Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/181/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci navrhovateľa: D.. F. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX J., zastúpený Advokátskou kanceláriou Kucek, Havlík & Partners, s.r.o. so sídlom Račianska 61, 831 02 Bratislava proti odporcovi: 1.V. Q..J..H.. so sídlom O. X, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou Heringeš & Partner, s.r.o. so sídlom Moskovská 13, 811 08 Bratislava, 2. D.. P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. F. XXX/XX, XXX XX J., zastúpený JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou so sídlom Záhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky, o zaplatenie 5.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k. -267 zo dňa 8. októbra 2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd uložil odporcovi v 2. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 5.000,- eur s 9 % úrokom z omeškania od 23.5.2011 do zaplatenia a trovy konania v sume 300,- eur za súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v sume 2755,14 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e .

Vo výroku o náhrade trov konania voči odporcovi v 1. rade rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 8. októbra 2012 uložil odporcovi v 2. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 5.000,- eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 23.05.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 300,- eur za zaplatený súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2.755,14 eur a návrh voči odporcovi v 1. rade zamietol s tým, že o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť odporcovi v 1. rade náhradu trov konania v sume 300,- eur za súdny poplatok a 2.514,29 eur trovy právneho zastúpenia. Rozhodol tak na základe podaného návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd uložil odporcovi v 1. rade zaplatiť sumu 5.000,- eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 23.05.2001 z dôvodu, že dňa 15.02.2011 požičal odporcovi v 1. rade ako obchodnej spoločnosti V. Q..J..H.. sumu 1.000,- eur, dňa 16.02.201 sumu 1.000,- eur, dňa 17.02.2011 sumu 1.000,- eur, dňa 18.02.2011 sumu 1.000,- eur, dňa 21.02.2011 sumu 1.000,- eur, spolu v sume 5.000,- eur. Odporca v 1. rade v odpore proti platobnému rozkazu namietal svoju pasívnu legitimáciu, ako i to, že návrh je nedôvodný, pretože peňažné prostriedky neboli v uplatnenej sume prijaté do pokladne obchodnej spoločnosti odporcu v 1. rade, neboli riadne zaúčtované a ani odporcom v 1. rade použité na akýkoľvek účel. Odporca tvrdil, že sumu 5.000,- eur prevzal od navrhovateľa odporca v 2. rade vo vlastnom mene a na vlastný účet. Odporca v 1. rade v konaní namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu z dôvodu, že navrhovateľ mu nikdy pôžičku neposkytol, keď peniaze v žalovanej sume neboli nikdy prijaté do pokladne odporcu v 1. rade, teda obchodnej spoločnosti a ani na účet. Podľa názoru odporcu sumu 5.000,- eur prevzal od navrhovateľa odporca v 2. rade, ktorému vznikol záväzok

vrátiť poskytnutú pôžičku. Odporca poukázal na výpis z obchodného registra, podľa ktorého konateľ koná v mene obchodnej spoločnosti samostatne do výšky 1.660,- eur a preto pokiaľ by aj odporca v 2. rade ako konateľ konal v mene spoločnosti odporcu v 1. rade, prijal tento právny úkon, ktorým je uzavretie zmluvy o pôžičke a prijatie sumy 5.000,- eur by bol absolútne neplatný a odporcu v 1. rade by nezaväzoval a preto takýto záväzok môže prevziať len sám odporca v 2. rade vo svojom mene sám ho má navrhovateľovi vrátiť. Odporca v 2. rade v konaní namietal tiež svoju pasívnu vecnú legitimáciu, keď tvrdil, že nekonal vo vlastnom mene, ale pôžičku prijal ako štatutárny zástupca odporcu v 1. rade a neprekročil svoje oprávnenie, pričom poukázal na písomné dôkazy, z ktorých vyplýva, že pôžička bola prijatá odporcom v 1. rade. Z výpovede D.. P. A., ako konateľa spoločnosti odporcu v 1. rade súd zistil, že v spoločnosti má na starosti účtovníctvo a o pôžičke sa dozvedel od odporcu v 2. rade, až keď poštou boli doručené doklady o pôžičke, o ktorej on nemal žiadnu vedomosť, peniaze fyzicky v hotovosti nevidel a ani ich neprijal do účtovníctva spoločnosti. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že odporca v 2. rade nekonal ako konateľ obchodnej spoločnosti, ale ako súkromná osoba, pretože peniaze do spoločnosti fyzicky nevložil, ani do pokladne, ani na účet obchodnej spoločnosti a preto s peniazmi nedisponoval odporca v 1. rade a ako vyplýva z výpovede ďalšieho konateľa, ktorý robil v spoločnosti účtovníctvo nemal o tejto pôžičke vedomosť a nikdy nebola evidovaná v obchodnej spoločnosti. Súd preto uložil povinnosť odporcovi v 2. rade pôžičku vrátiť navrhovateľovi spolu s úrokom z omeškania a voči odporcovi v 1. rade návrh zamietol. Navrhovateľovi súd priznal aj úroky z omeškania podľa v spojení s nariadenia vlády č. vo výške 9%. O trovách konania súd rozhodol podľa a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok 300,- eur a trovy právneho zastúpenia v sume 2.755,14 eur a odporcovi v 2. rade uložil súd povinnosť zaplatiť odporcovi v 1. rade náhradu trov konania, čo odôvodnil tým, že podľa s prihliadnutím na úspech odporcu v 1. rade v predmetnej veci by mal zaplatiť odporcovi v 1. rade trovy konania navrhovateľ. Podľa názoru súdu však v tomto prípade by bolo porušené ústavné právo navrhovateľa na spravodlivý proces. Navrhovateľ pri formulovaní svojho návrhu vychádzal z príjmových pokladničných dokladov, ktoré mu odporca v 2. rade predložil a kde ako dlžník bola uvedená spoločnosť V. Q..J..H.., teda odporca v 1. rade a navrhovateľ vzhľadnom ku skutočnostiam, ktoré v priebehu konania vyšli najavo nemal úplne jasno v tom, komu vlastne pôžičku poskytol a z toho dôvodu sa svojho nároku domáhal najprv len voči odporcovi v 1. rade a až v priebehu konania z dôvodu obavy, že by sa jeho prípadný nárok voči odporcovi v 2. rade premlčal rozšíril svoj návrh aj voči odporcovi v 2. rade. Súd dospel k záveru, že danú situáciu zavinil odporca v 2. rade svojim zavádzajúcim konaním a preto o trovách konania odporcu v 1. rade rozhodol podľa ustanovenia , podľa ktorého účastníkovi, alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojim zavinením, alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila. Súd preto dospel k záveru, že trovy konania odporcu v 1. rade spôsobil svojim zavinením odporca v 2. rade a odporcovi v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť trovy konania odporcovi v 1. rade v sume 2.514,29 eur. Proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým uložil odporcovi v 2. rade zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.000,- eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 23.05.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania, podal odvolanie odporca v 2. rade, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a návrh voči odporcovi v 2. rade zamietnuť a uplatnenú sumu uložiť ako povinnosť zaplatiť odporcovi v 1. rade. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní odporca v 2. rade poukázal na to, že zo žiadnej výpovede nevyplynulo, že odporca v 2. rade oslovil navrhovateľa ako súkromná osoba. Podnikateľská aktivita, s ktorou pôžička súvisela sa týkala vykonania opatrení vyplývajúcich zo zápisu Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho. V konaní je preukázané, že tento zápis sa týkal činnosti odporcu v 1. rade a teda z neho vyplývajúce aktivity sa mohli týkať len odporcu v 1. rade. Súd nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že odporca v 2. rade požičané peniaze do pokladne a ani na účet spoločnosti fyzicky nevložil a z toho vyvodil záver, že odporca v 2. rade disponoval s peniazmi, ako súkromná osoba, keďže s peniazmi nemohol disponovať odporca v 1. rade. Súd nebral do úvahy tvrdenia odporcu v 2. rade, že konal ako štatutárny orgán odporcu v 1. rade a peniaze použil na vykonanie opatrení vyplývajúcich zo zápisu R.. Podľa názoru súdu nedošlo k ošetreniu porastu vŕby, ale k zrezaniu vŕby a predaju takto zrezaného porastu a tieto úkony neboli úkony vykonané v prospech odporcu v 1. rade. Namietal, že súd nebral do úvahy listinné dôkazy predložené odporcom v 2. rade a konanie odporcu vyhodnotil ako konanie, ktoré nebolo v súlade so záujmami spoločnosti. Poukázal na výpis z obchodného registra, podľa ktorého je odporca v 1. rade konateľom spoločnosti od založenia spoločnosti a IZ.. P. A. od 01.05.2010 a konateľ koná v mene spoločnosti samostatne len do výšky 1.660,- eur. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ mal vedomosť, že jeho

zmluvným partnerom je odporca v 1. rade. Rokovanie viedol s odporcom v 2. rade, ako štatutárnym zástupcom odporcu v 1. rade, čo vyplýva z listinných dôkazov odosielaných z adresy navrhovateľa a túto skutočnosť preukazujú aj vystavené pokladničné doklady. Poskytnutie pôžičky v jednotlivých splátkach neprekračujú limit 1.660,- eur, čo je jedným z nespochybniteľných dôkazov o konaní odporcu v 2. rade, ako štatutárneho zástupcu odporcu v 1. rade. O pasívnej legitimácii odporcu v 1. rade nemal navrhovateľ pochybnosť, keď pôvodne žaloval len odporcu v 1. rade a až dodatočne rozšíril žalobu aj o odporcu v 2. rade. Poskytnutie pôžičky bolo preukázané listinnými dôkazmi a vykonané práce sú tie, ktoré vyplynuli z opatrení R.. Poukázal na to, že súd nie je odborne znalý a spôsobilý vyhodnotiť, či vykonané práce riadne zdokumentované sú, alebo nie sú tie, ktoré nariadil vykonať R.. Odporca v 2. rade ako osoba odborne spôsobilá v tejto oblasti tvrdí, že ním nariadené vykonanie opatrení je v súlade s požiadavkami R.. Podľa názoru odporcu v 2. rade zistenie súdu, že prevzaté finančné prostriedky odporca v 2. rade nevložil do poklade spoločnosti, čo nemá oporu v zákone. V zmysle opatrení MF SR zo dňa 16. decembra 2002 č. XXXXX/XXXX-XX, ktorým sa stanovujú podrobnosti o postupoch účtovníctva, pokladnica účtuje stav a pohyb peňazí v hotovosti. Pokladničné operácie sa účtujú s peniazmi v hotovosti sa účtujú na podklade príjmových a výdavkových pokladničných dokladov. Rozhodnutie súdu preto vychádza z nesprávneho pochopenia, že pokladňa spoločnosti je hnuteľná vec, do ktorej sa fyzicky peniaze vkladajú. Žiadny právny predpis, ani spoločenská zmluva nezakazujú konateľovi hotovosť spoločnosti fyzicky dať k dispozícii. V tomto prípade obaja konatelia spoločnosti majú právo konať samostatne, preto nie je zákonný dôvod, ktorý by ukladal odporcovi v 2. rade odovzdať hotovosť do sídla spoločnosti a už vôbec nie do rúk druhého konateľa, účtovné doklady odporca v 2. rade doručil do sídla spoločnosti. Od obdobia, kedy boli predmetné práce vykonané a to v prvom polroku 2011 si odporca v 1. rade ako spoločnosť nikdy neuplatnil námietku porušenia povinnosti s dôsledkom spôsobenej škody voči odporcovi v 2. rade, ktorý bol v postavení konateľa oprávnený konať samostatne a bol si vedomá svojej zodpovednosti voči spoločnosti v zmysle . Z uvedených dôvodov preto odporca v 2. rade nie je pasívne legitimovaný v konaní a žiadal návrh voči nemu zamietnuť. K odvolaniu odporcu v 2. rade podal vyjadrenie odporca v 1. rade podaním zo dňa 16.01.2013, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že v písomnom vyjadrení odporca v 1. rade uviedol, že tvrdenia odporcu v 2. rade, že zo žiadnej výpovede nevyplynulo, že odporca v 2. rade oslovil navrhovateľa ako súkromná osoba, a že podnikateľská aktivita, s ktorou pôžička súvisela sa týkala vykonania opatrení vyplývajúcich zo zápisu R. sa nezakladá na pravde, pretože sám navrhovateľ vo svojej výpovedi zo dňa 19.03.2012 uviedol, že odporcovi v 2. rade požičal na základe jeho žiadosti jednorázovo sumu 5.000,- eur, ktorú mu v celej výške a v jeden deň odovzdal v hotovosti v kaviarni v F.. Navrhovateľ dňa 19.03.2012 tiež vypovedal, že predmetnú sumu si od neho požičal D.. X., ako odporca v 2. rade osobne, ktorý pri žiadaní pôžičky, ani v deň prevzatia žalovanej sumy neuviedol, že ide o pôžičku spoločnosti V. Q..J..H.. ako odporcu v 1. rade a že táto bude použitá na plnenie záväzkov odporcu v 1. rade. Podľa výpovede navrhovateľa mu odporca v 2. rade až dodatočne a to po dvoch týždňoch od prevzatia pôžičky predložil príjmové pokladničné doklady na sumu pôžičky, avšak nevystavené vo vlastnom mene, ale v mene odporcu v 1. rade, pričom zmenu v osobe dlžníka mu nijako nezdôvodnil. Odporca tiež zavádza, aj pokiaľ ide o jeho tvrdenie o účele použitia predmetnej pôžičky. Podľa odporcom v 2. rade predloženého záznamu o vykonaní kontroly č. XX/XX/XXX-T. zo dňa 02.12.2010 vyzval odbor ochrany rastlín R. odporcu v 1. rade, aby na obhospodarovaných pozemkoch likvidoval všetky invázne buriny a rezom odstránil všetky odumreté časti vŕby z porastu. Odporca v 2. rade však nezlikvidoval a ani nezabezpečil likvidáciu inváznych burín na pozemkoch obhospodarovaných odporcom v 1. rade neodstránil a ani nezabezpečil odstránenie odumretých častí pestovanej vŕby. Žiadne z týchto opatrení odporca v 2. rade nevykonal ani z časti, čo bolo v konaní preukázané aj listinným dôkazmi predloženými odporcom v 2. rade, z ktorých vyplýva, že odporca v 2. rade dal v rozpore so záujmami odporcu v 1. rade pokosiť celý porast vŕby na rozlohe 5 ha pozemkov obhospodarovaných odporcom v 1. rade, pričom štiepku z takto pokoseného porastu vŕby vo vlastníctve odporcu v 1. rade následne predal a výťažok z jej predaja si ponechal a použil na vlastnú potrebu. Podľa názoru odporcu v 1. rade z navrhovateľom nikdy neuzavrel zmluvu o pôžičke a nikdy si nepožičal sumu 5.000,- eur a podľa jeho názoru príjmové pokladničné doklady na sumu 5.000,- eur vystavil navrhovateľovi odporca v 2. rade v jeho mene bez právneho dôvodu s úmyslom zbaviť sa svojho osobného záväzku na vrátenie pôžičky s príslušenstvom a snažiť sa preukázať, že záväzok vznikol medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade. Navrhovateľ vo svojej výpovedi zo dňa 19.03.2012, ako i v písomnom vyjadrení zo dňa 27.08.2012 potvrdil, že odporcovi v 2. rade, na základe jeho žiadosti požičal sumu vo výške 5.000,- eur, keď odporca v 2. rade svoju žiadosť o poskytnutie pôžičky odôvodnil tým, že peniaze použije na realizáciu svojho zámeru, ktorý mu prinesie okamžitý zisk z ktorého následne pôžičku navrhovateľovi vráti, aj s dohodnutým úrokom. Tento zámer odporcu v 2. rade potvrdzuje aj skutočnosť,

že víno z predaja štiepky z vŕby pokosenej na rozlohe 5 ha pozemkoch v dňoch 21. až 22.02.2011 do príchodu polície a druhého konateľa odporcu v 1. rade, odporca v 2. rade neodovzdal odporcovi v 1. rade, teda spoločnosti a tento použil pre vlastnú potrebu. S poukazom na ustanovenie odporca v 1. rade tvrdil, že prípadná zmluva o pôžičke uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade by bola simulovaným a teda absolútne neplatným právnym úkonom, ktorým by bola v skutočnosti zastretá reálne uzavretá zmluva o pôžičke medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade, ako dissimulovaný právny úkon. Odporca v 1. rade preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. K odvolaniu odporcu v 2. rade sa vyjadril navrhovateľ podaním zo dňa 22.01.2013, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť s tým, že žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení uviedol, že súhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý správne zistil skutkový stav veci a správne právne vec posúdil. Tvrdenia odporcu v 2. rade v konaní, ako i v podanom odvolaní sú účelové a v absolútnom rozpore so zisteným skutkovým stavom veci. Navrhovateľ tvrdil, že peňažnú čiastku vo výške 5.000,- eur požičal odporcovi v 2. rade, na základe jeho požiadavky, keď zdôvodnil potrebu pôžičky podnikateľskou aktivitou, resp. zámerom, ktorý mu mal priniesť zisk, z ktorého by navrhovateľovi pôžičku vrátil. K odovzdaniu peňažnej čiastky vo výške 5.000,- došlo v kaviarni v F. a túto peňažnú čiastku odovzdal navrhovateľ odporcovi v 2. rade v hotovosti pri jednom stretnutí. Navrhovateľ poukázal na to, že tvrdenie odporcu v 2. rade v konaní, že pôžička mala byť odovzdaná odporcovi v 2. rade po častiach, teda 5 x po 1.000,- eur sa nezakladá na pravde. Až po dvoch týždňoch odporca v 2. rade na naliehanie navrhovateľa mu odovzdal potvrdenie o odovzdaní peňažnej sumy vo forme pokladničných dokladov s pečiatkou odporcu v 1. rade. Navrhovateľ neskúmal to, že na pokladničných dokladoch je pečiatka odporcu v 1. rade, pretože bol rád, že vôbec nejaké potvrdenie o odovzdaní peňažnej čiastky vo výške 5.000,- eur dostal a výlučne z toho dôvodu a z dôvodu právnej opatrnosti uplatňoval svoj nárok na zaplatenie sumy 5.000,- eur od odporcu v 1. rade. Navrhovateľ preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a aby odvolací súd uložil odporcovi v 2. rade zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 226,49 eur. Odvolací súd prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože je vecne správne. Predmetom sporu v danej veci bol nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 5.000,- eur s príslušenstvom, na základe zmluvy o pôžičke. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ prenechal odporcovi v 2. rade peniaze v sume 5.000,- eur, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Sporné bolo to, či odporca v 2. rade peniaze prevzal ako súkromná osoba, alebo ako konateľ obchodnej spoločnosti V. Q..J..H.. a teda, či bola uzavretá zmluva o pôžičke medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade, ako súkromnou osobou, alebo medzi navrhovateľom a spoločnosťou V. Q..J..H.., ako odporcom v 1. rade. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že odporca v 2. rade nekonal ako konateľ spoločnosti V. Q..J..H.., ale ako súkromná osoba. V sporovom konaní, kde platí zásada dispozičná a prejednávacia, ktorým konaním je aj konanie v danej veci, musí žalobca už v podanej žalobe uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých vyvodzuje uplatňované právo a musí k tomu uviesť potrebné dôkazy ( ). Túto povinnosť tvrdenia, aj povinnosť dôkaznú má žalobca i počas konania (, ). Nesplnenie tejto povinnosti postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v spore. Posúdenie, či medzi účastníkmi vznikol záväzkovoprávny vzťah, na základe uzavretej zmluvy, v ktorej sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 5.000,- eur závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy, v danom prípade ustanovenia , pokiaľ ide o preukázanie zákonom predpokladaných náležitostí na vznik zmluvy, ako záväzkovoprávneho vzťahu. Ak sa navrhovateľ domáhal od odporcov v 1. a v 2. rade zaplatenia žalovanej sumy a tvrdil, že táto suma súvisí s uzavretou zmluvou medzi účastníkmi, leží na ňom dôkazné bremeno o tomto tvrdení. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, teda právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný a z ktorého vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena. Predmetom súdneho sporu v danej veci bolo plnenie, na základe zmluvy o pôžičke, z ktorej plnenie, teda vrátenie sumy 5.000,- eur odporca v 2. rade, ktorý prevzal od navrhovateľa sumu 5.000,- eur pri uzavretí zmluvy o pôžičke popiera a tvrdí, že túto sumu požičal a prijal ako štatutárny zástupca odporcu v 1. rade a poukázal na viaceré dôkazy, z ktorých je zrejmé, že pôžička bola prijatá odporcom v 1. rade. Podľa zmluvu o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne, alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu tejto zmluvy je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peniaze). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľ sa stretol s odporcom v 2. rade v kaviarni v F., kde navrhovateľ odovzdal sumu 5.000,- eur odporcovi v 2. rade D.. P. X.. Podľa názoru odvolacieho súdu vyhodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa je v súlade s obsahom spisu, aj so zásadami formálnej logiky za situácie, keď uzavretie zmluvy o pôžičke medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade vyplývalo zo zhodných tvrdení týchto účastníkov, súd správne vychádzal z takýchto zhodných tvrdení účastníkov. Súd prvého stupňa mal nepochybne preukázané, že k odovzdaniu peňazí došlo, čo účastníci nenamietali a preto mal preukázané, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke nepochybne došlo. Súd sa zaoberal v konaní námietkou odporcu v 2. rade, ktorý tvrdil, že nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný, pretože zmluvu o pôžičke prijal ako štatutárny zástupca odporcu v 1. rade s tým, že má nejakú výbornú podnikateľskú aktivitu, alebo zámer, na ktorom môže dobre zarobiť. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca v 2. rade neuzavrel zmluvu o pôžičke a neprevzal sumu 5.000,- eur ako konateľ spoločnosti Vývrat s.r.o. a pri rokovaní s navrhovateľom konkrétne neuviedol, v súvislosti s ktorým podnikateľským subjektom má nejakú výbornú podnikateľskú aktivitu, alebo zámer, na ktorom môže dobre zarobiť, keď aj v konaní bolo zistené, že odporca v 2. rade podniká pod obchodným menom D.. P. X. - A., ktorej predmetom činnosti sú návrhy a realizácia záhradných parkových a krajinných úprav so sídlom X. F. XXX, J., pretože aj pod uvedeným obchodným menom vykonáva odporca v 2. rade podnikateľské aktivity, ako uviedol, z ktorých môže dosiahnuť zisk. Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že odporca v 2. rade nepreukázal, že pôžičku v sume 5.000,- eur prijal ako konateľ obchodnej spoločnosti V. Q..J..H.. a teda boli použité pre túto spoločnosť ako odporcu v 1. rade v konaní, keď druhý konateľ tejto spoločnosti D.. P. A. nemal vedomosť o tejto pôžičke, i napriek tomu, že vykonáva prácu a funkciu účtovníka. Odporca v 2. rade v podanom odvolaní namietal, že zo žiadnej výpovede nevyplynulo, že odporca v 2. rade oslovil navrhovateľa, ako súkromná osoba. Odvolací súd k tomu udáva, že táto skutočnosť vyplýva priamo zo spisu a aj zo zhodných tvrdení navrhovateľa a odporcu v 2. rade, že sa spoločne stretli v kaviarni v F. a navrhovateľ odovzdal peniaze odporcovi v 2. rade. Je nutné k tomu uviesť, že v konaní nebolo preukázané, že odporca v 2. rade oslovil navrhovateľa, ako konateľ obchodnej spoločnosti V. Q..J..H.., ktorú skutočnosť odporca v 2. rade doteraz nepreukázal. V konaní nebolo potrebné skúmať námietku odporcu v 2. rade v podanom odvolaní, že súd nie je odborne znalý a spôsobilý vyhodnotiť, či vykonané práce riadne zdokumentované sú, alebo nie sú tie, ktoré nariadil vykonať Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodárky. Zistenie takejto skutočnosti nemá žiaden vplyv na rozhodnutie súdu vo veci, pretože poskytnutá finančná pôžička vo výške 5.000,- eur nebola viazaná na žiadnu podmienku a ani na skúmanie a vyhodnotenie, či vykonané práce sú, alebo nie sú tie, ktoré nariadil vykonať Ú.. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca v 2. rade žiadal o pôžičku a ako dôvod uviedol, že na nejakú výbornú podnikateľskú aktivitu alebo zámer, na ktorom môže dobre zarobiť. Takáto požiadavka odporcu v 2. rade, ktorú uviedol navrhovateľovi pri žiadosti o poskytnutie peňazí, nemôže mať súvislosť so zámerom dobre zarobiť na vykonaní opatrení vyplývajúcich zo zápisu Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho. Nie je dôvodná námietka odporcu v 2. rade, že navrhovateľ v konaní najskôr žaloval odporcu v 1. rade a z toho dôvodu má byť tento pasívne vecne legitimovaný, pretože navrhovateľ ho žaloval ako účastníka z dôvodu, že odporca v 2. rade mu najskôr oznámil, že peniaze potrebuje za účelom výbornej podnikateľskej aktivity, na ktorej on môže dobre zarobiť a následne mu predložil písomné doklady s pečiatkou obchodnej spoločnosti V. Q..J..H.. a tvrdil, že peniaze použil pre túto obchodnú spoločnosť. Odporca v 2. rade preto poskytol a uviedol navrhovateľovi informácie, ktoré neboli konkrétne a určité a navrhovateľ preto v konaní označil ako účastníkov aj obchodnú spoločnosť V. Q..J..H.. a aj odporcu v 2. rade ako fyzickú osobu, ktorý od navrhovateľa peniaze prevzal osobne. Odvolací súd po preskúmaní veci, na základe podaného odvolania, nezistil dôvod pre zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a preto rozsudok podľa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil s tým, že výrok rozsudku, ktorým súd návrh proti odporcovi v 1. rade zamietol, odvolaním napadnutý nebol.

Výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania tak, že odporcovi v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť odporcovi v 1. rade náhradu trov konania, odvolací súd pre nesprávne právne posúdenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa síce použil správny predpis pri rozhodnutí o náhrade trov konania, ale nesprávne si ustanovenie vyložil a tak rozhodol v rozpore so zákonom. Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza súd zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu), alebo zo zásady zodpovednosti za zavinenie, alebo náhodu. Zásada zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) sa uplatňuje pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania, pretože len v sporovom konaní je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu účastníka konania. Kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak u navrhovateľa, ako aj u odporcu, teda u žalobcu, alebo aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu vo veci samej. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, že z ustanovenia vyplýva, že len v sporovom konaní sa dá hovoriť o úspechu, alebo neúspechu účastníka a kritériom je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje u žalobcu a u žalovaného. Z uvedeného preto vyplýva, že nie je možné rozhodovať o náhrade trov konania medzi žalovanými navzájom, alebo aj medzi žalobcami navzájom, pretože títo účastníci nie sú v žiadnom sporovom konaní a preto súd nerozhodol v súlade s uvedeným ustanovením zákona a rozhodol nesprávne, keď odporcovi v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť trovy konania odporcovi v 1. rade, pretože takéto rozhodnutie o trovách nie je v súlade so zákonom a so žiadneho ustanovenia takýto postup súdu nevyplýva. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd uložil odporcovi v 2. rade nahradiť trovy konania odporcovi v 1. rade podľa zrušil a podľa vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.