN.
V závere poukázala na ďalší „rozmer“ tohto prípadu, že u dodávateľa P. K. - COFFIN bola vykonaná kontrola, ktorej výsledkom zrejme podľa predpokladu žalobkyne bolo okrem iného aj to, že daňový úrad prikázal tomuto subjektu, aby zaplatil - odviedol aj DPH, ktorú prijal z faktúr vystavených ním samým pre žalobkyňu, čo znamená, že suma DPH (v celkovej výške 4 794,22 €) bude dvakrát zaplatená pre štátny rozpočet. Tento predpoklad navrhuje preukázať dokazovaním v súdnom konaní, a to vyzvaním príslušného správcu dane daňového subjektu P. K. - COFFIN ohľadom výsledkov vykonanej daňovej kontroly. Napadnuté rozhodnutia žiadala zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/, b/, d/ a e/ O.s.p.
Preskúmavaným rozhodnutím č. 1020505/1/1149575/2012 zo dňa 05.09.2012 žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov (ďalej len „správca dane“) č. 9715401/5/486776/2012/Suk zo dňa 22.05.2012, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2006 v sume 1 581,39 € žalobkyni.
Ďalším rozhodnutím č. 1020505/1/1149583/2012 zo dňa 05.09.2012 potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane č. 9715401/5/486942/2012/Suk zo dňa 22.05.2012, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil žalobkyni rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2006 v sume 439,62 €.
Rozhodnutím č. 1020505/1/1149598/2012 zo dňa 05.09.2012 žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane č. 9715401/5/487107/2012/Suk zo dňa 22.05.2012, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil žalobkyni rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2006 v sume 1 335,19 €.
Napadnutým rozhodnutím č. 1020505/1/1149606/2012 zo dňa 05.09.2012 žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane č. 9715401/5/493775/2012/Suk zo dňa 22.05.2012, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil žalobkyni rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2006 v sume 1 438,02 €.
Všetky vyššie citované preskúmavané rozhodnutia odôvodnil vo vzťahu k námietkam žalobkyne na rovnakom skutkovom a právnom základe. Uviedol, že žalobkyňa sa proti dodatočným platobným výmerom vydaným správcom dane odvolala a namietala, že nesúhlasí so zistením správcu dane, že daň z pridanej hodnoty odpočítaná z faktúr, ktoré sú uvedené v tabuľke č. 3 dodatočného platobného výmeru bola odpočítaná neoprávnene. Správcovi dane boli predložené faktúry a doklady o úhrade, ktorých zoznam je uvedený v dodatočnom platobnom výmere a ako z neho vyplýva, daňový subjekt P. K. potvrdil a preukázal, že v kontrolovanom období obchodoval so žalobkyňou a rakvy uvedené v dokladoch dodal. Podľa žalobkyne žiaden zákon jej neprikazuje preverovať odkiaľ obchodný partner nadobudol materiál, z ktorého vyrábal rakvy. Podľa výpisu zo živnostenského registra daňový subjekt P. K. mal v kontrolovanom období oprávnenie na výrobu rakiev, bol registrovaným platiteľom DPH, rakvy dodal, vyhotovil faktúry, za
ktoré mu zaplatila. Preto podľa jej názoru nebol žiaden dôvod na pochybnosti. V odpovedi na výzvu, ktorá bola správcovi dane doručená dňa 19.02.2010 uviedla, že rakvy boli vedené v oddelenej evidencii a pri ročnej závierke ich zabudla prirátať k stavu zásob. Rakvy boli fyzicky umiestnené v okolitých obciach v domoch smútku. So starostami obcí neboli podpísané žiadne zmluvy, pretože sa nejednalo o prenájom, ale o to, aby sa v prípade úmrtia aspoň minimálne zmiernili starosti pozostalých. Miestne zisťovania, ktoré vykonali pracovníci správcu dane v dňoch 28.07.2010 a 29.07.2010 v okolitých obciach považuje za nedostatočné, pretože medzi rokmi 2006 a 2010 prebehli komunálne voľby a v niektorých obciach sa vymenili starostovia, a oslovené osoby v obciach nemuseli mať relevantné informácie.
Konštatoval, že preskúmal napadnuté dodatočné platobné výmery správcu dane zo dňa 22.05.2012 v rozsahu namietanom v odvolaní a zistil tento skutkový stav:
Na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 12.02.2010 daňovú kontrolu u žalobkyne začal Daňový úrad Vranov nad Topľou. V priebehu vykonávania daňovej kontroly došlo na základe zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov k zmene organizačnej štruktúry daňových orgánov. Táto zmena spôsobila, že všetky kompetencie správcu dane z Daňového úradu Vranov nad Topľou prešli na Daňový úrad Prešov. Daňová kontrola bola u žalobkyne vykonaná na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok 2006, o výsledku ktorej správca dane vyhotovil protokol č. 9715401/1/694012/2012 zo dňa 17.04.2012 a dodatok k protokolu zo dňa 10.05.2012. Protokol bol so žalobkyňou prerokovaný a doručený dňa 11.05.2012.
Uviedol, že žalobkyňa v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach uplatnila odpočítanie dane aj od daňového subjektu P. K., Z. XXXX/X, K. z faktúr č. 60029 zo dňa 02.01.2006, základ dane 45 000,- Sk, DPH 8 550,- Sk za rakvu a kríž, č. 60030 zo dňa 20.01.2006, základ dane 40 200,- Sk, DPH 7 638,- Sk za tyl, kalich, kríž a rakvu, č. 60031 zo dňa 08.02.2006, základ dane 59 800,- Sk, DPH 11 362,- Sk za sprostredkovanie, rakvu a Windows XP, č. 60032 zo dňa 24.02.2006, základ dane 15 000,- Sk, DPH 2 850,- Sk za úpravu podlahy dodávky, č. 60033 zo dňa 07.03.2006, základ dane 61 000,- Sk, DPH 11 590,- Sk za rakvy, č. 60034 zo dňa 15.03.2006, základ dane 31 200,- Sk, DPH 5 928,- Sk za katalóg kvetín a rozvoz, č. 60035 zo dňa 24.03.2006, základ dane 54 100,- Sk, DPH 10 279,- Sk za tyl a rakvu, z faktúr č. 60072 zo dňa 03.04.2006, základ dane 43 000,- Sk, DPH 8 170,- Sk za PC stolík, sprostredkovanie predaja kvetín a rozvoz umelých kvetín, č. 60069 zo dňa 14.04.2006, základ dane 45 660,- Sk, DPH 8 675,40 Sk za počítačovú zostavu, školenie, grafické spracovanie, výroba a distribúcia propagačných materiálov, č. 60070 zo dňa 10.05.2006, základ dane 54 750,- Sk, DPH 10 402,50 Sk za rakvu, týl, kríž, č. 60073 zo dňa 24.05.2006, základ dane 45 500,- Sk, DPH 8 645,- Sk za regál, vitrínu, kreslo, č. 60071 zo dňa 20.06.2006, základ dane 59 500,- Sk, DPH 11 305,- Sk za sprostredkovanie predaja, reklama a design, rozvoz umelých kvetín, letákovanie, č. 60074 zo dňa 28.06.2006, základ dane 20 000,- Sk, DPH 3 800,- Sk za sprostredkovanie predaja, z faktúr č. 60094 zo dňa 10.07.2006, základ dane 48 100,- Sk, DPH 9 139,- Sk za rozvoz umelých kvetín, sprostredkovanie predaja, SMC router, reinštalácia Windows, revízia LAN, digostika, č. 60098 zo dňa 19.07.2006, základ dane 51 000,- Sk, DPH 9 690,- Sk za rakvy a tyl, č. 60099 zo dňa 15.08.2006, základ dane 64 900,- Sk, DPH 12 331,- Sk za rakvu, č. 60100 zo dňa 06.09.2006, základ dane 50 940,- Sk, DPH 9 678,60 Sk za sprostredkovanie predaja umelých kvetín, výrobu reklamných plagátov a letákov, rozvoz tovaru, č. 60101 zo dňa 22.09.2006, základ dane 49 600,- Sk, DPH 9 424 Sk za rakvy a tyl, č. 60102 zo dňa 29.09.2006, základ dane 49 040,- Sk, DPH 9 317,60 Sk za cenníky, katalóg, www stránku, rozvoz umelých kvetín, rakvu, z faktúr č. 60143 zo dňa 11.10.2006, základ dane 48 250,- Sk, DPH 9 167,50 Sk za rakvu a kríž, č. 60144 zo dňa 27.10.2006, základ dane 36 258,- Sk, DPH 6 889,- Sk za notebook, flash key Gb Kingston USB2, č. 60145 zo dňa 09.11.2006, základ dane 71 625,- Sk, DPH 13 608,80 Sk za sprostredkovanie predaja, rozvoz umelých kvetín, rakvu, tyl, č. 60146 zo dňa 23.11.2006, základ dane 85 000,- Sk, DPH 16 150,- Sk za rakvu, č. 60147 zo dňa 12.12.2006, základ dane 67 500,- Sk, DPH 12 825,- Sk za kríž, rozvoz umelých kvetín, rakvu, č. 60148 zo dňa 20.12.2006, základ dane 12 115,- Sk, DPH 2 301,90 Sk za procesor INTEL PXA270.
Konštatoval, že podľa zistení správcu dane pri kontrole dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2006 žalobkyňa v roku 2006 nakúpila 170 ks rakiev. Zároveň bolo zistené, že priznaný príjem z predaja rakiev bol za 34 ks. V predloženom inventúrnom súpise k 31.12.2005 a k 31.12.2006 neboli žalobkyňou vykázané žiadne zásoby rakiev. Dňa 15.02.2010 bola žalobkyni doručená výzva správcu dane č.
744/320/5167/2010/Stu zo dňa 12.02.2010, aby predložila dôkazy týkajúce sa nákupu, predaja a zásob rakiev. V odpovedi na túto výzvu zo dňa 18.02.2010 žalobkyňa uviedla, že záležitostiam okolo rakiev sa venoval manžel. Rakvy viedli v oddelenej evidencii a pri ročnej uzávierke ich zabudli prirátať k stavu zásob. Fyzicky sa v prevažnej miere nachádzali v okolitých obciach v domoch smútku a v prípade potreby môže predložiť súhlas starostov obcí. Správca dane za účelom preverenia deklarovaných obchodov zaslal miestne príslušnému správcovi dane dožiadanie zo dňa 24.03.2010 č. 744/320/11071/2010/ Pal. V odpovedi na dožiadanie zo dňa 16.07.2010, ktorého prílohy tvorili aj zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 21.04.2010 a 15.07.2010 s P. K., Daňový úrad Trebišov uviedol, že P. K. je dobrovoľne zaregistrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty od 01.12.2004. Za zdaňovacie obdobie I. a II. štvrťrok 2006 podal nulové daňové priznanie k DPH, za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2006 podal daňové priznanie k DPH s daňovou povinnosťou 1 851,- Sk a za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2006 s daňovou povinnosťou 665,- Sk. U faktúr, ktoré sa nachádzali v evidencii DPH je nesúlad s faktúrami, ktoré boli predmetom dožiadania vo forme, predmete i dátume vyhotovenia. K uvedeným nezrovnalostiam sa vyjadril aj daňový subjekt P. K., podľa ktorého nezrovnalosti zapríčinila porucha na počítači, na ktorom predmetné faktúry vyhotovoval. Predmet faktúry je správne uvedený na faktúrach, ktoré predložila žalobkyňa. Rakvy vyrábal vo vlastnej réžii. Materiál nakupoval od spoločnosti STAVOMONT SP Snina, spol. s r.o., Stakčínska 758/8, Snina, ale aj od rôznych súkromných podnikateľov. Čalúnenie, skrutky, držadlá a rôzne pohrebné relikvie nakupoval od firmy F. Q. - KASTEX, Strojnícka 5, Prešov. Rakvy vyrábal v priestoroch, ktoré vlastnil Ing. F. J. v G.. Na základe vyjadrení daňového subjektu P. K. správca dane zaslal dožiadania miestne príslušným správcom dane jeho označených dodávateľov. Dožiadaním zo dňa 26.07.2010 požiadal Daňový úrad Snina o preverenie dodávok tovaru a služieb od daňového subjektu STAVOMONT SP Snina, spol. s r.o. a dožiadaním zo dňa 26.07.2010 Daňový úrad Prešov I. o preverenie dodávok tovaru a služieb od daňového subjektu F. Q. - KASTEX, Strojnícka 5, Prešov. V odpovedi na dožiadanie zo dňa 03.08.2010 Daňový úrad Snina uviedol, že spoločnosť STAVOMONT SP Snina, spol. s r.o. neeviduje žiadnu odoslanú faktúru pre odberateľa P. K.. Podobne sa vyjadril aj F. Q., že v jeho evidencii sa nenachádza žiadna faktúra vyhotovená pre daňový subjekt P. K.. Menovaného nepozná a nemá vedomosť, aby s ním v roku 2006 obchodoval (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 724/320/47374/2010/Kop zo dňa 05.08.2010).
Ďalej uviedol, že za účelom zistenia počtu predaja rakiev správca dane zaslal na pobočku Sociálnej poisťovne výzvy na predloženie zoznamu žiadateľov, ktorí pri žiadostiach o priznanie náhrady nákladov spojených s pohrebom doložili doklad o zaplatení rakvy zakúpenej u žalobkyne, a to pobočke vo Vranove nad Topľou, Michalovciach, v Prešove výzvu zo dňa 23.04.2010. Výzvy boli odstúpené príslušným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Z odpovedí na dožiadanie z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zo dňa 14.05.2010 a z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. zo dňa 18.08.2010 vyplynulo, že na týchto úradoch si nikto neuplatnil nárok na príspevok na pohreb v roku 2006 s použitím dokladov od žalobkyne. Podľa odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 13.05.2010 príspevok na pohreb v roku 2006 si uplatnilo 35 žiadateľov s použitím dokladov od žalobkyne. Zároveň správca na základe informácie žalobkyne, že rakvy umiestnila v domoch smútku v okolitých obciach, vykonal miestne zisťovania, pri ktorých zistil, že obciach Vyšný Žipov, Čierne nad Topľou, Petrovce, Pavlovce a Skrabské (zápisnice z miestneho zisťovania zo dňa 28.07.2010, 29.07.2010) a obce Soľ (úradné záznamy z telefonického rozhovoru so starostom obce dňa 29.07.2010) žalobkyňa nemala uskladnené žiadne rakvy a v obci Bystré a Hlinné (zápisnica z miestneho zisťovania zo dňa 28.07.2010 a úradný záznam z telefonického rozhovoru so starostom obce zo dňa 29.07.2010) na základe ústnej dohody boli uskladnené 2 - 3 rakvy.
Konštatoval, že po zhodnotení zistených skutočností správca dane požiadal Daňový úrad Trebišov o vykonanie daňovej kontroly u daňového subjektu P. K.. Z vykonanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia roku 2006 Daňový úrad Trebišov postúpil správcovi dane protokol č. 740/320/636-26002/2011/ Hva. Daňové doklady, ktoré ku kontrole daňový subjekt P. K. predložil, Daňový úrad Trebišov preveril u miestne príslušných správcov dane obchodných partnerov tohto daňového subjektu. Za účelom preverenia skutočností uvedených vo faktúre č. 10060125 zo dňa 01.03.2006 v celkovej výške 11 287,- Sk, DPH 1 802,20 Sk od daňového subjektu Centroglob spol. s r.o., Stará prešovská 10, Košice zaslal Daňový úrad Trebišov dožiadanie Daňovému úradu Košice 1 dňa 02.12.2010. V odpovedi na dožiadanie Daňový úrad Košice I. uviedol, že uvedená spoločnosť predmetnú faktúru vo svojej evidencii neeviduje, nevyhotovila ju, deklarovaný zdaniteľný obchod neuskutočnila a takú pečiatku, aká je na nej uvedená, nepoužíva. Dožiadaním zo dňa 02.12.2010 Daňový úrad Trebišov žiadal Daňový úrad
Žiar nad Hronom u daňového subjektu Ing. P. B., B. XXXX, I. preveriť faktúru č. FA20060012 zo dňa 07.01.2006 v celkovej výške 4 641,- Sk, DPH 741- Sk a faktúru č. FA20060059 zo dňa 06.02.2006 v celkovej výške 62 356,- Sk, DPH 9 956,- Sk. V odpovedi na dožiadanie Daňový úrad Nová Baňa v liste uviedol, že uvedený daňový subjekt poprel akékoľvek vzťahy s daňovým subjektom P. K., nepozná ho, žiadny tovar v roku 2006 ani inokedy mu nedodával, zdaniteľný obchod neuskutočnil, predmetné faktúry nevyhotovil a nie je na nich ani jeho podpis. Dožiadaním zo dňa 02.01.2010 Daňový úrad Trebišov žiadal preveriť na Daňovom úrade Snina u daňového subjektu STAVOMONT SP Snina, spol. s r.o., Stakčínska 758/8, Snina faktúru č. 745006 zo dňa 04.01.2006 v celkovej výške 89 250,- Sk, DPH 14 250,- Sk. V odpovedi na dožiadanie Daňový úrad Snina uviedol, že uvedený daňový subjekt vo svojom účtovníctve neeviduje žiadne faktúry pre daňový subjekt P. K., neuskutočnil pre neho žiadne zdaniteľné obchody, nikdy s ním nespolupracoval, podpis na faktúrach nie je jeho podpisom, číslovanie na faktúrach sa nezhoduje s ich číslovaním a nezhoduje sa ani použité razítko. Daňový úrad Trebišov zaslal dožiadanie zo dňa 03.12.2010 Daňovému úradu Prešov II, v ktorom žiadal preveriť u daňového subjektu F. Q., KASTEX, Strojnícka 5, Prešov faktúru č. 0000000157 zo dňa 10.03.2006 v celkovej výške 68 567,- Sk, DPH 10 947,80 Sk. V odpovedi na dožiadame Daňový úrad Prešov I uviedol, že daňový subjekt poprel akékoľvek obchodné vzťahy s daňovým subjektom P. K., nepozná ho a v roku 2006 ani inokedy pre neho nedodával žiaden tovar. Predmetné faktúry nevyhotovil a nie je na nich ani jeho podpis. Dňa 14.07.2011 zamestnanci Daňového úradu Trebišov vykonali za účelom preverenia zdaniteľného obchodu deklarovaného vo faktúre č. 2006093 zo dňa 22.02.2006, základ dane 21 000,- Sk, DPH 3 990,- Sk u daňového subjektu STAVOSERVIS spoločnosť s ručením obmedzeným Trebišov miestne zisťovanie, v rámci ktorého preverovaný daňový subjekt uviedol, že predloženú faktúru nevyhotovil, daňovému subjektu P. K. nedodal žiaden tovar, predmetnú faktúru nemá zaúčtovanú vo svojom účtovníctve ani v záznamoch DPH, nevyhotovil ani predložené príjmové pokladničné doklady a od daňového subjektu neprevzal žiadne peniaze. Na predložených dokladoch sa nachádzajú pečiatky, ktoré nepoužíva.
Ďalej uviedol, že daňový subjekt P. K. k daňovej kontrole predložil faktúry a príjmové pokladničné doklady vystavené pre žalobkyňu v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach, ktoré sú špecifikované v napadnutých rozhodnutiach. Dňa 25.07.2011 sa uskutočnilo s P. K.stne pojednávanie, pri ktorom uviedol, že predmetné faktúry vyhotovil, zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak ako je na nich uvedené, faktúry boli uhradené v hotovosti, tovar bol prepravovaný striedavo jeho vozidlom a vozidlami odberateľa, ktorých poznávacie značky nepozná a inými dokladmi uskutočnené zdaniteľné obchody nevie preukázať. Daňový úrad Trebišov deklarované zdaniteľné obchody neuznal, pretože podľa neho daňový subjekt P. K. nepreukázal nadobudnutie tovaru, resp. materiálu potrebného na jeho výrobu. Na základe zistených skutočností daňovou kontrolou preukázal, že daňový subjekt P. K. nemohol uskutočniť dodanie tovaru (rakiev a pohrebných predmetov) tak ako deklaroval na faktúrach vyhotovených pre žalobkyňu, pretože nepreukázal nadobudnutie materiálu potrebného na jeho výrobu. Okrem faktúr a pokladničných dokladov nepredložil žiaden iný hodnoverný dôkaz o reálnom uskutočnení deklarovaných obchodov. Okrem toho boli zistené rozdiely vo faktúrach, ktoré boli predložené k daňovej kontrole žalobkyňou a P. K. v číslovaní, dátume vyhotovenia a v predmete dodania. Na základe všetkých kontrolných zistení správca dane konštatoval, že žalobkyňa uplatnením odpočítania dane z faktúr vyhotovených daňovým subjektom P. K., v zdaňovacích obdobiach I. až IV. štvrťrok 2006 porušila ustanovenie § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, preto jej vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v súlade s ust. § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Na základe takto zisteného skutkového stavu citoval ust. § 2 ods. 1 a 3, § 15 ods. 6 písm. d/, § 29 ods. 1, 2, 4 a 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z., § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z.
K odvolacím námietkam žalobkyne uviedol, že podľa jeho názoru dôkazy, na základe ktorých žalobkyňa chcela preukázať opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane z faktúr vyhotovených daňovým subjektom P. K. sú nedostatočné, pretože sú v podstate jednostranným tvrdením bez toho, aby boli podložené jednoznačnými dôkaznými prostriedkami. Argument, že P. K. mal oprávnenie na výrobu rakiev registrovanú v živnostenskom registri podľa žalovaného neobstojí, pretože z pohľadu ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty k zdaniteľnému plneniu so všetkými dôsledkami môže dôjsť aj
pri zdaniteľnom obchode, ktorý dodávateľ uskutoční bez toho, aby mal na túto činnosť oprávnenie. Ani vyhotovenie faktúry so všetkými formálnymi náležitosťami nepreukazuje skutočnú realizáciu zdaniteľného obchodu, iba ho deklaruje. Daňový subjekt, ktorý uplatňuje odpočítanie dane, je povinný aj za účasti obchodného partnera zabezpečiť také dôkazné prostriedky, ktoré jednoznačne preukazujú uskutočnenie zdaniteľného obchodu bez akýchkoľvek pochybnosti. Vyplýva mu to z ustanovenia § 15 ods. 6 písm. d/ a § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. umožňuje ako dôkaz použiť v daňovom konaní akékoľvek prostriedky za účelom preukázania a objasnenia rozhodujúcich skutočností. Výdavkové a príjmové pokladničné doklady pri finančnom vysporiadaní vyhotovenej faktúry môžu byť jedným z nich, pokiaľ je dostatočne preukázaná skutočná realizácia deklarovaného zdaniteľného obchodu. V danom prípade správca dane v rámci daňovej kontroly získanými dôkazmi spochybnil realizáciu zdaniteľných obchodov tak ako boli deklarované, pretože dodávateľ nedostatočne preukázal nadobudnutie materiálu potrebného na výrobu deklarovaného tovaru. Jednoznačne to potvrdili aj výsledky daňovej kontroly, ktorú za tým účelom vykonal miestne príslušný správca dane u dodávateľa P. K.. Tento nepredložil dostatočné dôkazy o realizácii zdaniteľných obchodov, preto bol miestne príslušný správca dane povinný podľa § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. u neho prejsť z vykonávania daňovej kontroly do procesu určenia dane podľa pomôcok.
Ďalej argumentoval, že správcom dane boli zistené rozdiely vo faktúrach, ktoré boli predložené k daňovej kontrole žalobkyňou i P. K. v číslovaní, dátume vyhotovenia a v predmete dodania. Zdôvodnenie P. K., že došlo k poruche na počítači, na ktorom vyhotovoval doklady podľa žalovaného neobstojí, pretože daňový subjekt je zodpovedný za zabezpečenie dokumentov pred ich poškodením, stratou alebo zničením. Až na jeden prípad pri miestnom zisťovaní a v jednom prípade pri telefonickom preverovaní sa nepotvrdilo ani tvrdenie žalobkyne, že rakvy mala uskladnené v domoch smútku v okolitých obciach. Spochybnenie výsledkov miestneho zisťovania je podľa žalovaného zo strany žalobkyne účelové, pretože neuviedla žiadny konkrétny údaj o tom, kde a koľko rakiev mala takto uskladnených.
Podľa žalovaného správca dane aj v prípade odpočítania dane v zdaňovacích obdobiach I. až IV. štvrťrok 2006 z faktúr vyhotovených daňovým P. K. oprávnene konštatoval porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z., pretože bolo jednoznačnými dôkaznými prostriedkami spochybnené nadobudnutie predmetu fakturácie a následne v súlade s ust. § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v celkovej vo výške 4 794,22 €.
K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 02.01.2013, v ktorom poukázal na výsledky vykonaného dokazovania v daňovom konaní, námietky uvedené v žalobe považoval za nedôvodné a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Podľa § 112 ods. 1 O.s.p., v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.
Z dôvodu hospodárnosti konania súd spojil podľa § 112 ods. 1 O.s.p. na spoločné konanie veci týkajúce sa preskúmania rozhodnutí žalovaného zo dňa 05.09.2012 č. 1020505/1/1149575/2012, č. 1020505/1/1149583/2012, č. 1020505/1/1149598/2012 a č. 1020505/1/1149606/2012 vedené na Krajskom súde pod sp.zn. 5S 12/2012, 5S 13/2012, 5S 14/2012 a 5S 15/2012 na spoločné konanie vedené pod sp.zn. 5S 12/2012 uznesením č.k. 5S 12/2012-27 zo dňa 26.11.2012 z dôvodu, že sa týka tých istých účastníkov konania a veci skutkovo spolu súvisia.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Predmetom preskúmania v danom prípade sú rozhodnutia žalovaného a dodatočné platobné výmery správcu dane, ktorými podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) vyrubil žalobkyni rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok 2006 v celkovej výške 4 794,22 €, predovšetkým skutočnosti, či nárok žalobkyne na odpočet dane z pridanej hodnoty bol alebo nebol oprávnený.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 12.0.2010 č. 744/320/5274/2010/Suk začal Daňový úrad Vranov nad Topľou daňovú kontrolu u žalobkyne na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. až IV. štvrťrok 2006. Ta ako to uviedol aj žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí na základe zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov došlo k zmene organizačnej štruktúry daňových úradov, na základe čoho prešli všetky kompetencie Daňového úradu vo Vranove nad Topľou na Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“). O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 9715401/1/694012/2012 zo dňa 17.04.2012 a dodatok k protokolu zo dňa 10.05.2012. Protokol bol so žalobkyňou prerokovaný a doručený dňa 11.05.2012.
Ako vyplýva zo žaloby žalobkyňa namietala predovšetkým výsledky kontroly vo vzťahu k faktúram za dodávku tovaru (rakvy a pohrebné predmety) vystavených dodávateľom P. K., Z. XXXX/X, K., na základe ktorých si uplatnila v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach odpočítanie dane.
Súd sa nestotožňuje s názorom žalobkyne, že je postačujúce, aby pri preukázaní nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty sa preukázala faktúrami od dodávateľa tovaru, príjmovými a výdavkovými dokladmi o úhrade týchto faktúr.
Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“), právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa ods. 2 písm. a/ platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odseku 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b/ je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c/ má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d/ má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení § 49 ods. 1, 2 a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. iba doložením účtovného dokladu obsahujúceho zákonom predpísané náležitosti nie je nárok na odpočítanie dane preukázaný. Daň či nárok na odpočítanie dane nemajú základ vo formálnom doklade, ale v existencii zdaniteľného plnenia, pretože zákon č. 222/2004 Z.z. nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní zdaniteľného plnenia a preto dôkaz predložením daňového dokladu je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty skutočného prevedenia a zdaniteľného plnenia. Z uvedeného dôvodu preto nemôže byť len samotné predloženie daňového dokladu, hoci formálne správneho a bezchybného, podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ale tento nárok musí byť v prvom rade fakticky podložený existujúcim plnením.
Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Podľa ods. 2 správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých priznanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný za oprávnený (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžf/52/2011, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III.ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011).
Ako je zrejmé z obsahu odôvodnenia napadnutých rozhodnutí správca dane za účelom preverenia žalobkyňou deklarovaných obchodov zaslal miestne príslušnému správcovi dane Daňovému úradu v Trebišove dožiadanie zo dňa 24.03.2010. Výsledkom šetrenia dožiadaného správcu dane boli skutočnosti, že dodávateľ žalobkyne P. K., od ktorého nakupovala rakvy a iné príslušenstvo, je dobrovoľne registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnota od 01.12.2004. Za zdaňovacie obdobie I. a II. štvrťrok 2006 podal nulové daňové priznanie k DPH, v III. štvrťroku 2006 podal daňové priznanie s daňovou povinnosťou 1 851,- Sk a v IV. štvrťroku 2006 s daňovou povinnosťou 665,- Sk. Faktúry, ktoré mal v účtovnej evidencii a ktoré boli predmetom deklarovaných obchodov s nárokom na odpočet DPH u žalobkyne sa nezhodovali vo forme, predmete i dátume vyhotovenia. Ďalším zisťovaním vo vzťahu k daňovému subjektu P. K. a v rámci vykonanej daňovej kontroly, tak ako je to uvedené v odôvodnení napadnutých rozhodnutí, Daňový úrad Trebišov daňovou kontrolou preukázal, že daňový subjekt P. K. nemohol uskutočniť dodanie tovaru (rakiev a pohrebných predmetov), tak ako to deklaroval na faktúrach vystavených pre žalobkyňu, pretože nepreukázal nadobudnutie materiálu potrebného na jeho výrobu. Okrem faktúr a pokladničných dokladov nepredložil žiaden iný hodnoverný dôkaz o reálnom uskutočnení deklarovaných obchodov.
Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobkyne, že nemôže zodpovedať za to, ak si dodávateľ nesplní svoje povinnosti alebo vedie svoje evidencie nesprávne. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí však vyplynuli skutočnosti, na základe ktorých ani žalobkyňa, okrem faktúr vystavených dodávateľom P. K., príjmových a výdavkových pokladničných dokladov nepredložila žiadne iné dôkazy o tom, že dodávky tovaru deklarované na predmetných faktúrach boli uskutočnené v takom rozsahu ako boli fakturované.
Žalobkyňa nakúpila podľa deklarovaných faktúr od dodávateľa P. K. v roku 2006 170 ks rakiev. Priznaný príjem z predaja rakiev v roku 2006 bol za 34 ks. V inventúrnom súpise k 31.12.2005 a k 31.12.2006 nevykazovala žiadne zásoby rakiev. Predaj rakiev v počte 35 ks bol deklarovaný aj odpoveďou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou č. 2010/08686-001 zo dňa 13.05.2010, ktorý potvrdil, že príspevok na pohreb si uplatnilo 35 žiadateľov s použitím dokladov od žalobkyne. Žalobkyňa v daňovom konaní k preukázaniu deklarovaného nákupu rakiev tvrdila, že ich umiestnila v domoch smútku v okolitých obciach. Správca dane miestnym zisťovaním v okolitých obciach však zistil, že uskladnenie rakiev bolo realizované na základe dohody v počte 2 - 3 kusy iba v obci Bystré a Hlinné. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobkyňa evidenciou hmotného majetku taktiež nepreukázala, že k deklarovaným obchodom - nákupu tovaru, na základe ktorých si uplatňovala nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty v skutočnosti aj došlo.
Žalovaný v súlade s § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Dôkazy zhodnotil podľa svojej úvahy každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.). Vykonaným dokazovaním jednoznačne spochybnil u žalobkyne nadobudnutie predmetu fakturácie a tým aj porušenie ust. § 49 ods. 1 a § 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z.
Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako neopodstatnenú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal, pretože žalobkyňa nebola v konaní úspešná a žalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov konania.
Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.