Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/21/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: T. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., H. XXX/XX, zastúpená Mgr. Lubomírom Kadurom, advokátom so sídlom v Žiline, ul. Republiky 16 a D. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., T. XXX/ X, t. č. bytom W. - U., H. XX, zastúpený Bc. T. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., T. XXX/X, o návrhu otca a návrhu matky o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 25. februára 2013 č. k. -241, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku týkajúceho sa určenia výšky výživného a zročného výživného na maloletého E. J., nar. XX. XX. XXXX m e n í tak, že otec je povinný platiť na výživu tohto dieťaťa sumu 80 eur mesačne od 01. 08. 2010 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Zročné výživné za obdobie od 01. 08. 2010 do 31. 05. 2013 predstavuje sumu 1 920

eur, ktorú súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 60 eur mesačne spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod následkami straty výhody splátok, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

V časti týkajúcej sa výroku o zákaze styku otca s maloletým dieťaťom napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 25. 02. 2013 č. k. -241 zveril maloletého E. J., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu tohto dieťaťa sumou 100 eur mesačne od 01. 08. 2010 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 01. 08. 2010 do 28. 02. 2013 určil vo výške 2 500 eur a uložil otcovi povinnosť zaplatiť ho k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd zakázal otcovi aj styk s maloletým E. J. a matke uložil povinnosť písomne informovať otca vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca o zdravotnom stave maloletého dieťaťa, o jeho školských a predškolských výsledkoch, mimoškolských aktivitách ako aj o všetkých veciach týkajúcich

sa života maloletého. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, prvostupňový súd vec právne posúdil podľa § 24 ods. 4, 5, § 25 ods. 3, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k maloletému E. J. upravil súd preto, že rodičia tohto dieťaťa nezdieľajú spoločnú domácnosť a tým nezabezpečujú spoločnú starostlivosť o toto dieťa. Vo výlučnej osobnej starostlivosti matky je maloletý E. od mája 2009, pričom matka sa oňho riadne stará. V konaní neboli preukázané tvrdenia otca ohľadne zvýšeného požívania alkoholických nápojov matkou, resp. že by mala požívať aj návykové látky. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otcovi súd prihliadol na schopnosti a možnosti obidvoch rodičov, ako aj na vek a odôvodnené potreby maloletého E. navštevujúceho základnú školu. Posledné dva roky otec nevykonáva žiadne podnikateľské aktivity a jeho manželka mu prispieva mesačne sumou 300 až 400 eur na krytie výdavkov. V roku 2011 bola vyplatená otcovi životná poistka 4 200 eur. Samotný fakt, že otec dva roky nedosahuje príjem z podnikateľskej činnosti vyhodnotil súd ako vzdanie sa zárobku, resp. príjmu zo strany otca v zmysle § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Pri akceptovaní faktického ako aj potencionálneho príjmu u otca, ako aj ním platenú výšku výživného matke v roku 2009 a 2010 (od 50 eur do 150 eur mesačne) súd ustálil, že je v schopnostiach a možnostiach otca bez ohrozenia vlastnej existencie prispievať na maloletého E. výživným v sume 100 eur mesačne od 01. 08. 2010, t. j. odo dňa, ktorý požadovala matka. Matka má okrem maloletého E. vyživovaciu povinnosť aj k maloletému E. P., nar. XX. XX. XXXX, pochádzajúcemu z jej súčasného manželstva.

Za obdobie od 01. 08. 2010 do 28. 02. 2013 vzniklo otcovi zročné výživné v sume 2 500 eur (otcovi bolo zohľadnené platenie výživného v sume 50 eur mesačne od 01. 03. 2012 k rukám matky), ktoré súd uložil povinnosť zaplatiť otcovi k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Pokiaľ ide o vyslovený zákaz súdu ohľadne styku otca s maloletým E., tak s poukazom na znalecký posudok (jeho záver) vypracovaný pre potreby tohto konania ohľadne úpravy styku otca s maloletým E., autor tohto posudku znalec E.. P. W. v súčasnej dobe styk otca s týmto dieťaťom neodporučil, pretože v opačnom prípade by ohrozil osobnosť dieťaťa a najmä jeho zdravý psychický vývoj. V konaní bolo zistené, že odmietanie otca maloletým, jeho negatívny postoj k otcovi nebol len predstieraným stavom vyvolaným pôsobením matky dieťaťa, čo nakoniec v podanom znaleckom posudku vylúčil aj znalec E.. P. W., pretože nezistil indoktrináciu dieťaťa matkou. Vzťah otca s maloletým E. je výrazne narušený a v súčasnej dobe nerealizovateľný, bez negatívnych výsledkov na psychiku dieťaťa. Otec v súčasnej dobe prenáša na dieťa hnev, ktorý má voči jeho matke, ktorú mu vyčíta, čo u dieťaťa značne narúša jeho psychickú stabilitu. Vynútením styku by mohlo dôjsť k vážnym poruchám v správaní maloletého E.. Takto vyslovený zákaz styku otca s dieťaťom má iba dočasný charakter, pričom s poukazom na nastalú zmenu pomerov v zmysle môže otec opätovne podať návrh na úpravu styku so svojím synom. Vzťah medzi otcom a maloletým E. dokáže opätovne vybudovať iba profesionál. Otec by mal v tomto smere zvážiť možnosť podrobenia sa poradenskému procesu s terapeutom (psychológom). Z dôvodu, že otec sa v súčasnosti nemôže stretávať s maloletým E., súd uložil matke v pravidelných mesačných intervaloch povinnosť informovať otca o podstatných veciach týkajúcich sa tohto dieťaťa.

O trovách konania rozhodol súd podľa s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože v danom prípade ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku v časti výrokov o určení výšky výživného, určení celkovej výšky zročného výživného a v časti zákazu styku podal včas odvolanie otec, navrhujúc Krajskému súdu v Nitre napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. -241 zmeniť tak, že ako otcovi sa mu povoľuje styk s maloletým E. J. v ním navrhovaných časových intervaloch. V časti napadnutého výroku o určení výživného v sume 100 eur mesačne a v časti napadnutého výroku o zaplatení zročného výživného, predmetný prvostupňový rozsudok žiadal zmeniť tak, že na výživu maloletého E. J. bude zaviazaný platiť sumu 50 eur mesačne od 01. 08. 2010 vždy do 15. dňa vopred v mesiaci k rukám matky, pričom zročné výživné za čas od 01. 08. 2010 do 28. 02. 2013 predstavuje sumu 950 eur, ktorú je povinný zaplatiť matke v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur, spolu s bežným výživným. Súd v konaní neskúmal skutočnosť, že neboli prešetrené bytové pomery, sociálne pomery a rodinné pomery u otca orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, tak ako boli prešetrené u matky. Kolízna opatrovníčka sa v záverečnom návrhu zmohla pri posúdení, či je vhodné upraviť styk maloletého s otcom, iba na priklonenie sa k

znaleckému posudku. Vzhľadom k tomu, že návrh otca sa okrem úpravy styku s maloletým E. týkal aj zverenia tohto dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, nie je možné skúmať bytové, sociálne a rodinné pomery iba na strane matky, čo dokazuje aj obsah ust. Z uvedeného vyplýva, že nebol dodržaný zákonný procesný postup zo strany sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pričom súd na takýto nezákonný postup tohto orgánu pri vyhotovení napadnutého rozsudku vôbec neprihliadal. Pokiaľ ide o požadovanú úpravu styku, otcovi neboli preukázané žiadne útoky voči maloletému a ani psychické týranie, či zanedbávanie starostlivosti. Súd si osvojil tvrdenie znalca, že v súčasnosti nie je styk otca s dieťaťom pre vývin maloletého E. nevyhnutný, pretože si maloletý osvojuje náhradný vzťah s nevlastným otcom. Takýmto odôvodnením akoby súd zdevalvoval akúkoľvek nádej biologického otca nadviazať vzťah so svojím vlastným synom. Takýto postup je v rozpore so zásadou na rovnaké práva obidvoch rodičov podľa Zákona o rodine. Súd vôbec nebral do úvahy kvalitu vzťahu medzi otcom a maloletým E. pred ich odlúčením. Nebola skúmaná rozumová vyspelosť maloletého vyjadriť svoj vlastný názor s poukazom na tvrdenie znalca, že maloletý je v tomto veku ovplyvniteľný najmä matkou, ktorá paradoxne neprejavuje pozitívny prístup k otcovi maloletého. Pokiaľ ide o určenie výšky výživného, súd ju určil v rovnakej výške ako navrhla kolízna opatrovníčka. Sumu 4 200 eur z vyplatenej životnej poistky vynaložil na prerobenie starých obytných priestorov, čo súd vôbec nezisťoval. Ak by sa zaregistroval na ÚPSVaR nevznikol by mu nárok ani na vyplácanie podpory v nezamestnanosti. Sumu 300 až 400 eur mesačne, ktorú mu poskytuje manželka má mesačne k dispozícii na ošatenie, stravu atď. Súd bol oboznámený aj s tým, že 50 eur, ktoré maloletému otec doposiaľ na výživu platil, v skutočnosti platí jeho manželka. Príjmy otca v súčasnosti zodpovedajú jeho daňovému priznaniu, pričom náklady otca na bývanie taktiež hradí jeho manželka. Nie je zrejmé, čo súd myslel pod pojmom „potencionálny“ príjem otca. Svojím rozhodnutím o platení výživného v sume 100 eur mesačne súd v podstate zaviazal manželku otca maloletého E., ktorá k tomuto dieťaťu nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Stanovenú výšku výživného v sume 100 eur mesačne ako aj stanovenú výšku zročného výživného v sume 2 500 eur otec považuje za likvidačnú.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že považuje napadnutý prvostupňový rozsudok za vecne správny, pretože vychádza z riadne vykonaného dokazovania a je aj presvedčivo odôvodnený. S poukazom na uvedené ho navrhuje Krajskému súdu v Nitre ako vecne správny potvrdiť. Z podaného znaleckého posudku ohľadne úpravy styku otca s maloletým E. vyplýva jednoznačný záver o absolútnej nevhodnosti akéhokoľvek styku otca s týmto dieťaťom. Otec si z predmetného znaleckého posudku vytrhol niekoľko pasáží, pričom celkom ignoruje jeho záver.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutých častiach výrokov procesným postupom podľa , a a dospel k záveru, že podané odvolanie otca v časti výroku ohľadne určenia výživného na maloletého E., ako aj v časti výroku ohľadne určenia výšky zročného výživného na toto dieťa je čiastočne dôvodné. V časti výroku týkajúceho sa vyslovenia zákazu styku otca s maloletým E., odvolací súd podané odvolanie otca nepovažoval za dôvodné.

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (), ani na jeho zrušenie ().

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, prijatého dňa 20. 11. 1989 v New Yorku a ratifikovaného vtedajšou ČSFR dňa 30. 09. 1990, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejným alebo súkromným zariadením sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

V danom prípade odvolací súd napadnutý prvostupňový rozsudok v napadnutých častiach výrokov týkajúcich sa určenia výživného ako aj určenia zročného výživného na maloletého E. procesným postupom podľa zmenil v takom rozsahu ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Na rozdiel od prvostupňového súdu mal odvolací súd za adekvátnu zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ako aj veku a odôvodneným potrebám maloletého E. výšku vyživovacej povinnosti zo strany otca v sume 80 eur mesačne, počnúc od 01. 08. 2010, tak ako v priebehu konania žiadali určiť počiatok vyživovacej povinnosti obidvaja rodičia. Výživné v sume 80 eur mesačne od otca + rodinné prídavky na maloletého E. v sume 22 eur mesačne + výživné zo strany matky vyjadrené jednak v miere osobnej starostlivosti o dieťa a taktiež vo finančnom vyjadrení cca v sume 40 eur mesačne (matka poberá rodičovský príspevok 199,60 eura) v súčte predstavuje sumu 142 eur, ktorá je postačujúca k uspokojeniu komplexných potrieb (zdravotné, školské, športové, kultúrne a biologické) takmer 11 ročného dieťaťa. V prípade otca, ktorý je naďalej živnostníkom a tým pádom je schopný vykazovať zisk, ako hlavný zmysel podnikania vychádzal odvolací súd z toho predpokladu, že je schopný dosiahnuť príjem cca 400 eur mesačne, z ktorej sumy pri zaplatení výživného v sume 80 eur mesačne zostane otcovi dostatok finančných prostriedkov k zabezpečeniu vlastnej životnej existencie. K údaju v tomto smere odvolací súd dospel na základe porovnania údajov v daňových priznaniach otca za predchádzajúce obdobie (roky 2009, 2010 a 2011), ako aj akceptovaním platenia výšky výživného otcom maloletému E. v minulosti (od 50 do 150 eur mesačne) a akceptovaním poberania príspevku od manželky v rozpätí 300 až 400 eur mesačne. V súvislosti so zmenou napadnutého rozsudku ohľadne určenia výšky výživného na maloletého E. (zo sumy 100 eur mesačne určenej prvostupňovým súdom na sumu 80 eur mesačne určenú odvolacím súdom) automaticky muselo dôjsť aj k zmene výšky zročného výživného, ktorá za obdobie od 01. 08. 2010 do 31. 05. 2013 predstavuje spolu sumu 1 920 eur (za inkriminované obdobie mal otec zaplatiť 2 720 eur, t. j. 34 mesiacov x 80 eur, pričom podľa predložených poštových poukážok zaplatil spolu sumu 800 eur a rozdiel medzi sumou 2 720 eur a sumou 800 eur predstavuje 1 920 eur), ktorú s poukazom na ust. povolil odvolací súd splácať otcovi v mesačných splátkach po 60 eur s bežným výživným až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Pokiaľ ide o napadnutý výrok prvostupňového rozsudku týkajúci sa vyslovenia zákazu styku otca s maloletým E. J., odvolací súd podané odvolanie otca proti tomuto výroku nepovažoval za dôvodné s tým, že v tejto časti prvostupňový rozsudok zo dňa 25. 02. 2013 č. k. -241 ako vecne správny podľa potvrdil. V ďalšom odvolací súd odkazuje na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu otca na úpravu styku s maloletým E., s ktorým odôvodnením sa stotožňuje ( ). V tomto konaní bolo potrebné jednoznačne preferovať záujem maloletého E. (čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa), ktorý dieťa jednak prostredníctvom vlastného vyjadrenia pred prvostupňovým súdom, ako aj vyjadrenia pred znalcom prezentovalo v tom smere, že z otca má strach a zároveň nemá záujem sa s ním stretávať. Takisto aj samotný autor podaného znaleckého posudku (E.. H. W.), či už v závere tohto posudku alebo pred prvostupňovým súdom v súčasnej dobe pri rešpektovaní harmonického vývoja maloletého E. neodporučil jeho stretávanie sa s otcom. Záujem dieťaťa v konaní o úpravu styku s rodičom je vždy prvoradý a musí byť presadzovaný aj v prípade, že by na druhej strane mohlo dôjsť k obmedzeniu rodičovského práva, ako je tomu aj v danom prípade na strane otca. Stav navodený napadnutým prvostupňovým rozsudkom v spojení s týmto rozsudkom odvolacieho súdu nie je možné hodnotiť ako trvalý a nemenný do budúcnosti, pretože otec pri zmene svojho prístupu k maloletému E., ktorému

nemôže klásť za vinu skončenie vzťahu s jeho matkou, má možnosť opätovne sa domáhať úpravy styku s maloletým, avšak za predpokladu nastania podstatnej zmeny pomerov (v pozitívnom smere) vo vzťahu otec - maloletý E. J.. K takejto kvalitatívnej zmene vzťahov sa môže otec dopracovať prostredníctvom poradenského vedenia psychológom.

Záverom odvolací súd poznamenáva, že súdom ustanovený kolízny opatrovník v tejto

veci (ÚPSVaR Žilina) si plnil svoje povinnosti pri šetrení pomerov na strane účastníkov konania v intenciách , ako aj inštrukcií prvostupňového súdu. Ak prvostupňový súd neprešetroval pomery (bytové, sociálne atď.) na strane otca v takom rozsahu ako na strane matky, tak postupoval týmto spôsobom z dôvodu efektivity súdneho konania, pretože otec svoj návrh ohľadne zverenia maloletého E. do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov v priebehu konania zobral späť. Aj prípadné pochybenie prvostupňového súdu v tomto smere, t. j. nezisťovanie bytových pomerov otca v súvislosti s ním navrhovanou úpravou styku určite nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože z obsahu spisu vyplýva dostatok listinných dôkazov preukazujúcich kvalitu bytového prostredia na strane otca. Hlavným dôvodom pre zamietnutie návrhu otca na úpravu styku bol podaný znalecký posudok (jeho záver) a samotné odmietavé stanovisko maloletého E. k stretávaniu sa s otcom.

O trovách konania rozhodol súd podľa , a s tým, že ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal, pretože v danom prípade ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu a takýmto konaním je aj konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.