Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16CbPv-11-2011.pdf
PDF · 140.76 KB
Case nature
Area
Subarea
16CbPv/11/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica sudcom JUDr. Pavlom Tomášom, v právnej veci navrhovateľa v 1. rade DOCTOR´S ASSOCIATES INC., so sídlom 325 Bic Drive, 064 61 Milford, Connecticut, USA, obchodné číslo: 0282328, v 2. rade Subway International B.V., so sídlom Prinsengracht 13, 1015DK Amsterdam, Holandsko, IČO: 33293820, v konaní právne zastúpení alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, Bratislava, IČO: 36 679 771, proti odporcovi 1/ Euvia, s.r.o., so sídlom Pod kaštieľom 634/19, Dubnica nad Váhom, IČO: 45 849 048, v konaní právne zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, odporcovi 2/ D.. V. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. A. XXX/XX, L. nad V., v konaní právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko-JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín, o zdržanie sa a odstránenie závadného stavu nekalosúťažného konania a plnenie z primeraného zadosťučinenia a náhradu škody, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
O náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu podali na tunajší súd dňa 14. 11. 2011 návrh na začatie konania proti žalovaným 1/ a 2/, o zdržanie sa a odstránenie závadného stavu nekalosúťažného konania a požadovali náhradu škody.
Žalobca 1/ sa vyjadril, že je medzinárodnou spoločnosťou, ktorá prevádzkuje medzinárodnú sieť reštaurácii zaoberajúcich sa rýchlym občerstvením, predajom sendvičov a iných špeciálnych produktov, ktoré sú celosvetovo známe pod označením „SUBWAY“. Ochranná známka žalobcu SUBWAY je registrovaná Úradom priemyselného vlastníctva SR od 28. 08. 1991 s číslom zápisu XXXXXX pre tovary a služby pod č. XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, a XX Nicejského triedenia a s číslom zápisu XXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX v databáze Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu a s číslom zápisu XXXXXX v medzinárodnej databáze ochranných známok registrovanou Medzinárodnou organizáciou priemyselného vlastníctva OSN.
Žalobca 2/ je podľa vyjadrenia žalobcov medzinárodnou spoločnosťou, ktorej bola žalobcom 1/ udelená licencia dňa 01. 04. 2009 na poskytovanie nevýlučného práva k užívaniu systémov, chránených známok v spojitosti s udeľovaním a poskytovaním licencií a rozvoja známok v spojitosti s udeľovaním a poskytovaním licencií a rozvoja SUBWAY reštaurácií v SR.
Podľa tvrdenia žalobcov sa žalovaný 2/ ako fyzická osoba prihlásil v priebehu roka 2010 do programu žalobcov o poskytovanie informácií na prevádzkovanie reštaurácie SUBWAY v SR, pričom odporúčania pre poskytnutie ďalších informácií k sublicencii prevádzkovania reštaurácie SUBWAY získal od D.. G., ktorý už prevádzkuje reštauráciu SUBWAY v Trenčíne na základe poskytnutej sublicencie zo dňa 20. 08. 2008 č. XXXXX. Žalovaný 2/ sa tak mal podľa vyjadrenia žalobcov dostať k informáciám spojených s know-how prevádzkovania reštaurácie SUBWAY, ako aj postupom pri obsluhe zákazníkov a zloženiu jednotlivých produktov a služieb SUBWAY. Na základe predmetných informácií získaných od D.. G. žalovaný 2/ založil spoločnosť Euvia s.r.o., ktorá je prihlasovateľom a majiteľom ochrannej známky „SANDWICH HOUSE“ zapísanej v Nícejskom triedení tovarov a služieb pod č. XX.
Podľa zistenia žalobcov žalovaný 1/ uvádza na svojej internetovej stránke www.sandwichhouse.sk <http://www.sandwichhouse.sk> veľkým písmom: „TOTO NIE JE BAGETA, TOTO JE SUB“. Slovo SUB v rôznom lingvistickom a výrazovom vyjadrení je v rámci ochrannej známky SUBWAY chránené v prospech žalobcov.
Žalovaní sa podľa argumentácie žalobcov dopúšťajú nekalosúťažného konania, nakoľko ponúkajú zákazníkom širokú paletu subov, šalátov a wrapov pripravených priamo pred očami zákazníkov totožných s produktami žalobcov.
Podľa vyjadrenia žalobcov žalovaný pri prezentácií produktov prostredníctvom letákov uvádza tie isté zloženia obložených sendvičov, ako to vo svojich letákoch uvádzajú žalobcovia. Taktiež žalovaný ponúka na každý deň jeden druh špeciálne obloženého sendviča vo zvýhodnenej ponuke pre každý deň, tak ako to ponúkajú reštaurácie žalobcov, s tým rozdielom, že ten istý druh špeciálne obloženého sendviča, ktoré ponúkajú spotrebiteľom žalobcovia, ponúka aj žalovaný, ale v iný deň v týždni. Zo strany žalovaného tak má dochádzať ku klamlivému označovaniu tovarov a služieb, vyvolávaniu nebezpečenstva zámeny a parazitovaniu na povesti.
Žalovaný 2/ sa vo veci vyjadril, že popiera, aby sa niekedy dopustil nekalosúťažného konania vo vzťahu k žalobcom, a preto žiadal žalobu zamietnuť. Podľa názoru žalovaného 2/ neexistuje dôvod ospravedlňovať sa tretej osobe.
Žalovaný 1/ sa vyjadril, že je majiteľom kombinovanej ochrannej známky SANDWICH HOUSE, registrovanej v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva SR s číslom zápisu XXXXXX a slovnej ochrannej známky SANDWICH HOUSE, registrovanej ÚPV SR s číslom zápisu XXXXXX. Žalovaný vylúčil, aby v spojení s tovarmi a so službami žalobcov použil ochrannú známku SUBWAY. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný nemôže dopustiť porušenia povinností, ktoré ustanovuje Zákon o ochranných známkach pre akúkoľvek tretiu osobu. Systémy a postupy žalobcov využíva takmer každý poskytovateľ rýchleho občerstvenia. Tvar sendvičov zobrazený na fotografiách žalovaného nemôže byť iný, pretože tento tvar obloženého sendviča resp. bagety, vyplýva z povahy a tvaru samotného sendviča, ako jednej zo surovín používaných na prípravu obložených sendvičov. Zároveň žalovaný upriamil pozornosť na výraz „SUB“. Slovo SUB je druhové, nakoľko sa jedná o skratku pojmu submarine sandwich, tiež známy ako SUB- sendvič pozostávajúci z dlhej rolky talianskeho alebo francúzskeho pečiva, rozrezaného po dĺžke buď na dva kusy alebo otvoreného na jednej strane v tvare písmena „V„ a naplneného rôznymi variáciami mäsa, syra, zeleniny, prísad a omáčok. Takýto sendvič nemá podľa žalovaného žiadny štandardizovaný názov a v rôznych regiónoch USA je preň zaužívaný odlišný názov. Takýto pojem je možné používať bez obmedzenia formálnej ochrany. Žalovaný zdôraznil, že žalobca má registrovanú ochrannú známku SUBWAY, nie SUB. Spotrebiteľ nemôže vnímať osobitosť prípravy a predaja ním objednaného sendviča, čím nemožno vyvodiť záver o jedinečnosti prípravy sendvičov žalobcov a žalovaného. Čo sa týka prevádzky žalovaného v obchodnom centre EUROVEA, tá podľa vyjadrenia žalovaného sa vizuálne vôbec nepodobá prevádzkam žalobcov, pretože má iné označenie, logo, obaly výrobkov, ktoré nevyvolávajú u spotrebiteľa predstavu totožnosti výrobcu či prepojenosti výrobcov. Prevádzka žalovaného používa prevažne čerstvé suroviny od slovenských a zahraničných dodávateľov pričom žalovaný práve na tejto skutočnosti zakladá svoju obchodnú stratégiu. Na druhej strane žalobca podľa
tvrdenia žalovaného používa polotovary rovnaké na celom svete v hlbokomrazenom stave. Pečivo žalovaných je vyrábané na základe slovenskej receptúry, má príznačnú chuť- rozdielnu od výrobku žalobcu, odlišný tvar a štruktúru cesta. Žalovaný 1/ poukázal taktiež na skutočnosť, že zameniteľnosť porovnávaných výrobkov je potrebné hodnotiť s ohľadom na celkový dojem aký nechajú u priemerného spotrebiteľa. V danom prípade sa má jednať o odlíšiteľné vnímanie spotrebiteľov a preukazovanie zameniteľnosti príspevkami neidentifikovaných spotrebiteľov nie je relevantné. Na tvrdenia žalobcu o parazitovaní na povesti žalovaný 1/ uviedol, že koncept predaja sendvičov, resp. predaja rýchleho občerstvenia nie je ničím jedinečným a existuje množstvo poskytovateľov s hlavným predmetom podnikania spočívajúcom v poskytovaní služieb rýchleho občerstvenia, čím žalovaný v žiadnom prípade podľa jeho tvrdení nevyužíva know- how žalobcu.
Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 27.07. 2012 uviedli, že konanie žalovaného 1/ spočíva predovšetkým v realizácii informácií získaných od žalobcov resp. od zástupcov žalobcov viažúcich sa k systémom a postupom prípravy sendvičov, spôsobe obsluhy, komunikácií so zákazníkom a i., ktoré sú verejnosti známe a prezentované práve pod ochrannou známkou SUBWAY. Predmetom sporu podľa tvrdení žalobcov nie je ochranná známka, ale nekalá súťaž a jej jednotlivé špecifické skutkové podstaty. Žalovaný 2/sa podľa argumentácie žalobcov aktívne zaujímal o prevádzkovanie frančízovej pobočky žalobcu. Žalobcovia priložením žiadosti o schválenie vnútorného usporiadania v prevádzke a žiadosťou zo strany D.. G. o pripomienkovanie nájomných zmlúv a o zapracovanie klauzúl SUBWAY do nájomných zmlúv preukazovali skutočnosť, že žalovaný využíva pri svojej prevádzke koncept SUBWAY. Čo sa týka používania pojmu SUB, ten je podľa žalobcov spätý práve so spoločnosťou SUBWAY a nakoľko žalovaný podniká iba na území Slovenskej republiky, pojem SUB nie je pre priemerného spotrebiteľa na Slovensku natoľko známy a rozumne premýšľajúci priemerný spotrebiteľ si ho skôr spojí s názvom reštaurácie SUBWAY, nakoľko pojem SUB je aj súčasťou obchodného mena žalobcov. Označenie produktov reštaurácie Sandwich House pojmom SUB je tak klamlivým označením. Niektoré názvy sendvičov sú podľa vyjadrenia žalobcov totožné s názvami subov ponúkaných žalobcami, ako napr. Steak & Cheese, BLT a podobne. Vnímanie spotrebiteľa podľa tvrdenia žalobcov je v danom prípade podstatnou skutočnosťou, z ktorej sa dá vyvodiť záver, že sa jedná o totožný koncept prevádzky reštaurácie žalovaného založený na rovnakom zdravom stravovaní, množstve zeleniny a aktívnom zážitku zákazníka, ktorý si môže obsah svojho sendviča ľubovoľne zvoliť a prispôsobiť svojej chuti, pričom sendvič je pripravovaný priamo pred jeho očami. Súčasná konateľka a spoločníčka žalovaného, D.. G., bola podľa tvrdení žalobcov riadne vyškolená zamestnancami žalobcov na výkon činnosti a obsluhu na prevádzke reštaurácie SUBWAY, využila informácie získané na školeniach organizovaných pre zamestnancov spoločnosti SUBWAY.
Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 04. 01. 2013 uviedol, že ak by došlo k prijatiu argumentácie žalobcov za všeobecne platnú, znamenalo by to, že registrácia ochrannej známky „TESCO“ bráni akémukoľvek inému prevádzkovateľovi maloobchodnej siete tovarov a služieb vo využívaní systémov a postupov majiteľa ochrannej zámky. Tvrdenia žalobcov, že D.. ako frančízant žalobcu 2/poskytol informácie žalovanému 1/, sú podľa názoru žalovaného len domnienkou nepodloženou žiadnymi relevantnými dôkazmi. Priestorové členenie prevádzky žalovaného je výsledkom nezávislého architekta, ktorý bol objednaný za týmto účelom, a nie ako tvrdí žalobca, výsledkom duševnej činnosti žalobcov. Priestory reštaurácie boli prispôsobené priestorovému členeniu obchodného domu EUROVEA. Čo sa týka produktov „PEPSI“ a chipsov značky „Walkers“, tie sú podľa žalovaného voľne dostupné v miniatúrnom prevedení a žalobcovia nie sú výhradným producentom predmetných výrobkov. Žalovaný okrem iného ako na podstatnú skutočnosť poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo V 22/2008 zo dňa 01. 01. 2012.
V podaní zo dňa 28. 01. 2013 žalobcovia okrem iného uviedli, že žalovaný 1/ používa rovnaké poskytované produkty, rovnaké názvy viacerých produktov, rovnaké prílohy k menu, takisto kladie dôraz na zdravé stravovanie, používa totožný koncept reštaurácie, používa pojem SUB, rovnaký vizuál prevádzky, catering a donášku na objednávku.
V podaní zo dňa 18. 02. 2013 žalovaný 1/ okrem iného uviedol, že nakoľko žalovaný 2/ bol len žiadateľom o udelenie licencie na prevádzkovanie reštaurácie SUBWAY, a to žiadateľom neúspešným, nikdy mu zo strany žalobcov neboli poskytnuté žiadne dôverné informácie.
Na pojednávaní dňa 20. 02. 2013 žalobcovia žiadali vykonať ohliadku na mieste samom. Na predmetnom pojednávaní štatutárny zástupca žalovaného 1/ F. G. uviedla, že s prevádzkovaním reštaurácií typu fastfood nadobudla skúsenosti už počas študentských čias, kedy v obdobných zariadeniach brigádovala. Čo sa týka dôverných informácií o prevádzke SUBWAY, tie jej neboli sprístupnené. D.. V. J. sa k veci vyjadril, že nie je si vedomý nekalosúťažného konania. Nakoľko mu nebola udelená licencia na prevádzkovanie SUBWAY rozhodol sa založiť vlastný koncept prevádzkarne SANDWICH HOUSE.
Na miestnej ohliadke konanej dňa 11. 04. 2013 žalobca 1/ poukázal na používanie rovnakých technológií, podobnosti a zhodnosti v koncepte prevádzky SANDWICH HOUSE.
V záverečnej reči na pojednávaní dňa 22. 05. 2013 sa žalobcovia vyjadrili, že nespochybňovali ochrannú známku SANDWICH HOUSE, ani autorské práva organizácie, ktorá spracovala vnútorné usporiadanie prevádzky, ale namietajú postup žalovaného 1/, ktorý kopíruje prevádzku SUBWAY.
V záverečnej reči na pojednávaní dňa 22. 05. 2013 sa žalovaní 1/ a 2/ vyjadrili, že konanie žalovaného 1/ je bežnou konkurenciou na relevantnom trhu. Tovary a služby SANDWICH HOUSE nie sú schopné vyvolať dojem, že by kopírovali prevádzku SUBWAY. Obchodné meno, ochranné známky aj vzhľad prevádzkových jednotiek účastníkov sú rozdielne, čo sa preukázalo aj na ohliadke na mieste samom.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to oboznámením sa so žalobným návrhom, vyjadreniami účastníkov, výpisom z registra ochranných známok ÚPV SR, OHIM, WIPO, licenciou udelenou žalobcovi 2/, výpismi z obchodného registra, žiadosťou D.. J. o poskytovanie informácií k prevádzkovaniu reštaurácie, výpoveďou D.. J., D.. G., internetovou stránkou žalobcov a žalovaného 1/, jedálnym lístkom reštaurácie žalobcov a žalovaného, internetovou stránkou www.retazce.sk <http://www.retazce.sk>, kľúčovými ukazovateľmi dopytu 6 reštaurácií SUBWAY, výpoveďou D.. G. o obchodných zvyklostiach žalobcov v prípade nekalosúťažného konania, porovnaním menu šalátov a wrapov žalobcov a žalovaného, zoznamom konceptov poskytovateľov sendvičov, porovnaním dennej akciovej ponuky porovnávacích prevádzkárni, emailovou komunikáciou medzi D.. G. a zástupcami SUBWAY, application formuláron zo dňa 16. 08. 2010, podnikateľským plánom a Cash Flow Analýza- V. J., výpoveďou F.. M., layout-ami reštaurácie SUBWAY v obchodnom centre Eurovea, zoznamom krajín s údajmi o registrácii ochrannej známky SUB, všeobecnými informáciami o reštaurácii Sandwich House v OC Eurovea zo stránky www.eurovea.com <http://www.eurovea.com>, potvrdením o vyškolení D.. G. zamestnancom SUBWAY, evaluation signature log D.. F. G., fotodokumentáciou z ohliadky prevádzky Sandwich House a SUBWAY na mieste samom, výpoveďou F.. O., menu reťazcov America´s Sub Shop, Lenny´s shop,Firehouse Subs, Tubby´s, ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca 1/ je medzinárodnou spoločnosťou, ktorá prevádzkuje medzinárodnú sieť reštaurácii zaoberajúcich sa rýchlym občerstvením a predajom sendvičov a iných špeciálnych produktov, ktoré sú celosvetovo známe pod označením „SUBWAY“, pričom na Slovensku je momentálne v prevádzke 8 SUBWAY reštaurácií. Ochranná známka žalobcu SUBWAY je registrovaná Úradom priemyselného vlastníctva SR od 28. 08. 1991 s číslom zápisu XXXXXX pre tovary a služby pod č. XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, a XX Nicejského triedenia a s číslom zápisu XXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX v databáze Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu a s číslom zápisu XXXXXX v medzinárodnej databáze ochranných známok registrovanou Medzinárodnou organizáciou priemyselného vlastníctva OSN. Žalobca 2/ je medzinárodnou spoločnosťou, ktorej bola žalobcom 1/ udelená licencia dňa 01. 04. 2009 na poskytovanie nevýlučného práva k užívaniu systémov, chránených známok v spojitosti s udeľovaním a poskytovaním licencií a rozvoja známok v spojitosti s udeľovaním a poskytovaním licencií a rozvoja SUBWAY reštaurácií v SR.
Žalovaný 1/ je slovenskou obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu a donášková služba, spojená s prevádzkovaním reštaurácie SANDWICH HOUSE nachádzajúcom sa v obchodnom centre EUROVEA v Bratislave. Žalovaný 2/ je konateľom a jediným spoločníkom žalovaného 1/.
V konaní ostalo sporným, či zo strany žalovaného 1/ dochádza k porušovaniu práv k ochrannej známke žalobcu 1/, nekalosúťažnému konaniu zo strany žalovaných a či bolo porušené obchodné tajomstvo žalobcov.
Podľa § 80 OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä:
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.
Podľa § 46 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka klamlivým označením tovaru a služieb je každé označenie, ktoré je spôsobilé vyvolať v hospodárskom styku mylnú domnienku, že ním označený tovar alebo služby pochádzajú z určitého štátu, určitej oblasti alebo miesta alebo od určitého výrobcu alebo že vykazujú osobitné charakteristické znaky alebo osobitnú akosť. Nerozhodné je, či označenie bolo uvedené bezprostredne na tovare, obaloch, obchodných písomnostiach a pod. Takisto je nerozhodné, či ku klamlivému označeniu došlo priamo alebo nepriamo a akým prostriedkom sa tak stalo. Ustanovenia osobitného zákona platia obdobne. Klamlivým označením je aj také nesprávne označenie tovaru alebo služieb, ku ktorému je pripojený dodatok slúžiaci na odlíšenie od pravého pôvodu, ako výrazy "druh", "typ", "spôsob" a označenie je napriek tomu spôsobilé vyvolať o pôvode alebo povahe tovaru alebo služieb mylnú domnienku.
Podľa § 46 ods. 3 Obchodného zákonníka klamlivým označením nie je uvedenie názvu, ktorý sa v hospodárskom styku už všeobecne vžil ako údaj slúžiaci na označovanie druhu alebo akosti tovaru, ibaže by k nemu bol pripojený dodatok spôsobilý klamať o pôvode, ako napríklad "pravý", "pôvodný" a pod.
Podľa § 47 ods. 1 Obchodného zákonníka vyvolanie nebezpečenstva zámeny je:
a) použitie obchodného mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré používa už právom iný súťažiteľ,
b) použitie osobitných označení podniku alebo osobitných označení alebo úpravy výrobkov, výkonov alebo obchodných materiálov podniku, ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre určitý podnik alebo závod za príznačné (napr. aj označenie obalov, tlačív, katalógov, reklamných prostriedkov),
c) napodobenie cudzích výrobkov, ich obalov alebo výkonov, ibaže by išlo o napodobenie v prvkoch, ktoré sú už z povahy výrobku funkčne, technicky alebo esteticky predurčené, a napodobňovateľ urobil všetky opatrenia, ktoré od neho možno požadovať, aby nebezpečenstvo zámeny vylúčil alebo aspoň podstatne obmedzil, pokiaľ tieto konania sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným menom, osobitným označením alebo výrobkami alebo výkonmi iného súťažiteľa.
Podľa § 48 Obchodného zákonníka parazitovaním je využívanie povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa s cieľom získať pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania prospech, ktorý by súťažiteľ inak nedosiahol.
Podľa § 53 Obchodného zákonníka osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.
Podľa § 8 ods. 2 z. č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach ak tento zákon neustanovuje inak, bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nesmú tretie osoby v obchodnom styku používať označenie
a) zhodné s ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka zapísaná,
b) ak z dôvodu jeho zhodnosti alebo podobnosti s ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie medzi ochrannou známkou a označením,
c) zhodné alebo podobné s ochrannou známkou, ktorá má na území Slovenskej republiky dobré meno a ktorá nie je zapísaná pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby, ak by používanie tohto označenia bez náležitého dôvodu neoprávnene ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky alebo by bolo na ujmu rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky alebo jej dobrému menu.
Podľa § 8 ods. 4 z. č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach ak došlo k neoprávnenému zásahu do práv z ochrannej známky, majiteľ ochrannej známky má právo domáhať sa, aby porušenie alebo ohrozenie práva bolo zakázané a následky tohto zásahu boli odstránené; môže sa domáhať primeraného zadosťučinenia, ktorým môže byť aj peňažné plnenie. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia a právo na náhradu škody tým nie sú dotknuté.
Podľa § 14 ods. 1 a 2 z. č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach majiteľ ochrannej známky nie je oprávnený zakázať tretím osobám používať v obchodnom styku ich vlastné meno, priezvisko, obchodné meno alebo adresu, údaje týkajúce sa druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu, času výroby alebo iných vlastností tovarov alebo služieb a označenie potrebné na určenie účelu tovarov, najmä ich príslušenstva alebo náhradných dielov, alebo na určenie účelu služieb za predpokladu, že tretia osoba ich používa v súlade s obchodnými zvyklosťami, dobrými mravmi a pravidlami hospodárskej súťaže. Majiteľ ochrannej známky je povinný strpieť, ak používateľ nezapísaného označenia, ktoré má iba miestny dosah, používa v obchodnom styku nezapísané označenie zhodné alebo podobné s touto ochrannou známkou a toto používanie sa začalo pred dňom podania prihlášky a rozsah jeho používania sa nezmenil.
Súd rozčlenil nárok navrhovateľa do nasledovných bodov:
1) zásah k právam plynúcim z ochrannej známky SUBWAY;
2) vyvolanie nebezpečenstva zámeny k tovarom a službám žalobcov;
3) klamlivé označenie tovaru a služieb žalovaným 1/;
4) parazitovanie na povesti žalobcov;
5) porušenie obchodného tajomstva žalobcov žalovaným 2/.
Ad 1)
Už na prvý pohľad je zrejmé, že ochranná známka SUBWAY a SANDWICH HOUSE sa odlišujú z vizuálneho, fonetického a sémantického hľadiska. Takisto grafické vyobrazenie ochranných známok je jedinečné a nezameniteľné.
Čo sa týka používania názvu „SUB“, ktorým žalovaný 1/ nazval niektoré druhy sendvičov, súd má za to, že tento pojem nie je chránený ochrannou známkou žalobcov. Zadanie názvu „SUB“ do jedného z najrozšírenejších svetových internetových vyhliadačov google, v spojitosti s rýchlym občerstvením aké poskytujú žalobcovia a žalovaný 1/, ako prvé zobrazí stránku www.thefreedictionary.com <http:// www.thefreedictionary.com>, kde sa uvádza vysvetlenie: „sub - a large sandwich made of a long crusty roll split lengthwise and filled with meats and cheese (and tomato and onion and lettuce and condiments); different names are used in different sections of the United States hero sandwich <http://www.thefreedictionary.com/hero+sandwich>, hoagie <http://www.thefreedictionary.com/hoagie>, hoagy <http://www.thefreedictionary.com/hoagy>, Italian sandwich <http://www.thefreedictionary.com/ Italian+sandwich>, poor boy <http://www.thefreedictionary.com/poor+boy>, Cuban sandwich <http:// www.thefreedictionary.com/Cuban+sandwich>, grinder <http://www.thefreedictionary.com/grinder>, submarine sandwich <http://www.thefreedictionary.com/submarine+sandwich>, zep <http:// www.thefreedictionary.com/zep>, torpedo <http://www.thefreedictionary.com/torpedo>, wedge <http:// www.thefreedictionary.com/wedge>, submarine <http://www.thefreedictionary.com/submarine>, bomber <http://www.thefreedictionary.com/bomber>, hero <http://www.thefreedictionary.com/hero>“. Voľným prekladom uvedené znamená, že sub sa používa na označenie pre sendvič predstavujúci podlhovastý chrumkavý rožok pozdĺžne prekrojený a plnený mäsom a syrom spolu s prílohami. V rozličných častiach USA je sub pomenovaný odlišne ako je to uvedené vyššie.
Nakoľko sa jedná o druhové pomenovanie, celosvetovo rozšírené, nepriradené len k určitému regiónu a vo verejnosti známe ako sub, súd prijal záver, že v danom prípade žalovaný 1/ nezasahuje do práv žalobcov k ochrannej známke SUBWAY. Predmetnú ochrannú známku nie je možné rozdeliť na dve samostatné časti SUB a WAY, čím nemôže dôjsť k zásahom k pojmu SUB. Druhový pojem ako taký je možné použiť bez formálnej ochrany, nakoľko označenie sendvičov „SUB“ si nemožno privlastňovať a zakázať jeho používanie. Súd má za to, že používanie všeobecne známeho označenia SUB na trhu s rýchlym občerstvením nie je zásahom do práv k ochrannej známke žalobcov, nakoľko je to pojem (z historického hľadiska používaný od prvej štvrtiny 20. storočia) v spotrebiteľskej verejnosti všeobecne zaužívaný bez teritoriálneho vymedzenia už pred zápisom ochrannej známky SUBWAY či založení reštaurácie Pete´s super submarines v roku 1965 a označujúci produkty ako sendvič.
Ad 2)
Súd sa zaoberal nárokom žalobcov v rovine otázky či dochádza k nekalej súťaži. Základné ustanovenie Obchodného zákonníka o nekalej súťaži (§ 44 ods. 1) je svojím všeobecným vymedzením tzv. generálnou klauzulou, ktorá obsahuje pojmové znaky charakteristické pre každé nekalosúťažné konanie. Aby sme mohli hovoriť o nekalej súťaži, musia byť súčasne naplnené jej základné pojmové znaky, a to musí ísť o konanie v hospodárskej súťaži, musí ísť o konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a toto konanie musí byť objektívne spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, pričom musí ísť o ujmu skutočne existujúcu alebo hroziacu.
Čo sa týka skutkovej podstaty nekalej súťaže vyvolanie nebezpečenstva zámeny, súd má za to, že spoločnosti SUBWAY a SENDWICH HOUSE používajú produkty typické pre daný segment, t. j. sendviče, v ktorých sú dominantou jedna alebo dve suroviny doplnené zeleninou a dressingom, ktoré ponúka väčšina poskytovateľov obložených sendvičov. Súd na miestnej ohliadke zistil, že žalovaný ponúka aj produkty, ktoré žalobcovia vo svojej ponuke neuvádzajú. Súd zistil, že žalovaný 1/ má v ponuke odlišné produkty ako napríklad Pastrami sendvič a takisto ingrediencie, ktoré prevádzky žalobcov neponúkajú, napr. krab, losos, donut a podobne. Poukazujúc na rovnakosť ponúkaných príloh ako paradajka, šalát, kuracie mäso a podobne, má súd za to, že tie sú typické pre spoločnosti s rýchlym občerstvením, čo nemožno považovať za dôvod zameniteľnosti porovnávaných produktov. Navyše žalovaný 1/, podľa zistenia súdu na mieste samom, ponúka na rozdiel od žalobcu 1/ prílohy ako hranolky, waffle a podobne, pričom žalobca ponúka ako prílohy nápoj a cookies. Tvrdenie
žalobcov, že žalovaný 1/ ponúka k menu rovnaké čipsy „Walkers“ a rovnaký nápoj „Pepsi Cola“ nie je v posudzovaní zameniteľnosti podstatným, s ohľadom na skutočnosť, že predmetné tovary nie sú výhradným produktom siete SUBWAY a sú voľne dostupným artiklom, ktorý je možné dodávať do akejkoľvek reštaurácie po dohode s dodávateľom. Navyše súd pri miestnej ohliadke v obchodnom centre AUPARK zistil, že reštaurácia SUBWAY čipsy značky Walker na danej prevádzke nepredáva. Taktiež žalobcovia na rozdiel od žalovaných neponúkajú možnosť dočapovania objednaného nápoja, ani neobmedzené množstvo zeleniny ako prílohu, čo ponúka žalovaný 1/.
V prípade podobnosti niektorých produktov a ich príloh oboch súťažiteľov, má súd za to, že pomenovanie produktov podľa ich druhového základu je používané takmer všetkými predajcami takýchto produktov. Skutočnosť, že žalovaný 1/ kladie dôraz na zdravé stravovanie obdobne ako spološnosť SUBWAY nie je ničím výnimočná, nakoľko ak pozornosť spotrebiteľa sa upriamuje na zdravý životný štýl, je pochopiteľné, že súťažitelia sa tomuto trendu prispôsobujú.
Pri porovnaní samotných sendvičov bez príloh súd mal v konaní za preukázané, že žalobca 1/ ponúka spotrebiteľom polotovar pôvodne dodávaný v hlbokomrazenom stave, pričom žalovaný 1/ kladie dôraz na čerstvosť, nie v mrazenom stave a svoje sendviče dováža od slovenských výrobcov. Táto skutočnosť sa prejavuje aj na rozdielnej chuti, čo mal súd preukázané na ohliadke na mieste samom.
Pri namietanej vizualizácii prevádzky žalovaného 1/ súd zistil, že žalovaný 1/ nekopíruje priestorové členenie prevádzky SUBWAY. Súd zistil, že priestorové usporiadanie SENDWICH HOUSE je v tvare „do oblúka“, čím sa odlišuje od priestorového usporiadania SUBWAY. Súd mal v konaní za preukázané, že usporiadanie prevádzky v obchodnom centre EUROVEA nebolo navrhnuté ani graficky spracované žalobcami, ale nezávislým architektom. Názvy oboch prevádzok sú odlišné, predstavujúce ich ochranné známky. Logo prevádzky žalovaného 1/ je kruhového tvaru a vo vonkajšej časti je umiestnený názov prevádzky SANDWICH HOUSE. Vo vnútornej časti loga je vyobrazený sendvič s troma vlnovkami smerujúcimi nahor, ktoré symbolizujú čerstvosť a tepelnú prípravu produktu. V prípade loga žalobcov sa jedná o grafickú úpravu slovnej ochrannej známky SUBWAY so šípkami smerujúcimi z písmena S a Y. Žalovaný 1/ na svojej prevádzke využíva zelenú farbu ako farbu dominantnú, pričom žalobcovia používajú tehličky na stenách prevádzok. Obdobná ponuka cateringu žalovaného 1/ ako u žalobcu 1/ podľa názoru súdu vyplýva už zo samotnej podstaty reštaurácií obdobného typu, čo nemožno považovať za konanie proti dobrým mravom a vyhodnotiť ako nekalosúťažné.
V konečnom dôsledku súd hodnotil zameniteľnosť výrobkov žalobcov v porovnaní s výrobkami žalovaného 1/ z celkového dojmu aký môže na spotrebiteľa zanechať a dospel k záveru, že z konceptu oboch súťažiteľov nemožno vytrhnúť niektoré obdobné či totožné prvky, nakoľko tieto vyplývajú zo samotnej povahy tvaru, prípravy a ponuky sendvičových výrobkov. Súd má potom za to, že v danom prípade neexistuje nebezpečenstvo zámeny medzi podnikom žalobcov a žalovaného 1/, ich obchodným menom, produktami a označením.
Ad 3)
Pri posudzovaní klamlivosti označenia tovaru a služieb súd dospel k záveru, že príprava sendviča a jeho ponúkanie spotrebiteľom vo forme fastfoodových reštaurácií prebieha obdobným zaužívaným spôsobom, nezávislé na skutočnosti, ktorá spoločnosť sendvič pripravuje. Jednotlivé označenia tovarov či už žalobcu alebo žalovaného 1/ vychádzajú z anglických názvov hlavnej prílohy charakteristickej pre ten ktorý sendvič. Z tohto dôvodu, aj napriek skutočnosti, že niektoré názvy sendvičov sú podobné názvom sendvičov žalobcov, pričom táto podobnosť má pôvod vo všeobecnom označovaní potravín, ktoré tvoria druhový základ sendviča, nie je možné z konania žalovaného 1/ vyvodiť záver, že sa jedná o klamlivé označenie tovaru a služieb, ktoré by bolo spôsobilé vyvolať v hospodárskej súťaži mylnú domienku, že tovar žalovaného pochádza od žalobcov.
Ad 4)
Čo sa týka parazitovania žalovaného 1/ na povesti žalobcu 1/ súd má za to, že obaja súťažitelia sú majiteľmi odlišných registrovaných ochranných známok a ich práva používať registrované ochranné známky sú vzájomne rovnocenné. Žalovaný využíva produkty, postupy prípravy a reklamu prípustnú a typickú pre daný segment v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže. Súd poznamenáva, že žalobcovia na slovenskom trhu pôsobia 4 roky a žalovaný 1/ 3 roky, pričom niektoré reštaurácie SUBWAY už na Slovensku zanikli, a preto je otáznou dobrá povesť žalobcu a uplatňovanie práv plynúcich z nej.
Ad 5)
K obchodnému tajomstvu sa možno dostať iba na základe licencie udelenej spoločnosťou SUBWAY, v rámci ktorej by užívateľ získal prostredníctvom tréningov a školení know-how. Súd mal za preukázané, že žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ nie sú držiteľmi takejto licencie. Keďže žalovaný 2/ bol len žiadateľom o udelenie licencie na prevádzkovanie reštaurácie SUBWAY a v tomto smere bol neúspešným, neboli mu zo strany žalobcov poskytnuté dôverné informácie. Navyše žalovaný 2/ sa verejne dostupných seminárov nezúčastnil. Súd poznamenáva, že informácie verejne dostupné, získavané na seminároch organizovaných nie pre „frančízantov “ nemožno považovať za obchodné tajomstvo. V konaní bolo preukázané, že D.. G. sa zúčastnila školenia súvisiaceho so začatím prevádzky SUBWAY avšak iba v pozícii radového zamestnanca, nakoľko v danom čase bola zamestnancom spoločnosti prevádzkujúcu pobočku reštaurácie SUBWAY v Trenčíne a neboli jej sprístupnené žiadne dôverné informácie, ktoré sú predmetom licencií a sprístupňované držiteľom takýchto licencií.
Súd v konečnom dôsledku mal preukázané, že žalovaní sa svojím konaním nedopustili protiprávneho konania, pretože pri poskytovaní svojich výrobkov a služieb používajú prostriedky a postupy, ktoré sú obvyklé a v súlade s dobrými mravmi.
O trovách konania súd rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 OSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.